Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-117-2023.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/117/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: I. E., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX O. Niva, zastúpený JUDr. Drahomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: E. RV, s.r.o, N. XXXX/ XX, XXX XX L., F.: XX XXX 833, zastúpený Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, o vylúčenie veci z exekúcie, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 15.06.2023, č. k. 13C/57/2022-102, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku II. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1 Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že: „I. Súd konanie z a s t a v u j e . II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.“.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd konanie zastavil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v predmetnom prípade je nesporné, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca zobral ešte pred otvorením pojednávania žalobu späť, keď sa jednalo o žalobu podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku s tým, že v čase podania žaloby (dňa 04.10.2022) žalobca si uplatňoval svoje práva v zmysle príslušných platných právnych predpisov. Povinný v predmetnom exekučnom konaní bol vymazaný z obchodného registra ku dňu 08.10.2022. Okresný súd vychádzal z toho, že v čase nariadeného pojednáva, t. j. ku dňu 15.06.2023 žalobcovi neostávalo nič iné, len žalobu z vyššie uvádzaných dôvodov zobrať späť, keď povinný v exekučnom konaní bol vymazaný po podaní predmetnej žaloby z Obchodného registra ex offo. Na základe vyššie uvedeného okresný súd dospel k záveru, že v predmetnom prípade nemožno pripočítať zastavenie konania žalobcovi, a preto súd rozhodol tak, že „žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania“. Rozhodnutie oprel o ustanovenie § 256 CSP.
3. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný, a to proti výroku II. Žalovaný má za to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa názoru žalovaného, mal konajúci súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aplikovať ust. § 256 CSP, v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Pokiaľ aj okresný súd poukázal na to, že žalobca inicioval konanie v čase, kedy povinný právne existoval, je potrebné poukázať na to, že konanie prebiehalo aj ďalej po ex offo výmaze povinného, pričom žalobca neurobil procesný úkon - späťvzatie žaloby po dobu viac ako 8 mesiacov po tom, čo sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.
Žalovaný má z uvedeného dôvodu za to, že následné trovy právneho zastúpenia žalovaného procesne zavinil práve žalobca, a to za úkony: vyjadrenie zo dňa 10.02.2023 a účasť na pojednávaní zo dňa 15.06.2023. Je zrejmé, že žalobca sa dozvedel o ex offo výmaze povinného ešte pred pojednávaním, zo dňa 15.06.2023, avšak bez akéhokoľvek právneho dôvodu svoj návrh na späťvzatie žaloby predložil až na pojednávaní, v dôsledku čoho sa právny zástupca žalovaného musel celkom zbytočne zúčastniť tohto pojednávania. Napadnuté uznesenie v II. výroku žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že uznesenie okresného súdu žiada ako vecne správne potvrdiť a žalovaného zaviazať nahradiť mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že dôvodom späťvzatia žaloby na poslednom konanom pojednávaní bolo, že sa jeho právny zástupca pri príprave na pojednávanie dozvedel, že uvedená spoločnosť - povinný JKI stavby, s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra. Teda zanikol povinný, čím vysoko pravdepodobne bolo exekučné konanie zastavené alebo bude zastavené. Dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobcu však nie je skutočnosť samotného zániku povinného, ale až zastavenie exekúcie. Keďže až do zastavenia exekúcie je žaloba o vylúčenie veci z exekúcie dôvodná, a žalobca ako vlastník tejto veci nemá a nemal inú možnosť na ochranu svojich práv, ako podať žalobu a následne pokračovať v konaní. Poukázal na to, že žalobca sa o zastavení exekúcie nemá ako dozvedieť, nakoľko nie je účastníkom exekučného konania. Uvedenú skutočnosť nevedel na pojednávaní verifikovať ani žalovaný, ako oprávnený v exekučnom konaní a neuviedol to ani vo svojom odvolaní. Ani samotný žalovaný skutočnosť o zániku povinného a zastavení exekúcie vo svojich opakovaných vyjadreniach neuviedol, pričom práve žalovaný bol ten, ktorý o týchto skutočnostiach, ako oprávnený z exekučného konania, musel vedieť. Žalobca má teda za to, že akékoľvek trovy konania, ktoré by inak nemuseli vzniknúť, ich vznik zapríčinil práve žalovaný a nie žalobca.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu v II. výroku podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie ma ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Pri rozhodovaní o trovách konania súd musí rešpektovať základné pravidlá a jeho výrok musí zodpovedať právnej úprave aj z hľadiska jazykového vyjadrenia. Žiadnej zákonnej dikcii nezodpovedá také vyjadrenie, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“ s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP tak, ako to rozhodol okresný súd. Uvedený výrok „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“, zodpovedá zákonnej dikcii § 255 ods. 2 CSP, a nie § 256 ods. 1 CSP tak, ako na to poukázal okresný súd. Nepriznať náhradu trov konania môže súd len jednej strane v súlade s § 257 CSP v prípade, ak takejto strane vzniklo právo na náhradu trov konania, teda bola v spore úspešná, avšak z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd dospeje k záveru, že z dôvodu výnimočnosti trovy nemožno priznať.
7. Pretože vo veci nebolo rozhodnuté rozsudkom, súd o trovách konania nemôže rozhodovať podľa § 255 CSP, teda posudzovať úspech vo veci. V danej veci došlo k zastaveniu konania, preto do úvahy prichádza aplikácia § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná náhradu trov konania protistrane, ak druhá strana procesne zavinila zastavenie konania. Pretože vo veci nebolo rozhodnuté, vzhľadom na predmet sporu nemožno ani posúdiť, či žaloba bola dôvodná alebo nie, preto späťvzatie žaloby môže súd posúdiť iba čisto z procesného hľadiska, to znamená, vinu na zastavení konania má žalobca a žalovanému patrí náhrada trov konania. Žalobca zobral žalobu späť dňa 15.06.2023 na vytýčenom pojednávaní, a to ešte skôr, ako okresný súd vo veci začal konať, teda pred prvým pojednávaním. Ako dôvod uviedol, že povinný v exekučnom konaní - spoločnosť Z. stavby, s.r.o., so sídlom N. dolina XXXX/ X, L., F.: XX XXX XXX bola ex offo vymazaná z obchodného registra ku dňu 08.10.2022. Z uvedeného teda vyplýva, že zastavenie konania nezavinil žalovaný, ale zastavenie konania zavinil povinný v exekučnom konaní, keďže došlo k jeho výmazu z obchodného registra. Pojem procesné zavinenie použitý v citovanom ustanovení § 256 ods. 1 CSP treba vykladať výlučne z procesného hľadiska, pričom zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pretože vo veci nebolo vykonané žiadne dokazovanie a vzhľadom na predmet žaloby, nemožno
dospieť k záveru, že by žaloba bola podaná dôvodne a že žalobca ju zobral späť iba v dôsledku konania žalovaného, za danej situácie odvolací súd dospel k záveru, že procesné zavinenie je na strane žalobcu a z toho dôvodu, ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd musel zrušiť uznesenie okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. V ďalšom konaní teda bude úlohou okresného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania a zohľadniť aj prípadné použitie ust. § 257 CSP vzhľadom na okolnosti daného prípadu a na charakter sporu. V prípade, že okresný súd sa rozhodne aplikovať ustanovenie § 257 CSP, umožní stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.
9. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.