Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_7Er-787-2011.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/787/2011
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: FOX - LAS s. r. o., so sídlom Palugyaya 1, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 368 903, v zast. JUDr. Ondrej Zachar, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom Nám. osloboditeľov 35, Liptovský Mikuláš, proti povinnému: MIMO TATRY, s. r. o., so sídlom Hradná 458, Liptovský Hrádok, IČO: 36 423 513, pre vymoženie 557,76 Eur s prísl., vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, so sídlom Exekútorského úradu ul. 29. augusta 16, Banská Bystrica, pod sp. zn. Ex 59/11, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Oprávnenému sa ukladá zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Bohovičovej trovy exekúcie vo výške 87,35 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou sa dňa 2. 6. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 59/11 na vymoženie pohľadávky vo výške 557,76 Eur s prísl., priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/496/2010 zo dňa 7. 9. 2010. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 026952* zo dňa 24. 6. 2011, ktoré v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 557,76 Eur a 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 156,90 Eur od 5.9.2009 do zaplatenia a zo sumy 400,86 Eur od 7.10.2009 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 134,34 Eur a trovy exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 14. 3. 2012, súdna exekútorka žiadala tunajší súd o vydanie rozhodnutia o zastavení exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Súdna exekútorka nie je účastníkom konania (s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie), preto súd jej podanie posúdil podľa obsahu ako podnet na zastavenie exekúcie bez návrhu.
Výpisom z obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/124/2011 - 97 zo dňa 27. 2. 2012, ktorým bola obchodná spoločnosť MIMO TATRY, s. r. o., zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom MIMO TATRY, s. r. o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 36 423 513 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vymazaná z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 19. 4. 2012.
Podľa ust. § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Ak si spoločnosť nesplní povinnosť podľa odseku 6 písm. f), súd má za to, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, ibaže ten, kto osvedčí právny záujem, preukáže pred rozhodnutím súdu o zrušení spoločnosti opak. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra.
Exekučný poriadok nemá osobitné ustanovenia o prekážkach postupu konania, za ktoré sa považuje aj nedostatok procesných podmienok. Na postup súdu v prípade nedostatku procesnej podmienky je tak potrebné aplikovať ust. § 107 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa ust. § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Zánikom spoločnosti zanikla aj spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť a preto súd podľa ust. § 107 ods. 4 v spojení s ust. § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, exekúciu zastavil.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie vo výške 127,47 Eur a predložila ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 59/11.
Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinného, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd zároveň poukazuje na ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, podľa ktorého má exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 2. 6. 2011, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v platnom znení.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia priznal súdnej exekútorke odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur. Súdna exekútorka si uplatnila paušálnu odmenu za 17 úkonov exekučnej činnosti vo výške 56,44 Eur ako aj DPH z odmeny vo výške 11,29 Eur. Z predloženého exekútorského spisu mal súd preukázaných len 5 úkonov a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie, zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť Daňovému úradu Liptovský Mikuláš) a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3 x (žiadosť
o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš, žiadosť o súčinnosť Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava a zisťovanie majetku na služobnej ceste zo dňa 28. 7. 2011). Súdnej exekútorke tak nepatrí paušálna odmena za doručenie 2 upovedomení o začatí exekúcie, 2 upovedomení o spôsobe exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 2 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, 4 exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že predmetné listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnou exekútorkou. Ak súdna exekútorka na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), patrí jej len náhrada hotového výdavku - poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonala súdna exekútorka, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnou exekútorkou, resp. zamestnancami jej úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Osobné doručenie 2 exekútorských listín na služobnej ceste súdna exekútorka nepreukázala, preto jej náhrada za tieto úkony exekučnej činnosti nepatrí.
Podľa ust. § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky bola súdnej exekútorke popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov, a to poštovné vo výške 16,60 Eur, náhrada za bankové služby vo výške 3,- Eur, náklady na kancelársky materiál (vo vyúčtovaní označené ako poplatky) vo výške 8,22 Eur .
Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu hotových výdavkov označených ako poštovné spojené s ukončením spisu, nakoľko súdna exekútorka tieto výdavky bližšie nešpecifikovala a navyše nie sú preukázané ani v exekútorskom spise.
Súdna exekútorka si uplatnila aj cestovné náhrady vo výške 17,08 Eur za služobnú cestu zo dňa 28. 7. 2011 na trase Banská Bystrica - Liptovský Hrádok a späť. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. účinným od 1. 1. 2009, ako vykonávacím predpisom zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, bola stanovená sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 0,183 Eur. Podľa správy z výkonu, prešla súdna exekútorka na služobnej ceste 63 km. Súd preto priznal súdnej exekútorke základnú náhradu vo výške 11,53 Eur. Z predloženého technického preukazu použitého cestného motorového vozidla súd zistil, že výrobca uviedol spotrebu paliva v meste 6,4l/100km, pri rýchlosti 90km/hod. 5,8l/100km a pri rýchlosti 120km/hod. 6,4l/100km. Súdna exekútorka pri vyúčtovaní vychádzala z kombinovanej spotreby paliva 6,00l/100km. Súdna exekútorka nepreukázala cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, preto súd na výpočet spotreby použil cenu zistenú Štatistickým úradom Slovenskej republiky v týždni 25. 7. 2011 - 31. 7. 2011, v ktorom sa uskutočnila služobná cesta, vo výške 1,462 Eur. Súdnej exekútorke preto patrí náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 5,53 Eur. Na základe uvedeného súdnej exekútorke patrí náhrada cestovných výdavkov v celkovej výške 17,06 Eur. Súdnej exekútorke zároveň patrí náhrada za stratu času vo výške 2,64 Eur. Pokiaľ si súdna exekútorka uplatnila stravné vo výške 1,20 Eur, súd má za to, že nejde o účelne vynaložený výdavok v exekúcii, preto jej súd túto náhradu nepriznal.
Súdna exekútorka si uplatnila daň z pridanej hodnoty len z odmeny a preukázala, že je platiteľkou tejto dane, preto súd zvýšil priznanú odmenu 33,19 Eur o 20 % DPH, t. j. o 6,64 Eur.
Celkom súd priznal súdnej exekútorke náhradu vzniknutých trov vo výške 87,35 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Alene Bohovičovej oprávnený.
Súdna exekútorka vo vyúčtovaní trov exekúcie uviedla, že doklady, ktoré nie sú súčasťou exekučného spisu a preukazujú uplatňované trovy exekúcie (napr. faktúry za poskytnuté súčinnosti, poštové hárky a pod.) budú zaslané súdu na základe výzvy. Súd poukazuje na to, že trovy exekúcie musia spĺňať podmienku hospodárnosti, primeranosti a musia byť preukázané. Špecifikácia trov exekúcie v spojení
s exekútorským spisom musí presvedčivo preukázať výšku a odôvodnenosť súdnou exekútorkou požadovanej náhrady hotových výdavkov. Trovy exekúcie sú procesným nárokom, ktorý musí žiadateľ (súdny exekútor) jednoznačne a bez pochybností vymedziť a zároveň musí preukázať jeho opodstatnenosť. Súd tak nemôže nahrádzať súdnu exekútorku vo vyhotovovaní špecifikácie trov exekúcie, alebo ju vyzývať na jej doplnenie. Úlohou Exekučného súdu zverenou zákonom je len dohliadať na zákonnosť uplatnenia si trov exekúcie. Pokiaľ trovy exekúcie súvisiace s hotovými výdavkami nevyplývajú z exekútorského spisu, vznikajú pochybnosti o správnosti a tým aj zákonnosti ich uplatnenej výšky. V prípade takýchto pochybností tak nie je možné, aby bol ten ktorý účastník zaviazaný k povinnosti nahradiť exekútorke hotové výdavky, ktoré si len uplatnila ale nepreukázala.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.