Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/179/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako členky senátu vo veci žalobkyne: O.. C. A., E.. XX. E. XXXX, K. XX, Z., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 13. septembra 2021, č. SPSČ-PO3-2021/003583-003, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. -90 z 30. júna 2022 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -90 z 30. júna 2022 sa mení tak, že sa zrušujú rozhodnutia ministra žalovaného z 13. septembra 2021, č. SPSČ-PO3-2021/003583-003, a odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného z 23. apríla 2021, č. SPSČ-OSZ-53704-2/2021-VZ a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom, ako aj kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobkyňa bola 14. februára 1994 v pracovnom pomere príslušníka colnej správy podľa a nasl. Colného v znení neskorších predpisov. Jej pracovný pomer sa od 1. júla 1998 nezmenil na služobný pomer colníka podľa , pretože žalobkyni mal od tohto dátumu vzniknúť služobný pomer príslušníčky Policajného zboru. Nakoniec žalobkyňa skončila pracovný pomer k colnej správe až k 14. júlu 1998 a do služobného pomeru policajtky bola prijatá od 1. augusta 1998. Z neho bola uvoľnená na vlastnú žiadosť k 31. decembru 2020 personálnym rozkazom riaditeľa okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo 4. novembra 2020. Zároveň požiadala, aby jej bol priznaný výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Táto jej žiadosť bola 27. januára 2021 predložená odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností žalovaného. 2. Tento odbor rozhodnutím z 23. apríla 2021 priznal žalobkyni s účinnosťou od 1. januára 2021 výsluhový dôchodok podľa v sume 910,77 € mesačne. Vyšiel zo zistenia, že doba služby žalobkyne trvala od 1. augusta 1998 do 31. decembra 2020, teda celkovo 22 rokov 159 dní, z čoho k 30. aprílu 2013 uplynulo 14 rokov 277 dní. Podľa v spojení s jej tak patril výsluhový dôchodok vo výške 46 % základu pre určeného podľa cit. zák. Tento základ odbor sociálneho zabezpečenia určil zo služobného príjmu za dva príjmovo najlepšie kalendárne roky v posledných 10 rokoch pred skončením služobného pomeru na sumu 1.979,92 €. Jeho podrobný výpočet s prehľadom po jednotlivých rokoch uviedol v prílohe rozhodnutia, na ktorú odkázal.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktorého podstatu tvoril nesúhlas s tým, že do dobu služby sa nezapočítal jej pracovný pomer príslušníčky colnej správy. Túto dobu mal odbor započítať na základe v spojení s a o štátnej službe colníkov. Žalobkyňa totiž podľa svojho názoru nemôže za to, že služobný pomer policajtky jej nevznikol hneď 15. júla 1998. Žalovaný však tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. septembra 2021 zamietol toto odvolanie. Stotožnil sa so spôsobom určenia výsluhového dôchodku v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré považoval za zákonné a skutkový stav za riadne zistený. Zdôraznil, že podľa mohol žalobkyni vzniknúť služobný pomer colníčky, čo však neplatilo, ak odmietla zložiť prísahu. V takom prípade sa jej pracovný pomer skončil uplynutím dvoch mesiacov od účinnosti zákona ( cit. zák.). Z cit. zák. ďalej vyvodil, že pracovný pomer príslušníka colnej správy sa považuje za služobný pomer len vtedy, ak pracovný pomer colníka trval k 1. júlu 1998 a zároveň colníkovi vznikol služobný pomer. Žalobkyni však nevznikol, pretože odmietla zložiť prísahu, čo žalovaný vyvodil z potvrdenia Colného úradu Prešov z 31. mája 2004. V tejto súvislosti nepovažoval za podstatné, že pracovný pomer colníka bol žalobkyni zohľadnený ako doba praxe pri posúdení jej platových nárokov. Započítanie doby služby na účely výsluhového dôchodku upravuje výlučne a žalobkyňa nesplnila podmienky ustanovené v jeho odseku 1 písm. g), aby sa za túto dobu mohol považovať aj pracovný pomer colníčky. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou, že sa žalobkyni nezachováva primerané hmotné zabezpečenie v zmysle ; podľa jeho názoru by totiž žalobkyňa výkladom, ktorý presadzuje, bola v skutočnosti neoprávnene zvýhodnená. 4. Správnu žalobu žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu zamietol správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. -90. Súhlasil so žalovaným, že podmienky započítania doby pracovného pomeru colníka do služobného pomeru upravuje , a to v nadväznosti na Podľa názoru súdu zo vzájomných súvislostí odsekov 1 a 2 tohto paragrafu vyplýva, že podmienky podľa nich museli byť splnené súčasne. Žalobkyňa teda musela byť k 1. júlu 1998 v pracovnom pomere colníka a zároveň jej pracovný pomer sa musel stať služobným pomerom podľa Túto druhú podmienku však žalobkyňa nesplnila, keďže jej pracovný pomer sa nestal služobným pomerom. V prerokúvanej veci nebolo vôbec sporné, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere colníka od 14. februára 1994 do 14. júla 1998, a preto správny súd nepovažoval za podstatné námietky žalobkyne proti pravosti a správnosti potvrdenia colného úradu z 31. mája 2004. Otázka, či sa má doba pracovného pomeru započítať do doby služby, však podľa správneho súdu posudzoval výlučne žalovaný, ktorý pri tom nebol viazaný uvedeným potvrdením. Správny súd nezistil ani žalobkyňou namietanú diskrimináciu. Postavenie žalobkyne totiž nebolo porovnateľné s inými osobami, na ktoré sa vzťahuje , pretože ten colníkov nepovažuje za policajtov. Svojich nárokov z porušenia zákazu diskriminácie sa pritom žalobkyňa mohla domáhať samostatnou žalobou na civilnom súde. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zopakovala svoj názor že neustanovuje ako podmienku zápočtu pracovného pomeru colníka aj vznik jeho služobného pomeru. Ďalej zdôraznila, že v odseku 1 síce ustanovuje, že pracovný pomer colníkov sa považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, avšak len ak tento zákon neustanovuje inak. Túto časť vety správny súd nezohľadnil. Na základe a žalobkyňa naďalej zastávala názor, že jej pracovný pomer colníka sa považuje za služobný pomer, a ako taký mal byť podľa dobou služby pre účely priznania výsluhového dôchodku. Žalobkyňa naďalej trvala aj na svojom názore, že je diskriminovaná. Pri skončení služobného pomeru totiž bola policajtom, ktorému sa mali podľa cit. započítať všetky doby služby. Hoci jej služobný pomer policajta bezprostredne nadviazal na jej pracovný pomer colníka, tento pracovný pomer správny súd nezohľadnil. 6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, pretože sa stotožnil s napadnutým rozsudkom. III. Posúdenie veci kasačným súdom 7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu ( ) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania ( ) a bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body ( v spojení s ).

8. V prerokúvanej veci nie je sporné že, žalobkynin služobný pomer príslušníka Policajného zboru (policajta, porov. ) vznikol 1. augusta 1998 a skončil sa uvoľnením 31. decembra 2020. Je teda zrejme, že vznikol pred 1. májom 2013, trval pred ním najmenej 14 rokov, celkovo však viac ako 16 rokov a zanikol až po 30. apríli 2013. Žalobkyňa tak má v zmysle nárok na výsluhový dôchodok, ktorý sa vypočíta podľa cit. zák. takto: za 16 rokov trvania služobného pomeru je 32 % zo základu podľa , za 17. rok a každý ďalší skončený rok trvania služby až do 20. skončeného roku sa jeho výmera zvyšuje o 2 % základu, za 21. rok a za každý ďalší skončený rok trvania služby sa zvyšuje o 3 % základu, za 26. rok a každý ďalší skončený rok trvania služby sa zvyšuje o 1 % základu a za 31. skončený rok a každý ďalší skončený rok trvania služby sa výmera zvyšuje o 0,5 % základu, najviac však do 65 % základu. Dobu trvania služobného pomeru rozhodujúcu na vznik nároku na výsluhový dôchodok vymedzuje Útvar sociálneho zabezpečenia a žalovaný za dobu služby žalobkyne uznali len dobu trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch a ozbrojených zboroch Slovenskej republike podľa odseku 1 písm. f) citovaného paragrafu v celkovom trvaní 22 skončených rokov, a tejto dobe zodpovedala miera 46 % základu použitá pre výpočet výsluhového dôchodku. Sporným medzi žalobkyňou a žalovaným zostáva, či možno ako dobu trvania služobného pomeru započítať aj pracovný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 1998. Tento pracovný pomer žalobkyne trval 4 roky a 5 mesiacov, o ktoré by sa v prípade započítania zvýšila doba služby rozhodná pre výpočet percentuálnej miery výsluhového dôchodku podľa cit. . 9. Podľa znenia dobou trvania služobného pomeru rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový dôchodok je okrem iného doba pracovného pomeru colníka k colnej správe ktorá bola započítaná do 30. júna 1998 podľa a Podľa uvedených ustanovení predovšetkým platilo, že dňom účinnosti tohto zákona (teda 1. júla 1998, porov. čl. V cit. zák.) sa pracovný pomer colníkov podľa doterajších predpisov považoval za služobný pomer podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovoval inak (ods. 1). Do doby trvania štátnej služby, ktorá je rozhodujúca na priznanie nárokov, ktoré z tejto štátnej služby vyplývajú, sa colníkovi započítavajú doby pracovného pomeru k finančnej (predtým colnej) správe, ktoré boli započítané podľa doterajších predpisov, ak sa pracovný pomer colníka neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona (ods. 2). Tieto ustanovenia je však potrebné interpretovať v nadväznosti na ostatné prechodné ustanovenia, ktoré upravovali prechod colníkov z doterajších pracovných pomerov do služobného pomeru podľa Predovšetkým, podľa colník, ktorý bol ku dňu účinnosti uvedeného zákona v pracovnom pomere k služobnému úradu dva roky a viac a spĺňal určité ďalšie podmienky, stával sa na základe ustanovenia alebo vymenovania do funkcie colníkom v stálej štátnej službe odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti, t. j. od 1. júla 1998. Výnimku z tohto ustanovenia upravoval napríklad , podľa ktorého platilo, že ak sa takýto colník rozhodol, že sa nechce stať colníkom v stálej štátnej službe, mal to písomne oznámiť v lehote do 30 kalendárnych dní od účinnosti zákona služobnému úradu. Písomné oznámenie sa považovalo za návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou a pracovný pomer sa skončil dňom, ktorý colník uviedol v návrhu, najneskôr však uplynutím dvoch mesiacov odo dňa účinnosti zákona. Ďalšiu výnimku ustanovoval , podľa ktorého služobný pomer nevznikol, ak colník odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou. Jeho pracovný pomer sa v takom prípade skončil dňom uplynutia dvoch mesiacov od účinnosti zákona. 10. Z citovaných ustanovení tak vyplýva, že colníci v pracovnom pomere, ktorí splnili podmienky , sa zásadne už účinnosťou zákona stávali colníkmi v stálej štátnej službe, teda v služobnom pomere. Nadväzujúce ustanovenia alebo normovali výnimky z tejto zásady. Ich charakteristickým znakom bolo, že pracovný pomer colníka podľa dovtedajších predpisov sa nestal služobným pomerom, ale sa skončil v deň, ktorý zásadne ležal po účinnosti uvedeného zákona, teda po 1. júli 1998. Tým existovali v zásade dve základné skupiny osôb, ktoré do 30. júna 1998 boli v pracovnom pomere colníka: osoby, ktoré sa od 1. júla 1998 stali colníkmi v služobnom pomere, a osoby, ktoré pokračovali v pracovnom pomere colníka, ktorý sa však končil po 1. júli 1998. V nadväznosti na to aj ustanovenie a upravovalo dve rozličné právne situácie. Odsek 1 upravoval právnu situáciu osôb, ktoré sa stali colníkmi v služobnom pomere od 1. júla 1998. Zo znenia uvedeného ustanovenia celkom zreteľne vyplýva, že u takýchto osôb sa pracovný pomer colníka považuje za služobný pomer podľa Inak povedané, už na základe tohto ustanovenia sa obdobie tohto pracovného pomeru (hoci nebol služobným pomerom) u takýchto osôb považovalo za súčasť služobného pomeru podľa tohto zákona, a preto sa naň malo nahliadať ako na obdobie služobného pomeru. Pokiaľ by bol správny názor žalovaného a správneho súdu, potom by odsek 2 uvedeného paragrafu nebol vôbec potrebný, pretože posudzovanie pracovného pomeru colníka ako obdobia služby by vyplývalo už z uvedeného odseku 1. Preto má odsek 2 v skutočnosti iný normatívny

význam, než mu pripisovali žalovaný a správny súd: tento odsek sa vzťahuje práve na tie osoby, ktoré sa nestali colníkmi v štátnej službe od 1. júla 1998, ale ktoré naďalej zostali v pracovnom pomere, a ten im zanikol až následne, napríklad na základe cit. alebo Práve u takýchto osôb bolo podľa kasačného súdu potrebné osobitným prechodným ustanovením postaviť dobu pracovného pomeru colníka pred 1. júlom 1998 na roveň služobnému pomeru colníka podľa . Tomu zodpovedá aj dôvodová správa k citovanému ustanoveniu (Národná rada Slovenskej republiky, I. volebné obdobie, tlač 966), ktorá vyslovene zdôrazňovala, že do doby štátnej služby sa má započítať „doba colnej služby v pracovnom pomere, ak pracovný pomer neskončil ku dňu účinnosti tohto zákona, a to z toho dôvodu, že náročnosť a charakter služby sa nemení“. 11. Na základe uvedeného výkladu sa kasačný súd nestotožňuje ani s názorom správneho súdu, ani s názorom žalovaného, že nemožno započítať obdobia pracovného pomeru žalobkyne - colníka od 14. februára 1994 do roku 1998 ako dobu služby na účely Naopak, ako bolo vysvetlené, takéto započítanie je možné podľa za predpokladu, že pracovný pomer žalobkyne ako colníčky trval k 1. júlu 1998. Zo skutkového stavu zisteného samotným žalovaným, ktorý žalobkyňa v tejto časti nespochybňovala, tento pracovný pomer skončil až 14. júla 1998, teda celkom zjavne po 1. júli 1998. Pokiaľ ide o dôvod skončenia tohto pracovného pomeru, pozornosti kasačného súdu neušlo, že správny súd aj žalovaný nedôsledne skúmali obsah potvrdenia colného úradu z 31. mája 2004. Z jeho obsahu totiž nevyplýva len to, že vraj žalobkyňa odmietla zložiť služobnú prísahu, ale vyplýva z neho aj to, že žalobkyňa výslovne požiadala o skončenie tohto pracovného pomeru. Tomu zodpovedá aj dátum skončenia pracovného pomeru: ak by totiž dôvodom nevzniknutia služobného pomeru colníka skutočne bolo nezloženie prísahy, potom podľa by sa pracovný pomer bol musel skončiť 1. septembrom 1998, no nie 14. júlom, ako je uvedené na potvrdení. Žalovaný aj správny súd v tejto súvislosti opomenuli už citovaný uvedeného zákona, ktorý vyslovene pripúšťal prejav nesúhlasu colníka, aby sa jeho pracovný pomer stal služobným pomerom. Práve v tomto prípade sa pripúšťalo skončenie pracovného pomeru aj v iný dátum než 1. júla, teda napríklad aj 14. júla. Zároveň však treba uviesť, že táto nedôslednosť žalovaného a správneho súdu vo výsledku nemá na riešenie prerokúvanej veci vplyv, pretože v jednom aj v druhom prípade pôvodný pracovný pomer žalobkyne ako colníčky zanikol až po 1. júli 1998, čím naplnil podmienku trvania k 1. júlu 1998 v zmysle 12. Na základe uvedeného tak kasačný súd uzatvára, že na základe za dobu trvania služobného pomeru v zmysle sa musí považovať aj doba pracovného pomeru príslušníka colnej správy (colníka), ktorý sa nestal colníkom v služobnom pomere, ak tento pracovný pomer trval ešte 1. júla 1998. Zo znenia tohto ustanovenia však zároveň vyplýva, že za takéto obdobie sa môže považovať práve a len obdobie pracovného pomeru, ktoré bolo započítané podľa doterajších predpisov, t. j. podľa predpisov účinných pred 1. júlom 1998. Z toho podľa kasačného súdu plynie, že započítateľnou dobou v tomto zmysle môže byť len doba pracovného pomeru do 30. júna 1998, a to bez ohľadu na to, ako dlho tento pracovný pomer trval po tomto dni. Ako už bolo uvedené, podľa mohol totiž colník najneskôr od 1. júla 1998 bez prerušenia pokračovať v služobnom pomere, v ktorom jedinom bolo od tohto dátumu možné vykonávať úlohy colnej správy (porov. a cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 1998). Pracovné pomery colníkov trvajúce po 30. júni 1998 na základe citovaných alebo treba považovať len za dobiehajúce pracovné pomery k colnej správe, ktoré však v danom čase už neboli postavené na roveň služobnému pomeru colníka. V prípade žalobkyne to znamená, že do doby trvania služby podľa je možné jej započítať len trvanie pracovného pomeru colníka od 14. februára 1994 do 30. júna 1998. IV. Záver 13. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie je správne. Žalovaný v dôsledku nesprávneho výkladu nesprávne nezapočítal dobu pracovného pomeru colníka do doby služby, v dôsledku čoho nesprávne určil percentuálnu mieru pre výpočet výsluhového dôchodku podľa Uvedený dôvod podľa opodstatňoval zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. 14. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa . Preto kasačný súd podľa napadnutý rozsudok rozsudkom ( ) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného. Zároveň s týmto rozhodnutím podľa zrušil aj rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia a vec mu podľa vrátil na ďalšie

konanie. Žalovaný je v ďalšom konaní viazaný právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku ( a ). 15. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa rozhodnúť o trovách konania na krajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa samostatne, ako aj v spojení s priznal plne úspešnému žalobkyni proti neúspešnému žalovanému náhradu trov konaní oboch stupňov. 16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.