Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoEk-3-2023.pdf
PDF · 92.84 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoEk/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, vedenej pod sp. zn. EX 2180/15 súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý,, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie sumy 4.490 EUR s príslušenstvo a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4Er/180/2015 – 67 zo dňa 15. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v I. výroku p o t v r d z u j e. II. Odvolanie oprávneného voči II. výroku o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Exekúciu vedenú pod č. k. 4Er/180/2015 EX 2180/15 vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju. II. Povinný má nárok na náhradu trov exekučného konania proti oprávnenému v rozsahu 100%. III. Súd povoľuje odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,38 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval že poverením č. 5613 092626 zo dňa 21. 07. 2015 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného na podklade právoplatného a vykonateľného rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a .s., Bratislava č. k. SR 03639/14 zo dňa 28. 08. 2014 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Súd prvej inštancie zistil, že pôvodný povinný zomrel dňa XX. XX. XXXX. Po pôvodnom povinnom sa stala dedičkou A. B. nar. XX. XX. XXXX bytom D. E., a preto uznesením zo dňa 21. 02. 2023 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom pôvodného povinného, a to dedičkou A. B.. Dňa 08. 02. 2023 povinná zastúpená advokátom podala návrh na zastavenie exekúcie spolu s návrhom na odklad exekúcie. Okresný súd zo spisového materiálu zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 03. 02. 2012 zmluvu o úvere č. 606101836, na základe ktorej bol pôvodnému povinnému poskytnutý úver v sume 4.500 EUR, ktorý tento mal vrátiť o zvýšený poplatok o výške 3.888 EUR. Úver bol splatný v 12 mesačných splátkach po 699 EUR počnúc dňom 14. 03. 2012. Zároveň v ten istý deň uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu. Okresný súd posúdil zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nemôže obsahovať neprijateľné podmienky, a ak také podmienky obsahovala sú absolútne neplatné. Prvoinštančný súd skúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu a túto vyhodnotil ako neprijateľnú a tým aj ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobovala značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Samotná skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť zmluvy alebo VOP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy, nebol dostatočným dôkazom o vôli povinného pristúpiť na
tento osobitný spôsob rozhodovania sporu. V predmetnom prípade mala rozhodcovská zmluva podobu formulára. Navyše ani nebolo alternatívou riešenie sporov, nakoľko ak oprávnený – veriteľ podal návrh na začatie konania na rozhodcovský súd, uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve, a po tomto výbere sa už pôvodný povinný musel podrobiť rozhodcovskému konaniu. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neplatná, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodnúť a ním vydaný rozhodcovský rozsudok sa nemohol stať vykonateľným. Na základe uvedeného exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súčasne povolil aj odklad exekúcie s poukazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol o trovách exekučného konania tak, že tieto s poukazom na § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku znáša oprávnený, a to v plnom rozsahu, keďže podal návrh na exekúciu na základe nevykonateľného exekučného titulu. Taktiež v súlade s § 200 ods. 1, 5 a § 203 ods. Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR s DPH.
3. Proti uvedenému uzneseniu v rozsahu I. a II výroku podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol uznesenie okresného súdu vo výroku I. a II. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania vrátanie trov odvolacieho konania. Oprávnený namietal, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným je nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Namietal, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, pričom povinný mal možnosť, v prípade jeho nespokojnosti, obrátiť sa na všeobecný súd. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Ak sa teda účastníci konania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie Stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Oprávnený ďalej namietal, že pokiaľ rozhodcovskú doložku o výbere rozhodcu podpísali obe strany, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom už ustanoveným v rozhodcovskej doložke/zmluve. Ak bola rozhodcovská zmluva jasne a určite formulovaná aj s menom rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe rozhodcu. Odmietol akékoľvek argumenty povinného o tom, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako aj nemusí byť uzatvorená spolu so zmluvou o úvere. V prípade, že žiadateľ uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy má každá zmluvná strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Oprávnený mal za to, že v posudzovanom prípade sa jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, a preto bola právomoc rozhodcovského súdu založená platne. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je výsledkom rozhodcovského konania má preto povahu exekučného titulu.
4. Povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Zotrvala na svojom názore, že rozhodcovská zmluva spôsobovala značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom a predstavuje v zmysle platnej právnej úpravy neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto je neplatná. Na základe neplatného právneho úkonu nemohla byť daná právomoc na rozhodnutie rozhodcovským súdom, ktorý vydal v predmetnom konaní napádaný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.
5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia; ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku; ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 25. 01. 2015 bola na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie voči pôvodnému povinnému. Následne dňa 10. 04. 2015 súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom. Z predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu vyplýva, že žalovanému (povinnému) bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu vo výške 4.490 EUR s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo výške 312 EUR, trovy mediačného konania vo výške 929,37 EUR, poplatok za upomienku 20 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške 1.533,18 EUR, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 400 EUR splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci, so stratou výhody splátok v prípade nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 03. 02. 2012. Rozhodcovský súd si právomoc spor rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 03. 02. 2012. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň povolil odklad exekúcie a rozhodol o trovách konania.
9. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (platnom v čase uzatvorenia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. a) a b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“); rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
15. Z citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). To znamená, že exekučný súd je aj po štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc vec rozhodnúť, pretože ak exekučný titul vydal orgán, ktorý na to nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky. Takéto
rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe nemožno viesť nútený výkon rozhodnutia. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, je okresný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky (zmluvy).
16. V prejednávanej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola s povinným uzatvorená v rovnaký deň ako zmluva o úvere na samostatnej listine papiera. Predmetnú rozhodcovskú zmluvu podrobil prvoinštančný súd prieskumu a dospel k záveru, že ide o neprijateľnú a neindividuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú zmluvnú podmienku. Odvolací súd konštatuje, že aj napriek tomu, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na samostatnej listine, je z tejto zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohol povinný ovplyvniť. Rozhodcovskou zmluvou bol povinný podrobiť sa rozhodnutiu, vopred veriteľom vo formulári predtlačenej zmluvy určeného rozhodcovského súdu, a teda nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť dojednaní totižto nie je závislá od fyzického oddelenia, odčlenenia časti dojednaní od iných, ale musí tu byť preukázaná možnosť spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorá mu je predkladaná dodávateľom. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo dňa 16. 01. 2013 uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Predpokladom pre záver o neindividuálnom charaktere zmluvnej podmienky je stav, keď zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V danom prípade zmluva o úvere ako aj rozhodcovská zmluva mali charakter samostatných listín formulárového typu, ktoré boli vopred pripravené oprávneným. Zmluvu o úvere v tomto prípade podpísal povinný spolu s rozhodcovskou zmluvou v ten istý deň, pričom uvedenie rozhodcovskej zmluvy na samostatný papier sa skôr javí ako zámer oprávneného smerujúci k obchádzaniu zákonnej úpravy na ochranu spotrebiteľa a nie ako individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Povinný ako spotrebiteľ však obsah rozhodcovskej zmluvy nemohol nijako ovplyvniť, predmetná zmluva je formulárovou zmluvou a aj napriek tomu, že sa nachádzala na samostatnom liste papiera, predstavuje len zmluvné dojednanie tvoriace súčasť úverovej zmluvy. Dôkazné bremeno na preukázanie individuálneho charakteru zaťažuje toho, kto uvedené zmluvné dojednanie do zmluvy vložil, avšak v tomto prípade oprávnený nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy.
17. S poukazom na vyššie uvedené, rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, a teda je v zmysle § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná, a teda nevyvoláva žiadne právne účinky. Možnosť spotrebiteľa od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť obsiahnutá v článku II. bod 3 rozhodcovskej zmluvy nesvedčí o individuálnom dojednaní už bez tak absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Od zmluvy možno pri tom odstúpiť len v prípade, že je zmluva platná, pričom absolútna neplatnosť v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje, že zmluva je neplatná od začiatku ex tunc, a teda nie sú splnené zákonné podmienky na jej dodatočné zrušenie. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 371/2018 zo dňa 20. 06. 2018, v ktorom ústavný súd v obsahovo podobnej veci uznal argumentáciu exekučného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení (I. výrok) a v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
19. Odvolací súd v súvislosti s uznesením súdu prvej inštancie, pri ktorom rozhodol v exekučnom konaní o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok) považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania v § 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) účinná do 30. 06. 2016 vychádzala zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvého stupňa s tým, že prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené. Medzi nimi bola aj úprava neprípustnosti odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovoval inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 OSP. Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom, čo vyplýva z § 355 ods. 1 CSP, avšak vo vzťahu k uzneseniam stanovila, až na prípady upravené v § 355 ods. 2 CSP, neprípustnosť odvolania. V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým §
202 ods. 2 OSP a v súčasnosti § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, a teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný CSP (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.1 Exekučného poriadku). To však neznamená, že CSP je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má totiž ísť len o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP ako lex generalis je v exekučnom konaní vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok ako lex specialis neobsahuje vlastnú úpravu.
20. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, ktorý je priamo upravený Exekučným poriadkom. Majú vlastnú definíciu v § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017, vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie upravený v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie v § 200 ods. 1 druhá a tretia veta Exekučného poriadku, ako aj presne stanovený spôsob ich uplatňovania. V Exekučnom priadku je tiež upravený aj osobitný spôsob rozhodovania o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, na rozdiel od rozhodovania v civilnom sporovom konaní, v ktorom sa rozhoduje zvlášť o nároku na náhradu trov a zvlášť o ich výške. Vo vzťahu k odmene súdneho exekútora pritom ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho exekútora - § 200 ods. 5 EP. Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než v súlade s § 355 ods. 1 CSP, a to nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno preto ani primerane subsumovať pod rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania podľa § 357 písm. m) CSP.
21. Keďže rozhodovanie o trovách exekúcie nie je rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania, nie je naň možné aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP o prípustnosti odvolania.
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednávanú vec aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia a následne nesprávne poučil účastníkov konania aj o prípustnosti odvolania, v dôsledku čoho musel odvolací súd v zmysle § 386 písm. c) CSP odvolanie oprávneného voči výroku II. odmietnuť, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.