Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_2T-143-2011.pdf
PDF · 119.46 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/143/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Máriou Ondrejovou, v trestnej veci obžalovaného W. Z., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 17. októbra 2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný: W. Z., narodený XX.XX.XXXX v Y. A. trvale bytom P., ulica Z. XXXX/X
sa uznáva za vinného, že:
dňa 01.10.2010 v čase okolo 11.05 hod. v okrese Nitra, mesto Nitra, na chodníku na Triede Andreja Hlinku pred obchodným domom Jednota cúval, čím porušil ustanovenie § 52 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a nepribral na pomoc spôsobilú a náležite poučenú osobu, pričom pri cúvaní zadnou časťou vozidla zrazil chodca A. P., čím porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno g) a ustanovenie § 22 odsek 2 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, v dôsledku čoho A. P. utrpel pohmoždenie panvy vpravo a zlomeninu panvovej kĺbovej jamky vpravo s dobou liečenia v trvaní 4 až 6 mesiacov
t e d a :
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l :
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 80 (osemdesiat) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obvinený povinný vykonať trest povinnej práce najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obvinený povinný vykonať trest povinnej práce osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v premávke na pozemných komunikáciách vo výmere 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obvinenému aby uhradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 775,42 eur.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn 2Pv 224/2011 prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému W. Z. a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka- poškodeného A. P., výsluchom svedka O. A., U. P., znalcov A.. X. z odboru zdravotníctvo, U.. K. z odboru cestnej dopravy, prečítaním výpovedí svedkov A., P. a tiež prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný W. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 01.10.2010 cestoval do Modry , cestou sa zastavil vyložiť tovar v stánku p. A.. Zastavil tak, aby mohol vyložiť dva sudy, teda čo najbližšie k dverám stánku zadnými dverami auta. Pred ním bolo parkovisko, za ním bol chodník, nevidel tam žiadnu prekážku, nebola tam ani žiadna jama. Stál mierne šikmo, zadnými dverami čo najbližšie k dverám stánku. Po vyložení sudov nastúpil do auta, zaradil spiatočku, cúvol aby auto vyrovnal a odišiel smerom doľava. Cúvol, ani nie o jedny celé dvere a zrazu počul výkrik. Poškodeného našli spadnutého zhruba jeden a pol metra za autom. Počas nastupovania do predných dverí videl poškodeného P. asi 3-4 metre za autom. Prvý krát zaregistroval poškodeného P. keď sa tento predieral medzi stánkom a jeho autom počas toho, ako vykladali sudy. Od času kedy sa poškodený predieral okolo auta a stánku pokiaľ zaregistroval jeho výkrik prešli cca 3-4 minúty. Pri cúvaní mu pomáhal p. A., ktorý povedal, že môže cúvnuť, neukazoval mu, ale potom čo mu to povedal, nastúpil do predných spolujazdcových dverí. Porozhliadol sa do všetkých spätných zrkadiel, neotáčal sa za seba, len situáciu skontroloval cez spätné zrkadlá a videl, že úkon cúvania, môže bezpečne urobiť, lebo v najbližšom okolí nikoho nevidel. Výhľad z auta mal dobrý, trochu šikmo a cúvol asi 50 cm. Keď počul výkrik zastavil , vystúpil, zistil , že za autom asi 1,5 m ležal poškodený P.. Pýtali sa ho, čo sa deje, chceli k nemu zavolať jeho rodinných príslušníkov, ale tento chcel odísť, tak radšej kvôli jeho stavu a rozrušeniu zavolali sanitku, po jej príchode to bolo oznámené policajtom, tí to zdokumentovali ako nehodu. Policajt označil krížikom polohu chodca ,podľa toho ako mu to ukázal p. A. a žltým sprejom označil postavenie vozidla, na vozidle však neboli žiadne poškodenia ani oterové stopy po kontakte s chodcom. Spolu s A. išli do nemocnice za P., toho práve nakladali do sanitky. A. sa pýtal P. čo mu je, ten mu povedal, že je iba rozrušený, že ide domov. Keď bol predvolaný na políciu žiadal od policajta prvotnú lekársku právu p. P., ten mu ju ale nechcel dať. Neskôr bol predvolaný k vyšetrovateľke, potom ho kontaktovala p. P., že P. má potrhané šľachy, bol ho pozrieť a žiadal, aby mu ukázali papiere z prvého ošetrenia. P. P. mu tento dokument ukázala, bola to lekárska správa „zn. 1.sin“. Z lekárskej správy usúdil, že keď bol poškodený prepustený z nemocnice, že to nie je vážne. P. P. mu volala, aby sa dohodli. Podľa neho chcela peniaze, ale konkrétne ich nepýtala, no on to považoval za vydieranie, pretože povedala, že keď sa nedohodnú, oznámi ho na súd. Po čase mu telefonovala opäť, vec treba vyriešiť, že manžel má zlomenú panvu a stále chcela dohodu. Uviedol, že vo vyšetrovacom spise sú dve lekárske správy, ktoré si odporujú, je tam nezhoda ohľadne dátumov, jeden z dátumov je 4 dni pred udalosťou, v jednej správe je úraz ľahký a v druhej úraz ťažký. Za 7 alebo 8 mesiacov po udalosti mu prišlo, že je trestne stíhaný. Neveril tomu, lebo raz mal poškodený potrhané šľachy, raz zas zlomenú panvu. Trvá na tom, že ku kontaktu vozidla s p. P. nedošlo, svedčí o tom aj fotka, ktorá bola nafotená, taktiež vzdialenosť medzi autom a chodcom bola veľká a na jeho špinavom aute nebol žiadny oter. Trvá na tom, že skutok nespáchal, cíti sa nevinný, lebo neexistoval kontakt s poškodeným. P. P. mu povedala, že už bola jedna dopravná nehoda pri ktorej p. P. ihneď vyplatili peniaze. K osobným pomerom uviedol, že pracuje ako živnostník, má živnosť na upratovacie práce, ktoré vykonáva sám, jeho mesačný príjem zo živnosti je veľmi nízky za minulý rok mal nulové daňové priznanie, v podstate žije z toho čo zarobí manželka, ktorá je tiež živnostníčka, pomáha jej, predáva, zásobuje a vykonáva ťažšie fyzické práce. Vodičský preukaz má od roku 1978 prvý na motocykel a v osemnástich si urobil ďalšie rozšírenie na skupiny A,B,C. Za
posledných desať rokov mal jeden priestupok za preťaženie vozidla pri preprave nákladu, iný priestupok ohľadne dopravy nikdy nemal. Nikdy nebol trestne stíhaný. Žije usporiadaným životom, má dve deti, ktoré študujú na vysokej škole. Čo sa týka trestu povinnej práce, v prípade jeho uloženia s ním súhlasí.
Svedok poškodený A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išiel z obchodu, prechádzal okolo tmavého auta, prechádzal na francúzskych barlách medzi stánkom a autom, auto bolo zavreté inak by okolo neprešiel a stálo bližšie zadnou časťou ku kvetináču, keď bol cca 2 m od zadnej časti vozidla, vodič cúval tak, že ho zhodil na zem, auto ho udrelo do zadnej strany stehna, vykríkol a potom spadol dopredu na pravé koleno a na pravú ruku, keď chcel vstať, nemohol. Po tom čo vykríkol, vodič potiahol auto dopredu, lebo nemohol otvoriť dvere pri kvetináči a vystúpiť z vozidla. Vstať mu pomohol jeden pán , ktorý prišiel spomedzi auta a stánku, zodvihol ho a posadil na kvetináč, potom prišla sanitka, volali aj policajtov. Policajtovi povedal, že spadol približne 2-3 metre od zadnej časti toho auta. Pri prechádzaní cez chodník išiel nie stredom, ale bližšie ku stánku, nevie ktorou časťou auta do neho buchol vodič, to nevidel, lebo bol chrbtom k autu. V ten deň bolo pekné počasie, bolo sucho, žiadny problém. Na chodníku nebola žiadna prekážka, žiadna jama, chodník bol riadne prechodný. Nikdy sa mu nestalo, že by ho zrazilo auto ako chodca. Nikdy sa mu nestalo, že by len tak spadol z ničoho nič. Nemal žiadny úraz pred touto udalosťou. Policajti mu dali fúkať, dychová skúška bola v poriadku. Policajt sa ho opýtal ako sa mu to stalo, potom išiel sanitkou do nemocnice. Obžalovaný prišiel za ním s tým, že sa ospravedlňuje, že ho nevidel v spätných zrkadlách, lebo dával pozor, aby nebuchol autom do kvetináča. Sanitka ho potom odviezla do nemocnice na traumatológiu, ošetroval ho A.. D.. Išiel na röntgen a potom mu povedali , že je tam nejaká kostička zlomená, že to nie je vážne, predpísali mu lieky, injekcie a sanitka ho odviezla domov. Do nemocnice za ním prišiel syn a s ním sa rozprával v nemocnici aj obžalovaný. Doma ležal 3 mesiace. Po prvom ošetrení išiel o 10 dní na kontrolu k traumatológovi, poslal ho na röntgen ,kde zistili, že to má zlomené ,že to sa už nedá operovať, že to sa malo operovať keď sa to stalo. Objednali ho na CT a tam sa potvrdilo, že to bolo zlomené. Potom mu predpísal lekár lieky, aby nedostal embóliu, boli mu doporučené rehabilitácie, tak sa ohlásil u A.. T. a ten mu objednal sestry a tie chodili ku nemu 2 krát do týždňa. Zlomenina ešte nie je celkom vyliečená. Má upravené WC s madlami na držanie a s nadstavcom, aby nemal problémy s obsluhou pri osobnej hygiene, ale už mu nemusí manželka pomáhať.
Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného asi 20 rokov, je jeho spolupracovník, v ten deň prišiel s obžalovaným k predajnému stánku, kde išli vyložiť dva sudy, ktoré vykladali z bočných zadných dverí. Zastavili z bočnej strany stánku, tak aby mohli otvoriť zadné bočné dvere, z ktorých vyložili sudy. Zadný stĺpik auta bol zároveň so stánkom teda s predkom toho stánku, aby bolo možné vedľa stánku otvoriť dvere, sudy vykladali zo zadných dverí, potom zatvorili zadné dvere, stáli pred dverami stánku a poškodený sa pretláčal medzerou medzi stánkom a autom, mal ťažkosti s chôdzou, lebo sa opieral o dve barle. Keď nasadli do auta, obžalovaný sa opýtal kadiaľ pôjdu, povedal mu aby cúvol a išiel doľava, ale aby dával bacha na deda. V čase, keď upozorňoval vodiča na toho chodca, tento bol od zadnej časti auta 2 metre. Vodič cúvol pol metra a počuli výkrik. Medzi autom a poškodeným bola vzdialenosť 2 metre. Keď vystúpili, videli, že asi 1-2 metre za autom leží poškodený. Ležal natiahnutý, nohy mal smerom k zadnej časti auta k pravému kolesu a hlava bola vo vzdialenosti 2,5 metra od ľavého kolesa a ležal na pravej strane nohy a boku. Pýtali sa čo mu je, povedal, že do neho drgli, hovoril, že má drevenú nohu a že ho bolí noha. Študenti, ktorí tam boli zavolali sanitku, keď prišla sanitka, zavolali policajtov, ktorý vec zdokumentovali, policajtov upozorňoval, že auto nie je poškodené ani odreté. Záchranka zobrala poškodeného do nemocnice, išli za ním, tam im povedali ,že to má udreté. Pri sanitke v nemocnici sa objavil aj jeho syn a ten povedal, že otec by len tak sám od seba nepadol.
Svedok U. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol priamym účastníkom stretu vozidla s jeho otcom pri stánku. Ako rodina nemali skúsenosti s takýmito vecami. V ten deň kedy sa to stalo, volala mu nejaká žena, že otec je v šoku v nemocnici, že bol ošetrený a že potrebuje niekoho blízkeho pri sebe. Odložil robotu, išiel som do nemocnice ako tam prišiel, otec sedel na vozíku v sanitke a je klamstvo čo čítal v odpore obžalovaného, že otec odišiel z nemocnice sám a dokonca to bolo tak, že s obžalovaným prehodili 1-2 vety, otec mu ukázal na obžalovaného a povedal, že to je on čo ho zrazil, obžalovaný sa pýtal či môže pre nich ešte niečo urobiť ,on mu povedal, že už urobil pre otca dosť. Prišli domov, on na svojom aute a otec v sanitke, cez zadný vchod naložili otca na vozíku do výťahu spolu so sanitárom a vyviezli do bytu, uložili do postele, poprezliekal ho a čakal na mamu. Otec mu povedal, že spadol na tú zdravú nohu, keď ten pán do neho ťukol ako cúval. Potom pri ďalších ošetreniach asistoval mame,
keď otec chodil na ošetrenia a presúvali ho na vozíku do auta, do sanitky. To čo uviedol obžalovaný v podanom odpore, že mama chcela odškodnenie od obžalovaného, to je absolútne klamstvo vie, že prišiel za matkou a za otcom, doniesol fľašu červeného a dezert a nechal na papieri napísané číslo poistky z ktorej sa vec bude riešiť. Veľmi ho mrzí, že sa to rieši na súde, mal dojem, že obžalovaný to chce riešiť normálne, ale to čo napísal v tom odpore ho primälo k tomu, aby išiel v tejto veci svedčiť a urobil výpoveď. Od obžalovaného nič nežiadali, lebo si uvedomuje, že on aj sestra sú šoféri a môže sa stať čokoľvek, aj keď si myslí, že ten trest čo dostal je mierny, nechceli do toho zasahovať a komplikovať obžalovanému život. Tiež si mohli zobrať obhajcu a riešiť veci inak, ale sú radi, že sa nič horšie nestalo, že to mohlo dopadnúť celé inak. Urazilo ho, že obžalovaný tvrdí, resp. vyzerá to tak, že otec si to všetko vymyslel. Otec má amputovanú pravú nohu už asi 15-18 rokov a má cukrovku, o žiadnych iných chorobách nevie, predtým chodil sám na prechádzky, po udalosti nemôže ísť sám, lebo ho to bolí a má pocit, že spadne, takže vždy s ním niekto musí chodiť. Pred udalosťou chodieval do obchodu cca 200 metrov od domu. Otec raz spadol sám od seba za celých tých 18 rokov, čo má amputovanú nohu, vtedy mal udretý lakeť ale nebol hospitalizovaný v nemocnici, nikto mu nespôsobil vtedy žiadnu ujmu. Tento pád sa stal cca 5 rokov späť, určite nebol účastníkom dopravnej nehody ako chodec.
Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. X. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku ZP č. 060/2011, tak ako ho vypracoval a predložil súdu. V znaleckom posudku v bode 2 záverov je popísané akým spôsobom došlo k poškodeniu zdravia u poškodeného. Vysvetlil ,že bedrový kĺb je jamka na stehnovej kosti, v tej jamke prišlo k zlomenine, keď sa tlak preniesol z kĺbovej hlavice na kĺbovú jamku a v dôsledku toho tlaku prišlo k zlomenine, jedná sa o vnútornú zlomeninu. Nemôže však vylúčiť, že k takémuto zraneniu mohlo dôjsť aj bez nárazu, pri bežnom páde. Čo sa týka iných povrchových zranení u poškodeného, v správe z traumatologickej ambulancie bolo konštatované pomliaždenie ale nebolo bližšie popísané. K posúdeniu následnej bolestivosti u poškodeného uviedol, že prach bolesti je u každého človeka individuálny a každý bolesť vníma inak, teda poškodený mohol vydržať aj 11 dní do ďalšieho ošetrenia bez enormných bolestí, ale pri ďalšom vyšetrení bolestivosť kĺbu poškodený popisoval a pre podozrenie poškodenia kĺbovej jamky bolo nariadené CT vyšetrenie. K otázke prečo sa poškodenie zdravia neprejavilo priamo pri prvotnom ošetrení uviedol, že toto popísal v bode 3 posudkovej časti znaleckého posudku. Pri určovaní mechanizmu vzniku zranenia, toto popísal ako vonkajšie mechanické násilie, tak ako je uvedené v znaleckom posudku v bode 2 záverov, kde poukazuje aj na to, že v prípade poškodeného, ktorý mal amputovanú ľavú nohu v oblasti stehna, postačovala intenzita násilia veľmi nepatrná. Pri voľnom páde bez tlaku, keďže stabilita u poškodeného bola narušená tým, že mal amputovanú nohu, sa nedá vylúčiť, že by spadol do boku, alebo aj dozadu. K rozsahu zranenia uviedol, že ak by pád nastal inak ako pôsobením motorového vozidla, zranenia by boli rovnaké, poškodeného ochorenie na cukrovku mohlo ovplyvniť jeho zranenie len do tej miery, že by mohlo prísť k spomaleniu liečby v jej dôsledku.
Znalec z odboru dopravy U.. O. K. na hlavnom pojednávaní zotrval na znaleckom posudku ZP č. 107/2011, tak ako ho spracoval ,nechcel ho žiadnym spôsobom doplniť. Pri strete chodca s vozidlom vypočítal nárazovú rýchlosť vozidla po kompletnej analýze na 3,5 km/h a preto je možné ,že sa pri takejto nízkej nárazovej rýchlosti nenašli žiadne oterové stopy. Bola vypracovaná simulácia nárazu vozidla do poškodeného, teda z technického hľadiska je možné, že poškodený spadol asi 1,5 až 2 metre od zadnej časti motorového vozidla a je to zobrazené na strane 11 znaleckého posudku. Bola tiež vypracovaná simulácia konečnej polohy chodca po páde, táto simulácia je +-10%, konečná poloha chodca je po zdokumentovaní políciou 0,3 metra za motorovým vozidlom, teda presnosť tej simulácie je vyhovujúca.
Z prečítanej výpovede svedkyne A. vyplynulo , že pracuje vo vinotéke pri OD Progres a poškodený ku nej chodieval kupovať víno, zapamätala si ho kvôli postihnutiu. Chodieval na dvoch barlách, videla ho raz spadnúť, inokedy mu pomáhala, lebo mal problémy s rovnováhou.
Z prečítanej výpovede svedkyne P. vyplynulo, že im p. P. odkazovala, že aby sa prišli dohodnúť ako budú riešiť poškodenie p. P., povedala, že manžel už niečo podobné mal a vodič sa s ním vysporiadal finančne, naznačovala ,že očakáva podobné riešenie. Boli prekvapení ,že v deň nehody mal poškodený odreniny a neskôr potrhané šľachy a zlomenú panvu. Namietala tiež, že chýba pôvodná lekárska správa, ktorú videla u P. (polovičný formát) a vyšetrovateľ jej ukázal iba 2 lekárske správy ,ktoré sú súčasťou spisu.
Z výpovede poškodeného v prípravnom konaní a listinných dôkazov súd zistil, že poškodený A. P. si neuplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody, poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa so sídlom v Nitre si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 775,42,-eur pozostávajúcu zo spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, dopravnej starostlivosti, platieb lekárňam, výdajniam, špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, primárnej ambulantnej starostlivosti, lekárskej služby prvej pomoci.
Zo záznamu dopravnej nehody, vyhotovenej fotodokumentácie a zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody súd zistil, že účastníkmi dopravnej nehody, na Triede A.Hlinku pred OD Jednota boli W. Z. na osobnom motorovom vozidle LV XXX CU a chodec A. P., k nehode došlo tak, že vodič motorového vozidla cúval na chodníku, bez pribratia náležite poučenej osoby a došlo k nárazu do chodca, ktorý utrpel pri dopravnej nehode zranenie. K dopravnej nehode došlo na chodníku bez závad, so suchým, neznečisteným povrchom, cez deň bez zníženej viditeľnosti. Obaja účastníci boli podrobení dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Bola spracovaná fotodokumentácia vrátane náčrtku miesta dopravnej nehody a postavenia účastníkov nehody.
Z lekárskych správ a potvrdení súd zistil, že poškodený A. P. bol 01.10.2010 ošetrený vo FN Nitra A.. K. D. a bolo mu diagnostikované pohmoždenie bedrového kĺbu vpravo, podľa RTG s pravdepodobnou zlomeninou panvovej kĺbovej jamky vpravo. Z odborného vyjadrenia A.. X. vyplýva, že poškodený po pretrvávajúcich bolestiach bol ošetrený opätovne 11.10.2010, 13.10.2010, 02.11.2010, 03.11.2010, 26.11.2010, 03.01.2011. CT vyšetrenie potvrdilo trieštivú fraktúru kĺbovej jamky, takéto vnútrokĺbové zlomeniny podľa odborného vyjadrenia vznikajú nepriamym mechanizmom, teda prenesením násilia cez hlavicu stehnovej kosti na jamku bedrovej kosti, vznikajú nárazmi pri dopravných nehodách a pádoch na bok. Jedná sa o zranenie ťažké s dobou práceneschopnosti 3-5 mesiacov s obmedzením v bežnom spôsobe života, spočívajúce v dlhotrvajúcich bolestiach, v pripútaní na lôžko, v odkázaní na pomoc inej osoby pri vykonávaní základných životných potrieb, dopomoc pri chôdzi barlami (odborné vyjadrenie bolo spresnené a doplnené č. ZP 060/2011 zo dňa 10.08.2011).
Z odborného vyjadrenia vypracovaného U.. K., vyplýva, že vodič mal možnosť konať tak, aby počas cúvania neohrozil chodca pohybujúceho sa šikmo za vozidlom a chodec nemal možnosť stretu s vozidlom zabrániť, chodec nevytvoril vodičovi prekážku z technického hľadiska náhlu. Z technického hľadiska bolo príčinou vzniku dopravnej nehody konanie vodiča, ktorý pri cúvaní zrazil chodca pohybujúceho sa vpravo vzadu za vozidlom (odborné vyjadrenie bolo spresnené a doplnené ZP č. 107/2011 zo dňa 29.09.2011).
Súd v rámci dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní oboznámil ďalšie listinné dôkazy zadovážené v spise, z výpisu z karty vodiča zistil, že obžalovaný vlastní vodičské oprávnenie od roku 1978 a počas tejto vodičskej praxe má evidovaný v karte vodiča jeden dopravný priestupok v roku 2010 pri ktorom mu bola uložená bloková pokuta vo výške 50,- eur, nikdy nemal zadržaný vodičský preukaz a nemá v karte vodiča evidovanú žiadnu dopravnú nehodu. Z karty vozidla zistil, že osobné motorové vozidlo zn. Peugeot 406 LV XXX CU je vedené na ODI na obžalovaného W. Z. .
Súd pri skúmaní osobných pomerov obžalovaného zistil z odpisu registra trestov, že obžalovaný bol súdne trestaný Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 1T 101/88 dňa 03.05.1988 amnestovaný dňa 27.10.1988 a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný nemá evidovaný od roku 2010 žiadny priestupok, teda súd mohol konštatovať, že obžalovaný doposiaľ viedol bezúhonný život riadneho občana.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby, bolo tiež preukázané, že skutok vykazuje znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona a že tento skutok spáchal obžalovaný, ktorý svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty po stránke subjektívnej aj po stránke objektívnej, pretože z nedbanlivosti svojou technikou jazdy a nerešpektovaním citovaných ustanovení zákona č.8/2009Z.z. v
znení neskorších predpisov, zapríčinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k ťažkej ujme na zdraví u poškodeného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu v ustanovení § 4 odsek 1 písmeno g) a v ustanoveniach § 22 odsek 2, § 52 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tak, že pri vychádzaní na komunikáciu, cúval s osobným motorovým vozidlom na chodník určený pre chodcov, pričom vzhľadom na dopravnú situáciu nemal na tento úkon dostatočný rozhľad a nepribral k tomuto úkonu náležite poučenú osobu a následne v dôsledku nárazu do chodca došlo k jeho pádu a k zraneniu poškodeného chodca. Svojim nedbanlivostným konaním podľa § 16 písmeno a) Trestného zákona tak obžalovaný porušil vyššie citované ustanovenia zákona č. 8/2009Z.z. o cestnej premávke a v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti uloženej obžalovanému podľa zákona došlo k dopravnej nehode, následkom ktorej vznikla ťažká ujma na zdraví u poškodeného. Nerešpektovanie povinnosti vodiča motorového vozidla na pribratie náležite poučenej osoby k cúvaniu do priestoru určeného chodcom, podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti jeho konania, preto súd konštatoval, že obžalovaný svojím konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú zákonom. Najzávažnejším porušením pravidiel cestnej premávky zo strany obžalovaného bolo (bez ohľadu na porušenie ustanovenia § 22 odsek 2 vyššie uvedeného zákona o cestnej premávke) nerešpektovanie ustanovenia §52 odsek 2 zákona o cestnej premávke poukazujúc na skutočnosť, že chodník je určený výlučne pre chodcov.
Z takéhoto konania bol obžalovaný usvedčovaný jednak svedeckou výpoveďou poškodeného, čiastočne i výpoveďou svedka A., ale najmä znaleckým dokazovaním U.. O. K. a A.. X., z ktorých dôkazov jednoznačne vyplynulo, že príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo cúvanie vodiča motorového vozidla, ktorý počas nezabezpečeného cúvania narazil do chodca pohybujúceho sa vzadu za vozidlom na chodníku. Z výpovede poškodeného vyplynulo, že sa pohyboval na barlách za motorovým vozidlom po chodníku, obžalovaný a svedok A. ho zaregistrovali, svedok A. dokonca na neho upozornil, ale napriek tomu nastúpili obaja do vozidla a obžalovaný začal cúvať na chodník šikmo cez spätné zrkadlá a následne začuli výkrik. Poškodený ležal 1-2 metre za autom. Uviedol, že mu auto narazilo do pravej zadnej časti tela a on padol. Obrana vodiča, že náraz na motorovom vozidle nezanechal kontakt s chodcom ani otery ani poškodenie bola vyvrátená znalcom z odboru dopravy, ktorý uviedol, že pri nízkej nárazovej rýchlosti, ktorú vypočítal na 3,5 km/h, je to možné. Obžalovaný tiež namietal polohu chodca po náraze, ale znalcom z odboru dopravy bola vypracovaná simulácia nárazu vozidla do poškodeného a podľa znalca v súlade s analýzou z technického hľadiska je možné, že poškodený spadol asi 1,5 až 2 metre od zadnej časti motorového vozidla, čo korešpondovalo s výpoveďou svedka poškodeného, svedka A. aj obžalovaného. Na tele chodca nebolo zadokumentované síce zranenie v mieste kontaktu s vozidlom, ale vzhľadom na znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva a stav poškodeného po amputácii nohy, postačovala podľa znalca veľmi nepatrná intenzita násilia pôsobiaca na telo chodca. Navyše logicky vyznieva aj vyjadrenie poškodeného, že vodič potiahol po náraze auto dopredu, aby mohol otvoriť dvere, pretože mu v tom bránil kamenný kvetináč pri chodníku, čo vyplynulo zo vzájomného porovnania šírky chodníka medzi stánkom a kamenným kvetináčom a šírky auta zadokumentovaných listinnými dôkazmi (znalecký posudok a náčrtok z miesta dopravnej nehody). Podľa vyjadrenia poškodeného mu obžalovaný pri ospravedlňovaní povedal, že dával pozor, aby pri cúvaní nenarazil do kvetináča, čomu svedčí skutočnosť, že obžalovaný bol šikmo natočený na kvetináč, cúval sledujúc priestor za sebou len prostredníctvom spätných zrkadiel, nemal teda dostatočne zabezpečený rozhľad za motorové vozidlo po celej šírke chodníka v čase, keď za autom prechádzal hendikepovaný chodec, ktorého nepopierateľne zaregistroval pred úkonom cúvania. Chodník je určený výlučne pre chodcov, čo vyplýva z pravidiel cestnej premávky konkrétne z § 52 odsek 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a po chodníku prechádzal chodec na barlách, teda osoba, na ktorú treba brať osobitný ohľad. Vodič motorového vozidla sa pri cúvaní na chodník spoliehal len na svoje hodnotenie dostatočného rozhľadu zvnútra motorového vozidla cez spätné zrkadlá, ale bol povinný v tomto prípade pribrať pri cúvaní náležite poučenú osobu, aby nedošlo k ohrozeniu záujmu chráneného zákonom, ktorým je v konkrétnom prípade zdravie a život. Konanie obžalovaného v tomto zmysle zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý sa bez primeraných dôvodov spoliehal, že následok nenastane. Dôsledkom takéhoto konania došlo k ťažkej ujme na zdraví u poškodeného spočívajúcej v poruche zdravia trvajúcej dlhší čas. Poškodený sa liečil na následky úrazu najmenej 4 mesiace a počas tejto doby porucha jeho zdravia podstatne ovplyvňovala obvyklý spôsob jeho života (pripútanie na lôžko, pomoc druhej osoby pri základných životných potrebách a hygienických úkonoch) a ďalšie 2 mesiace rehabilitoval, ktorá doba liečenia korešpondovala s vyjadrením znalca z odboru zdravotníctvo.
Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin menšej spoločenskej nebezpečnosti s ohľadom na to, že sa jedná o trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, no tento súčasne prevyšoval závažnosť nepatrnú uvedenú v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, najmä s poukazom na mieru zavinenia obžalovaného a závažnosť následkov tohto skutku.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd zistil u obžalovaného okolnosť uvedenú v písmene j) , že do spáchania skutku viedol bezúhonný život, z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Týmto pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je 1:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, a v dôsledku aplikácie tohto ustanovenia vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 157 odsek 2 Trestného zákona v rozmedzí jeden rok až päť rokov. Po aplikácii ustanovenia § 38 odsek 3 pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal v rozmedzí 1 rok až 3 roky 8 mesiacov. Trestný zákon pripúšťa u prečinov so sadzbou 1-5 rokov aj uloženie alternatívnych trestov a preto súd vzhľadom na osobu obžalovaného najmä jeho bezúhonný život, majetkové pomery, možnosť jeho nápravy, uložil mu alternatívny trest povinnej práce vo výmere 80 hodín s jeho súhlasom, ktorý je obvinený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu, osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením alternatívneho trestu povinnej práce, ktorý bol obžalovanému uložený v súlade s ustanovením § 54 Trestného zákona. Zároveň vzhľadom k tomu, že ide o skutok ktorého sa obžalovaný dopustil v súvislosti s vedením motorového vozidla tzn. v súvislosti s činnosťou na ktorú treba osobitné povolenie, súd mu uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v premávke na pozemných komunikáciách vo výmere 1 rok.
Čo sa týka výroku o náhrade škody podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd uložil povinnosť obžalovanému, aby uhradil poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, Krajskej pobočke Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO: 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 775,42 eur, nakoľko nárok poškodenej organizácie bol uplatnený riadne a včas, bol presne vyčíslený a špecifikovaný v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami. O nároku poškodeného A. P. súd nerozhodoval, nakoľko tento si v prípravnom konaní nárok na náhradu škody neuplatnil.
Súd dospel k záveru, že takto uložený trest je dostatočný a spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre ukladanie trestu s poukazom i na účel trestu a individuálnu a generálnu prevenciu , zohľadňujúc charakter trestnej činnosti a predchádzajúci život obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.