Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-45-2012.pdf
PDF · 76.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/45/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Y. R., nar. XX.XX.XXXX a maloletý G. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Topoľčanoch ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. N., ul. J. XXX/XXX, J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., N., t. č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, T. N., U., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 5P/3/2012-43 zo dňa 4. júla 2012, takto jednohlasne
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh matky maloletých detí na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca v prospech detí zo sumy 80,-Eur na sumu 120,-Eur mesačne s účinnosťou od 1.1.2012. Svoje rozhodnutie zdôvodnil poukazom na vykonané dokazovanie a ustanovenia § 62 ods. 1, 2 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine. Poukázal na poslednú úpravu výživného rozsudkom č. k. 11P/10/2010-52 zo dňa 23.9.2010, kedy došlo k zvýšeniu výživného na každé z maloletých detí zo sumy 1.000,-Sk na 80,-Eur mesačne od 1.1.2010. V tom čase poberala matka rodičovský príspevok na dieťa Y. I. 164,22 Eur, otec detí bol prihlásený na adresu v U., N., ale jeho pobyt a príjem známe neboli. V tej dobe mal maloletý Y. 7 rokov a maloletý G. 6 rokov a nastúpili dňa 1.9.2010 na Základnú školu vo T. N.. V súčasnosti maloletý Y. má 9 rokov, maloletý G. 8 rokov a sú žiakmi II. ročníka Základnej školy vo T. N.. Stravujú sa v škole, matka poberá dotáciu na stravu a školské pomôcky. Deťom platí za školský klub 3,50 Eur mesačne, 7 Eur ZRPŠ ročne a obe deti navštevujú špeciálnopedagogickú poradňu v W. a psychologičku R.. R.. V čase od 12.4.2012 do 12.7.2012 pracuje matka v spoločnosti YURA Corporation s mesačným príjmom 355,25 Eur, poberá príspevok na tri deti, náhradné výživné 160,-Eur mesačne a výživné od otca dieťaťa Y.. Spolu s deťmi býva u svojej matky, kde platí mesačne elektrinu 63,-Eur. Otec maloletých detí je prihlásený na pobyt v U. v N., ale jeho pobyt známy nie je, obdobne ani jeho príjem. Výživné dlhodobo neplatí, za čo bol tiež trestne stíhaný. Za daných okolností súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo k takej zmene pomerov jednak na strane maloletých detí, alebo na strane otca, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 1,5 roka, kedy deti končia II. ročník Základnej školy. Matka poberá dotáciu na stravu a školské pomôcky pre deti a od 12.4.2012 začala pracovať, takže jej príjem sa zvýšil. Keďže otec maloletých detí je na neznámom mieste, nie je možné preukázať, že by na jeho strane došlo k zmene pomerov, pre ktoré by bol dôvod zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť voči deťom. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Keďže otec maloletých detí bol rozsudkom zaviazaný prispievať bez ohľadu na jeho schopnosti a možnosti sumou vyššou ako je minimálne výživné, súd určené výživné na každé dieťa po 80,-Eur mesačne považoval za dostatočné s ohľadom na potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti oboch rodičov, a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
Uvedený rozsudok napadla odvolaním matka maloletých detí. Uviedla, že deti rastú, náklady na ne stúpajú hlavne čo sa týka školy, ošatenia, zaplatenia rôznych poplatkov. Deti nemôžu za to, akým spôsobom žije ich otec, ktorý nebol v stave žiť s rodinou, postarať sa o ne, ani nie je v kontakte so svojou pôvodnou rodinou. Nemá o ňom žiadne informácie, kde sa pohybuje. Uviedla, že zákon pamätá aj na také situácie, v akej sa ocitla ona s deťmi a mal by posudzovať príjem otca detí v zmysle ustanovenia Zákona o rodine, § 63. Jedná sa o prípad hodný posúdenia v zmysle §-vého znenia. Poukázala na to, že sudkyňa rozhodla bez jej prítomnosti a kolíznej pracovníčky, keď bola predvolaná na iné číslo dverí, ako v ktorom sa pojednávalo, preto nemala možnosť pred vyhlásením rozsudku sa vyjadriť záverečnou rečou. Tiež nemala možnosť v priebehu konania sa dostatočne vyjadriť, nakoľko jej nebolo dané slovo tak, ako si predstavovala, resp. sudkyňa sa vyjadrovala v zmysle, že nemá právo žiadať o zvýšenie výživného, že má už teraz priveľa, že keď nemá peniaze na deti, má si žiadať od rodiny a od charity. Otec detí deti výživou žiadnym spôsobom nezabezpečuje, je nútená podávať si žiadosti o vyplácanie náhradného výživného zo strany štátu a po celú dobu od ich rozchodu vymáhať výživné súdom, policajtami, trestným oznámením. Bola by rada, keby sa otec detí konečne postavil k zabezpečeniu ich výživy zodpovedne, prišiel by za nimi, venoval sa im, keďže deti otca potrebujú. Žiadala, aby odvolací súd prehodnotil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol v prospech maloletých detí.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP, pri zachovaní postupu podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou matky vyjadrenou v odvolaní, že nemala možnosť sa pred vyhlásením rozsudku k veci vyjadriť. Z obsahu zápisnice zo dňa 4.7.2012 pred súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že konanie v danej veci začalo o 14.10 hod. v neprítomnosti matky a kolíznej opatrovníčky, ktoré termín pojednávania vzali na vedomie na pojednávaní dňa 13.6.2012. Z uvedenej zápisnice ďalej vyplýva, že počas oboznamovania sa doterajším priebehom pojednávania a správy zamestnávateľa matky na č. l. 38 až 41 sa dostavili matka a kolízna opatrovníčka. Následne na základe poučenia súdu podľa § 120 ods. 4 OSP uviedli účastníci, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, v dôsledku čoho súd vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil vo veci rozsudok. Námietka matky maloletých detí, že nemala priestor na vyjadrenie sa pred súdom prvého stupňa, je preto bezpredmetná a to tiež i s poukazom na jej výsluch na pojednávaní dňa 13.6.2012, kde bola v konaní riadne ako účastníčka konania vypočutá. V tomto smere teda nedošlo k odňatiu možnosti matky maloletých detí konať pred súdom.
Pokiaľ sa týka rozhodnutia súdu vo veci samej, odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP a preto tieto opakovať nebude. Je nepochybné, že súdu prvého stupňa sa nepodarilo zistiť miesto pobytu a teda ani príjem otca maloletých detí a za daných okolností potom nemohol ani konštatovať aké sú jeho schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletých detí a posudzovať príp. zmenu pomerov na strane otca maloletých detí. Ustanovenie § 63 Zákona o rodine, na ktoré matka maloletých detí vo svojom odvolaní poukazuje, nerieši danú situáciu, pretože z tohto ustanovenia vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, je povinný ich preukázať súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič túto povinnosť nesplní, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Z uvedeného vyplýva, že toto ustanovenie rieši postup, kedy je zrejmé, že rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, avšak
nesplní si povinnosť preukázať tieto príjmy pred súdom. V prejednávanej veci použitie tohto zákonného ustanovenia vzhľadom k tomu, že nie je známy pobyt a teda ani pracovné zaradenie, príjem otca maloletých detí, nie je možné.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.