Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Er-721-2004.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/721/2004
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému H. V., X.. XX. XX. XXXX, L. XXX XX Y. J. Č.. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska 17, 960 01 Zvolen pod sp.zn. EX 956/2004 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 872,66 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. O trovách exekúcie r o z h o d n e po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 12. 3. 2004 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 872,66 eura s príslušenstvom na základe notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 6. 12. 2003 pod č. N 5258/2003, NZ 115482/2003. Súdny exekútor bol dňa 31. 3. 2004 poverený vykonaním exekúcie.
Vyšší súdny úradník tunajšieho súdu uznesením zo dňa 31. 8. 2010, č. k. 1Er/721/04-14 exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd uznesením zo dňa 19. 8. 2011, č. k. 17CoE/252/2011-33 napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4. 11. 2011.
Podaním doručeným dňa 7. 9. 2012 oprávnený doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu a súčasne požiadal o prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Žiadal, aby boli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené nasledovné prejudiciálne otázky: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02). Položenú otázku treba navyše považovať za akademickú, ktorá postráda spojenie s prejednávanou vecou. V predmetnom konaní súd svoje rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie nezaložil na existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nevykonateľnosť notárskej zápisnice bola vyvodená z neplatnosti splnomocnenia udeleného povinným v prospech Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý v jeho mene podpísal notársku zápisnicu. Neplatnosť splnomocnenia vyplýva z ustanovení § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia rozhodnutí nevyplýva, že by súd vo veci aplikoval ustanovenia zabezpečujúce ochranu spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o druhú položenú otázku, túto taktiež nie je potrebné predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie, keďže takto položená otázka neodzrkadľuje spornú otázku, ktorá viedla k zastaveniu exekúcie. Pokiaľ totiž exekučný súd vyslovil predložený exekučný titul za nevykonateľný, nezabránil tým vymožiteľnosti pohľadávky ako takej. Súd totiž nerozhodoval o existencii hmotnoprávneho nároku voči povinnému, len preskúmal, či je predložený exekučný titul vykonateľný z materiálneho hľadiska. Oprávnený mal možnosť kedykoľvek podať návrh na súd v občianskoprávnom konaní voči povinnému, ktorým by požiadal súd, aby o jeho nároku autoritatívne rozhodol. Táto možnosť mu napokon prislúcha aj v súčasnosti. Jeho pohľadávku preto nemožno pokladať za nevymáhateľnú. Aj v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie o neprípustnosti exekúcie nebolo založené ani čiastočne na aplikácii smernice Rady (ES) č. 93/13/EHS, preto položená otázka zjavne nemá vzťah k prejednávanej veci.
Z uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania zamietol. Ďalším dôvodom na zamietnutie tohto procesného návrhu je skutočnosť, že vzhľadom na právoplatné rozhodnutie o neprípustnosti exekúcii odpoveď na položené otázky by nebola spôsobilá ovplyvniť ďalší priebeh konania, keďže po vyhlásení exekúcie za neprípustnú exekučný súd nemá inú možnosť, než exekúciu zastaviť (viď nižšie).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Právoplatným vyhlásením exekúcie za neprípustnú bola otázka prípustnosti exekúcie vyriešená záväzným a nezmeniteľným spôsobom. Obligatórnym následkom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú je rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie. Vzhľadom na túto skutočnosť exekučný súd nemá možnosť meritórne preskúmať dôvody uvedené oprávneným, ktorými demonštroval nesprávnosť právneho názoru exekučného súdu a odvolacieho súdu pri rozhodovaní o neprípustnosti exekúcie. Súd preto exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Pred vydaním tohto rozhodnutia exekučný súd nevytýčil pojednávanie podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku v znení platnom od 9. 8. 2012. Pojednávanie sa totiž vytyčuje na prejednanie veci samej (§ 251 ods. 4 v spojení s § 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Vecou samou v exekučnom konaní treba rozumieť prejednanie sporu o prípustnosti ďalšieho priebehu exekúcie medzi oprávneným a povinným. Vzhľadom na to, že tento spor je už právoplatne vyriešený, rozhodnutie o zastavení exekúcie treba považovať len za procesné uznesenie, ktorým sa exekúcia formálne ukončí.
O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia s poukazom na § 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 3 O. s. p., keďže v súčasnosti nemá k dispozícii vyčíslenie trov exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ďuricu. Zákon neukladá súdu povinnosť rozhodnúť o trovách exekúcie jedným uznesením (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 6/2010, dostupné na webovej stránke tohto súdu).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).