Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52C-194-2009.pdf
PDF · 139.23 KB
Case nature
Area
Subarea
52C/194/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou v právnej veci navrhovateľa: H.. W. S., bytom P. X, O., zast. JUDr. Ladislav Siranko, advokát, so sídlom Vajnorská 81, Bratislava, proti odporkyni: U. P., bytom D. XX, O., zast. JUDr. Eva Kliniecová, advokátka, so sídlom Košická 37, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 777,18 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 09. 10. 2012 domáhala určenia, že dôvody uvedené v listine o vydedení poručiteľky Q. W. nie sú dané, že listina o vydedení spísaná do Notárskej zápisnice zo dňa 18. 01. 2005 sp. zn. N 16/2005 je neplatná a že závet poručiteľky spísaný do Notárskej zápisnice zo dňa 18. 01. 2005 sp. zn. N 16/2005 je neplatný a tiež náhrady trov konania.
Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že pod sp. zn. 38D/822/2006 prebieha na Okresnom súde Bratislava II dedičské konanie po poručiteľke Márii W., ktoré bolo prerušené až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci určenia neplatnosti právnych úkonov, čím je daný naliehavý právny záujem na tomto určovacom návrhu. Spornou skutočnosťou je obsah Notárskej zápisnice zo dňa 18. 01. 2005 sp. zn. N 16/2005 tak čo do vydedenia, ako aj závetu (ďalej aj len "listina").
Navrhovateľka spochybňuje, že ide o prejav vôle jej matky, poručiteľky Q. W.. Listinu spochybňuje v celom rozsahu. Listina neobsahuje žiadne konkrétne dôvody vydedenia - obmedzuje sa len na doslovný prepis znenia zákona. Žiadne konkrétne dôvody tam uvedené neboli, lebo žiadne neexistovali. S matkou sa riadne stýkali tak, ako jej to umožňovali pomery navrhovateľky a zdravotný stav, a to nielen ako dcéra s matkou, ale spolu riešili aj rôzne záležitosti, napr. týkajúcich sa reštitúcií. Poručiteľka nikdy nežiadala navrhovateľku o pomoc v súvislosti s jej zdravotným stavom a teda navrhovateľka ani nemohla neposkytnúť či odmietnuť pomoc poručiteľke. K lekárom, tak praktickým, ako aj špecialistom chodili spoločne. Pokiaľ ide o tvrdenia obsiahnuté v listine o vydedení týkajúcich sa absencie opravdivého záujmu, ktorý by mal potomok prejavovať, musí uviesť, že poznanie poručiteľky bolo značne limitované. Nie sporadické, ale skoro pravidelné boli poruchy vnímania, keď si napr. zamieňala účastníčky konania. Skutočný záujem o poručiteľku preukazuje aj fakt, že poručiteľka s navrhovateľkou spolu bývali.
Skutočnosť, že v listine je parafrázovaný zákon evokuje záver o absencii reálnej vôle poručiteľky tak v prípade vydedenia, ako aj závetu. Ešte nepochopiteľnejšie vyznieva vydedenie 7 ročného vnuka, ktorého mala poručiteľka nadovšetko rada. Mozaiku osobitnosti dotvára absencia rodného priezviska poručiteľky na notárskej zápisnici ako aj absencia dňa, mesiaca a roku podpísania listiny.
K návrhu sa podaním zo dňa 08. 03. 2010 vyjadrila odporkyňa a uviedla, že poručiteľka nikdy nebývala u navrhovateľky. Na adresu navrhovateľky bola doručovaná korešpondencia poručiteľky týkajúca sa reštitúcií, ktoré za ňu vybavovala navrhovateľka a to z dôvodu, aby nemusela chodiť za poručiteľkou. Navrhovateľka sa s poručiteľkou stretávala výlučne za účelom získania podkladov pre reštitúcie, nikdy sa o ňu v žiadnom smere nestarala, nebola ochotná ísť s ňou k lekárovi, či urobiť jej nákup. Veľmi jej však záležalo na jej majetku. Od roku 2002 odporkyňa sama, alebo s pomocou syna a manžela vykonávala pre poručiteľku nákupy, pranie, asistenciu pri osobnej hygiene, či ošetrovní nôh, s čím jej v čase pracovnej zaneprázdnenosti pomáhala ošetrovateľka p. O.. Navrhovateľka nebola ochotná poskytnúť poručiteľke opateru ani prechodne, keď odporkyňa s rodinou mali virózu a navrhovateľku prosili o pomoc. Poručiteľku mrzel nezáujem navrhovateľky, nevedela sa s tým zmieriť. Hoci sa zdravotný stav poručiteľky v roku 2005 ešte viac zhoršil a vyžadovala každodennú starostlivosť, jej myseľ ostala čistá. Navrhovateľka neposkytovala poručiteľke potrebnú pomoc v chorobe ani v starobe, neprejavovala o ňu záujem, z ktorého dôvodu poručiteľka pristúpila k použitiu inštitútu vydedenia. Sporná listina, t. j. notárska zápisnica mala všetky náležitosti. Nakoľko poručiteľka požiadala o spísanie listiny o vydedení a závetu notára, ten na prejav vôle poručiteľky použil zákonnú formuláciu. Návrh žiada v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľky a právneho zástupcu odporkyne, výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov a oboznámením sa s obsahom dedičského spisu sp. zn. 38D/822/2006 a listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, pričom zistil tento skutkový stav:
Z dedičského spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 38D/822/2006 vyplýva, že konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia konania o spornej skutočnosti, t. j. platnosti listiny o vydedení a závetu. Z Notárskej zápisnice N 16/2005, Nz 1976/2005, NCRIs 1927/2005 vyplýva, bola spísaná na Notárskom úrade v Bratislave pred notárom X.. X. Z. dňa 18. 01. 2005. Q. W., nar. XX. XX. XXXX požiadala, aby notárka do zápisnice pojala listinu o vydedení a závet. Poručiteľka prehlásila, že vydeďuje svojho potomka dcéru W. S., nar. XX. XX. XXXX a určuje, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých jej potomkov. Ako dôvod uvádza, že svoju dcéru vydeďuje preto, lebo jej v rozpore s dobrými mravmi neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch a neprejavuje o ňu trvalo opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý ku dňu smrti bude mať zanecháva U. P., nar. XX. XX. XXXX. V prípade, že dcéra U. P. neprežije, ako náhradného dediča ustanovuje vnuka V. P., nar. XX. XX. XXXX.
Z výpovede svedkyne X. K. vyplýva, že je dobrá známa navrhovateľky. Navrhovateľku s pani Máriou stretla určite pred poliklinikou, išla s mamou na neurologické vyšetrenie. V čase, keď chodila za navrhovateľkou cca 2krát za týždeň na B. T., tak pani Q. tam bývala. Bola tam jedna veľká izba - spálňa vybavená modernejším, drevotrieskovým nábytkom. Myslí si, že vzťahy medzi Máriou a navrhovateľkou boli dobré. Je pravdou, že si pani Mária mýlila mená, ani moje si veľmi nepamätala. W. volala aj U., potom zasa, že nie U., proste plietla si to. Ona si veľmi dobre pamätala, čo bolo v minulosti, ale nepamätala si, čo bolo pred hodinou. Ja si myslím, že aj vzťahy medzi navrhovateľkou a jej sestrou boli dobré, dokonca boli na dovolenke v Karibiku, preto je veľmi prekvapená z tejto situácie. Pokiaľ ide o starostlivosť navrhovateľky o mamu a návštevu lekárov s mamou, môže potvrdiť, keďže tam chodila často kvôli manželovým zdravotným problémom, že som ju tam spolu s mamou stretávala, cca 1x mesačne. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či na predloženej fotografii je poručiteľka alebo nie.
Z výpovede svedka H.. P. P. vyplýva, že odporkyňa je jeho manželka. Starostlivosť o poručiteľku, teda matku jeho manželky by rozdelil na dve obdobia a to na čas staroby a na čas choroby v jej starobe. V čase staroby, až do cca r. 2001 bola jeho svokra relatívne samostatná, hoci bývala na 3. poschodí bez výťahu na P. T.. Zašla si na trh, mala kamarátky a pod. Problémy však začali v čase jej choroby, čo spôsobila aj skutočnosť, kde bývala. Keďže začala mať problémy s Bercovými vredmi, najskôr na
jednej nohe, značne to ovplyvnilo jej možnosť zabezpečenia si potrieb. V roku 2004 sa stav Bercových vredov rapídne zhoršil, mala postihnuté už obe nohy. Kým začiatkom roku 2004 bolo treba chodiť jej ich ošetrovať tak 3x za týždeň, ku koncu roku 2004 to bolo potrebné už denne. Samotné ošetrovanie vredov trvalo tak cca 45 minúť až hodinu. Vždy to robila jeho manželka. Keďže bývali inde, na D. T.. v O. a tento stav dennodennej starostlivosti bol neúnosný v dvoch bytoch, navrhli svokre, aby sa nasťahovala k nim. Presťahovala sa k nim vo februári 2005. Odvtedy, až do jej smrti sa stále o ňu starali. Nikdy nevidel sestru jeho manželky, že by ju bola pozrieť. Poručiteľka sa sťažovala, že prečo sa rodina nestretáva a odporkyňu nevidí. Do smrti poručiteľky nemal žiadnu vedomosť o tom, že urobila závet v prospech manželky. Nikdy sa na tému jej majetku so svokrou nebavil. Posledné Vianoce pred smrťou mu povedala, že niečo pre nich
napísala. Myslel si, že niečo odkázala synovi zo svojho majetku, napr. obrazy, lebo ten jej veľmi pomáhal. Vozil ju k lekárovi. Svokra bola po celý čas svojej choroby len fyzicky chorá, psychicky bola úplne v poriadku. Stále komunikovali, napr. o futbale. Nemôže potvrdiť žiadnu starostlivosť sestry manželky o svokru. Na P., kde svokra bývala ju nikdy nevidel. Na D. ul. ju bola navrhovateľka pozrieť raz a bolo to veľmi nepríjemné. Nevie presne o čo išlo, avšak došlo k hádke medzi navrhovateľkou a poručiteľkou, keďže navrhovateľka hľadala občiansky preukaz svokry a nadávala jej, že nevie, kde ho má, hoci bol spolu so zdravotnou kartou vždy na tom istom mieste. Potom vysvitlo, že prišla ešte na P. nejaká doporučená zásielka a tento občiansky potrebovala na jej vyzdvihnutie. Poručiteľka posledných 15 rokov trávila Vianoce a takých 90 % rodinných osláv u nich. Na dvoch Vianociach bola aj navrhovateľka s deťmi. Podľa jeho názoru nezáujem navrhovateľky o ňu trápil.
Z výpovede svedka Q.. V. Š. vyplýva, že bol ošetrujúcim všeobecným lekárom p. Q. W., rod. O., asi od r. 1988 až do jej smrti, teda cca 18 rokov. Poznal ju dobre ako pacientku, relatívne často ku nemu chodievala z dôvodu, že mala choroby, ktoré si vyžadovali častejšiu návštevu lekára. Je si istý, že pokiaľ prišla v sprievode, tak to bolo v sprievode panej, ktorej hovorila Angelika a je to podľa neho tá istá osoba, ktorá je prítomná v súdnej sieni. Z hľadiska jej zdravotného stavu potrebovala opatrovanie, resp. pomoc. Neviem posúdiť, ani mu nie je známe, ako to mala zariadené v domácich podmienkach. Je si istý, že nebol na návšteve u nej v byte, vždy prišla na ošetrenie do ambulancie. Nie je mu známa skutočnosť, že by mala inú dcéru a pod. Rodinné pomery nepoznal. Svedok označil odporkyňu na predloženej fotografii.
Z písomného svedectva Z. O. zo dňa 25. 03. 2010 vyplýva, že potvrdzuje, že od leta 2005 až do mája 2006 poskytovala ošetrovateľskú službu p. Q. W. na D. XX v O., kde pani W. bývala v rodine svojej dcéry U.. Službu vykonávala na základe žiadosti H.. U. P.. Jej úlohou bolo ošetrovať bercové vredy jej mame. Každodenné hodinové ošetrovania a lampovanie BIO-LAMPOU by pre pani Slobodnú samotnú bolo veľmi únavné. Častosť jej pôsobenia pri ošetrovní závisela od pracovnej zaneprázdnenosti H.. U. P., ktorá sa o matku starala a ošetrovala jej nohy sama. Pani W. často spomínala, že má ešte jednu dcéru, ale tá o svoju matku nejaví záujem. Bola z toho veľmi nešťastná. Až do svojho skonu mala čistú myseľ, rozprávala zmysluplne a bola plne orientovaná.
Z potvrdenia Q.. Q. V. (dermatovenerológa) zo dňa 08. 10. 2010 vyplýva, že Q.Y. W. chodila na ošetrenia a pravidelné kontroly so svojou dcérou H.. U. P., ktorá ju ošetrovala a starala sa o ňu.
Z písomného vyjadrenia Q.. Q. S. (dcéry navrhovateľky) zo dňa 24. 09. 2012 vyplýva, že môže s určitosťou povedať, že u starej mamy jej mama nikdy nebývala a ani stará mama nebývala u nich. Bola svedkom toho, že jej teta, t. j. odporkyňa sa o starú mamu starala každodenne od marca 2005 u nej doma na D. XX v O.. Stará mama sa už nemohla o seba starať, preto sa o ňu
starala odporkyňa. Mala otvorené rany na nohách, ktoré si vyžadovali každodennú starostlivosť a to všetko robila teta. Nikdy nebola svedkom, že by sa o starú mamu starala navrhovateľka. Nebol medzi nimi dobrý vzťah.
Z písomného čestného prehlásenia W. V. (doručovateľa) vyplýva, že hoci navrhovateľke chodila na adresu P. X, kde bývala poručiteľka, pošta, nikdy tam nebývala a nebýva. Poručiteľka vždy lamentovala, že načo si k nej dáva doručovať poštu, keď aj tak k nej vôbec nechodí. Navrhovateľku za 38 rokov
doručovania pošty na P. X nevidel a nestretol. Pani U. P. u pani W. stretával a pozná ju, keďže k nej chodievala veľmi často. Keď pani W. ochorela bývala u dcéry U. na S., ktorá ju priviezla kvôli doručeniu dôchodku.
Z písomného vyjadrenia H.. P. S. zo dňa 25. 09. 2012 vyplýva, že je priateľkou odporkyne. Obdivovala ju za starostlivosť, ktorú prejavovala svojej matke, napriek tomu že má ťažký diabetes. Počas návštev u priateľky sa s jej matkou stretávala a rozprávala. Často konštatovala, že rovnako vychovala dve dcéry a len jedna sa o ňu stará. Nikdy nespomínala, že by bývala v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou.
Z čestného vyhlásenia H.. E. K. vyplýva, že poručiteľka sa často zdržovala na B. T.. Č.. X v O. u svojej dcéry H.. W. S., ktorá sa o ňu starala.
Z listiny spísanej poručiteľkou, na ktorej bol podpis poručiteľky overený notárom dňa 28. 04. 2003 vyplýva, že navrhovateľka dlhodobo nejaví o ňu záujem. Od smrti manžela, kedy ju najviac potrebovala, ju nebola ochotná ani len vypočuť, ani jej pomôcť. Nepomohla jej ani keď mala ťažký úraz, ani keď nemohla chodiť. Nestará sa o ňu ani teraz, keď má na nohe otvorenú ranu, nezaujíma ju, či niečo nepotrebuje a ako sa má. Naopak odporkyňa sa o ňu po celé tie roky príkladne stará.
Z Trestného rozkazu sp. zn. 5T 214/07 zo dňa 26. 11.2007 vyplýva, že obžalovaná H.. W. S. bola uznaná vinnou z prečinu zanedbania povinnej výživy.
Z listu Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch zo dňa 10. 08. 2005 vyplýva, že bol určený Q. W. (poručiteľke), bytom u W. S. (navrhovateľky), V.
Z Rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Topoľčanoch vyplýva, že bolo vydané na základe žiadosti Q. W. (poručiteľky), bytom u W. S. (navrhovateľky), V.
Právny zástupca navrhovateľky v priebehu konania zotrval na tvrdeniach uvedených v návrhu. Závet poručiteľky matky účastníčok konania je neplatný a dôvody vydedenia v listine o vydedení spísané formou notárskej zápisnice č. N16/2005, Nz1976/2005 a NCRls 1927/2005 sú neplatné. Má zato, že vadnosť listín
spočíva jednak vo formálnych dôvodoch neplatnosti a sú dané aj vecné dôvody neplatnosti. Pokiaľ je v závete ktorým bola vydedená navrhovateľka citované len zákonné ustanovenia, takto formulovaný dôvod vydedenia neobstojí, pretože v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné konkrétne uviesť dôvody vydedenia tak aby neboli zameniteľné s inými. Je potrebné uviesť o aké konkrétne konanie resp. nekonanie malo ísť. Má za to, že notárska zápisnica o týchto úkonoch nespĺňa ani formálne náležitosti. Nestačí dodržať iba formálne náležitosti vyžadované pre notársku zápisnicu. Navrhovateľka komunikovala s poručiteľkou úplne bez problémov, normálne o ňu prejavovala opravdivý záujem a neboli dané žiadne dôvody pre vydedenie. Navrhovateľka sa spolu s poručiteľkou zúčastňovala na vyšetreniach v ružinovskej nemocnici.
V priebehu konania zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach aj právna zástupkyňa odporkyne, ktorá ďalej k veci uviedla, že notárska zápisnica zo dňa 18.1.2005 je platná a dôvody vydedenia sú formulované tak, ako ich má na mysli zákon a ako ich poručiteľka bola schopná s poukazom na svoj vek, vzdelanie ako aj s poukazom na to, že závet spisoval notár uviesť resp. vyjadriť svoju vôľu že chce vydediť svoju dcéru, t.j. navrhovateľku. Z tejto formulácie je táto skutočnosť zrejmá, zrejmá je aj skutočnosť že dôvodom vydedenia bolo to, že navrhovateľka neposkytla poručiteľke starostlivosť takú aká bola potrebná vzhľadom na jej vek a zdravotný stav. Nesúhlasí s namietanými formálnymi nedostatkami samotnej notárskej zápisnice. Notárska zápisnica spĺňa zákonné formálne predpoklady pre jej platnosť v zmysle notárskeho poriadku. Pokiaľ ide o samotné dôvody má zato že je úplne zrejmé, že navrhovateľka neposkytovala poručiteľke nielen potrebnú starostlivosť ktorú potrebovala poručiteľka denne ale aj odmietla jej poskytnúť pomoc a starostlivosť v čase, keď bola odporkyňa a jej rodina chorá a nemohla zabezpečiť starostlivosť o poručiteľku. Toto konanie navrhovateľky bolo podnetom pre
poručiteľku na to, že sa rozhodla vydediť navrhovateľku. Má zato, že zdravotný stav poručiteľky skutočne vyžadoval dennodennú starostlivosť, ktorú vykonávala odporkyňa a jej rodina. Navrhovateľka nikdy nemala čas zájsť s poručiteľkou k lekárovi, bolo to iba raz a aj to za účasti odporkyne samotnej. Vždy keď poručiteľka potrebovala lekársku starostlivosť prípadne sa doliečovala, trávila čas v starostlivosti odporkyne a jej rodiny. Listiny sú v celom rozsahu platné.
Odporkyňa k veci uviedla, že poručiteľka nikdy nebola v byte na B., ani navrhovateľka nikdy nebola v byte u poručiteľky. Jej mama celý čas od roku 2002 bývala len v byte na P. a od hospitalizácie v nemocnici v roku 2005 u nej, lebo sa nebola schopná o seba starať.
Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať;
Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakých dielom ich potomci.
Podľa § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
Podľa § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice.
Podľa § 46 veta prvá Zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch.
Podľa § 47 Zákona č. 323/1992 Zb. Notárskeho poriadku notárska zápisnica musí obsahovať
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,
c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka,
f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Súd má na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení za preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nepreukázaný a nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Navrhovateľka sa v konaní domáhala určenia že dôvody pre jej vydedenie poručiteľkou Q. nie sú dané, že listina o vydedení spísaná do Notárskej zápisnice zo dňa 18. 01. 2005 N 16/2005 je neplatná a že závet poručiteľky spísaný do Notárskej zápisnice zo dňa 18. 01. 2005 N 16/2005 je neplatný. Svoj návrh odôvodnila tým, že nie je pravdou, že svojej matke, t. j. poručiteľke neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe a že o ňu neprejavovala opravdivý záujem. Neplatnosť spornej notárskej zápisnice odôvodňovala tým, že dôvod vydedenia je uvedený len všeobecným doslovným prepisom zákona, čo je podľa jej názoru nedostačujúce. Navrhovateľka tiež tvrdila, že v notárskej zápisnici absentuje deň mesiac a rok podpísania listiny. Všetky tieto skutočnosti boli medzi účastníkmi konania sporné.
Predpokladom pre rozhodovanie o určovacom návrhu je preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd má za preukázané, že naliehavý právny záujem na tomto určovacom návrhu je daný s poukazom na rozhodnutie v dedičskom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 38D/822/2006, ktorým súd dedičské konanie prerušil do právoplatného skončenia konania o spornej skutočnosti, t. j. platnosti listiny o vydedení a závetu.
Vydedením sa rozumie jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení. Formálnou náležitosťou vydedenia je listina o vydedení, ktorá musí mať formu potrebnú pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia. Inak by bolo vydedenie neplatné.
Skutková podstata ustanovenia § 469a ods. 1 písmena a) Občianskeho zákonníka predpokladá neposkytnutie pomoci poručiteľovi v chorobe v starobe alebo v iných závažných prípadoch, potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí potrebnej pomoci) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchto predpokladov musí byť posudzované so zreteľom na všetky zistené okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ ide o naplnenie zákonného dôvodu vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písmena b) Občianskeho zákonníka, súd považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nie
len predstieraného, formálneho vzťahu. Nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedenie došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Nestačí samotná existencia takéhoto stavu ale vyžaduje sa, aby neprejavenie opravdivého záujmu potomka bolo zavinené.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že dôvody pre vydedenie navrhovateľky poručiteľkou sú skutočne dané, že boli dostatočne určite a zrozumiteľne formulované tak, že nie sú zameniteľné so žiadnym iným dôvodom vydedenia a že notárska zápisnica obsahuje deň miesto a rok jej spísania, t. j. dňa, kedy bola listina podpísaná.
V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala žiadnu z ňou tvrdených skutočností a súd považuje všetky jej tvrdenia za účelové s cieľom zvrátiť právny stav založený právnym úkonom poručiteľky, ktorým ju z dôvodu neposkytnutia pomoci v starobe a chorobe a neprejavovania opravdivého záujmu vydedila, t. j. odňala jej ako svojmu potomkovi právo na dedičstvo, t. j. majetok poručiteľky.
Hoci navrhovateľka v konaní tvrdila, že sa o poručiteľku starala, chodila s ňou k lekárom, prejavovala o ňu opravdivý záujem a ich vzťah bol veľmi dobrý, súd má z vykonaného dokazovania preukázaný pravý opak.
Súd vo vzťahu k naplneniu dôvodov vydedenia uvedených v notárskej zápisnici zo dňa 18. 01. 2005 poukazuje najmä na výpoveď ošetrujúceho lekára poručiteľky, ktorý v konaní výslovne uviedol, že k lekárovi chodila poručiteľka výlučne v sprievode odporkyne alebo sama. O tom, že poručiteľka má aj inú dcéru, nemal tento lekár ani len vedomosť. Skutočnosť, že to bola výlučne odporkyňa a jej rodina, ktorá sa o poručiteľku starala (v chorobe a starobe) vyplýva aj z výpovede manžela odporkyne H.. P., ktorý v konaní uviedol, že navrhovateľka sa o poručiteľku nijako nestarala, nenavštevovala ju, pričom jediná jej návšteva za niekoľko rokov skončila hádkou z dôvodu, že nevedela nájsť občiansky preukaz poručiteľky. Starostlivosť poručiteľke poskytovala výlučne odporkyňa, za pomoci rodiny, pričom po zhoršení zdravotného stavu poručiteľky od roku 2005 až do smrti poručiteľky bývali v spoločnej domácnosti. So starostlivosťou o poručiteľku bolo spojené každodenné ošetrovanie otvorených rán na nohách spôsobených bercovými vredmi, pričom navrhovateľka túto činnosť nikdy nerobila, vykonávala ju odporkyňa. Výpoveď H.. P. potvrdzuje aj písomné svedectvo Z. O., ktorá poručiteľke poskytovala ošetrovateľskú službu. Tá uviedla, že pani Slobodná bývala v rodine odporkyne a ošetrovateľskú službu poskytovala na žiadosť odporkyne v čase keď bola odporkyňa zaneprázdnená. Odporkyňa sa pritom sama starala o matku a rany jej ošetrovala. Pri ošetrovaní sa jej poručiteľka zdôverila, že má ešte jednu dcéru, ktorá však o ňu nejaví záujem. Skutočnosť, že to bola výlučne odporkyňa, ktorá navštevovala s poručiteľkou lekárov potvrdil aj Q.. Q. V., dermatovenerológ (viď. potvrdenie zo dňa 08. 10. 2010). Dôkazom o neposkytovaní pomoci poručiteľke v chorobe a starobe a o neprejavovaní záujmu o poručiteľku odporkyňou je aj písomné vyjadrenie Q.. Q.Y. S., dcéry navrhovateľky, ktorá uviedla, že stará mama, t. j. poručiteľka u nich, resp. u navrhovateľky nikdy nebývala. O poručiteľku sa starala výlučne odporkyňa. Nikdy nebola svedkom, že by sa o poručiteľku starala navrhovateľka. Dcéra navrhovateľky navyše uviedla, že medzi poručiteľkou a navrhovateľkou nebol dobrý vzťah. Skutočnosť tvrdenú navrhovateľkou o spoločnom bývaní (na P. ulici) vyvrátilo aj čestné prehlásenie W. V., súdneho doručovateľa, ktorý uviedol, že hoci navrhovateľke poštu doručoval k poručiteľke, nikdy tam nebývala a ani nebola. Pamätal si, že sa mu poručiteľka sťažovala, že tam navrhovateľka aj tak nikdy nechodí. Poručiteľka sa o nezáujme svojej druhej dcéry, t.j. navrhovateľky zdôverila aj H.. P. S., ktorá to uviedla vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 25. 09. 2012. Taktiež uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by poručiteľka niekedy bývala s navrhovateľkou a poručiteľka jej nič také nespomínala. Všetky vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj listina spísaná poručiteľkou (s overeným podpisom poručiteľky) v ktorej uviedla, že navrhovateľka o ňu dlhodobo nejaví záujem. Od smrti manžela, kedy ju najviac potrebovala ju nebola ochotná ani len vypočuť ani jej pomôcť. Nepomohla jej ani keď mala ťažký úraz, ani keď nemohla chodiť. Nestará sa o ňu hoci má na nohe otvorenú ranu, nezaujíma sa či niečo nepotrebuje a ako sa má. Skutočnosť, že sa poručiteľka pre nezáujem svojej dcéry trápila a že mala záujem stretávať sa s navrhovateľkou, resp. žiadala ju o pomoc teda vyplýva z viacerých dôkazov
vykonaných v tomto konaní. Súd má preto na základe výpovede svedkov a mnohých písomných svedectiev za preukázané, že navrhovateľka neposkytovala poručiteľke pomoc v chorobe v starobe a v iných závažných prípadoch, hoci poručiteľka na ňu bola odkázaná a potrebovala ju, pričom toto jej konanie nie je možné označiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka ako osoba v strednom veku bez vážnejších zdravotných komplikácii nebola ochotná prejaviť svojej matke ani najmenšiu pozornosť, starostlivosť či záujem, ktoré sa obmedzovali výlučne na riešenie majetkových záležitostí poručiteľky. Záujem navrhovateľky o majetkové záležitosti poručiteľky nič nemení na závere o tom, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore so všeobecne uznávanými etickými a morálnymi pravidlami, ba práve naopak nasvedčuje účelovosti konania navrhovateľky. O prístupe navrhovateľky k starostlivosti o svojich najbližších svedčí aj skutočnosť, že bola odsúdená pre prečin zanedbania povinnej výživy k svojim deťom. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne K. a čestné prehlásenie Ing. K., súd ich s poukazom na ostatné v tomto konaní vykonané dôkazy, najmä vyjadrenia lekárov a ďalších svedkov, považuje za účelové.
Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľky o tom, že dôvody vydedenia uvedené v Notárskej zápisnici N 16/2005 zo dňa 18. 01. 2005 nie sú dostatočne určité tým, že sa obmedzujú len na doslovnú citáciu znenia zákona, súd v tejto súvislosti uvádza, že dôvody vydedenia sú dostatočne určité, zrozumiteľné a nezameniteľné s inými dôvodmi vydedenia. Z dôvodov vydedenia uvedených v zápisnici zo dňa 18. 01. 2005 je zrejmé, že dôvodom vydedenia bola skutočnosť, že navrhovateľka neposkytla poručiteľke potrebnú pomoc v starobe, chorobe a iných závažných prípadoch a neprejavovala o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že takéto špecifikovanie dôvodov vydedenia je nedostatočné a má za to, že za nedostatočné by ho bolo možné považovať len v prípade, že by boli dôvody vydedenia uvedené príkladom len odkazom na znenie ustanovenia § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. v prípade, že by nebolo možné zistiť z ktorého zákonného dôvodu poručiteľ dediča vydedil, čo sa však v tomto prípade nestalo. Súd má za to, že zo znenia Notárskej zápisnice zo dňa 18. 01. 2005 je zrejmé, čo bolo dôvodom pre vydedenie navrhovateľky a to aj bez uvedenia konkrétnych príkladov konania navrhovateľky vo vzťahu k poručiteľke. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že hoci navrhovateľka tvrdí opak, z predmetnej notárskej zápisnice je zrejmý deň mesiac a rok, kedy bola spísaná, t. j. aj podpísaná a teda netrpí žiadnou vadou. Pokiaľ ide o skutočnosť, že poručiteľka v Notárskej zápisnici N 16/2005 uviedla, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na všetkých potomkov navrhovateľky, súd má za to, že poručiteľka uplatnila svoje zákonné právo v zmysle ustanovenia § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť vydedenia.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané, že dôvody vydedenia navrhovateľky poručiteľkou Q. W. sú dané a právny úkon poručiteľky, ktorým navrhovateľku vydedila je platný.
Pokiaľ ide o neplatnosť závetu, tu súd uvádza, že navrhovateľka v konaní neuviedla a ani nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorou by platnosť závetu akýmkoľvek spôsobom spochybnila. Navrhovateľka síce v konaní uvádzala, že poručiteľka mala v starobe poruchy vnímania a bola popletená, táto skutočnosť však nevyplynula zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní, pričom samotná navrhovateľka spôsobilosť poručiteľky na právne úkony nespochybnila. Svedkovia vypočutí v tomto konaní uvádzali, že poručiteľka bola až do svojej smrti čulá a komunikatívna a psychicky bola úplne v poriadku, pričom túto skutočnosť nespochybnil žiadny dôkaz vykonaný v tomto konaní.
S poukazom na uvedené skutkové a právne závery a citované zákonné ustanovenia má súd za preukázané, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu nedôvodný a nepreukázaný, preto ho v celom rozsahu zamietol.
Ostatné v konaní navrhnuté dôkazy, majúc na mysli najmä oboznámenie sa so spisom pozemkového úradu a zdravotnou dokumentáciou poručiteľky súd nevykonal, nakoľko mal za to, že ich vykonanie by neprispelo k náležitému zisteniu skutkového stavu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej odporkyni priznal plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia odporcu podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu poskytnutia právnej služby:
1/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 55,49 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 05. 03. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd vo veci samej 09. 03. 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
2/ Tri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 13,87 EUR (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 09. 04. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 08. 09. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 20. 10. 2010 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
3/ Dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 14,25 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 19. 01. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
- účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 08. 06. 2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
4/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 57 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 06. 04. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 21. 09. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 02. 11. 2009 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 16. 12. 2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
5/ Štyri úkony právnej služby pri hodnote úkonu 58,69 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky):
- účasť na pojednávaní zo dňa 09. 03. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 04. 05. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 07. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní zo dňa 26. 09. 2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
6/ Jeden úkon právnej služby pri hodnote úkonu 14,67 Eur /bez DPH/ (§ 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky):
- účasť na vyhlásení rozsudku zo dňa 17. 10. 2012 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhlášky),
7/ Režijný paušál - 5 x 7,21 Eur, 6 x 7,41 Eur, 5 x 7,63 Eur, t. j. spolu 118,66 Eur (§16 ods. 3 vyhlášky).
Trovy právneho zastúpenia spolu 777,18 Eur.
Súd odporkyni priznal náhradu trov konania podľa ich vyčíslenia zo dňa 12. 10. 2012. Súd trovy upravil tak, že odporkyni nepriznal náhradu za dve rokovania s klientom (25. 03. 2010, 24. 08. 2012), nakoľko
právna zástupkyňa odporkyne nepreukázala, že k rokovaniam skutočne došlo, čo bolo ich predmetom ani to ako dlho mali trvať. Súd tiež odporkyni nepriznal náhradu za účasť na odročenom pojednávaní zo dňa 14. 05. 2010, nakoľko na ňom odporkyňa ani jej právna zástupkyňa neboli prítomné. Vo zvyšku súd priznal náhradu trov konania tak ako boli vyčíslené.
Štát má v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. podľa výsledku konania, nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Nakoľko je v konaní neúspešná navrhovateľka v zmysle Uznesenia tunajšieho súdu č. k. 52C/194/2009 - 37 od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu oslobodená, súd štátu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.