Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/17/2023

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXX a z otca C. C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, F. H. G. A. I. B., G., v konaní o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -26 zo dňa 06.12.2022, takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok okrem výroku I. a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Dáva podnet súdu prvej inštancie na začatie konania o nariadenie neodkladného konania vo veci určenia výživného.

odôvodnenie:

1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností rodičov voči mal. A..

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) rozhodol cit.:

I. z v e r u j e mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach,

II. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Lívie, sumou 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc narodením mal. A. - XX.XX.XXXX, opakovane do budúcna,

III. d l ž n é v ý ž i v n é zo strany otca na mal. A. za obdobie od 04.03.2022 do 30.11.2022 vo výške 540,- Eur, je otec povinný zaplatiť v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

3. Otec proti výrokom o výživnom rozsudku podal odvolanie, namietajúc, že súd neúplne zistil skutočný stav a nesprávne právne posúdil jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem a aplikáciu § 75, ods. 1 Zákona o rodine. Poukázal na jeho zdravotný stav a dlhodobú hospitalizáciu, ktorá mu neumožňuje vykonávať žiadnu prácu ako aj na závery znaleckého dokazovania v trestnom konaní, podľa ktorých v čase spáchania trestného činu, pre ktorý je v súčasnosti trestne stíhaný, v dôsledku čoho prišiel o príjem zo zamestnania, boli jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti vymiznuté. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutých častiach zmenil a určil výživné vo výške zákonného minima.

4. Matka navrhla odvolanie otca zamietnuť a napadnutý rozsudok potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca je v časti dôvodné.

6. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností k mal. A..

7. Otec vo svojom odvolaní namieta výšku súdom určeného výživného. Po oboznámení sa s obsahom preskúmavaného spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd zisťovaniu a posúdeniu zákonných kritérií pre určenie výšky výživného nevenoval dôslednú pozornosť. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z možností, schopností a majetkových pomerov otca a z jeho príjmu, ktorý dosahoval ako G. G. vo výške cca 1100 Eur a ktorý by bol dosahoval aj v súčasnosti, keby sa nedopustil trestného činu. Takýto záver je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

8. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo náležite zistiť pomery na strane mal. dieťaťa aj povinného rodiča, pre účely kvantifikácie výšky výživného. V zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prvým rozhodujúcim kritériom pre určenie výživného sú odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Skúmajúc v tejto súvislosti vlastné posúdenie veci súdom prvej inštancie, jeho zdôvodnenie je pomerne strohé. Súd sa pri skúmaní oprávnených potrieb mal. A. obmedzil len na konštatovanie, že vzhľadom na vek je na mieste výživné vo výške 100 Eur mesačne. Na strane povinného rodiča vychádzal z jeho príjmu cca. 1.100 Eur mesačne, pričom nie je odvolaciemu súdu známe, ako dospel k tejto výške. Ak súd vychádzal len z tvrdení matky na pojednávaní, takto zistená výška príjmu neobstojí. Odvolací súd pripomína vyšetrovací princíp vyplývajúci z ust. , podľa ktorého je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Keďže náležité zistenie všetkých relevantných skutočností majúcich vplyv na zákonné kritériá určujúce výšku výživného, ich náležité zistenie je esenciálnym predpokladom pre určenie spravodlivej výšky výživného. Zdá sa, že súd prvej inštancie na túto svoju povinnosť rezignoval.

9. Súd pri určení výšky výživného vychádzal z potenciality príjmu otca, ktorý dosahoval v zamestnaní a o ktorý svojim zavinením prišiel v dôsledku spáchania trestného činu. Odvolací súd pri posudzovaní potenciality príjmu povinného, ktorý prišiel o príjem v dôsledku spáchania trestného činu poukazuje napr. na Nález ÚS ČR, sp.zn. zo dňa 6. 2. 2008, podľa ktorého ak sa zbavil rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na trest väzenia, objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Je tomu tak i v posudzovanej veci, kedy trestný skutok otca maloletej smeroval voči jej matke. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselným trestným činom voči maloletému dieťaťu, príp. druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením trestu väzenia po právoplatnom odsúdení vyživovacej povinnosti voči svojmu maloletému dieťaťu "zbavil", resp. "mohol zbavit". Podľa Stanoviska Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR Cpjn 204/2012 zo dňa 19. 10. 2016 ako vyplýva zo samotného nálezu Ústavného súdu, nesmie ísť skutočnosť, že bol povinný rodič odsúdený na k trest odňatia slobody za úmyselný trestný čin, na ťarchu dieťaťa. To však znamená také to, že súd výživné odsúdenému povinnému rodičovi neurčí vtedy, ak by bolo jeho určenie v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože práve taká skutočnosť by šla na ťarchu dieťaťa. Ak je povinný odsúdený na dlhodobý trest odňatia slobody, nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné výživné hradiť a zároveň nie je vo výkone trestu odňatia slobody pracovne zaradený a túto skutočnosť nemôže ovplyvniť a bola by za takejto situácie povinnému uložená povinnosť platiť výživné, hoci by bolo celkom zrejmé, že výživné nebude možné vymôcť, bol by taký postup v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pretože určenie povinnosti platiť výživné povinnému rodičovi, ktoré by však reálne dieťaťu nebolo vyplatené, môže byť prekážkou zabezpečenia potrebných prostriedkov iným spôsobom. Hoci

je spáchanie trestného činu s následkom odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody možné kvalifikovať ako zbavenia sa príjmu bez vážneho dôvodu, v takom prípade, ak nemožno reálne očakávať vymoženie výživného s ohľadom na situáciu povinného, by stanovenie výživného tomuto povinnému bolo v rozpore s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý je podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

10. V prejednávanej veci otec mal., ako osoba povinná z výživného, dosahoval príjem zo zamestnania. V súvislosti s tým, že spáchal trestný čin o toto zamestnanie a tým aj o príjem prišiel, keďže predpokladom výkonu práce príslušníka G. I. je bezúhonnosť. Tento skutkový základ by nasvedčoval správnosti úvahy súdu prvej inštancie o tom, že otec sa vlastnou vinou zbavil príjmu, ktorý mohol dosahovať. Avšak je potrebné sa vysporiadať s okolnosťami, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Javí sa, že otec má vážne psychické problémy, ktoré by mohli svedčať aj o tom, že v ich dôsledku nevedel svoje konanie ovládať a mohlo by to mať aj vplyv na jeho trestnú zodpovednosť. Taktiež sa javí, že otec je v súčasnosti dlhodobo hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, pričom podľa jeho tvrdenia má jeho hospitalizácia trvať minimálne 24 mesiacov. Tieto okolnosti sú významné pre rozhodnutie súdu o výživnom a súd im doposiaľ nevenoval žiadnu pozornosť. Pre spoľahlivý záver o výške výživného je potrebné doplniť dokazovanie so zameraním sa na zodpovedanie otázky, či je v danom prípade namieste vychádzať z potenciality príjmu otca, alebo naopak, či v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu nie je otec schopný vykonávať prácu vôbec, prípadne iba v obmedzenej miere. Za týmto účelom je potrebné zaoberať sa zdravotným stavom otca a perspektívou jeho zlepšenia.

11. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že zabezpečenie vyživovacej povinnosti mal. dieťaťa je jedným z prvoradých kritérií najlepšieho záujmu mal. dieťaťa. V prejednávanom prípade ide o malé dieťa, o ktoré zabezpečuje jeho matka celodennú starostlivosť, v dôsledku čoho nie je v jej schopnostiach dosahovať príjem. Jediným zdrojom príjmu matky a dieťaťa sú sociálne dávky štátu. V prípade, ak druhý povinný rodič ( otec) nemôže plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť z objektívnych dôvodov ( napr. jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, výkon trestu odňatia slobody bez možnosti pracovať a pod.), prichádza do úvahy určenie výživného zo strany starých rodičov mal. A. ( § 68 Zákona o rodine). Súd sa bude v prípade záveru o nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca mal. A. zaoberať aj touto možnosťou. Opätovne v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Stanovisko Občianskoprávneho a obchodného kolégia NS ČR Cpjn 204/2012 zo dňa 19. 10. 2016, podľa ktorého: vyživovacia povinnosť prarodičov a ďalších predkov voči dieťaťu nastupuje vtedy, ak rodič nemôže svoju vyživovaciu povinnosť ani len čiastočne plniť z objektívnych dôvodov , alebo ak je vylúčené, aby plnenie vyživovacej povinnosti mohlo byť od rodičov vymáhané.... Konanie o vyživovacej povinnosti prarodičov a ďalších predkov k maloletému dieťaťu súd začne, alebo tieto osoby do prebiehajúceho konania o určenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu priberie z úradnej povinnosti, a to v okamihu, kedy vyjde najavo, že rodičia dieťaťa svoju vyživovaciu povinnosti nemôžu plniť.

12. Taktiež bude potrebné zistiť a vyhodnotiť majetkové pomery otca a ich vplyv na výšku výživného. Keďže súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vyporiadal so zákonnými predpokladmi pre úpravu výživného, založil tým jeho nepreskúmateľnosť.

13. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací súd k zrušeniu aj tejto napadnutej časti rozsudku postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. . Zvoleným procesným postupom odvolací súd usiloval o zachovanie dvojinštančnosti súdneho konania a súčasne o materiálne naplnenie práva účastníkov konania na súdnu ochranu.

14. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež námietkami účastníkov, ktoré predniesli v priebehu odvolacieho konania a opätovne vo veci rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie súd odôvodní podľa požiadaviek zákonodarcu, uvedených v ust. a v zmysle hmotnoprávnych kritérií, ktoré ukladá predovšetkým zákon o rodine.

15. Súd taktiež rozhodne o dlžnom výživnom a trovách konania. Svoje úvahy o rozsahu a forme úpravy styku riadne odôvodní.

16. Vzhľadom na absenciu vykonateľného rozhodnutia o výživnom, bude namieste do skončenia konania vo veci samej uložiť povinnému rodičovi povinnosť platiť výživné neodkladným opatrením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).