Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-117-2012.pdf
PDF · 99.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/117/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: F. Č., F.. Š., nar. XX.XX.XXXX, N. A. C. XX, XXX XX Z., t.č. A. C. XX, proti odporcovi: O. Č., D.. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XX, XXX XX Z., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: O. Č., D.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo F. Č., F.. Š. V. O. Č. uzavreté dňa X.X.XXXX S. Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Skalica vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. O. sumou 50,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, právoplatnosťou tohto rozsudku.
Súd styk odporcu s maloletou O. neupravuje.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 25.05.2012 návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2006 začali problémy hlavne z dôvodu financií, manžel ju vydeľoval z jej mzdy, prikazoval jej s kým sa má kamarátiť a stýkať, kontroloval jej telefóny. Prestali spolu komunikovať, viedli samostatný život. V tom čase mala známosť s iným mužom, čo ale skončila, nakoľko mala záujem udržať rodinu. Odporca prenášal hádky na maloletú, všetko jej zakazoval, bol arogantný a vulgárny k navrhovateľke aj k maloletej. Náklady na domácnosť hradia na polovicu. Intímne spolu nežijú dva roky. Maloletú žiadala zveriť do jej osobnej starostlivosti a odporcovi určiť výživné na maloletú vo výške 60,- eur mesačne.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril. Uviedol, že navrhovateľku má stále rád, navrhovateľke nebol nikdy neverný, záleží mu na rodine, maloletú má veľmi rád.
Zástupca kolízneho opatrovníka sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, sobášnym listom, rodným listom, správami ÚPSVaR Senica, sociálnej poisťovne Senica, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v Z.. U obidvoch manželov sa jednalo o prvé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v meste Z..
Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa vo výške 22,54,- eur mesačne. Odporca je v evidencii uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.02.2012. Navrhovateľka ani odporca nie sú poberateľmi dávok a príspevkov v hmotnej núdzi.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky, nenachádza sa ani v evidencii poberateľov dôchodku Sociálnej poisťovne. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 195,30 eur mesačne, za obdobie od 01.02.2012 do 01.07.2012 poberal dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 1.676,80 eur a za obdobie od 01.01.2011 do 04.10.2011 poberal nemocenské dávky v celkovej výške 2.762,80 eur.
Z oznámenia zamestnávateľa navrhovateľky - Ž. Z. F. mal súd preukázané, že navrhovateľka dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 563,92 eur.
Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že manželstvo bolo usporiadané asi do roku 2006, postupne vznikali nedorozumenia hlavne z dôvodu financií. Odporca vyčítal navrhovateľke, že je rozhadzovačná. Viedlo to až do takých situácii, že jej boli prideľované financie na konkrétne veci. Manžel bol niekedy aj pod vplyvom alkoholu, alkohol však hlavná príčina rozvratu manželstva nie je. Hlavná príčina rozvratu manželstva je v rozdielnych názoroch na spolužitie, nevedeli sa zhodnúť v tom ako spolu žiť, hospodáriť a starať sa o domácnosť, čo viedlo k častým hádkam. Navrhovateľka stratila akýkoľvek cit k odporcovi, nemá ho už rada, nemôže naďalej s ním žiť. Navrhovateľka sa s maloletou odsťahovala v máji 2012. Odvtedy spoločne s odporcom nebývajú v spoločnej domácnosti. Do mája 2012 bývali v jednej domácnosti, ale nie ako manželia, posledný rok žili každý samostatne, intímne sa nestýkali. Navrhovateľka žiaden iný vzťah momentálne neudržiava. Počas manželstva pred 6 rokmi mala známosť s iným mužom. Odporca o tom vedel, tento vzťah ukončila. Bolo to dávno a toto za hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka nepovažuje. Navrhovateľka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. Maloletá bola prítomná hádok a nevplývalo to na ňu dobre. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Ž. kde zarába priemerne 563,92 eur mesačne. Ďalej poberá rodinné prídavky 22,54 eur. Býva u matky v 3 izbovom byte spolu s maloletou. Byt je vo vlastníctve navrhovateľky, tento zdedila po otcovi. O chod domácnosti, platenie nájmu, energií sa stará matka navrhovateľky, navrhovateľka jej mesačne prispieva sumou 250,- eur mesačne. Ďalej spláca pôžičku 50 eur mesačne. Keď sa navrhovateľka s maloletou odsťahovala zobrala si pôžičku 3.000,- eur na zariadenie detskej izby pre maloletú. Maloletá navštevuje 7. roční ZŠ, je zdravým dieťaťom, navštevuje PC krúžok a varenie. Záujmové krúžky nie sú platené. Mal. O. sa stravuje doma. Výdaje na maloletú sú: oblečenie, stravovanie, hygiena, školské pomôcky..
Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Odporca uznáva, že manželstvo nefunguje, ale chcel by manželstvo zachovať. Hlavnou príčinou rozvratu boli rozdielne názory na spolužitie v manželstve. Mali odlišné názory na to, ako hospodáriť spoločne s
financiami. Navrhovateľke prideľoval financie, dával jej financie na konkrétne veci z toho dôvodu, aby kupovala veci len tie, ktoré potrebujú a len pre nich. Kvôli týmto veciam sa hádavali. Odporca priznal, že niekedy tam z jeho strany bol alkohol, ale nebola to hlavná príčina prečo sa odcudzili. Navrhovateľku má stále rád, chce obnoviť spolužitie. Inú známosť nemá. Od mája 2012 spolu nebývajú v spoločnej domácnosti a predtým už 1 rok spolu nežili ako manželia, intímne sa nestýkali. S manželkou spoločne nehospodária. O maloletú sa spoločne nestarajú, táto je momentálne v starostlivosti matky. Odporca je od 1.2.2012 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, evidencia trvá, je na invalidnom dôchodku. Odporca bol do 31.1.2012 zamestnaný taktiež v Ž., pracovný pomer bol ukončený zo zdravotným dôvodov, bol mu priznaný invalidný dôchodok vo výške 195,30 eur mesačne. Jediným príjmom je invalidný dôchodok. podporu v nezamestnanosti poberal do 1.7.2012.
Navrhovateľka aj odporca na pojednávaní zhodne uviedli, že v prípade rozvodu manželstva navrhujú maloletú zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Navrhovateľka žiadala určiť výživné na maloletú vo výške 60,- eur mesačne, odporca vo výške 40,- eur mesačne. Úpravu styku žiadali aby súd neupravoval, na tomto sa budú vedieť aj v budúcnosti dohodnúť.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov si viac ako rok neplní svoje funkcie. Manželia síce do mája 2012 bývali spoločne v jednej domácnosti, ale už takmer rok ako manželia spoločne nežili, intímne sa nestýkali. Od mája 2012 účastníci už spoločne ani nebývajú, manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Účastníci spoločne ani nehospodária s finančnými prostriedkami, intímne sa nestýkajú a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje len navrhovateľka, čím si manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľka v žiadnom prípade nemá o obnovu manželského spolužitia záujem, k odporcovi stratila akýkoľvek cit. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie a s tým súvisiace citové odcudzenie.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a keďže sa rodičia maloletého dieťaťa v tejto časti nedohodli súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určil ktorému z rodičov bude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako bude rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na záujem maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že bude v záujme maloletej O., ak bude zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. toho rodiča, ktorý jej už v súčasnosti, zabezpečuje sama celodennú starostlivosť. Navrhovateľka sa o maloletú riadne stará, v starostlivosti o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Súd je preto toho názoru, že bude v záujme mal. O., ak bude zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej bude mať vytvorené podmienky a predpoklady na svoj riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ju súčasne bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Súd má
súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Navrhovateľka býva v 3 izbovom byte spoločne s maloletou a svojou matkou. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti Ž. kde zarába priemerne 563,92 eur mesačne. Odporca poberá invalidný dôchodok vo výške 195,30 eur mesačne. Odporca je od 1.2.2012 nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Za obdobie od 01.02.2012 do 01.07.2012 poberal dávky v nezamestnanosti v celkovej výške 1.676,80 eur a za obdobie od 01.01.2011 do 04.10.2011 poberal nemocenské dávky v celkovej výške 2.762,80 eur. Maloletá O. navštevuje 7. ročník ZŠ, je zdravým dieťaťom, navštevuje PC krúžok a varenie, tieto záujmové krúžky nie sú však platené. Mal. O. sa stravuje doma. Výdaje na maloletú sú len bežnými výdajmi ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské pomôcky. Čo sa týka výdavkov oboch rodičov, títo majú bežné nevyhnutné výdavky a možno teda povedať, že pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Naviac výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej výživným v sume 50,- eur mesačne, a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady súvisiace so školskou dochádzkou.
Rodičia úpravu styku s maloletým dieťaťom žiadali neupraviť, súd preto v zmysle § 25 ods. 2 vety za bodkočiarkou Zákona o rodine, styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravil.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. stým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)