Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42C-30-2023.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Subarea
42C/30/2023
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, N., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 836 460, so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, proti žalovanému: O. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXXX/X, XXXX/X, N., o nariadenie neodkladného opatrenia, taktoZ.
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenia nasledovného znenia:
Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.
Súd u k l a d á žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.
II. Súd p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2023 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni, s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.Taktiež žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, a aby jej súd voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila nasledujúcimi skutočnosťami. So žalovaným sa spoznala približne v marci 2023, kedy prvotné stretnutia inicioval výlučne žalovaný, ktorý bol v tom čase pre žalobkyňu neznámou osobou. Začal ju zdraviť a opakovane stretávať na F. X v N., kde bývala dcéra žalobkyne. Rozhovor medzi nimi vždy inicioval žalovaný. Pričom žalobkyňa v domnení, že sa jedná o jedného zo susedov dcéry, zakaždým reagovala. Žalovaný pôsobil dôveryhodne, poznal mená všetkých majiteľov zvyšných bytov. Tvrdil o sebe, že bol jeden zo staviteľov bytového komplexu nachádzajúceho sa na F. X v N.. Uviedol, že je majiteľom viacerých stavebných firiem a ponúkol žalobkyni bezodplatné zadováženie obkladu, čo žalobkyňa odmietla s tým, že zadovážený tovar uhradí. Následne zaslal žalovaný žalobkyni sľúbené vzorky obkladu spolu s fotografiami z nemocnice s tvrdením, že mal infarkt. Na žalobkyňu tieto správy pôsobili príliš osobne, preto sa rozhodla odmlčať, na čo ju žalovaný začal nekontrolovateľne obťažovať telefonátmi, a to aj napriek skutočnosti, že
mu žalobkyňa neposkytla svoje telefónne číslo. Žalobkyňa sa preto rozhodla žalovaného konfrontovať s otázkou, kde vzal jej číslo, na čo jej uviedol, že všetko sa dá zistiť. Ďalej už viedli komunikáciu prostredníctvom aplikácie J., kde žalovaný zaslal žalobkyni fotografie, ktorými ju informoval, že sa nachádza pred bytovým komplexom na F. X a taktiež, že ju začal sledovať. Intenzita kontaktovania zo strany žalovaného sa postupne zvyšovala, a to najmä vo večerných hodinách, čo bolo žalobkyni nepríjemné a komunikáciu so žalovaným ukončila. Žalovaný sa jej niekoľkokrát vyhrážal svojou smrťou a snažil sa tak na ňu citovo pôsobiť, posielal jej nevyžiadané fotografie z nemocnice, kde ležal na hadičkách po údajnej autonehode ako aj fotografie po infarkte či postrelení sa. Žalobkyňa bola kontaktovaná aj inými telefónnymi číslami, ktoré sa vydávali za príbuzných žalovaného alebo jeho priateľov, avšak na základe spôsobu písania ako aj gramatických chýb mala za to, že autorom týchto správ je stále žalovaný. Pod tlakom týchto správ žalobkyňa podľahla výčitkám svedomia a znovu zareagovala na správy od žalovaného. Dňa 03.07.2023 prerušila so žalovaným kontakt. Dňa 16.07.2023 o 23:45 hod. volalo žalobkyni neznáme číslo. V tom čase sa žalobkyňa nachádzala u dcéry v rakúskej obci J., kde pri zaťahovaní žalúzii zazrela pred domom stáť žalovaného ako aj jeho automobil. Žalovaný mal sledovať rodinný dom, v ktorom sa žalobkyňa nachádzala. Neskôr mal nastúpiť do auta, preparkovať ho o niekoľko metrov ďalej a pokračovať v pozorovaní. Približne o 15 až 20 minút došlo k násilnému vniknutiu do rodinného domu žalobkyne na adrese S. XX v N., kde boli odcudzené šperky, hotovosť a elektronika. Z policajných záznamov vyplýva, že žalovaný bol v čase vlámania na území Slovenskej republiky, a to konkrétne v bratislavskej mestskej časti G. S.. Žalobkyňa má za to, že nešlo a o bežnú krádež, nakoľko bola odcudzená len časť hotovosti a šperkov. Má za to, že sa jednalo o pomstu zo strany žalovaného. Napriek tomu, že žalobkyňa sa opakovane pokúšala niekoľkokrát prerušiť so žalovaným komunikáciu, tento ju aj naďalej kontaktuje. Opakovane sa jej vyhrážal smrťou, na základe čoho nadobudla pocit, že nikde nie je v bezpečí, a to ani vo vlastnom dome. Žalovaný jej mal napísať, že vie, kde sú slabé miesta v rodinnom dome na Z. ale aj v F. a taktiež, že má v spálni namontované kamery s odpočúvacím zariadením. V správach niekoľkokrát uviedol, že chodí okolo jej bydliska dvakrát denne. Taktiež jej mal uviesť, že pozná meno osoby, ktorá sa k nej vlámala, ale toto je prezradí až na osobnom stretnutí, ktoré žalobkyňa odmietla. Mal jej zaslať fotografiu zvyšných odcudzených vecí, ktoré jej prisľúbil vrátiť, avšak do dnešného dňa sa tak nestalo. Nerešpektuje prianie žalobkyne, aby ju nekontaktoval, a vo svojom konaní pokračuje ďalej. Žalovaný má mať niekoľko zápisov v Registri trestov, čo zistila z nahliadnutia do vyšetrovacieho spisu. Dňa 05.09.2023 žalobkyni prišla hanlivá SMS správa, ktorá mala byť od žalovaného. Uvedená situácia podľa žalobkyne dosiahla z dôvodov na strane žalovaného tak negatívne rozmery, že túto je potrebné riešiť akútne čo najrýchlejším spôsobom. Má za to, že dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je z jej strany riadne preukázaná, pričom naliehavosť a neodkladnosť možno vidieť v pokračujúcom nevhodnom, agresívnom a život ohrozujúcom a obmedzujúcom sa správaní žalovaného. Na základe skúseností so správaním žalovaného a stúpajúcou sa tendenciou jeho neprijateľného správania existuje dôvodná obava, že bude v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobkyne pokračovať.
3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa doložila nasledujúce listinné dôkazy. Printscreeny komunikácie (SMS a Whatsapp) medzi žalobkyňou a žalovaným, fotografia zachytávajúca časť policajného záznamu bez bližšej špecifikácie, fotografia odpisu z registra trestov žalovaného, tri fotografie zachytávajúce muža ležiaceho na nemocničnom lôžku, fotografiu auta stojaceho pred domom.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
15. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia). Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré existovali v danom čase použiteľného práva.
16. Vzhľadom na osobitú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, vyznačujúceho sa zjednodušeným a zrýchleným procesným postupom, súd pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie rozhodne spravidla bez výsluchu, vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ide o inštitút, ktorý nachádza uplatnenie v situáciách, kedy nemožno čakať na skončenie konania vo veci samej, ale je potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím (rozsudkom) prijať určité dočasné opatrenie, pretože sa javí byť danou hrozba, že konečné rozhodnutie, ktorým konanie skončí, nebude už mať pre vyriešený hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi význam. Neodkladným opatrením teda súd poskytuje strane okamžitú, hoci dočasnú procesnú ochranu, ktorú by vzhľadom na bezprostredne hroziacu ujmu nebolo možné v potrebnom čase dosiahnuť obvyklým a inak na to predpísaným spôsobom.
17. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa.
18. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP reflektujú znenie čl. 3.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a slúžia na poskytovanie okamžitej a najmä efektívnej ochrany života, zdravia, fyzickej alebo psychickej integrity, osobnej slobody alebo bezpečnosti oprávnenej osoby pred zastrašovaním, obťažovaním, prenasledovaním ako aj ďalšími formami nátlaku. Na to, aby súd neodkladné opatrenie podľa vyššie uvedených ustanovení naradil, postačuje už len samotné ohrozenie fyzickej alebo psychickej integrity žalobcu, pričom žalobca musí takéto ohrozenie aj osvedčiť.
19. Súd teda musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobca spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou atď. Čo sa týka účinkov tohto druhu neodkladného opatrenia, zákaz alebo obmedzenie komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým, že zakázaným správaním by mohla byť ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobcu. Aj túto skutočnosť musí však žalobca relevantným spôsobom osvedčiť.
20. Súd posúdil návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj ňou predložené listinné dôkazy a dospel k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.
21. Žalobkyňa v texte žaloby popisuje ako ju žalovaný obťažuje nekontrolovateľnými telefonátmi ako aj správami /prostredníctvom Z., resp. J./. Napriek tomu, že printscreeny vzájomnej konverzácie, ktoré súdu žalobkyňa predložila boli neúplné a bolo z nich zrejmé, že žalobkyňa na správy žalovaného reagovala, dokonca sama sa ho viackrát dotazovala doplňujúce informácie, možno vyvodiť záver, že intenzita kontaktovania zo strany žalovaného má značne obťažujúci charakter. Uvedené osvedčuje aj správa žalobkyne, v ktorej žalovanému viedla, že jej je ich konverzácia nepríjemná a požiadala žalovaného, aby ju viac žiadnym spôsobom nekontaktoval. Taktiež, viaceré správy žalovaného svojim obsahom vzbudzujú dojem citového nátlaku, snahy vynútiť si pozornosť žalobkyne za každú cenu, a to aj v negatívnom zmysle slova. Niektoré sú zasa svojim obsahom spôsobilé vzbudiť u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Žalovaný sa podľa predložených listinných dôkazov snažil všetkými možnými prostriedkami a tvrdeniami vzbudiť záujem žalobkyne o jeho osobu /tvrdenie o tom, že sa postrelil, mal autonehodu, infarkt, chorého psa, myšlienkami na samovraždu/. Súd sa v žiadnom prípade nesnaží spochybniť reálnosť niektorých tvrdení žalovaného, avšak spôsob, akým uvedené informácie sprostredkoval žalobkyni a následné silne citovo podfarbené pôsobenie na žalobkyňu posúvajú tieto tvrdia žalovaného do značne nedôveryhodnej roviny. Žalobkyňa predložila taktiež snímky obrazovky správ medzi ňou a neznámymi osobami vydávajúcimi sa za príbuzných a známych žalovaného s výhražným charakterom. Obsah správ ako aj ich štýl písania pre ich čitateľa vykazuje až prílišnú zhodu so správami odoslanými žalovaným a budia dojem, že tieto boli písané tou istou osobou. Vzhľadom na uvedené sa súdu nejaví ako dostačujúce technické zamedzenie kontaktovania prostredníctvom blokovania konkrétneho telefónneho čísla, ktoré môže vykonať sama žalobkyňa bez autoritatívnej intervencie súdu. Na základe uvedeného súd pristúpil k uloženiu povinnosti žalovanému nekontaktovať žalobkyňu, a teda v tejto časti návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
22. Rovnako, súd vyhovel aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu priblíženia sa, a to z nasledujúcich dôvodov. Žalovaný v konverzácií so žalobkyňou uviedol, že okolo miesta bydliska žalobkyne prechádza hore dole dvakrát denne. V ďalšej konverzácií zasa uviedol „Dnes som Ťa videl, nevyzerala si zlomená.“, na čo žalobkyňa reagovala otázkou, kde ju žalovaný videl, nakoľko nikam nechodí a je len doma. Žalobkyňa mala vidieť žalovaného ako ju sleduje pred domom jej dcéry v Rakúsku, pričom v ten istý večer malo dôjsť k násilnému vlámaniu a krádeži v jej dome v G. S.. Podľa policajného záznamu sa v tom čase mal v uvedenej mestskej časti zdržiavať aj žalovaný. Žalobkyňa vyjadrila podozrenie, že páchateľom má byť práve žalovaný, ktorý jej mal poslať fotografiu odcudzených vecí, ktoré jej prisľúbil vrátiť. Správy, v ktorých ýžalovaný nepriamo naznačoval žalobkyni, že ju sleduje v kontexte vyššie uvedenej udalosti sú tak jednoznačne spôsobilé vyvolať u žalobkyne minimálne pocit neistoty z toho, že môže byť niekým sledovaná a vytráca sa tak pocit bezpečia a istého komfortu, ktorý má pociťovať vo vlastnom obydlí. V súhrne uvedených skutočností jednoznačne
vyplýva, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti nepribližovať sa na určitú vzdialenosť k žalobkyni. Tvrdenia žalobkyne síce jednoznačne neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia zákazom približovania sa, súd však najmä z dôvodu opatrnosti, za účelom odvrátenia prípadného výraznejšieho násilia žalovaného, uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, kde túto vzdialenosť súdu považuje za primeranú. Jednoznačný záver súdu nie je daný z dôvodu, že žalobkyňa návrh na zákaz priblíženia osvedčovala vzájomnou komunikáciou sporových strán ako aj fotografiou časti bližšie neurčiteľného záznamu, o ktorom tvrdila, že sa jedná o policajný záznam. Z komunikácie nepriamo vyplynulo, že žalovaný chodí dvakrát denne okolo bydliska žalobkyne a taktiež, že ju v daný deň videl napriek tomu, že v ten deň nevyšla z domu. Násilná vyhrážka bola žalobkyni adresovaná len raz, avšak nie priamo z čísla žalovaného, ale z iného neznámeho čísla, ktoré však žalobkyňa vzhľadom na štýl písania priraďuje k žalovanému. Z výňatku záznamu vyplýva, že žalobkyňa v ňom za páchateľa vlámania do jej bydliska označila žalovaného. Súd však na tento listinný dôkaz nemohol prihliadnuť, lebo jednak nebol predložený vo svojej úplnej podobe a taktiež nemá preukázaného pôvodcu tohto listinného dôkazu. Súd teda návrhu žalobkyne vyhovel aj napriek tomu, že v súčasnosti útoky žalovaného nedosahujú až takú intenzitu aj s ohľadom na to, že v budúcnosti by sa tieto útoky mohli stupňovať a mohlo by dôjsť k priamej ohrozeniu duševnej alebo telesnej integrity žalobkyne, pričom zároveň ide o menej závažný zásah do osobnostných práv žalovaného.
23. Súd má za to, že je nevyhnutné v danom prípade chrániť telesnú aj duševnú integritu žalobkyne, ktorá bola zo strany žalovaného narúšané, čo mal súd za preukázane z predloženej telefonickej komunikácie medzi sporovými stranami. Printscreenmi vzájomnej konverzácie žalobkyňa riadne osvedčila dôvodné podozrenie zo psychického násilia zo strany žalovaného.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
25. Súd zároveň neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP, nakoľko má za to, že nariadením neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.