Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/255/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľa: W. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. E., F. Dr. J. XXXX/XX, t.č. bytom A. R. XXX, zastúpený JUDr. Jurajom Kovalom, advokátom z advokátskej kancelárie KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti odporcovi: DOXXBET.SK, s.r.o., so sídlom Žilina, Kálov č. 356, IČO: 36 382 400, zastúpený Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Žilina, Makovického 15, IČO: 36 799 688, o zaplatenie 3.537,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -266 zo dňa 19.4.2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 53.287,50 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 21.7.1996 do zaplatenia z dôvodu, že u odporcu nedošlo v zmysle , k bezdôvodnému obohateniu. Prvostupňový súd skonštatoval, že uzatvorené kurzové stávky z 22.6.1996, 23.6.1996 a 24.6.1996 na stávkové udalosti - zápas č. 0455 v turnaji Wimbledon medzi I. I. a M. boli uzatvorené platne. Uvedené kurzové stávky, uzatvorené medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu spoločnosťou VIX, s.r.o., boli z hľadiska ich jazykového vyjadrenia zrozumiteľné v súvislosti s objasnením skutkových okolností, za ktorých boli právne úkony, a to kurzové stávky uzatvorené, je možné zistiť a určiť, kto bol druhým hráčom v predmetných zápasoch označeným priezviskom M.. Navrhovateľ mal vedomosť o spôsobe nasadzovania hráčov v turnaji Wimbledon, ako aj to, že existujú dvaja hráči s priezviskom M., čo potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom. Tenisového turnaja sa zúčastnil len jeden hráč s priezviskom M., preto ani nebolo nevyhnutné, aby z dôvodu určitosti kurzovej stávky bol uvedený hráč označený aj krstným menom, prípadne jeho začiatočným písmenom. Tipujúci pri konkrétnej kurzovej stávke tipuje na konkrétny, vopred určený, zápas a v tomto prípade je vopred určené, ktorý hráč bude s ktorým hrať jednotlivé zápasy. Už pred uzavretím kurzových stávok bolo určené a zistiteľné, že predmetný zápas bude hrať I. a C. M.. Z týchto dôvodov súd uzatvorenie kurzových stávok nevyhodnotil ako absolútne neplatné, a preto navrhovateľovi nepriznal vydanie bezdôvodného obohatenia. Rozhodnutie o trovách konania si prvostupňový súd v zmysle vyhradil na samostatné uznesenie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Poukázal preto na odvolacie dôvody v zmysle a . Prvostupňovému súdu vyčítal, že v napadnutom rozhodnutí uvádza závery právnej teórie o požiadavkách na určitosť právneho úkonu,

avšak v právnom vzťahu medzi účastníkmi konania argumentuje súd výlučne subjektívnymi okolnosťami na strane navrhovateľa, ktorými argumentoval pri posudzovaní právneho úkonu z pohľadu omylu a relatívnej neplatnosti. Pri posudzovaní určitosti právneho úkonu pritom nepostačuje záver o určitosti právneho úkonu výlučne medzi jeho účastníkmi, ale je potrebné posudzovať objektívnu určitosť vo vzťahu k tretím osobám, a pokiaľ sa nedostatky určitosti odstraňujú výkladom, nemožno sa opierať len o výklad založený na subjektívnych skutočnostiach konkrétnych zmluvných strán, ale je potrebné, aby neurčitosť bola odstrániteľná výkladom i zo strany nezainteresovaných tretích osôb. Určitosť právneho úkonu teda musí byť posudzovaná z hľadiska objektívneho, t.j. či právny úkon možno objektívne z pohľadu tretej osoby považovať za určitý a teda, či jeho vecný obsah je objektívne jednoznačný. Súd prvého stupňa pochybil, keď sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal kritériom objektívnej určitosti právneho úkonu, ale svoj názor založil výlučne na posúdení subjektívnej určitosti právneho úkonu zo strany žalobcu. Rozhodnutie je potom neúplné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru odvolateľa, v čase uzavretia stávky, identifikácia hráča označením M. bola neurčitá, keďže je nesporné, že v danom čase figurovali v rebríčku ATP ako mužskí hráči tenisu dvaja rôzni hráči s priezviskom M.. Súd sa nevysporiadal s odlišnou praxou žalovaného pri vypisovaní stávok, kedy bolo jednoznačne preukázané, že v iných stávkach identifikoval hráčov nielen podľa priezviska, ale i podľa mena. Tiež sa nevysporiadal so skutočnosťou, prečo v danej stávke identifikoval protihráča menom i priezviskom „I. I.“, pričom v porovnaní hráčov I. - M. je zrejmé, že to bol práve I., pri ktorom sotva, ak vôbec, mohlo byť priezvisko hráča údajom, ktorý by ho dostatočne neidentifikoval. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.768,82 eur spolu s príslušenstvom, prípadne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa písomne, prostredníctvom zástupcu, vyjadril odporca. Podľa jeho názoru právny úkon, ktorý je predmetom sporu, je určitý. Zápas, ktorého výsledok navrhovateľ tipoval, bol konkrétnym zápasom, ktorý sa mal uskutočniť v určitý deň, v určitú hodinu, ako súčasť určitého turnaja a medzi určitými účastníkmi tohto turnaja. Ak by tretia osoba obdržala tipovací tiket, zistila by, že navrhovateľ tipoval výsledok zápasu odohrávajúceho sa na konkrétny deň, v konkrétnom čase, na konkrétnom turnaji, medzi konkrétnymi účastníkmi, ktorí sú svojim označením nezameniteľní s inými účastníkmi zápasu odohrávajúceho sa v tom istom čase, o tej istej hodine a na tom istom turnaji. Tretia osoba by objektívne zistila, čo je predmetom tipovania navrhovateľa. Objektívnu možnosť tretích osôb, zistiť obsah právneho úkonu, nemožno vykladať tak reštriktívne ako to robí navrhovateľ. Je pravdou, že existuje aj iný tenista s priezviskom M., tento sa ale na turnaji, na ktorom sa odohral tipovaný zápas, nezúčastnil. K zámene účastníkov tipovaného zápasu objektívne dôjsť nemohlo. Navyše, navrhovateľ bol od začiatku uzrozumený s tým, medzi kým sa má tipovaný zápas odohrať a na výhru stavil vysokú čiastku práve preto, že si bol vzhľadom na osoby hráčov istý výsledkom. Pri posudzovaní určitosti veci nemožno vynechať ani subjektívne hľadisko. Navrhovateľ v tomto prípade jednoznačne vedel, na aký zápas a medzi akými účastníkmi vsadil takú vysokú čiastku. Z jeho postupu je zrejmé, že sa v tenisových turnajoch vyzná. Tipoval malú pravdepodobnosť prehry I. a až v prípade nesprávneho tipu sa domáhal neurčitosti právneho úkonu, ktorý realizoval. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom, zo samotného návrhu, prednesov účastníkov a preskúmavaného rozsudku mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v tom, že uzatvoril s odporcom, resp. jeho právnym predchodcom, tipovaciu stávku na tenisový zápas medzi hráčmi I. - M., avšak uzatvorenie stávky považoval za neplatné (relatívne neplatné) z dôvodu, že hráč M. nebol označený priezviskom, pričom v rebríčku ATP v tom čase existovali dvaja hráči s priezviskom M.. Navrhovateľ sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 106.575,- Sk s príslušenstvom, o čom súd rozsudkom zo dňa 10.6.1998 rozhodol tak, že nároku vyhovel. Uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa 13.10.1999 bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 25.4.2005 (druhým v poradí) bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 53.287,50 Sk s príslušenstvom a vo zvyšku bol nárok zamietnutý. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 12.12.2007 výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým

vo zvyšku žalobu zamietol, potvrdil a výrok, ktorým bola uložená odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 53.287,50 Sk spolu s príslušenstvom, zmenil tak, že žalobu zamietol. V tomto prípade odvolací súd poukázal na to, že neboli splnené podmienky relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu omylu, s tým, že navrhovateľ je profesionálne tipujúcim hráčom, hrací poriadok stávkovej kancelárie mu je známy, mal vedomosť o tom, že existujú dvaja tenisti toho istého priezviska, pričom na turnaji sa mohol zúčastniť len C. M., ktorý bol na vyššom mieste rebríčka ATP a pokiaľ by aj žalobca mienil tipovať namiesto tohto P. M., mal možnosť ozrejmiť si v pokladni údaj o súperovi I. I.. Odvolací súd dospel k názoru, že žalovaný omyl pri uzavretí zmluvy nespôsobil a nevyvolal. Stávková udalosť bola označená správne, keď hral len jeden tenista s priezviskom M., čím nemohlo dôjsť k zámene osôb. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.4.2010 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok prvostupňového súdu z 25.4.2005. V odôvodnení uznesenia Najvyšší súd SR uviedol, že závery odvolacieho súdu, pokiaľ ide o relatívnu neplatnosť stávkových zmlúv podľa , zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a sú v súlade s hmotným právom, stotožňujú sa s výkladom a právnym záverom odvolacieho súdu, týkajúcim sa posúdenia charakteru omylu v konaní žalobcu vo vzťahu k odporcovi pri uzatváraní stávkových zmlúv. Odvolací súd sa však nevysporiadal s tým, či v tomto prípade sa nejedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti pre neúplné označenie jedného z účastníkov tipovaného tenisového zápasu v stávkovej udalosti. Súdy mali preto najskôr ex offo posúdiť, či označené právne úkony - kurzové stávky netrpia absolútnou neplatnosťou a pokiaľ by došli k záveru, že nie sú absolútne neplatné, mohli sa zaoberať namietanou relatívnou neplatnosťou právnych úkonov. Následne Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 23.3.2011 rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi 53.287,50 Sk s príslušenstvom, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prvostupňový súd teda opakovane rozhodoval už len o nároku na zaplatenie sumy 53.287,50 Sk (1.768,82 eur) s tým, že mal posúdiť, či v danom prípade sa nejedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zo skutkového stavu, tak ako ho zistil prvostupňový súd, vyplynulo, že navrhovateľ uzatvoril v obchodnej spoločnosti VIX, s.r.o. kurzové stávky dňa 22.6.1996, 23.6.1996 a 24.6.1996, predmetom ktorých, okrem iných, boli aj stávkové udalosti zápas I. I. - M.. Jednalo sa o zápas na turnaji Wimbledon 1996. Podľa výpisu z ročenky hráčov, hráč C. M. bol v roku 1994 umiestnený v rebríčku ATP na 203. mieste, hráč P. M. bol v rebríčku ATP umiestnený na 514. mieste. Navrhovateľ (pôvodne s druhým navrhovateľom) tipoval na víťazstvo I.. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že v čase uzatvárania stávky profesionálne tipoval na jednotlivé kurzové ponuky, mal vedomosť o tom, že existujú dvaja tenisti s priezviskom M., poznal podmienky tenisovej súťaže ATP a postupu do súťaže Wimbledon. Známe mu boli aj okolnosti podmieňujúce účasť v turnaji, čo nakoniec deklaroval aj v žalobe. Pokiaľ si nebol istý riadnym označením stávkovej udalosti, mal možnosť si to overiť u zamestnanca odporcu, čo však neurobil.

Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver. Odvolací súd sa s týmito závermi prvostupňového súdu stotožnil a tiež má za to, že právny úkon, ktorým došlo k uzatvoreniu tipovacej stávky medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu, je jasný, zrozumiteľný, určitý a netrpí žiadnymi vadami, pre ktoré by bol absolútne neplatný. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, na ktoré v zmysle v celom rozsahu poukazuje. Aj odvolací súd má za to, že v danom prípade úkon účastníkov, na základe ktorého došlo k uzatvoreniu kurzovej stávky, má všetky náležitosti v zmysle a nasl. , najmä v súlade s ust. bol urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Je nepochybné, že navrhovateľ mal vôľu uzatvoriť stávku, chcel vyvolať právne následky, jasne a zrozumiteľne označil tipovacie kurzy na jednotlivé tipovacie ponuky, pričom tipovacia stávka bola uzatvorená v súlade s hracím plánom obchodnej spoločnosti VIX, s.r.o., resp. táto konala v súlade so o lotériách a iných podobných hrách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia kurzových stávok. Prvostupňový súd skúmal aj relatívnu neplatnosť - konanie v omyle v zmysle , pričom aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2010 sa stotožnil s právnymi závermi Krajského súdu v Žiline, ktorý ustálil, že kurzové stávky neboli relatívne neplatné.

Pretože prvostupňový súd sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli opakovane uvedené aj odôvodnení odvolania a na ktoré poukazoval navrhovateľ aj v priebehu prvostupňového konania, odvolací súd nepovažoval odvolanie za dôvodné. Rozsudok prvostupňového súdu potom ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.