Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cos/2/2023

Potvrdené rozhodnutím 4Co/123/2023
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej st. a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: C.. N. C. N., M..G.., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX Š. proti žalovanej: C.. L. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX R., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27. septembra 2023, č.k. 62Cos/2/2023-83, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne C.. N. C. N., M..G.., U. XX.XX.XXXX, F. R. R. X, XXX XX Š. proti žalovanej C.. L. C., U. XX.XX.XXXX, F. R. O. XXXX/XX, XXX XX R., o neodkladné opatrenie, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28. augusta 2023 v znení podania zo dňa 04.09.2023 a podania zo dňa 05.09.2023 zamieta.

II. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 28.08.2023, ktorý doplnila podaniami zo dňa 04.09.2023 a 05.09.2023 domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť natrvalo odstrániť z článku s názvom M. H. N. K. V. Š. E. Q.? (U. L. C.), zverejneného dňa 25.08.2023 na webovej E. T.:/..E..I..E.-D.-K.-H.-H.-G.-V.-K.-V.-E.-A.-E.-A., T.:/..K..E.-H.-N.-K.-V.-E.-E.-Q.-U.-L.-C. K. N. XX.XX.XXXX na X. E. T.:/..E.-M.-H.-N.-K.-V.-E.-E.-D.-Q. nasledovné výroky:

„Už na druhý deň po zverejnení videa natočila videorozhovor sudkyňa L.É. E. H. R. K. Č. E. A. N. C. N. E. U. G. Š., ktorý bol zverejnený na Youtube. Skôr ako si vyžiadala stanovisko od D. Q., vyhlásila, že jej nadštandardný vzťah s novinárkou budí dojem nevhodnosti a je potrebné, aby sa súdna rada zaoberala tým, či z hľadiska morálneho štandardu a integrity osobnosti sudcu spĺňa táto sudkyňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti. K tomu doplním vysvetlenie, že ak by súdna rada skonštatovala, že tieto predpoklady sudkyňa Q. nespĺňa, je to dôvod na podanie návrhu na disciplinárne konanie, ktorého výsledkom môže byť aj odvolanie z funkcie sudcu.“,

„Na ďalší deň 8. augusta 2023 sudkyňa C. pritvrdila a pre denník Plus jeden deň poskytla ďalší videorozhovor s novinárkou K. Ž., v ktorom skonštatovala, že je na mieste, aby súdna rada využila možnosť dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudkyni D. Q., pretože sú dôvodné pochybnosti, ktoré vrhajú zlé svetlo na celú justíciu.“,

„Na prekvapenie mnohých práve členky súdnej rady, ktoré verejne vyzývali sudkyňu D. Q., aby bezodkladne vysvetlila svoj vzťah k novinárke, boli proti tomuto návrhu na doplnenie programu s odôvodnením, že medzitým ony písomne navrhli zaradiť na septembrové zasadnutie bod programu, ktorý by sa mal týmto vzťahom zaoberať z hľadiska sudcovskej etiky vo vzťahu s novinármi.“,

„Väčšina členov súdnej rady však súhlasila s vypočutím sudkyne Q.M. už na augustovom zasadnutí v záujme čo najskoršieho vysvetlenia verejne prezentovaných podozrení a upokojenia situácie.“,

„Členky súdnej rady, ktorých výroky som citovala, sa ako členky Združenia sudcov Slovenska v súvislosti so sudkyňou Q. dovolávajú legitimity diskusie na tému sudcovskej etiky vo vzťahu k novinárom. Avšak

vopred, ešte pred zistením stanoviska sudkyne, verejne prezentovali svoje názory, čo si o tomto konkrétnom vzťahu sudkyne Q. a o jej osobe myslia; a dokonca zo strany E. C. aj s odporučením, aby jej bol rovno pozastavený výkon funkcie sudcu. O takom veľmi závažnom zásahu do výkonu funkcie sudkyne Q. by pritom ako členky súdnej rady rozhodovali a týmito vystúpeniami vopred spochybnili svoju objektivitu pri možnom rozhodovaní súdnej rady vo veciach týkajúcich sa sudkyne v súvislosti s touto vecou. Legitímne vedená diskusia si vyžaduje vecnú argumentáciu a oboznámenie sa so stanoviskami dotknutých osôb, pri dodržaní všetkých zásad slušnosti a rešpektu voči oponentom. Osobitne od členov súdnej rady sa vyžaduje najvyšší štandard dodržiavania etických pravidiel pri komunikácii vo veciach týkajúcich sa súdnictva a sudcov. Najmä zdržanlivosť a taký spôsob vyjadrovania, ktorý neznižuje dôveryhodnosť a rešpekt k súdnictvu.“,

„Z týchto dôvodov sa mi uvedená udalosť javí ako vopred pripravená akcia s cieľom vylúčiť sudkyňu D. Q. z rozhodovania živých exponovaných trestných vecí alebo spochybnenia zákonnosti jej právoplatných rozhodnutí.“

Žalobkyňa sa súčasne domáhala priznania nároku na náhradu trov súdneho konania.

2. Žalobkyňa v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že je sudkyňou L. E. H. R. K. E. Č. E.C. A. E. A. s účinnosťou odo dňa 01.07.2022 a žalovaná je Č. E. A. E. A. s účinnosťou odo dňa 20.05.2022. Súdna rada Slovenskej republiky sa na svojom 8. zasadnutí zaoberala okrem iného bodom programu: „E. E. Š. F. E. D. Q. L. G. B. O. C. H. L. U. N. U. G. F. s osobným zreteľom na vynášanie informácií zo spisov, v ktorých bola táto sudkyňa zákonnou sudkyňou (V.-XXXX/XXXX)“.. Súdna rada Slovenskej republiky sa má na 9. zasadnutí v dňoch 19.09.2023-20.09.2023 zaoberať bodom programu týkajúcim sa sudkyne G.. D. Q. K. C. H. E. U. G. F. z hľadiska dodržiavania zásad sudcovskej etiky. O uvedených otázkach je vedená búrlivá verejná diskusia, pričom Združenie sudcov Slovenska ako najväčšia sudcovská stavovská organizácia zastáva názor, že sa jedná o legitímnu verejnú diskusiu, na čo mala nezanedbateľný vplyv aj skutočnosť, že sudkyňa G.. D. Q. dňa 15.03.2023 pri vypočutí Súdnou radou Slovenskej republiky v rámci konania o dôvodnosti kvalifikovaného podnetu zamlčala, že jej vzťah s novinárkou G. F. presahuje bežný profesionálny vzťah. Predseda Súdnej rady Slovenskej republiky a neformálna iniciatíva bez právnej subjektivity s označením „Za otvorenú justíciu“ považujú uvedenú prebiehajúcu verejnú diskusiu za zásah do súkromia sudkyne a cielenú diskreditačnú kampaň. Žalobkyňa sa k prebiehajúcej diskusii vyjadrila vo viacerých mediálnych výstupoch, kde zdôraznila, že je potrebné zaoberať sa nielen vzťahom sudca/novinár, ale tiež aj postojom samotnej sudkyne, ktorej sa diskusia týka. E. G.. D. Q. na 8. zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky odmietla verejnú diskusiu ako nerelevantnú, ktorej cieľom je diskreditovať ju ako sudkyňu. Rovnako aj predseda Súdnej rady Slovenskej republiky a žalovaná zaujali názor, že názory niektorých členov Súdnej rady Slovenskej republiky sú cielenou snahou o diskreditáciu sudkyne G.. D. Q..

3. Žalobkyňa následne poukázala na to, že žalovaná dňa 25.08.2023 zverejnila článok obsahujúci jednotlivé vyjadrenia žalovanej, ktoré sú predmetom jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tento článok bol zverejnený na portáli aktuality.sk a aj na oficiálnom webovom sídle Súdnej rady Slovenskej republiky. Ešte pred zverejnením uvedeného článku bolo uverejnené, že štyria členovia Súdnej rady Slovenskej republiky navrhli, aby sa Súdna rada Slovenskej republiky na 9. zasadnutí zaoberala porušeniami povinností predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky. Článok žalovanej zo dňa 25.08.2023 žalobkyňa v celom rozsahu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia citovala.

4. Žalobkyňa v ďalšom texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že článok žalovanej obsahuje viacero lží, pričom konkrétne poukázala na nasledovné výroky:

a) „Na prekvapenie mnohých práve členky súdnej rady, ktoré verejne vyzývali sudkyňu D. Q., aby bezodkladne vysvetlila svoj vzťah k novinárke, boli proti tomuto návrhu na doplnenie programu s odôvodnením, že medzitým ony písomne navrhli zaradiť na septembrové zasadnutie bod programu, ktorý by sa mal týmto vzťahom zaoberať z hľadiska sudcovskej etiky vo vzťahu s novinármi. Väčšina členov súdnej rady však súhlasila s vypočutím sudkyne Q. už na augustovom zasadnutí v záujme čo najskoršieho vysvetlenia verejne prezentovaných podozrení a upokojenia situácie.“ Žalobkyňa k predmetnému výroku uviedla, že tento je nepravdivý, nakoľko všetci členovia Súdnej rady Slovenskej republiky, vrátane prítomnej žalobkyne, súhlasili s vypočutím sudkyne G.. D. Q..

b) „K tejto téme sa síce súdna rada má vrátiť na septembrovom zasadnutí, ale len za účelom precizovania zásad sudcovskej etiky vo vzťahoch medzi sudcami a novinármi.“ Žalobkyňa k predmetnému výroku uviedla, že tento podľa nej zavádza verejnosť, keďže Súdna rada Slovenskej republiky sa má zaoberať aj konkrétnym vzťahom sudkyne G.. D. Q. K. U. N.L. U. G. F..

X. Žalobkyňa následne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdôraznila, že sudkyňu G.. D. Q. nikdy neobvinila z trestnej činnosti ani úniku informácií zo súdnych spisov. Žalobkyňa v rámci výkonu svojho mandátu iba poukazovala na to, že verejná diskusia je legitímna, jedná sa o otázku etiky sudcu a že sudca by nemal na pôde Súdnej rady Slovenskej republiky zamlčať relevantné skutočnosti, ktoré sú predmetom jeho vypočutia. Žalovaná vo vyššie uvedenom zverejnenom článku poukázala na dva mediálne výstupy žalobkyne, pričom žalobkyňa má za to, že jej názory prezentované v týchto mediálnych výstupoch boli založené na riadnej štrukturovanej úvahe založenej na očakávanej etickej výbave každého sudcu, v rámci ktorej má sudca cítiť zodpovednosť a povinnosť rozptýliť pochybnosti, ktoré sú spôsobilé na neho a na justíciu ako celok vrhať nepriaznivé svetlo. Zverejnený článok žalovanej je podľa žalobkyne osobný útok na žalobkyňu, pričom žalovaná vytvorila konšpiračnú teóriu do ktorej zakomponovala žalobkyňu ako osobu, ktorá je súčasťou diskreditačnej kampane v živej, neukončenej veci riešenej na pôde Súdnej rady Slovenskej republiky. Žalovaná síce v závere svojho článku vyjadruje podporu korektne a slušne vedenej odbornej diskusii, avšak v obsahu článku žiadna diskusia nie je vedená, žalovaná podsúva verejnosti svoje subjektívne názory opreté o nepravdy, a to len preto, že žalobkyňa má iný názor ako žalovaná. Žalobkyňa má za to, že žalovaná sa snaží spájať žalobkyňu s organizovanou a vopred pripravenou akciou tretích osôb, ktorej snahou je vylúčenie sudkyne G.. D. Q. z rozhodovania exponovaných vecí, alebo spochybnenie zákonnosti jej rozhodnutí. Uvedené je spôsobilé zasiahnuť do dobrého mena a povesti žalobkyne ako sudkyne a členky Súdnej rady Slovenskej republiky zastupujúcej v Súdnej rade Slovenskej republiky súdnu moc.

6. V rámci žalobkyňou prezentovanej právnej kvalifikácie v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žalovaná je nepochybne pôvodcom výrokov, ktoré boli publikované dňa 25.08.2023 na portáli aktuality.sk a webovom sídle Súdnej rady Slovenskej republiky. Vyjadrenia žalovanej žalobkyňa považuje za závažný zásah do osobnostných práv na občiansku a profesionálnu česť a dôstojnosť. Právo žalovanej na slobodu prejavu, v rámci ktorého má žalovaná právo verejne vyjadriť svoje názory a aj kritizovať jednotlivých predstaviteľov justície nie je absolútne a nemožno ho vykladať tak, že žalovaná môže bez akéhokoľvek skutkového základu vysloviť hodnotiace úsudky o úmysle konania žalobkyne a jej zapojení sa do vopred pripravenej diskreditačnej kampane. Sloboda prejavu a oprávnenosť kritiky končí tam, kde výkon tohto práva je iba domnelý a kde žalovanej slúži ako nemravná zásterka pre hrubé a nepravdivé osočovanie žalobkyne. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 11.11.2010, sp. zn. , podľa ktorej : „O vecnú kritiku nejde v prípade, ak vychádza z nepravdivých podkladov, a ak sa z týchto nepravdivých podkladov vyvodzujú vlastné hodnotiace úsudky znevažujúceho charakteru. " Ak o vecnú kritiku nejde v prípade uvádzania hodnotiacich úsudkov vychádzajúcich z nepravdivých podkladoch, o to viac nejde o vecnú kritiku v prípade uvádzania nepravdivých skutkových tvrdení. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 19.11.2004, sp, zn. žalobkyňa uvádza, že nepravdivé skutkové tvrdenie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv aj v prípade, ak toto tvrdenie nemá výslovne difamačný charakter. Žalobkyňa má za to, že zverejnený článok žalovanej, ktorý je stále verejne dostupný, je objektívne spôsobilý znížiť občiansku a profesionálnu česť, dôstojnosť a vážnosť žalobkyne. Žalovaná vyslovila hodnotiaci úsudok spochybňujúci, či žalobkyňa pri realizácii svojej slobody prejavu dodržala najvyššie štandardy dodržiavania etických pravidiel, zdržanlivosť a taký spôsob komunikácie, ktorý neznižuje dôveryhodnosť a rešpekt k súdnictvu. Žalovaná nepredniesla žiadne vecné odborné argumenty, ale uchýlila sa k argumentácii ad hominem, teda argumentácii, ktorou sa snaží vyvrátiť oponentovo tvrdenie poukázaním na oponentove skutočné či domnelé nedostatky. Žalobkyňa poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24.04.2003, sp. zn. a rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 26.04.1978, sp. zn. uvádza, že na zásah do osobnostných práv sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale postačuje, že zásah je objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením , pričom ten, kto sa zásahu dopustil, nemôže sa zbaviť zodpovednosti ani dôkazom o tom, že konal v omyle. Obvinenie z trestnej činnosti je mimoriadne závažným zásahom do práva na ochranu osobnosti a každé takéto nepravdivé obvinenie zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa ako sudkyňa a členka Súdnej rady Slovenskej republiky je nepochybne povinná znášať vyššiu mieru kritiky, ako bežný občan, avšak nie je povinná znášať osočovanie, ktoré nemá žiaden skutkový základ. Hodnotiace úsudky

ako také nemožno podrobiť hodnoteniu z hľadiska pravdivosti, avšak je nutné skúmať, či forma ich prezentácie je primeraná a či majú faktický skutkový základ, od ktorého sa odvíjajú.

7. Žalobkyňa z hľadiska zohľadňovania relevantných skutočností pre posudzovanie realizovanej slobody prejavu žalovanej uviedla, že podľa jej názoru bol úmysel a cieľ žalovanej difamácia žalobkyne, žalovaná slobodu prejavu realizovala verejne, prostriedkami s celoslovenskou čítanosťou, tento sa týkal búrlivej verejnej diskusie s celospoločenským záujmom k otázke sudcovskej a novinárskej etiky, zo strany žalovanej sa jednalo o osobný útok na žalobkyňu, prejav žalovanej sa týkal profesionálneho života žalobkyne, hodnotiaci úsudok žalovanej nebol dostatočne podložený skutkovým základom a týkal sa témy verejného záujmu.

8. Ohľadom potreby neodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa uviedla, že neodkladným opatrením je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov. Poukázala tiež na jednoduchú a rýchlu dostupnosť a šíriteľnosť informácií zverejnených prostredníctvom internetu. Výroky žalovanej sú stále dostupné a prehlbujú neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Dôvodná potreba neodkladnej úpravy nastáva vtedy, ak hrozí vznik reálnej ujmy, alebo jej zväčšovanie. Žalovaná dotknutými časťami ňou zverejneného článku šíri lži, ktoré sama produkuje a podporuje tým nenávistné prejavy voči žalobkyni. Vydanie neodkladného opatrenia je podmienené aj značnou polarizáciou spoločnosti, ktorú téma vzťahu sudkyne a novinárky vyvolala. Ponechanie stavu tolerovania argumentácie ad hominem je spôsobilé zasiahnuť do demokratickej diskusie nerešpektovaním plurality názorov a rizikom verejného osočenia každého, kto má iný názor ako žalovaná. Žalobkyňa nežiada od žalovanej ospravedlnenie ani finančné zadosťučinenie, ale domáha sa iba dosiahnutia stavu, kedy žalovaná udrží verejnú diskusiu v rovine vecnej a zdržala sa skĺznutia do roviny osobných útokov, čo môže mať odstrašujúci efekt pre každého, kto by sa chcel potenciálne verejnej diskusie zúčastniť.

9. Žalobkyňa následne k jednotlivým vyjadreniam, ktorých odstránenia sa domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalobkyňa síce natočila videorozhovor s G. Š., nie je však pravdou, že žalobkyňa v ňom vyhlásila, že vzťah E. G.. D. Q. s novinárkou budí dojem nevhodnosti. Žalobkyňa verejne vysvetľovala aké dôsledky môžu nastať v súvislosti so zverejnenou informáciou, poukazujúc na to, že E. G.. D. Q. odmietla odpovedať na otázku žalobkyne položenú ohľadom tohto vzťahu na zasadnutí Súdnej rady Slovenskej republiky. Žalobkyňa v rozhovore poskytnutom pre denník Plus jeden deň neuviedla, že je na mieste, aby Súdna rada Slovenskej republiky využila možnosť dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudkyni G.. D. Q., ale iba citovala znenie právnej normy týkajúce sa tohto inštitútu s poukazom, že prichádza do úvahy, ak jestvujú pochybnosti ohľadom sudcu. Žalovaná dáva slovám žalobkyne diametrálne odlišný kontext. Tvrdenie žalovanej o tom, že členky Súdnej rady Slovenskej republiky, ktoré verejne vyzývali sudkyňu G.. D. Q., aby bezodkladne vysvetlila svoj vzťah k novinárke, boli proti zaradeniu bodu programu augustového zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky, v rámci ktorého mala byť uvedená sudkyňa vypočutá, je nepravdivé, o čom svedčí zápisnica zo zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky z 15.08.2023. Hodnotiaci úsudok žalovanej o tom, že členky súdnej rady svojimi verejnými vystúpeniami vopred spochybnili svoju objektivitu pri možnom rozhodovaní Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach týkajúcich sa sudkyne G.. D. Q. s poukazom na potrebu zachovania najvyššieho štandardu dodržiavania etických pravidiel osobitne členmi Súdnej rady Slovenskej republiky, považuje žalobkyňa za nezaložený na dostatočnom skutkovom základe a pravdivých faktoch, pričom cieľom je umlčať žalobkyňu ako názorového oponenta a očierniť ju. Žalovaná odkazom na nepravdivý chronologický opis udalostí týkajúci sa žalobkyne zakomponovala žalobkyňu do vopred pripravenej akcie s cieľom vylúčiť sudkyňu G.. D. Q. z rozhodovania živých exponovaných trestných vecí alebo spochybnenia zákonnosti jej právoplatných rozhodnutí.

10. Žalobkyňa následne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila podaním zo dňa 04.09.2023, v ktorom žalobkyňa uviedla, že e-mailovou správou zo dňa 28.08.2023 žalovaná odmietla korigovať ňou zverejnený článok a potvrdila svoj úmysel dať do súvisu vyjadrenia žalobkyne s tvrdením žalovanej, že sa jedná o vopred pripravenú akciu. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žalovanou zverejnený článok bol dňa 30.08.2023 daný do pozornosti všetkým sudcom Slovenskej republiky, teda sa priamo dostal do dispozície všetkým kolegom žalobkyne a je tak adresovaný voči profesijnej cti a profesijnému menu žalobkyne. Žalobkyňa má za to, že dostatočne osvedčila, že bez okamžitej úpravy je jej právo ohrozené. Difamačný prejav koncipovaný ako faktické tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde a ktorých cieľom je dehonestácia žalobkyne ako verejne činnej osoby nemôže požívať vyššiu mieru ochrany titulom slobody prejavu, ako osobnostné práva žalobkyne.

11. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila ďalej podaním zo dňa 05.09.2023, v ktorom uviedla, že článok žalovanej zverejnený na portáli E..sk má 1158 videní a zároveň opravuje svoj návrh, nakoľko tento článok bol uverejnený dňa 26.08.2023.

12. Žalobkyňa na preukázanie svojich skutkových tvrdení priložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a doplňujúcim podaniam ako listinné dôkazy zápisnicu zo zasadnutia Súdnej rady Slovenskej republiky zo dňa 15.08.2023, výtlačok článku z portálu aktuality.sk s názvom „Legitímna verejná diskusia alebo cielená škandalizácia sudkyne Q.? (U. L. C.)“. zverejnený dňa 25.08.2023, Návrh na zaradenie bodu programu „Stanovisko k sudcovskej etike vo vzťahu s novinármi“ na 9. zasadnutie Súdnej rady Slovenskej republiky, e-mailovú správu zo dňa 25.08.2023 s predmetom „predžalobná výzva adresovaná kolegyni C.“, e-mailovú správu zo dňa 28.08.2023 s predmetom „Re: predžalobná výzva adresovaná kolegyni C.“, e-mailovú správu zo dňa 30.08.2023 s predmetom „L. F. G. H. E. K. U., H. Č. Q. D. E..sk E. U. „. H. N. K. V.Y. Š. E. Q.?“. zverejnený dňa 26.08.2023.

13. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa , V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

18. Podľa K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

20. Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

21. Podľa kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

22. Súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania nie je hodnotenie potreby vedenia verejnej diskusie o vzťahu novinárky G. F. K. E. G.. D. Q. a ani hodnotenie etických aspektov konania dotknutej sudkyne, ktoré otázky sú v súčasnej dobe riešené Súdnou radou Slovenskej republiky a súd do nich nebude zasahovať. Hoci v tejto veci vznikol medzi jednotlivými členmi Súdnej rady Slovenskej republiky zjavný rozkol, nie je úlohou súdu v tejto veci prikláňať sa názorovo na stranu ktoréhokoľvek člena Súdnej rady, ale súd má za to, že uvedený rozkol je vhodné riešiť iba konštruktívnou a vecnou diskusiou jednotlivých členov Súdnej rady, pričom začatie civilného sporového konania medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorého príčinou bola prvotná názorová nezhoda medzi členmi Súdnej rady Slovenskej republiky, považuje súd za krajnú alternatívu. Z hľadiska predmetu tohto konania je relevantné posúdenie, či jednotlivé výroky žalovanej sú alebo nie sú pravdivými, či hodnotiace úsudky

žalovanej majú dostatočný skutkový základ, či majú, prípadne mali difamačný účinok voči žalobkyni a predovšetkým, či sú splnené všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobkyňa domáha.

23. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi sporovými stranami a eliminácia ďalšieho zhoršovania ich postavenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného opatrenia v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a z návrhu musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu, ktorý by inak bol potrebný pre konečné rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť striktne dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie v civilnom sporovom konaní. Pri neodkladnom opatrení je potrebné obzvlášť prihliadať na potrebu rýchlosti rozhodnutia súdu, ktorej do istej miery musí ustúpiť potreba úplnosti skutkových zistení, avšak ani na nariadenie neodkladného opatrenia a naplnenie predpokladu osvedčenia rozhodujúcich skutočností nepostačujú iba skutkové tvrdenia strany sporu, ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pri neodkladnom opatrení prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania oprávnenosti a dôvodnosti uplatneného nároku. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutný taký stupeň spoľahlivého osvedčenia (spravdepodobnenia) základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Z uvedeného dôvodu má esenciálny význam citované ustanovenie , podľa ktorého je navrhovateľ povinný k návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doložiť listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom tieto majú osobitný význam pre rozhodovanie súdu, nakoľko súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.

24. Ako vyplýva zo samotného charakteru a účelu neodkladného opatrenia ako právneho inštitútu, ide o opatrenie výnimočného charakteru, ktoré možno nariadiť len vtedy, ak medzi stranami nastane taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchly zásah súdu a poskytnutie súdnej ochrany. Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej konkrétnej ujmy (t. j. bezprostrednej a reálnej hrozby ohrozenia alebo porušenia konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia), alebo osvedčenie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, nemožno ničím nahradiť, lebo ide o základné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového stavu je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Neodkladné opatrenie teda nemožno vydať len na základe tvrdení navrhovateľa bez toho, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné, ani v prípade, ak zo strany navrhovateľa nie sú tvrdené skutočnosti, ktoré by osvedčovali jeho nárok, ktorému sa má poskytovať ochrana neodkladným opatrením.

25. Neodkladné opatrenie možno v zmysle nariadiť iba z dvoch dôvodov, a to z dôvodu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo z dôvodu, ak je obava z ohrozenia výkonu exekúcie.

26. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Postačujúcou je i dôvodná obava takýchto úkonov resp. ich reálna hrozba. Súd preto vždy musí objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov, s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je teda rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je tiež relevantné posudzovať naliehavosť potreby

rozhodnutia súdu, teda nariadenie neodkladného opatrenia nebude na mieste v prípadoch, kedy sporová strana navrhujúca neodkladné opatrenie neosvedčí dostatočným spôsobom, teda minimálne tak, aby sa súdu javilo byť vysoko pravdepodobné, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí vznik vážnej ujmy na právach alebo právom chránených záujmov, alebo výrazné zhoršenie postavenia navrhovateľa.

27. V prejednávanej veci súd po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, jej doplňujúcimi podaniami zo dňa 04.09.2023 a 05.09.2023 a s doteraz predloženými dôkazmi dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa neosvedčila dostačujúcim spôsobom existenciu hrozby, resp. bezprostredne hroziaceho rizika, že bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde k významnej ujme na právach alebo oprávnených záujmoch žalobkyne, alebo k významnému zhoršeniu jej postavenia.

28. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia veľmi podrobne popísala skutkové okolnosti, ktoré predchádzali podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v doplňujúcich podaniach uviedla aj skutkové okolnosti, ktoré sa udiali v čase aj po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom žalobkyni je potrebné prisvedčiť, že výroky žalovanej označené žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú spôsobilé vyvolať ujmu na osobnostných právach žalobkyne a teda zasiahnuť do jej práva na ochranu osobnosti. Žalobkyňa tiež v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a doplňujúcich podaniach zo dňa 04.09.2023 a 05.09.2023 uviedla veľmi podrobnú právnu analýzu, ktorou prezentovala teoreticko-právne východiská týkajúce sa proporcionality a eventuality konfliktu práv pri realizácii práva na slobodu prejavu vyslovením skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov, kedy možno zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti dotknutej osoby, pričom uvedené dala do kontextu s vyjadreniami žalovanej vo vzťahu k osobe žalobkyne. Súd sa v tomto smere stotožňuje s všeobecnými právnymi úvahami žalobkyne a v plnom rozsahu zastáva právny názor, že žiadne právo alebo sloboda nie je absolútne a musí byť vykonávané tak, aby nad mieru primeranú pomerom nedochádzalo k zásahu do práv a slobôd inej osoby. Vo vzťahu k prejednávanej veci teda ani právo žalovanej na slobodu prejavu nie je právom absolútnym a možno ho vykonávať iba takým spôsobom, ktorým nedôjde k neprimeranému zásahu do práva žalobkyne na ochranu jej občianskej a profesijnej cti nepravdivými skutkovými tvrdeniami, prípadne hodnotiacimi úsudkami, ktoré nemajú dostatočný faktický a pravdivý základ. Obzvlášť v prípade nepravdivého skutkového tvrdenia, ktorého pravdivosť je možné preukazovať, je potrebné dospieť k záveru, že toto zasahuje do práva na ochranu osobnosti aj v prípade, ak nemá výslovne difamačný charakter. V prípade hodnotiacich úsudkov, ktorých pravdivosť nie je možné preukazovať, nakoľko ide o vyslovený názor, je rovnako potrebné vysloviť názor, že aj tieto sú spôsobilé zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti dotknutej osoby, najmä v prípadoch, kedy vychádzajú z nedostatočného skutkového základu, alebo ich zjavným cieľom je difamácia dotknutej osoby.

29. Žalobkyňa však v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a doplňujúcich podaniach popri podrobnom popise skutkových okolností a právnej kvalifikácie smerujúcej k osvedčeniu základného nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytovať ochrana, venovala iba okrajovú pozornosť osvedčeniu predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia upravených vyššie citovaným ustanovením , ktoré vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia potrebu okamžitého zásahu z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne, resp. z dôvodu rizika ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobkyňa síce popísala ujmu, ktorá jej vznikla zverejnením konkrétneho článku, ktorého pôvodcom je nepochybne žalovaná, avšak z návrhu a doplňujúcich podaní súd nemal dostatočne osvedčené, že bez okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobkyňa domáha, hrozí žalobkyni bezprostredné a významné zhoršenie jej postavenia. Existencia bezprostrednej hrozby pri rozhodovaní súdu o nariadení neodkladného opatrenia má esenciálny význam, a to predovšetkým z dôvodu, že súd rozhoduje o nariadení neodkladného opatrenia bez riadneho vykonania dokazovania a bez možnosti žalovaného vyjadriť sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a navrhnúť dôkazy. Práve preto inštitút neodkladného opatrenia nemá suplovať podanie žaloby vo veci samej, ale má byť využívaný len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, kedy procesné práva žalovaného, ktoré inak má v konaní o žalobe vo veci samej, musia do istej miery ustúpiť naliehavej potrebe rýchleho a efektívneho zásahu súdu. V takých prípadoch, kedy síce nárok žalobcu môže byť dostatočne osvedčený a preukázateľný, resp. k porušeniu jeho práv už konaním žalovaného došlo, avšak žalobcovi nehrozí bezprostredné riziko ďalšej vážnej ujmy na jeho právach a právom chránených záujmoch, je na mieste podanie žaloby vo

veci samej, o ktorej bude súd viesť riadne sporové konanie za zachovania práv žalovaného vyjadriť sa k veci samej a navrhnúť dokazovanie. Využitie inštitútu neodkladného opatrenia v takýchto prípadoch by predstavovalo odňatie procesných práv žalovaného, ktorý pred rozhodnutím súdu nemal možnosť vyjadriť sa k veci a navrhnúť doplnenie dokazovania.

30. V prejednávanej veci žalobkyňa síce podrobne popísala, akým konkrétnym konaním žalovanej malo dôjsť k porušeniu jej práva na ochranu osobnosti, avšak uvedené samo o sebe nenaplnilo predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňa neosvedčila dostatočným spôsobom, teda aspoň do takej miery, aby sa súdu javilo ako vysoko pravdepodobné, že bez nariadenia neodkladného opatrenia bezprostredne hrozí výrazné zhoršenie postavenia žalobkyne. Je potrebné uviesť, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa žalovaná nevyjadrila, nemala možnosť navrhnúť dôkazy a tiež súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonával riadne dokazovanie, ale vychádzal iba z tvrdení žalobkyne a ňou predložených dôkazov. Súd zastáva názor, že bez dostatočného osvedčenia bezprostredne hroziacej vážnej ujmy na právach a právom chránených záujmoch žalobkyne nemožno uprednostniť potrebu rýchleho a efektívneho rozhodnutia súdu pred riadnym vykonaním dokazovania a pred právami žalovanej vyjadriť sa k veci a navrhnúť vykonanie dokazovania. Súd z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia neboli dostatočne osvedčené a rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

31. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O trovách konania súd rozhodoval podľa v spojení . Žalovaná mala v konaní úspech, avšak zo súdneho spisu vyplýva, že žalovanej nevznikli v konaní žiadne trovy, preto súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.