Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cbi-16-2010.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cbi/16/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: S & Z Immobilienbeteiligungs s.r.o., 023 02 Krásno nad Kysucou č. 292, IČO: 36 439 860, proti odporcovi: JUDr. Václav Jaroščiak, Martina Rázusa č. 14, 010 01 Žilina, správca konkurznej podstaty úpadcu: KURZ SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou č. 292, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 36 370 479, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: L. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. Č.. XXX, zastúpený: JUDr. Stanislav Stehura, advokát, Bánovská cesta 7, 010 01 Žilina, o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 265,28 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 14. decembra 2010 žiadal navrhovateľ určiť, že je veriteľom pohľadávky vo výške 165.969,59 Eur z Dohody o náhrade škody a o urovnaní zo dňa 18.04.2006, zabezpečenej notárskou zápisnicou vyhotovenou podľa §-u 41 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z., notárkou P.. T. F.. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Žilina pod číslom 2K/20/2010 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka KURZ SLOVAKIA, s.r.o. Navrhovateľ u odporcu ako správcu prihlásil svoje pohľadávky dňa 14.10.2010, teda riadne a včas. Jedna z prihlásených pohľadávok vznikla z právneho úkonu označeného ako Dohoda o náhrade škody a o urovnaní zo dňa 18.04.2006. Navrhovateľ s úpadcom dňa 15.02.2006 uzatvoril Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnostiam v katastrálnom území a obci Krásno nad Kysucou, zapísaným na E. Č.. XXXX. Po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva vyšlo najavo, že prehlásenie predávajúceho v zmluve je nepravdivé a nehnuteľnosť je zaťažená právami tretích osôb a má teda právnu vadu. Kupujúci sa preto dovolal neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a predávajúci toto dovolanie akceptoval, o čom bola spísaná dohoda zo dňa 18.04.2006. Keďže v súvislosti s neplatne uzatvorenou kúpnou zmluvou vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú úpadca uznal, bola vyhotovená dohoda o náhrade škody a o urovnaní, ktorou sa úpadca zaviazal nahradiť škodu vo výške 5.000.000,- Sk. Svoju pohľadávku navrhovateľ voči úpadcovi zabezpečil vyhotovením notárskej zápisnice. Odporca poprel pohľadávku navrhovateľa z dôvodu, že dohoda o urovnaní a právny úkon uznania sú neplatnými právnymi úkonmi. Výšku prihlásenej pohľadávky odporca poprel z dôvodu, že vznik a existencia uplatneného nároku nie je čo do výšky, dôvodov, či druhu spôsobenej škody v uplatnenom nároku prihláškou a jej prílohami preukázaný, nie je preukázaná existencia vzniku škody, ani právny titul vzniku škody. Navrhovateľ pritom svoju pohľadávku uplatnil titulom nároku na náhradu
škody podľa uzatvorenej dohody. Odporca v popretí neuviedol, v čom vidí dôvody neplatnosti právneho úkonu, a preto nie je možné reagovať na jeho právny názor. Odporca tak neuviedol dôvody neplatnosti, čo možno vnímať ako svojvoľný a účelový postup pri preskúmavaní pohľadávky navrhovateľa. Vzhľadom na neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy) je legitímne, že si navrhovateľ u úpadcu uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla. Pokiaľ sa jedná o podnet na popretie pohľadávky zo strany veriteľa, malo by sa jednať o pána L. A., osobu spriaznenú s úpadcom. Tento podnet mal správca vyhodnotiť s odbornou starostlivosťou. Na Okresnom súde Čadca prebiehalo konanie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom pán A. vo svojom žalobnom návrhu považoval za neplatný právny úkon uznania dlhu. Táto argumentácia je však argumentáciou vo vzťahu k zabezpečovaciemu právnemu úkonu, a nie k uplatnenej pohľadávke. Čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky, navrhovateľ právny základ pohľadávky považuje za nesporný a odporca žiadne osobitné výhrady k výške pohľadávky neuviedol.
Odporca v písomnom vyjadrení uplatnený nárok navrhovateľa neuznával a zotrval na dôvodoch popretia. Zmluva o náhrade škody a o urovnaní je právnym úkonom neurčitým, fiktívnym, a preto neplatným. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody, čo do druhu a výšky, a ani tak urobiť nemôže, pretože v príčinnej súvislosti s opisovaným skutkovým konaním mu ani žiadna škoda nevznikla a ani vzniknúť nemohla. Odporca tak žiada návrh zamietnuť.
Uznesením č. k. 11Cbi/16/2010-106 zo dňa 05.04.2012 súd nepripustil zmenu návrhu v zmysle podania právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 29.02.2012. Navrhovateľ týmto podaním žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, že pohľadávka je zabezpečená exekučným záložným právom zriadeným súdnou exekútorkou.
Na pojednávaní nariadenom na deň 17.10.2012 sa navrhovateľ nezúčastnil. Doručenie predvolania mal vykázané náhradným spôsobom podľa §-u 47 ods. 2 OSP. Preto súd toto pojednávanie uskutočnil v neprítomnosti navrhovateľa podľa §-u 101 ods. 2 OSP.
Na nariadených pojednávaniach vykonal súd dokazovanie vypočutím účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámením návrhu na začatie konania, prihlášky, popretia, dohôd uzatvorených medzi navrhovateľom a úpadcom a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Z pripojeného prehľadu úkonov v konkurznom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 2K/20/2010 bolo zistené, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený s účinkami ku dňu 03.09.2010. Posledným dňom na podanie prihlášok je deň 18.10.2010, posledným dňom lehoty na popieranie pohľadávok je deň 18.11.2010 a posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby je 20.12.2010.
Prihláškou pod poradovým číslom 2 prihlásil navrhovateľ do konkurzného konania pohľadávku vo výške 165.969,59 Eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol dohodu o náhrade škody a urovnanie zo dňa 18.04.2006 uzatvorenú s dlžníkom a notársku zápisnicu vyhotovenú notárkou P.. T. F. o uznaní dlhu. Zároveň uviedol právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva, a to exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť vydaný súdnou exekútorkou P.. F. J.. Predmetom zabezpečovacieho práva sú nehnuteľnosti v katastrálnom území a obci Krásno nad Kysucou zapísané na E. Č.. XXXX. Prihláška bola na konajúcom súde podaná dňa 14.10.2010. Ako prílohu prihlášky navrhovateľ pripojil notársku zápisnicu Č.. Z. XXX/XXXX, podľa ktorej úpadca na základe uzatvorenej dohody prehlásil, že navrhovateľovi ako oprávnenej osobe zaplatí pohľadávku - náhradu škody vo výške 5.000.000,- Sk do 19.04.2006.
Dňa 18.04.2006 navrhovateľ a úpadca uzatvorili Dohodu o náhrade škody a o urovnaní. Podľa tejto dohody sa navrhovateľ dovolal neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy. Navrhovateľ ďalej podľa dohody preukázal investované náklady, ktoré mal spojené s kúpou predmetnej nehnuteľnosti, a to uzatvorené zmluvy o dielo, vopred uhradené nárokové čiastky tretích osôb v príčinnej súvislosti s kúpou nehnuteľnosti, na základe čoho ustaľuje svoju škodu na 5.000.000,- Sk. Úpadca uznáva záväzok voči navrhovateľovi v tejto výške.
Súdna exekútorka P.. F. J., upovedomením o zriadení exekučného záložného práva zriadila na podiel úpadcu na nehnuteľnosti vedené na E. Č.. XXXX v prospech navrhovateľa ako oprávneného záložné právo.
Dňa 15.02.2006 bola medzi úpadcom ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim uzatvorená Kúpna zmluva, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti zapísané Z. LV č. 5513.
Dňa 18.04.2006 uzatvoril úpadca s navrhovateľom dohodu označenú ako Dovolanie sa neplatnosti zmluvy a dohoda o urovnaní. Podľa tejto dohody Správa katastra Čadca prerušila konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti z dôvodu nedostatkov, ktoré bránia povoleniu vkladu, preto sa navrhovateľ dovolal neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy a úpadca dovolanie sa neplatnosti akceptuje. Úpadca sa podľa dohody zaviazal vrátiť kúpnu cenu 10.000.000,- Sk navrhovateľovi.
Správca prihlásenú pohľadávku navrhovateľa poprel v časti právneho dôvodu s tým, že dohoda o urovnaní a právny úkon uznania dlhu notárskou zápisnicou, sú neplatnými právnymi úkonmi. V časti sumy popretie odôvodnil s tým, že vznik a existencia uplatneného nároku nie je čo do výšky, dôvodov, či druhu spôsobenej škody v uplatnenom nároku prihláškou a jej prílohami preukázaný a nie je preukázaná existencia vzniku škody, ani právny titul škody. Prihlásené zabezpečovacie právo správca poprel s tým, že vyhlásením konkurzu exekučné konanie je zo zákona zastavené a tým zaniká aj exekučné záložné právo.
Podľa predloženého návrhu na začatie konania prebiehalo na Okresnom súde Čadca konanie na návrh vedľajšieho účastníka, ktorého predmetom bolo určenie, že uznanie dlhu úpadcu voči navrhovateľovi vo výške 5.000.000,- Sk je neplatný a právne neúčinný právny úkon.
Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu uviedol, že dohoda o náhrade škody bola uzatvorená bez toho, aby navrhovateľovi vznikla škoda. Z dohody o náhrade škody nie je zrejmé, aká škoda mala vzniknúť, nie je zrejmá príčinná súvislosť ani úpadcovo zavinenie. Dohoda o náhrade škody je neurčitým, nejasným a fiktívnym právnym úkonom. Úpadca navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil a jedná sa o simulovaný právny úkon, ktorý odporuje zákonu, zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom. Na uznanie dlhu je potrebné, aby sa jednalo o určitý, konkrétny, existujúci dlh. Navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla, naopak na základe výhodných podmienok nadobudol od úpadcu zariadenia. Okresný súd Čadca doposiaľ neprávoplatným trestným rozkazom uznal obvineného A. F. A. za vinného zo spáchania zločinu poškodzovania veriteľa okrem iného z dôvodu, že ako konateľ úpadcu uznal záväzky voči navrhovateľovi v celkovej výške 15.000.000,- Sk napriek tomu, že reálny a účtovne podložený záväzok predstavoval len 5.702.504,36 Sk a podpisom notárskych zápisníc získal navrhovateľ na základe jeho úkonov exekučné tituly, na základe ktorých bolo možné okamžite pristúpiť k výkonu exekúcie, k čomu aj došlo a zároveň tým majetok úpadcu zaťažil fiktívnym záväzkom vo výške 9.297.495,64 Sk.
Pôvodná právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní trvala na návrhu. Čo sa týka výšky škody, v čase, kedy sa podpisovala dohoda, navrhovateľ túto škodu úpadcovi preukázal a mal aj potrebné listiny. Tieto doklady môže navrhovateľ dodatočne predložiť.
Odporca na pojednávaní žiadal návrh zamietnuť. Navrhovateľ by mal presne špecifikovať, aká škoda je predmetom tejto pohľadávky, na základe čoho vznikla a na základe čoho ju v konaní uplatňuje. Odporca sa bližšie k návrhu ani nemôže vyjadriť, nakoľko navrhovateľ nepredložil doklady preukazujúce uplatnený nárok na náhradu škody. Dohoda ohľadom tejto škody je neurčitá. Zo strany navrhovateľa neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by vznik škody preukazovali. Nebola preukázaná príčinná súvislosť ani výška škody. Záväzok možno uznať len v prípade, ak je určitý čo do jeho dôvody a výšky a takýto záväzok preukázaný nebol.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu trval na svojom písomnom vyjadrení a žiadal návrh zamietnuť. Tvrdené zabezpečovacie právo zaniklo vyhlásením konkurzu. Úpadca voči navrhovateľovi uznal dlh, ktorý nebol preukázaný. Neboli predložené žiadne doklady preukazujúce uplatnenú škodu, jej vznik a výšku. Správca tak postupoval správne, ak túto pohľadávku poprel.
Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že konateľom úpadcu bol takmer 10 rokov a vie všetko, čo sa vo firme dialo. Čo sa týka kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, účelom tejto zmluvy bolo zbaviť ho majetku, ktorý mal vo firme a previesť majetok na ďalšiu spoločnosť. Za pomoci právnikov prevodu majetku zabránil. V súvislosti s jeho činnosťou bolo na pána A. vedené aj trestné konanie. Žiadna navrhovateľom tvrdená škoda na jeho strane nemohla vzniknúť. Navrhovateľ do týchto nehnuteľností nijako neinvestoval. Investované tam bolo až niekedy v rokoch 2008 alebo 2009. Pohľadávka je len fiktívna a škoda vo výške 5.000.000,- Sk navrhovateľovi nevznikla.
Podľa §-u 28 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení účinnom do 31.12.2011 (ďalej ZKR), veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením konkurzu, má v konkurze právo, aby jeho pohľadávka bola za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na práva z nej sa v konkurze neprihliada.
Podľa §-u 29 ods. 1 ZKR - pre každú pohľadávku musí byť predložená samostatná prihláška. V prihláške sa vždy uvedie meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky, poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty a suma pohľadávky s rozdelením na istinu a príslušenstvo, a príslušenstvo s rozdelením podľa právneho dôvodu vzniku; prihláška sa podáva na predpísanom tlačive, ktoré musí byť datované a podpísané veriteľom. Ak prihláška tieto údaje neobsahuje, nie je podaná na predpísanom tlačive alebo nie je datovaná, alebo podpísaná, na prihlášku sa v konkurze neprihliada.
Podľa §-u 32 ods. 1 ZKR - každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu.
Podľa odseku 3 - ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa odseku 4 - prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30-tich dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok. Ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú.
Podľa odseku 6 - veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30-tich dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa §-u 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka - každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa §-u 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka - uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa §-u 558 Občianskeho zákonníka - ak niekto uzná písomne, že zaplatení svoj dlh určeným čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
Podľa §-u 323 ods. 1 Obchodného zákonníka - ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.
Podľa §-u 120 ods. 1 OSP - účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľom je určenie popretej pohľadávky. Navrhovateľ namieta, že odporca ako správca pohľadávku poprel bezdôvodne, nakoľko navrhovateľ svoju pohľadávku preukázal predloženými listinnými dôkazmi.
Ako prvou sa súd zaoberal otázkou, či v tomto prípade zo strany navrhovateľa boli dodržané zákonné lehoty týkajúce sa podania takéhoto návrhu. Navrhovateľ návrh na určenie popretej pohľadávky podal faxovým podaním zo dňa 14. decembra 2010, ktoré následne doplnil doručením originálu návrhu na začatie konania dňa 15.12.2010. Keďže posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby bol deň 20.12.2010, navrhovateľ dodržal zákonom stanovenú 30-dňovú lehotu.
Súd sa potom zaoberal otázkou, či navrhovateľ uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že je skutočne nositeľom popretej pohľadávky na náhradu škody voči úpadcovi vo výške 5.000.000,- Sk.
Navrhovateľ sa odvolával na pôvodne uzatvorenú kúpnu zmluvu, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacim úpadcovi. Podľa predloženej dohody sa úpadca a navrhovateľ dohodli na dovolaní sa neplatnosti tejto zmluvy z dôvodu, že na prevádzaných nehnuteľnostiach viazli práva tretích osôb. V súvislosti s týmto navrhovateľ uplatnil voči úpadcovi právo na náhradu škody a tento nárok navrhovateľa úpadca dohodou o náhrade škody a o urovnaní písomne uznal. Z tejto dohody je zistiteľné, že náhrada škody ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť, mala pozostávať z nákladov spojených s kúpou nehnuteľnosti, s uzatvorenými zmluvami o dielo a vopred uhradenými nárokovými čiastkami tretích osôb v súvislosti s kúpou predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ teda vznik škody na svojej strane odvodzuje od konkrétne uvedených vynaložených nákladov, ktoré mu mali vzniknúť v súvislosti s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou a následným dovolaním sa neplatnosti tejto zmluvy.
Odporca ako správca prihlásenú pohľadávku navrhovateľa poprel okrem iného z dôvodu, že škoda nebola preukázaná, nebola preukázaná jej výška, ani príčinná súvislosť vo vzťahu ku konaniu úpadcu. Na základe odporcom uskutočneného popretia je navrhovateľ v súdnom konaní ako nositeľ dôkazného bremena povinný súdu predložiť alebo navrhnúť vykonanie takých dôkazov, ktoré ním tvrdené skutočnosti ohľadom prihlásenej pohľadávky, jej pravosti, právneho dôvodu a výšky preukážu. Navrhovateľ však žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. Zo strany navrhovateľa neboli navrhnuté, ani predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že v dôsledku dovolania sa neplatnosti na jeho strane vznikla akákoľvek škoda. Navrhovateľ pritom uvádza konkrétne dôvody, na základe ktorých táto škoda mala vzniknúť, a to napr. uzatvorené zmluvy o dielo. Žiadne takéto zmluvy však zo strany navrhovateľa predložené neboli. Rovnako neboli predložené žiadne doklady preukazujúce skutočnosť, že by na základe týchto zmlúv o dielo navrhovateľ vyplatil nejaké plnenie tretím osobám, ktoré by v dôsledku dovolania sa neplatnosti kúpnej zmluvy mohlo predstavovať vznik škody na jeho strane. Rovnako navrhovateľ nepredložil žiadne doklady preukazujúce, že z jeho strany došlo vopred k úhrade nárokových čiastok tretích osôb v súvislosti s kúpou predmetných nehnuteľností. Jedná sa pritom všetko o doklady, ktoré by navrhovateľ ako právnická osoba mal evidovať v písomnej forme a v prípade existencie tejto škody by tak na strane navrhovateľa nemal byť žiaden problém, aby tieto doklady v súdnom konaní predložil a tým preukázal vznik svojej pohľadávky na náhradu škody. Pôvodná právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že dodatočne navrhovateľ tieto doklady predloží. Napriek tomu navrhovateľ dodatočne žiadne listinné dôkazy súdu nepredložil a ani vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Navrhovateľ škodu odôvodňuje aj vynaložením investovaných nákladov v súvislosti s kúpou predmetnej nehnuteľnosti. Opätovne ohľadom týchto nákladov treba konštatovať, že žiadne
takéto náklady ani ich výšku navrhovateľ nešpecifikoval a nepreukázal. Na to, aby na strane úpadcu mohla vzniknúť povinnosť nahradiť navrhovateľovi škodu, by navrhovateľ musel preukázať splnenie všetkých predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Týmito predpokladmi sú porušenie právnej povinnosti na strane úpadcu, príčinná súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody na strane navrhovateľa, zavinenie úpadcu a tiež výšku vzniknutej škody. Pod pojmom škody pritom treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Okrem skutočnej škody, ktorá sa prejavuje zníženie rozsahu disponibilného majetku poškodeného, sa uhrádza tiež ušlý zisk, teda to, čo poškodenému ušlo v dôsledku škodnej udalosti. Škoda ako úbytok v majetkovej oblasti navrhovateľa ako poškodeného musí byť v konaní jednoznačne preukázaná. Navrhovateľ tak mal súdu predložiť doklady preukazujúce skutočnosť, že v dôsledku dovolania sa neplatnosti uzatvorenej kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu rozsahu jeho disponibilného majetku, resp. že na jeho strane v dôsledku tejto skutočnosti došlo k úbytku majetkových hodnôt, ktoré by nadobudol v prípade, ak by ku škodovej udalosti nedošlo. Žiadne takéto dôkazy však zo strany navrhovateľa predložené neboli. Vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý dával odporcovi ako správcovi podnet na popretie tejto pohľadávky, pritom uviedol, že navrhovateľovi v súvislosti s touto kúpnou zmluvou a odstúpením od nej žiadna škoda vzniknúť nemohla, nakoľko žiadne náklady nevynaložil.
Na základe uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti ohľadom vzniku škody a jej výšky, ktorú voči úpadcovi v konkurznom konaní uplatnil prihláškou svojej pohľadávky.
Čo sa týka dohody, na základe ktorej úpadca svoj dlh voči navrhovateľovi uznal, súd je toho názoru, že uznať možno len existujúci záväzok. Ak teda v konaní súd dospel k záveru, že na strane navrhovateľa žiadna škoda nevznikla, keďže navrhovateľ vznik škody, príčinnú súvislosť ani výšku škody nepreukázal, je súd toho názoru, že uznanie dlhu je neplatným právnom úkonom, nakoľko sa vzťahuje k dlhu, ktorý v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu pritom zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. Z vykonaných dôkazov však súd konštatuje, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a existenciu dlhu nepreukázal. Vyvrátiteľnosť právnej domnienky znamená, že úpadca, ktorý dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol. Skutočnosť, že dlh nevznikol, bola pritom v prebiehajúcom súdnom konaní preukázaná.
Navrhovateľ sa v priebehu konania dovolával aj určenia zabezpečovacieho práva notárskou zápisnicou a exekučného záložného práva podľa rozhodnutia súdnej exekútorky. Čo sa týka exekučného záložného práva, súd sa stotožňuje s názorom odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, že toto záložné právo zastavením exekúcie po vyhlásení konkurzu zaniklo. Ak bolo zastavené exekučné konanie ako celok, nemôžu pretrvávať jeho čiastočné účinky v podobe exekučného záložného práva v priebehu exekučného konania zriadeného. Vzhľadom k tomu, že požadovanú zmenu návrhu konajúci súd nepripustil, však určenie tohto zabezpečovacieho práva ani nie je predmetom konania.
Čo sa týka notárskej zápisnice, ktorá obsahovala okrem iného uznanie dlhu, keďže dlh nevznikol, považuje súd uznanie tohto dlhu za neplatný právny úkon, a teda návrh navrhovateľa nie je dôvodný ani v tejto časti.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Navrhovateľ nepreukázal, že na jeho strane vznikla prihlásená pohľadávka na náhradu škody voči úpadcovi vo výške 5.000.000,- Sk (165.969,59 Eur), a preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP. V konaní bol v celom rozsahu úspešný odporca a vedľajší účastník na strane odporcu. Keďže odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, súd o jeho trovách rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal. Vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia, a to za 4 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie k návrhu, 2-krát účasť na pojednávaní). Právny zástupca vedľajšieho účastníka
uplatnil za jeden úkon právnej služby odmenu vo výške 758,53 Eur vyčíslenú z hodnoty prihlásenej pohľadávky vo výške 165.969,59 Eur. S takýmto vyčíslením sa však konajúci súd nestotožnil. Konanie o incidenčnej žalobe je z hľadiska určenia výšky trov právneho zastúpenia určovacím sporom bez ohľadu na výšku pohľadávky, určenie pravosti ktorej je predmetom konania. Z hľadiska určenia výšky tarifnej odmeny tak treba vychádzať z princípu, že odporcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci, teda vo výške 1/13 výpočtového základu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/199/01, uznesenie NS SR sp. zn. 6Obo/97/2008). Súd preto právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka priznal odmenu za jednotlivé úkony právnej služby vo výške 1/13 výpočtového základu, teda vo výške 4 x 58,69 Eur + režijný paušál 4 x 7,63 Eur, spolu 265,28 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.