Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4C-182-2014.pdf
PDF · 115.78 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/182/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcu: K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX B., právne zastúpený: AK ŠČURY, s.r.o., so sídlom Za Kasárňou 1, 831 03 Bratislava, IČO: 42267 323, proti žalovanej: D.. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č.2, XXX XX B., právne zastúpená: Advokátska kancelária Forgáč, s.r.o., so sídlom Zámocká 14, 811 01 Bratislava, IČO: 51 096 757, o vydanie hnuteľnej veci eventuálne zaplatenie 16.500,- eur s prísl. a o vzájomnej žalobe o vydanie hnuteľných vecí, t a k t o
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovanej proti žalobcovi zastavuje.
IV. Žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovanej nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.09.2014 domáhal uloženia povinnosti žalovanej vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo továrenskej značky V. X. CC, VIN N dátum prvej evidencie 26.03.2010, EČ: B (ďalej len „Motorové vozidlo“) a zaplatenia trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako kupujúci dňa 12.04.2013 uzatvoril s pani F. O. ako predávajúcou písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu, pričom žalobca uhradil kúpnu cenu k rukám predávajúcej. Následne bolo zo strany predávajúcej Motorové vozidlo v príslušnej evidencii formálne prepísané na žalovanú, pričom predávajúca a žalovaná postupovali podľa podmienok uvedených aj na stránke http: www.minv.sk/?prihlasovanievozidlazinehookresu, vedenej Ministerstvom vnútra SR, a žalovaná preto nepredkladala žiadny právny titul o prevode vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu, ktorým je podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „OZ“) kúpna zmluva, darovacia zmluva alebo iná zmluva. Žalovaná podľa žalobcu nedisponuje žiadnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu, toto má len v držbe a to len do času, kým sa skutočný vlastník neprihlási o jeho vrátenie, čo žalobca touto žalobou aj urobil. Zároveň navrhol, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zdržať sa nakladania s Motorovým vozidlom, najmä ho previesť, prenajať, zaťažiť záložným právom alebo inými vecnými právami tretích osôb, vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti, vykonať dražbu alebo akokoľvek inak disponovať, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca sa obáva, že by žalovaná mohla Motorové vozidlo predať alebo iným spôsobom scudziť, pretože je v osvedčení o evidencii vozidla (technickom preukaze) zapísaná ako jeho držiteľka a vlastníčka.
Keďže sa žalovaná v apríli 2014 odsťahovala zo spoločnej domácnosti, ktorú mali so žalobcom, a so žalobcom nekomunikuje a on nemá vedomosť, kde sa predmetné motorové vozidlo nachádza ani v akom je stave, žalobca má dôvodnú obavu, že by žalovaná mohla toto Motorové vozidlo predať, čím by sa mu výrazne zhoršila možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva. Súd uznesením č.k. 4C 182/2014-13 zo dňa 08.10.2014 vydal predbežné opatrenie, ktorým žalovanej uložil žalobcom uvedené povinnosti uvedené v žalobe. Na odvolanie žalovanej proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 853/2014-37 zo dňa 28.12.2014 napadnuté uznesenie súdu zmenil tak, že návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol. 2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 31.08.2015 uviedla, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k Motorovému vozidlu ale uviedol tunajší súd do omylu tým, že ako dôkaz predložil kúpnu zmluvu, ktorá bola nielen vyhotovená dodatočne, ako konštatuje vyšetrovateľ PZ v trestnom oznámení č. 601/3/-VYS-B4-2014, ale táto ani nekorešponduje so skutočnosťou. Keďže sa v priebehu predmetného vyšetrovania zistilo, že na uvedenej kúpnej zmluve je namiesto predávajúcej p. O. podpísaný p. A., ktorý ju podpísal bez splnomocnenia a navyše táto bola vyhotovená ex-post, podľa žalovanej je tento právny úkon neplatný. Žalobca teda podľa žalovanej vedel, že predložená kúpna zmluva nezohľadňuje reálny hospodársky vzťah medzi osobami označenými v zmluve ako zmluvné strany. Napriek tomu takto vyhotovenú listinu, o ktorej pôvode a charaktere vedel, keďže ju sám vyhotovil, predložil ako dôkaz v tomto konaní. Jeho počínanie sleduje bezdôvodné obohatenie bez právneho titulu, pretože tento právny úkon je neplatný. Kúpu Motorového vozidla financovala žalovaná z vlastných prostriedkov. Kúpnu zmluvu ohľadne Motorového vozidla dňa 12.04.2013 podpisovala s predávajúcou F. ona, prostredníctvom jej manžela, ktorý podpísanú zmluvu priniesol k odovzdaniu Motorového vozidla už podpísanú predávajúcou. Po podpise žalovanej na oboch vyhotoveniach zmluvy žalovaná Motorové vozidlo vyplatila z vlastných zdrojov (ktoré mal pri sebe žalobca), Motorové vozidlo riadne prevzala a odišla s ním do Bratislavy na dopravný inšpektorát, kde ho riadne prihlásila, pričom pri prihlásení predložila originál kúpnej zmluvy a osvedčenie o evidencii odhlásenia vozidla na žalovanú. Došlo k riadnemu prepisu Motorového vozidla a žalovaná ako kupujúca sa stala jeho výlučnou vlastníčkou, nie iba držiteľkou. Motorové vozidlo užívala do 22.03.2014, kedy ju žalobca fyzicky napadol, násilne jej zobral kľúče od rodinného domu na L. kde spolu bývali, kľúče od Motorového vozidla; žalovaná zostala vymknutá pred domom. Odo dňa 22.03.2014 jej žalobca zamedzil vstup do domu, následne bol vzatý do väzby a dňa 01.08.2014 bol žalobca z väzby prepustený. Po prepustení z väzby mal prístup ku všetkým listinám, zmluvám a dokumentom žalovanej, vrátane originálu kúpnej zmluvy ohľadne Motorového vozidla. Skutočnú, originálnu kúpnu zmluvu podpisovala žalovaná ako kupujúca v V. dňa 12.04.2013, žalobcom predložená kúpna zmluva je sfalšovaná za účelom obohatenia sa žalobcu na cudzej veci. Žalovaná napokon vo svojom vyjadrení navrhla, aby súd uložil žalobcovi povinnosť vrátiť žalovanej 2ks originál kľúče, osvedčenie o evidencii časť II Technický preukaz, 4kd zimných pneumatík a aby žalovanej nahradil trovy konania. 3. Žalobca pred pojednávaním dňa 07.09.2016 podal návrh, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že buď žalovanej uloží povinnosť vydať Motorové vozidlo žalobcovi alebo jej uloží povinnosť zaplatiť kúpnu cenu Motorového vozidla vo výške 16 500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 14.10.2015 do zaplatenia. Súd návrhu žalobcu na zmenu žaloby vyhovel uznesením č.k. 4C 182/2014-172 zo dňa 07.09.2016. 4. Súd o podanej žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 4C 182/2014-187 zo dňa 07.03.2017 tak, že žalobu na vydanie Motorového vozidla zamietol, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 14.10.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 5Co 82/2018-261 zo dňa 30.11.2018 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia poukázal na to, že z vykonaného dokazovania, konkrétne z obsahu zápisnice o výsluchu svedkyne F.pozn. súdu. predchádzajúcej vlastníčky Motorového vozidla) v konaní vedenom na OR PZ Bratislava IV, Odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-601/2 - VYS-B4 - 2014 vyplýva, že bližšie sa k predaju Motorového vozidla nevedela vyjadriť, nemala k dispozícii žiadnu kúpnu zmluvu, nevedela sa vyjadriť ani k počtu vyhotovených kúpnych zmlúv a ani k tomu, kto kupoval motorové vozidlo. Po predložení kúpnej zmluvy, kde ako kupujúci bol označený žalobca, uviedla, že na zmluve je, napriek označeniu jej osoby ako predávajúcej, podpis jej druha P., a nie jej. V tom istom konaní vypočutý svedok P.i si nepamätal, či bolo Motorové vozidlo predané s kúpnou zmluvou alebo bez nej, uviedol však, že žalobca ho neskôr oslovil, že by potreboval napísať dodatok alebo nejakú kúpnu zmluvu, týkajúcu sa predaja Motorového vozidla; túto potreboval do účtovníctva. Z toho dôvodu P. podpisoval nejakú zmluvu, ktorú priniesol žalobca, pričom zmluvu podpísal aj napriek tomu, že ako predávajúca bola uvedená jeho priateľka F..
Uvedený svedok pritom na túto skutočnosť žalobcu upozornil, pričom žalobca následne uviedol, že nepotrebuje jej podpis, on potrebuje zmluvu len pre účtovníčku. Podľa odvolacieho súdu je z vyššie uvedeného zrejmé, že písomná kúpna zmluva predložená žalobcom, kde tento figuruje ako kupujúci, nebola podpísaná dňa 12.04.2013, ako je v nej uvedené a túto ani nepodpísala predávajúca F., ale iná na tento úkon nesplnomocnená osoba, keď splnomocnenie nie je súčasťou tejto kúpnej zmluvy a z tejto zmluvy oprávnenie inej osobe konať v mene predávajúcej nevyplýva. Podľa odvolacieho súdu tak neobstojí záver súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého kúpna zmluva je podpísaná na strane predávajúceho P., ktorý bol na tento úkon splnomocnený vlastníčkou vozidla. Takáto kúpna zmluva sa už len z tohto dôvodu - nedostatku podpisu predávajúcej v zmysle § 40 ods. 3 v spojení s § 37 ods. 1 a § 39 OZ podľa odvolacieho súdu javí ako neplatný právny úkon, nepreukazujúci vlastníctvo motorového vozidla na strane žalobcu. Preto má súd prvej inštancie najmä doplniť dokazovanie výsluchom skôr navrhnutého svedka P., a po riadnom vyhodnotení vykonaného dokazovania o veci opätovne rozhodnúť. 5. Súd preto, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „C.s.p.“), vykonal vo veci opätovné dokazovanie výsluchom svedkov P. a F. oboznámil sa listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav: z kúpnej zmluvy zo dňa 12.04.2013 (č.l. 4) súd zistil, že je uzatvorená medzi predávajúcou F., nar. XX.XX.XXXX a žalobcom ako kupujúcim; na jej základe sa predávajúca zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo Motorovému vozidlu a kupujúci sa zaväzuje predávajúcej zaplatiť kúpnu cenu dohodnutú vo výške 16 500,- eur. Motorové vozidlo je v uvedenej kúpnej zmluve označené v článku I. bod 1. továrenskou značkou, číslom karosérie a dátumom prvej evidencie, evidenčné číslo Motorového vozidla v nej nie je uvedené. Z predloženého osvedčenia o evidencii časť II (technický preukaz) zo dňa 12.04.2013 (č.l. 6) vyplýva, že ako vlastníčka a držiteľka Motorového vozidla je zapísaná žalovaná, a to odo dňa 12.04.2013. 6. Z predloženej dokumentácie KR PZ Bratislava, Krajského dopravného inšpektorátu k Motorovému vozidlu (č.l. 142) súd zistil, že žiadosť o zapísanie Motorového vozidla do evidencie zo dňa 12.04.2013 bola podpísaná žalovanou, v časti A) Údaje o držiteľovi vozidla uvedenej žiadosti sú rukou vyplnené osobné údaje žalovanej a časť B) tejto žiadosti, kde sa majú vyplniť údaje o vlastníkovi vozidla, pokiaľ nie je totožný s držiteľom, nie je vyplnená. Z uvedenej žiadosti tiež vyplýva, že k nej nebol pripojený doklad o nadobudnutí vozidla. Z osvedčenia o evidencii časť II (technický preukaz) zo dňa 12.04.2013 (č.l. 143) vyplýva, že dňa 12.04.2013 bol zrušený záznam o vlastníčke a držiteľke F. súvislosti s Motorovým vozidlom, ktoré malo EČ: Q. Táto skutočnosť je na uvedenom dokumente vyjadrená diagonálnym preškrtnutím údajov o predchádzajúcej vlastníčke a držiteľke a odtlačkom pečiatky s textom „Zrušené“. Ako vlastníčka a držiteľka Motorového vozidla je dňa 12.04.2014 zapísaná žalovaná, čo je na uvedenom dokumente vyjadrené tak, že na časti C.5 a C.6 je odtlačok pečiatky s textom „Vlastník totožný s držiteľom.“ Súčasťou uvedeného spisu je tiež čestné vyhlásenie žalovanej zo dňa 11.12.2015 (č.l. 145), v ktorom žalovaná uvádza, že „nikoho nesplnomocnila k prepisu Motorového vozidla“ a žiada, aby jeho „prepis - predaj v budúcnosti bez jej vedomia a jej fyzickej prítomnosti nemohol prepísať“. Tiež v žiadosti uviedla, že jej bol odcudzený veľký TP, požiadala preto o vystavenie duplikátu. Zo žalovanou dňa 24.08.2016 predloženej kópie osvedčenia o evidencii motorových vozidiel, časti II (technický preukaz) súd zistil, že žalovaná Motorové vozidlo predala tretej osobe a v evidencii vozidiel bolo odhlásené dňa 28.06.2016 a dňa 11.08.2016 bol vykonaný záznam o prevode držby a vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu na nového vlastníka, ktorým je F., nar. 1X.XX.XXXX, V.. 7. Z výpisu z účtu žalobcu č. 1XXXXXXXXX/XXX0 s názvom K., vedeného vo V. vyplýva, že žalobca v troch výberoch vybral sumu vo výške dohodnutej kúpnej ceny, t.j. 16.500,- eur a to dňa 11.04.2014 sumu 5.000,- eur a dňa 12.04.2014 sumu 5 000,- eur a sumu 6.500,- eur. Z výpisu z účtu č. XXXXXX- XXXXXXXXXX s názvom O., vedeného v Q. ktorý podľa vyjadrenia sporových strán na pojednávaní dňa 09.12.2015 patrí ich synovi a obidve sporové strany k nemu majú dispozičné právo vyplýva, že žalobca vykonal výber hotovosti dňa 06.08.2012 vo výške 3.000,- eur, dňa 08.08.2012 vo výške 2.000,- eur, dňa 26.06.2013 vo výške 5.000,- eur, dňa 30.06.2013 vo výške 1.500,- eur a dňa 14.03.2014 vo výške 5.000,- eur, t.j. od 06.08.2012 do 14.03.2014 žalobca z účtu hotovostným výberom vybral sumu 16.500,- eur a vložil sumu 7.750 eur. Na uvedený účet bola dňa 08.04.2013 zaplatená pani X. suma vo výške 24.500 eur s poznámkou „Q.“. Na účte ku dňu 14.03.2014 bol zostatok 27.790,- eur. 8. Z uznesenia OR PZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície ČVS: ORP-601/2 - VYS-B4 - 2014 zo dňa 19.05.2015 (č.l. 82) vyplýva, že vyšetrovateľ, ktorý uvedené uznesenie vydal, vypočul v procesnom postavení svedka F., ktorá sa bližšie k predaju Motorového vozidla nevedela vyjadriť, keďže celý predaj riadil a zabezpečoval P.. Ďalej uviedla, že nemá k dispozícii žiadnu kúpnu zmluvu, nevie sa vyjadriť k počtu vyhotovených kúpnych zmlúv a ani uviesť, kto kupoval Motorové vozidlo. Po predložení kúpnej
zmluvy zo strany vyšetrovateľa táto svedkyňa uviedla, že podpis na nej nepatrí jej, ale je jej druha, P.. Z toho istého uznesenia ďalej vyplýva, že v tom istom konaní bol vypočutý svedok P., ktorý uviedol, že Motorové vozidlo predával on osobne po predchádzajúcom telefonickom kontaktovaní. Motorové vozidlo zakupoval osobne pre svoju priateľku, preto bolo písané na ňu, avšak nakoniec ho nechcela. Ďalej uviedol, že si nepamätá, či bolo Motorové vozidlo predané s kúpnou zmluvou alebo bez nej, uviedol však, že žalobca ho neskôr oslovil, že by potreboval napísať dodatok alebo nejakú kúpnu zmluvu, ktorá by sa týkala predaja Motorového vozidla a ktorú potreboval do účtovníctva. Z toho dôvodu neskôr P. podpisoval nejakú zmluvu, ktorú priniesol žalobca, pričom zmluvu podpísal aj napriek tomu, že ako predávajúca tam je uvedená jeho priateľka F., pričom keď P. žalobcu upozornil na túto skutočnosť, ten uviedol, že on nepotrebuje jej podpis, on zmluvu potrebuje len pre účtovníčku. V odôvodnení uvedeného uznesenia (č.l. 83) je taktiež citovaná výpoveď žalobcu vyslúchnutého v príslušnom konaní, kde tento uviedol, že po prepustení z väzby žiadal telefonicky žalovanú o vydanie kúpnej zmluvy ohľadne Motorového vozidla pre účely súdu, a ona mu odpovedala, že mu nič nedá. Následne žalobca oslovil P., ktorému vysvetlil, že žalovaná mu nedá zmluvu a pre súd žalobca bude potrebovať ďalšiu zmluvu o predaji auta. Žalobca P. vysvetlil, že žalovaná si to dala do účtovníctva a že v žiadnom prípade zmluvu žalobcovi nevydá. Tak žalobca so svojím právnikom spravil novú kúpno-predajnú zmluvu, s ktorou osobne zašiel za pánom A.. Bez problémov to pochopil a následne sa podpísala nová zmluva. Žalobca tiež uviedol, že Motorové vozidlo neevidoval v žiadnej svojej firme, nárokovať si ho začal až potom, čo sa so žalovanou rozišiel, žalovaná mu nezverila žiadne finančné prostriedky na kúpu Motorového vozidla; zároveň potvrdil, že v deň kúpy bola spísaná kúpna zmluva a túto by mala mať žalovaná. V uvedenom uznesení je napokon zhrnuté vyjadrenie žalovanej, ktorá bola oznamovateľkou trestného činu podvodu, ktorý mal spáchať žalobca v súvislosti so snahou získať Motorové vozidlo od žalovanej. Žalovaná ohľadne zaplatenia kúpnej ceny za Motorové vozidlo uviedla (č.l. 81), že v deň uzavretia kúpnej zmluvy nevyberala hotovosť z banky, kúpnu cenu mala doma, nejakú hotovosť mala uloženú na účtoch a u otca mala odloženú hotovosť zdedenú po jej starej matke a matke. 9. Z výsluchu svedka O. dňa 11.05.2023 súd zistil, že sa so žalobcom a žalovanou stretli pravdepodobne na benzínovej pumpe v Q. pri logistických centrách; tam došlo ku predaju Motorového vozidla. Ďalšie okolnosti si nepamätal, uviedol, že vypovedal na polícii a tam by malo byť všetko uvedené. Motorové vozidlo bolo písané na jeho priateľku, bolo ich spoločné. Ohľadne zaplatenia kúpnej ceny uviedol, že na 99% bola vyplatená v hotovosti, peniaze prevzal on, hoci pri predaji bola aj jeho priateľka. Ďalej uviedol, že auto sa prepisovalo na žalovanú, vyjadril názor, že auto je toho, na koho je písané. Ďalšie okolnosti z predaja si už svedok nepamätal; svedkyňa F. si na nič v súvislosti s predajom Motorového vozidla nepamätala, poukázala na to, že to už bolo dávno. 10. Žalovaná predložila spolu s odvolaním proti rozsudku tunajšieho súdu kópiu listiny s názvom „Kúpno- predajná zmluva“ (č.l. 200), na ktorej je ako predávajúca uvedená F. a kupujúcou je žalovaná. V odvolaní uviedla, že túto zmluvu našla v šanóne spolu s ďalšími kópiami listín, uloženými u kamarátky; pri hľadaní poistných zmlúv k Motorovému vozidlu našla predmetnú kúpnu zmluvu založenú pri poistných zmluvách. V uvedenej kúpnej zmluve je motorové vozidlo označené továrenskou značkou, číslom karosérie, farbou, rokom výroby a aj evidenčným číslom. Na základe tejto kúpnej zmluvy (čl. II) predávajúci predáva kupujúcemu Motorové vozidlo za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 16.500,- eur a kupujúci, ktorým je žalovaná, kupuje Motorové vozidlo do svojho výlučného vlastníctva. Kupujúci v zmysle čl. III kúpnej zmluvy uhradí kúpnu cenu predávajúcemu v hotovosti v deň podpisu tejto zmluvy. V zmysle článku V. kúpnej zmluvy Motorové vozidlo odovzdá predávajúci kupujúcemu v deň podpisu tejto zmluvy; vlastnícke právo k Motorovému vozidlu prechádza z predávajúceho na kupujúceho momentom úplného zaplatenia kúpnej ceny podľa článku III. uvedenej zmluvy. Na zmluve je ako miesto a dátum jej podpísania uvedená V., dňa 12.04.2013, na určených miestach sa nachádzajú podpisy predávajúceho, kde je napísané meno „F.“ a kupujúceho, kde je napísané meno „D..“ 11. Na pojednávaní dňa 27.09.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že z výpovedí svedkov na poslednom pojednávaní (pozn. P. a F. vyplynulo, že prostriedky, ktoré boli použité na kúpu Motorového vozidla, boli žalobcom vybraté z jeho osobného účtu, čo zodpovedá výpisom z účtu, ktoré predložil žalobca súdu. Z toho odvodzuje žalobca svoje vlastnícke právo k Motorovému vozidlu; zápis žalovanej v evidencii vozidiel na dopravnom inšpektoráte má evidenčný charakter. Žalobca so žalovanou žili len v partnerskom vzťahu, žalovaná v priebehu dokazovania žiadnym spôsobom nepreukázala, z akých finančných prostriedkov financovala kúpu Motorového vozidla, a tým neuniesla dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníckeho práva k nemu. Právny zástupca žalovanej na uvedenom pojednávaní zobral vzájomnú žalobu späť. Uviedol, že vlastnícke právo k Motorovému vozidlu žalobca nepreukázal, skutočnosť, kto bol platiteľom kúpnej ceny, resp. z akého účtu bola platená, nie je rozhodujúca pre posúdenie právneho vzťahu prevodu vlastníctva. Výsluch svedkov P. a F. potvrdil v celom rozsahu
skutkové závery vyplývajúce z uznesenia polície ČVS: ORP-601/2 - VYS-B4 - 2014, že kúpna zmluva predložená žalobcom nebola podpísaná dňa 12.04.2013 a nepodpísala ju vlastníčka Motorového vozidla. Uvedená kúpna zmluva je preto neplatným právnym úkonom, nepreukazujúcim vlastnícke právo žalobcu k Motorovému vozidlu. 12. Žalobca so späťvzatím vzájomnej žaloby žalovanej vyjadril na pojednávaní dňa 27.09.2023 súhlas. Súd preto výrokom III. tohto rozhodnutia rozhodol o zastavení konania v zmysle § 147 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 145 ods. 1 C.s.p. 13. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 14. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 15. Podľa § 590 veta prvá OZ ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím vlastníctva. 16. Podľa § 591 OZ ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť. 17. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. 18. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve. 19. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. 20. Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním. 21. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 22. Podľa § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 23. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 24. Podľa § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. 25. Podľa § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. 26. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že je vlastníkom Motorového vozidla, preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol. Kúpna zmluva, od ktorej odvodzoval nadobudnutie vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu, je neplatná. P. a ani žalobca ju totiž nepodpísali vážne v zmysle § 37 ods. 1 OZ, pretože ju podpisovali až po prevode vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu na žalovanú, hoci dátum jej podpísania uviedli spätne ku dňu 12.04.2013 a na mieste predávajúcej, ktoré bolo označené len jej menom, sa nachádzal podpis jej priateľa namiesto predávajúcej. Z dôvodu, že je nepochybné, že k podpísaniu tejto zmluvy došlo až po prevode vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu z jeho pôvodnej vlastníčky na žalovanú, v danom čase bolo jej predmetom nemožné plnenie. Žalobcom predložená kúpna zmluva je tak neplatná aj pre rozpor s § 37 ods. 2 OZ. Predmetnú zmluvu namiesto predávajúcej podpísal jej priateľ, hoci skutočnosť, že koná v jej mene, nevyplýva z nijakého jej ustanovenia a za účelom preukázania oprávnenia podpísať ju za predávajúcu nebolo predložené nijaké plnomocenstvo. Súd ale uvádza, že pokiaľ by aj plnomocenstvo na uzavretie kúpnej zmluvy bolo predložené, kúpnu zmluvu by nebolo možné považovať za platne uzavretú, keďže bola uzavretá až následne (potom, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k Motorovému vozidlu na žalovanú). Žalobca ako ďalší dôvod preukazujúci svoje vlastnícke právo k Motorovému vozidlu považoval skutočnosť, že predložil doklad o vybratí sumy predstavujúcej dohodnutú
kúpnu cenu zo svojho účtu a táto mala byť použitá na jeho kúpu. Súd ma za preukázané, že v čase kúpy Motorového vozidla žalobca a žalovaná spolu žili až do 22.03.2014 v dome žalobcu, kedy jej tento zamedzil vstup do domu a následne bol vzatý do väzby. Súd má taktiež za preukázané, že žalobca a aj žalovaná mali dispozičné právo k účtu ich syna a žalovaný z tohto účtu vyberal finančné prostriedky. Skutočnosť, že žalobca vybral zo svojho účtu finančné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene Motorového vozidla podľa súdu nepreukazuje, že práve tieto finančné prostriedky boli zaplatené ako kúpna cena za Motorové vozidlo. Úkony žalobcu a žalovanej súd nemôže posudzovať izolovane. Zo správania strán má za preukázané, že žalobca sa v čase kúpy motorového vozidla nesprával ako kupujúci, žalobca len sprevádzal žalovanú pri uzatvorení kúpnej zmluvy a dohodnutú kúpnu cenu odovzdal v hotovosti priateľovi predávajúcej. Bola to žalovaná, a nie žalobca, kto vykonal zmenu v evidencii motorových vozidiel tak, že ako držiteľku a vlastníčku uviedla seba a Motorové vozidlo sama používala. Žalobca proti tomuto konaniu žalovanej až do skončenia ich spolužitia a vyhrotenia vzájomných vzťahov nijakým spôsobom nenamietal. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nevyvinul žiadnu iniciatívu zodpovedajúcu správaniu sa vlastníka Motorového vozidla - napr. nešiel ani vykonať zápis zmeny vlastníka a držiteľa Motorového vozidla v prospech seba na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Sporové strany pritom v konaní zhodne tvrdili, že ohľadne kúpy Motorového vozidla bola uzatvorená kúpna zmluva v písomnej forme. Kúpna zmluva predložená žalobcom v konaní je neplatná a žalobca inú kúpnu zmluvu, od ktorej by odvodzoval vlastnícke právo k Motorovému vozidlu nepredložil. Žalovaná v konaní predložila kúpnu zmluvu ohľadne Motorového vozidla, v ktorej je uvedená ako kupujúca, pričom žalobca platnosť tohto dokumentu nijakým spôsobom nespochybnil. Uvádzal len, že je predložená oneskorene, keďže ju žalovaná predložila po skončení dokazovania spolu s odvolaním. Táto námietka žalobcu je ale z dôvodu, že skorší rozsudok tunajšieho súdu bol odvolacím súdom zrušený a súd vo veci vykonal dokazovanie, bezpredmetná. Súd má napokon z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná mesiac po kúpe Motorového vozidla predala svoje staršie motorové vozidlo, za ktoré jej dňa 08.04.2013 kupujúca, pani X., zaplatila kúpnu cenu 24.500,- eur. Podľa názoru súdu je tak nepochybné, že žalovaná sa, na rozdiel od žalobcu, počas celej doby od uzavretia kúpnej zmluvy až do predaja Motorového vozidla tretej osobe správala ako jeho vlastníčka a držiteľka. Pokiaľ by aj žalobca na kúpu Motorového vozidla pre žalovanú použil svoje vlastné finančné prostriedky, prichádzalo by do úvahy posúdenie tohto jeho úkonu ako darovacej zmluvy ohľadne týchto finančných prostriedkov, čo žalobca ale v priebehu tohto konania netvrdil. Napokon, pokiaľ by aj išlo o darovaciu zmluvu, žalobca by sa mohol v konaní domáhať vrátenia daru, k čomu v tomto prípade nedošlo. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, súd jej preto priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V súvislosti s konaním o vzájomnej žalobe žalovaná zavinila zastavenie tohto konania, a tak by súd mal žalobcovi priznať nárok na náhradu príslušných trov; pretože žalobcovi žiadne trovy v súvislosti so vzájomnou žalobou nevznikli, súd mu nárok na náhradu týchto trov nepriznal. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.