Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-171-2010.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/171/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: D.. N. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, zastúpeného Vranovič/Halada, s.r.o. IČO: 36 669 661, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: K. P., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, H. R. N., zastúpenej JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Čapkova 2, Bratislava, o určenie odporovateľnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Súd určuje, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami S. N., nar. XX.X.XXXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D.Á. XXXX/X, H. R. N. a obdarovanou K. P., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, H. R. N., ktorou darcovia na obdarovanú previedli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec H. R. N., okres T., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava pôvodne ako: pozemok parcela registra C parc. č. XXX, o výmere 426 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXX, o výmere 445 m2, zastavané plochy a nádvoria stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX, dom, aktuálne ako: pozemok parc. č. XXX/X, o výmere 192 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X, o výmere 679 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/X, rodinný dom, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností vedeného Správou katastra Trnava bol povolený pod č. C. XX/XX, je v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu 7/12 k celku voči žalobcovi právne neúčinná.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 591,51 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 8.11.2010 žiadal určiť, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami S. N., nar. XX.X.XXXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXXX/X, H.X. R. N. a obdarovanou K. P., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, H. R. N., ktorou darcovia na obdarovanú previedli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec H. R. N., okres Trnava, zapísané na uvedenom liste vlastníctva ako pozemok parcela registra C parc. č. XXX, o výmere 426 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXX, o výmere 445 m2, zastavané plochy a nádvoria stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX, dom a ktorej vklad do katastra nehnuteľností vedeného Správou katastra Trnava bol povolený pod č. C. XX/XX, je v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu 7/12 k celku voči navrhovateľovi právne neúčinná.
Podaním doručeným dňa 27.1.2012 žalobca upravil predmetnú žalobu tak, že žiada, určiť, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami S. N., nar. XX.X.XXXX a O. N., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXXX/ X, H. R. N. a obdarovanou K. P., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, H. R. N., ktorou darcovia na obdarovanú previedli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec H. R. N., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava pôvodne ako: pozemok parcela
registra C parc. č. XXX, o výmere 426 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcela registra C parc. č. XXX, o výmere 445 m2, zastavané plochy a nádvoria stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX, dom, aktuálne ako: pozemok parc. č. XXX/X, o výmere 192 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/X, o výmere 679 m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX/X, rodinný dom, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností vedeného Správou katastra Trnava bol povolený pod č. C. XX/XX, je v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu 7/12 k celku voči navrhovateľovi právne neúčinná.
Uznesením č.k. 19C/171/2010-94 súd pripustil zmenu návrhu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.2.2012.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov O. N. a S. N., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvami o pôžičke zo dňa 23.5.2008 a zo dňa 4.6.2008; Darovacou zmluvou zo dňa 7.1.2009; Notárskou zápisnicou N 87/2009 NZ 23473/2009 NCRls 23878/2009 zo dňa 10.7.2009; Upovedomením o začatí exekúcie EX 538/09 zo dňa 19.10.2009; Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H.; Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H.; Znaleckým posudkom číslo 094/2009 zo dňa 2.12.2009; Výpisom z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia D.; Znaleckým posudkom číslo 093/2009 zo dňa 2.12.2009; Oznámením o stave exekúcie EX 538/09 zo dňa 1.7.2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že žalobca ako veriteľ poskytol dlžníkovi S. N. na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 23.5.2008 a Zmluvy o pôžičke zo dňa 4.6.2008 peňažnú pôžičku spolu vo výške 7.000.000,-Sk (232.357,44 eur). Dňa 10.7.2009 formou Notárskej zápisnice dlžník S. N. uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 232.357,44 eur spolu s príslušenstvom a zaviazal sa dlžnú sumu spolu vo výške 239.497,90 eur splniť v splátkach tak, ako je to uvedené v notárskej zápisnici s tým, že v prípade nesplnenia ktorejkoľvek splátky sa stáva celý dlh splatný. Dlžník zároveň súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice v prípade nesplnenia záväzku splatiť dlh. Dlžník S. N. neuhradil žiadnu splátku podľa notárskej zápisnice. Z tohto dôvodu podal žalobca dňa 15.10.2009 na Exekútorský úrad JUDr. N. I. návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 232.357,44 eur s príslušenstvom. V exekučnom konaní bol zistený nehnuteľný majetok povinného zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. H. R. N. a na LV č. XXX pre k. ú. D.. Predmetné nehnuteľnosti boli vydražené dňa 26.1.2010. Suma, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené (42.783,-eur), však nepokrýva výšku vymáhanej pohľadávky (predbežne vymáhaná suma podľa upovedomenia o začatí exekúcie bola 280.345,21 eur). Iný majetok povinného v exekúcii zistený nebol. Podľa výpisu z LV č. XXXX k. ú. H. R. N. žalovaná nadobudla titulom Darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 8.1.2009 do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H. R. N. zapísané na uvedenom liste vlastníctva ako parcela č. XXX - zastav. plochy a nádvoria o výmere 426 m2, parcela č. XXX - zastav. plochy a nádvoria o výmere 445 m2 a stavba súp. č. XXXX na parcele č. XXX, dom. žalovaná je dcérou dlžníka S. N.. Dlžník S. N. ako výlučný vlastník podielu 5/12 na uvedených nehnuteľnostiach a spoločne s manželkou O. N. ako bezpodieloví spoluvlastníci podielu 1-6-ina na nehnuteľnostiach (manželka tiež ako výlučná vlastníčka podielu 5/12 na nehnuteľnostiach) ako darcovia a žalovaná ako obdarovaná uzavreli uvedenú darovaciu zmluvu. K jej uzavretiu došlo, keď sa blížila splatnosť pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi. Dlžník S. N. sa zbavil svojho majetku v prospech svojej dcéry (žalovanej) napriek tomu, že dlžník vedel o existencii záväzku voči žalobcovi, ako aj o tom, že jeho zostávajúci majetok nepostačuje na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Žalobca má za to, že predmetný právny úkon - darovacia zmluva bol zo strany dlžníka S. N. vykonaný práve v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Žalovaná ako dcéra dlžníka S. N. je jeho blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, teda v danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vedela. Ak by žalovaná tvrdila opak tak má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. Ďalej splnomocnený zástupca žalobcu uviedol, že v danej veci je toho názoru, že tento úkon je odporovateľný, nakoľko je dodržaná zákonná trojročná lehota, kedy možno odporovať právnemu úkonu, majetok bol prevedený na blízku osobu- dcéru dlžníka. Čo sa týka podielu, v ktorom žiadajú rozhodnúť, že je tento právny úkon právne neúčinný, v tejto súvislosti poukazuje na to, že možno odporovať len právnemu úkonu, ktorým sa zmenšil majetok výlučne patriaci dlžníkovi resp. patriaci do BSM, predmetné nehnuteľnosti dlžník vlastnil v podiele 5/12-tin ako výlučný vlastník a 1/6 ako bezpodielový vlastník spolu s manželkou, čo predstavuje veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu 7/12-tin.
Stavebný pozemok, ktorý rodičom žalovanej zostal bol speňažený v rámci exekúcie, vydražila ho sama žalovaná, cena podľa znaleckého posudku bola 8.183,-eur. Otec žalovanej vlastnil ešte pozemky v katastrálnom území D., ktoré takisto boli predmetom exekúcie a podľa znaleckého posudku, ich hodnota bola ku dňu 25.11.2009 34.600,-eur. V čase, keď bol vykonaný úkon a to prevod predmetných nehnuteľnosti na žalovanú síce dlžník disponoval nejakým majetkom, tento však zďaleka nepokrýval výšku pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi - otcovi žalovanej, na ktorú previedol predmetné nehnuteľnosti, z uvedeného vyplýva, že jeho úmysel bol zmenšiť svoj majetok za účelom ukrátenia veriteľa. Čo s týka hodnoty ďalšieho majetku, ktorý mal dlžník, znalec v znaleckých posudkoch už ohodnotil tieto pozemky s tým, že zohľadnil využiteľnosť pozemku, jeho polohu, teda zohľadnil skutočnosť, že je ho možné v budúcnosti použiť ako stavebný pozemok, čo je premietnuté v cene. Čo sa týka existencie exekučných titulov je logické, že až potom ako dlžník neplnil dobrovoľne, bola začatá exekúcia. Poukazuje na to, že dlh bol splatný do 31.12.2008, k uzavretiu predmetnej zmluvy došlo 7.1.2009, zápis vlastníckeho práva prebiehal v tzv. zrýchlenom konaní, zapísané bolo 8.1.2009. Tvrdenia splnomocneného zástupcu odporkyne, že dlžník žalobcu mal zámer s pozemkami v kat. území D. sú účelové, nie sú relevantné, keď iba predpoklad, že tieto pozemky budú mať v budúcnosti väčšiu hodnotu a bude ich možné predať za vyššiu sumu v danom prípade neobstojí na preukázanie toho, že disponoval majetkom, ktorým by bol schopný pokryť svoje dlhy voči žalobcovi.
Splnomocnená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, keď je toho názoru, že nie je dôvodná, nakoľko žalovaná nepoznala vôbec úmysel svojho otca, že by mal v úmysle zmenšiť svoj majetok, keď nemala vedomosť, že by mal vôbec nejaké dlhy, v tejto súvislosti poukazuje na to, že vzťah dlžníka - otca žalovanej a žalovanej nie je najideálnejší, čo pretrváva už dlhodobo. Prevod predmetnej nehnuteľnosti na žalovanú bol plánovaný už niekoľko rokov predtým, keď bolo dohodnuté, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudne žalovaná a to i z dôvodu, že brat žalovanej sa chová ľahostajne, jeho aktivity nasvedčujú tomu, že by mohol prísť ľahko o majetok, je ignorantský. Nehnuteľnosť bola prevedená na žalovanú i ako dar, svadobný dar, keď začiatkom roku 2009 mala žalovaná svadbu, takže k prevodu došlo za tým účelom, že sa to mienilo ako svadobný dar. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky, aby súd mohol žalobe vyhovieť. Žalovaná nebývala u svojich rodičov, žila už dlhšiu dobu so svojim snúbencom, k rodičom chodievala na návštevu.
Žalovaná uviedla, že rodičia už dávno predtým ako došlo k darovaniu uvažovali o tom, že jej dom darujú, ako svadobný dar, keďže v apríli 2009 bola plánovaná svadba, už predtým sa rozhodli jej nehnuteľnosť darovať. Keď si čítala darovaciu zmluvu bola ubezpečená, že všetko je v poriadku, nebola si vedomá, že by mohlo dôjsť k nejakým problémom. O ničom nevedela. V čase kedy došlo k darovaniu i predtým bývala s rodičmi v spoločnej domácnosti, i keď občas bola u snúbenca. Nevie vysvetliť, prečo práve 7.1.2009 došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, bolo to mienené ako svadobný dar a keďže v novembri 2008 otehotnela a svadba sa plánovala na apríl došlo k uzavretiu darovacej zmluvy. Rodičom po uzavretí darovacej zmluvy a prevedení nehnuteľnosti zostal kúsok stavebného pozemku, iný majetok im už nezostal. Do predmetných nehnuteľností, investovala, poprerábala to tam.
Splnomocnený zástupca žalovanej uviedol, že zmenšenie majetku a úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa sú dve rôzne podmienky, v takomto konaní musia byť naplnené obe, Poukazuje na to, že čo sa týka pozemkov v katastrálnom území D. tieto mali byť v krátkej dobe zmenené z ornej pôdy na stavebné pozemky, teda ich hodnota by bola oveľa vyššia, takto boli i dohodnutí veriteľ s dlžníkom, že sa počká so splatením dlhu. Nevie, či v súčasnosti sa jedná už o stavebné pozemky, v čase kedy došlo k uzavretiu darovacej zmluvy tomu tak ešte nebolo. Tieto pozemky napokon v rámci exekúcie získal sám žalobca ako ornú pôdu za smiešnu sumu. Exekučné tituly existovali až potom ako došlo k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy, teda v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola situácia taká, že by otec žalovanej ako dlžník bol nútený zbavovať sa rýchlo svojho majetku. V danom prípade náležitá starostlivosť žalovanej bola v medziach, v ktorých to reálny život prináša, nevie si predstaviť, prečo by obdarovaná mala zisťovať, či rodič má nejaký dlh, resp. či sa vedie nejaké konanie. Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa podotýka, že nemožno posudzovať len to, či jeho majetok bol dostatočný, keď podľa jeho názoru nedostatok hmotného majetku nepreukazuje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Z dokazovania je zrejmé, že dlžník nebol v situácii, že by nemohol v dohľadnej dobe uspokojiť svoj dlh voči veriteľovi, resp. aby sa obával, že ho nebude môcť uspokojiť. I keď v tom čase nehnuteľnosti nemali takú hodnotu, pri vykonaní ďalších potrebných prác a úkonov bol predpoklad, že budú mať oveľa vyššiu hodnotu, ako bola
pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi. V danej veci má za to, že bol preukázaný opak ohľadom úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa, preto žiada návrh zamietnuť.
Svedkyňa O. N. uviedla, že je matkou žalovanej. Dôvodom darovania predmetných nehnuteľností dcére bolo to, že prišla svadba, roky dcére sľubovali, že dom bude jej, preto došlo k tomuto prevodu. Žalovaná zostala tehotná, svadba sa plánovala na apríl, chceli svadbu čím skôr, ale bol pôst pred Veľkou nocou. Nehnuteľnosť jej chceli darovať už pred svadbou aby sa po uzavretí manželstva manžel neurazil, že to darovali len jej. Svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť o dlhoch manžela. V čase darovania predmetných nehnuteľností im potom zostala len záhradka, ktorú si nechali s tým, že si tam možno na starosť niečo postavia.
Svedok S. N. uviedol, že žalobca bol jeho kamarát, teraz sa už nestretávajú a nerozprávajú, keď tento spor narušil ich vzťah. Žalovaná je jeho dcérou. Nehnuteľnosť daroval dcére pred svadbou asi dva tri mesiace, vždy to tak plánovali, že dom bude patriť iba jej, chceli to tak usporiadať. Okrem tejto nehnuteľnosti vlastnili s manželkou pozemok patriaci k domu a pozemky v kat. území D., ktoré boli pripravené na výstavbu, mali sa odpredať na výstavbu. Okrem toho iný majetok nevlastnili. Pozemky v D. boli rozparcelované, boli už pripravené na výstavbu, prebiehali jednania s obcou o vykúpení cesty, bolo to už schválené, avšak nebolo to ešte podpísané starostom. Tieto pozemky boli pripravené už v roku 2007, avšak boli potrebné peniaze na projekty na komunikácie, kanalizácie, nemal ešte urobený prevod vlastníckeho práva komunikácie, cesta ešte nebola vybudovaná, bol na to len vyčlenený pozemok. V čase prevodu dlžná suma nebola žalobcovi vôbec uhradená, teda existovala v plnej výške. V zmysle splátkového kalendára to malo byť splatené v splátkach do konca roka 2008, keď to nevychádzalo, ústne sa s žalobcom dohodli, že peniaze budú vrátené potom, ako odpredá pozemky, čím by bol určite vyplatil celý dlh, čo bolo zrejmé i žalobcovi. Stav nehnuteľností v D. bol taký aký bol v čase darovania predmetných nehnuteľností teda v januári 2009 až do dražby týchto nehnuteľností, v lete 2010, sa nezmenil. Dcéra s nimi bývala v spoločnej domácnosti i po svadbe, nevedela o dlhu.
Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 23.5.2008 medzi žalobcom ako veriteľom a S. N. ako dlžníkom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3.500.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude splatná v lehote do 31.12.2008 odo dňa podpísania zmluvy.
Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 4.6.2008 medzi navrhovateľom ako veriteľom a Jozefom Peškom ako dlžníkom súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 3.500.000,-Sk. Zmluvné strany sa dohodli, že pôžička bude splatná v lehote do 31.12.2008 odo dňa podpísania zmluvy.
Z Darovacej zmluvy a zriadenia vecného bremena uzavretej dňa 7.1.2009 medzi darcami S. N. a O. N. a obdarovanou K. P., rod. N. súd zistil, že darcovia na obdarovanú previedli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec H. R. N., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava ako parcela č. XXX o výmere 426 m2, zastavané plochy a nádvoria; parcela č. XXX o výmere 445 m2, zastavané plochy a nádvoria; stavba súpisné číslo XXXX na parc. č. XXX - dom, ktorých S. N. bol spoluvlastníkom v podiele 5/12 - in, O. N. bola spoluvlastníčkou v podiele 5/12-in a S. N. a O. N. boli spoluvlastníci v podiele 1/6 - ina.
Z Notárskej zápisnice N 87/2009 NZ 23473/2009 NCRls 23878/2009 napísanej na Notárskom úrade v Trnave dňa 10.7.2009 súd zistil, že obsahom zápisnice bolo vyhlásenie S. N. o uznaní záväzku a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou, a to záväzku voči veriteľovi D.. N. Q. na základe zmlúv o pôžičke, na základe ktorých mu veriteľ v roku 2008 požičal finančné čiastky spolu vo výške 7.000.000,- Sk. Dlžník sa zaviazal splatiť pôžičku v splátkach počnúc dňom 30.9.2009, posledná splátka bola splatná dňa 30.6.2012., s tým, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
Z upovedomenia o začatí exekúcie EX 538/09 zo dňa 19.10.2009 súd zistil, že súdny exekútor upovedomil S. N. o začatí exekúcie na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica č.k. N 87/2009, NZ 23473/2009, NCRls 23878/2009, právoplatného a vykonateľného dňa 10.7.2009, ktorý ukladá povinnému S. N.Š. zaplatiť oprávnenému D.. N. Q. pohľadávku 232.357,44 eur s príslušenstvom.
Z Výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H. súd zistil, že vlastníčkou nehnuteľností - parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 679 m2, rodinný dom súp. Č. XXXX na parcele XXX/X je K. P.. Titulom nadobudnutia je Darovacia zmluva a zriadenie vecného bremena právoplatná dňa 8.1.2009.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia H. zo dňa 30.11.2009 súd zistil, že S. N. bol vlastníkom nehnuteľnosti - parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 360 m2. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva zo dňa 25.7.1997.
Zo znaleckého posudku číslo 094/2009 zo dňa 2.12.2009 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. H. bola ku dňu 24.11.2009 8.183,-eur
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia D. zo dňa 2.12.2009 súd zistil, že S. N. bol vlastníkom nehnuteľností - parciel - ornej pôdy špecifikovaných v liste vlastníctva. Titulom nadobudnutia bola kúpna zmluva zo dňa 27.7.2006.
Zo znaleckého posudku číslo 093/2009 zo dňa 2.12.2009 súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX k.ú. D. bola ku dňu 25.11.2009 34.619,00 eur
Z Oznámenia o stave exekúcie EX 538/09 súdneho exekútora N. I. zo dňa 1.7.2010 súd zistil, že S. N. nevlastní žiadne motorové vozidlo a ani nehnuteľnosť, má zablokované všetky účty v bankách, ku dňu 1.7.2010 nemá žiadne finančné prostriedky a nebol zistený ani žiadny iný vhodný majetok na uspokojenie pohľadávky.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení o odporovateľnosti právnych úkonov, ich účelom je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči veriteľovi, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Dlžníkov právny úkon pritom musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka splatná, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
Na základe vykonaného dokazovania súd, po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej trojročnej lehote (lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni ku ktorému vznikli právne účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, t.j. od 9.1.2009), dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. V konaní nebolo sporné, že žalobca má voči otcovi žalovanej - S. N. pohľadávku z titulu poskytnutej pôžičky, ktorú dlžník uznal v Notárskej zápisnici napísanej dňa 10.7.2009 v celkovej výške 7.000.000,- Sk/232.357,44 eur. Pohľadávka žalobcu bola splatná už dňa 31.12.2008, v zmysle písomne uzavretých zmlúv o pôžičke zo dňa 23.5.2008 a dňa 4.6.2008. Nakoľko si dlžník svoju povinnosť vrátiť pôžičku nesplnil, žalobca podal dňa 15.10.2009 na Exekútorský úrad JUDr. N. I. návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 232.357,44 eur s príslušenstvom. V
exekučnom konaní bol zistený nehnuteľný majetok povinného zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. H.X. R. N. a na LV č. XXX pre k. ú. D.. Predmetné nehnuteľnosti boli vydražené dňa 26.1.2010, suma, za ktorú boli nehnuteľnosti vydražené (42.783,-eur), však nepokryla výšku vymáhanej pohľadávky (predbežne vymáhaná suma podľa upovedomenia o začatí exekúcie bola 280.345,21 eur). Iný majetok povinného v exekúcii zistený nebol. V konaní bolo tiež preukázané, že otec žalovanej, žalobcov dlžník spolu s manželkou, dňa 7.1.2009 právnym úkonom - darovacou zmluvou previedli svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX katastrálneho územia H. R. N. na svoju dcéru - žalovanú v predmetnom konaní. Týmto právnym úkonom dlžník, podľa názoru súdu zmenšil svoj majetok a tým ukrátil uspokojenie veriteľovej - žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky, nakoľko mu už nezostal majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie veriteľovej pohľadávky, čo vyplýva tak zo správy súdneho exekútora, ktorý v exekučnom konaní zisťoval jeho majetok, ako i zo samotného vyjadrenia dlžníka S. N., ktorý bol v predmetnom konaní vypočutý ako svedok a ktorý sa vyjadril, že v čase prevodu predmetných nehnuteľností mu zostal vo vlastníctve pozemok patriaci k domu a pozemky v katastrálnom území D. (uvedené nehnuteľnosti boli vydražené dňa 26.1.2010 v predmetnej exekúcii vedenej v prospech oprávneného - žalobcu v predmetnom konaní a nestačili na uspokojenie jeho pohľadávky). Obrana žalovanej, prezentovaná jej splnomocneným zástupcom, že - dlžník nebol v situácii, že by nemohol v dohľadnej dobe uspokojiť svoj dlh voči veriteľovi, vzhľadom na to, že i keď v tom čase nehnuteľnosti v katastrálnom území D. nemali takú hodnotu, pri vykonaní ďalších potrebných prác a úkonov bol predpoklad, že budú mať oveľa vyššiu hodnotu, ako bola pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči dlžníkovi - , podľa názoru súdu neobstojí, keď v zmysle citovaných zákonných ustanovení, krátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Hodnota zostávajúceho majetku sa skúma ku dňu scudzovacieho právneho úkonu, v prípade prevodu nehnuteľnosti ku dňu, kedy nastali účinky vkladu do katastra, v danom prípade teda ku dňu 8.1.2009. V predmetnom konaní bolo predložením znaleckých posudkov vypracovaných v exekučnom konaní jednoznačne preukázané, že hodnota majetku (záhrada v kat. území H.X. a orná pôda v kat. území D.), ktorý zostal dlžníkovi po prevedení predmetných nehnuteľností na žalovanú darovacou zmluvou, nepostačovala na uspokojenie pohľadávky žalobcu ako veriteľa v celom rozsahu, v exekúcii bol z tohto majetku dlžníka žalobca uspokojený len čiastočne. Splnomocnený zástupca žalovanej v konaní nepreukázal, že nehnuteľnosti v katastrálnom území D. mali v čase scudzovacieho právneho úkonu vyššiu hodnotu, resp. že by dlžník mal iný majetok, ktorý by postačoval v celom rozsahu uspokojiť pohľadávku žalobcu. Ako potvrdil i sám dlžník S. N., stav nehnuteľností v D. bol v čase darovania predmetných nehnuteľností v januári 2009 až do dražby týchto nehnuteľností v roku 2010 kedy boli nehnuteľnosti ocenené rovnaký, nezmenený, z čoho vyplýva, že ku dňu 8.1.2009 tieto nehnuteľnosti nemohli mať vyššiu hodnotu. Nakoľko S. N.Š. daroval predmetnú nehnuteľnosť svojej dcére, teda osobe blízkej (§ 116 OZ), dlžníkov úmysel ukrátiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky a vedomosť druhej strany - žalovanej o tomto úmysle sa zo zákona predpokladajú. Druhá strana (osoba dlžníkovi blízka) má však možnosť preukázať ( na nej je dôkazné bremeno), že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. že úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá, že osoba blízka dlžníkovi vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho úkonu dlžníka takú činnosť (aktivitu), aby úmysel dlžníka skrátiť veriteľa, ktorý tu v dobe odporovaného právneho úkonu musel byť, z ich výsledku spoznala (t. j. aby sa o tomto úmysel dozvedela). Nie je pritom významné, či dlžník týmto právnym úkonom plnil svoj morálny alebo právny záväzok že vyvinula náležitú starostlivosť na poznanie tohto dlžníkovho úmyslu a šlo o náležitú starostlivosť (Ro NS ČR z 23. 5. 2001, sp. zn. 21 Cdo 1912/2000) Žalovaná v predmetnom konaní, podľa názoru súdu nielenže žiadnym spôsobom nepreukázala, že tento úmysel nepoznala, resp. ho nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti, ale v konaní mal súd z výpovede jej splnomocneného zástupcu zrejmé, že vôbec nevynaložila žiadnu starostlivosť, nevykonala žiadnu aktivitu, aby sa vôbec mohla dozvedieť o tom, že jej otec má dlh, o jeho úmysle ukrátiť veriteľa, pritom v tom čase žila u rodičov. Čo sa týka námietky splnomocneného zástupcu žalovanej, že exekučné tituly existovali až potom ako došlo k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy, teda v čase uzavretia darovacej zmluvy nebola situácia taká, že by otec žalovanej ako dlžník bol nútený zbavovať sa rýchlo svojho majetku súd poukazuje na to, že v čase kedy došlo k tomuto úkonu - uzavretiu darovacej zmluvy, bola už pohľadávka veriteľa - žalobcu vymáhateľnou, keď vymáhateľnou je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. V danom prípade bola pohľadávka žalobcu ako
veriteľa zročná už 31.12.2008 a k uzavretiu zmluvy došlo až následne dňa 7.1.2009, teda krátko po tom, ako si musel byť dlžník vedomý, že dlh sa stal splatný, veriteľovi neplnil a napriek tomu takýmto spôsobom zmenšil svoj majetok. Teda i táto podmienka odporovateľnosti (vymáhateľnosť pohľadávky) bola v predmetnom konaní splnená.
Vzhľadom na uvedenédom nananého do dokazovania ustanovená v § 42a ods. 3 písm. a) OZ. ľnú pohľadávku.________________________________________ súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov konania vo výške 591,51 eur a to za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 492,01 eur za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 8.11.2010, žaloba dňa 8.11.2010 podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. á 55,49 eur + 2x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,21 eur + 19% DPH, t.j. spolu 149,22 eur + 1 úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 8.6.2011 podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky á 57,- eur + 1x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,41 eur + 20% DPH, t.j. spolu 77,29 eur + 3 úkony - zastupovanie na pojednávaní v dňoch 22.8.2012, 17.9.2012 a 26.9.2012 podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky á 58,69 eur + 3x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur + 20% DPH, t.j. spolu 238,74 eur + 1 úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 17.10.2012 na ktorom bol vyhlásený rozsudok podľa § 11 ods. 1 a 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky á 58,69 eur + 1x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky á 7,63 eur + 20% DPH, t.j. spolu 26,76 eur. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon - písomné podanie na súd - vyjadrenie žalobcu k žiadosti žalovanej o ospravedlnenie a odročenie pojednávania zo dňa 17.8.2012, nakoľko sa nejedná o úkon právnej služby v zmysle ustanovenia § 14 ods.1 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže ako je zrejmé neišlo o písomné vyjadrenie vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti: Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.