Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoP-99-2012.pdf
PDF · 76.18 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/99/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky L. Q., bytom T., Š. V. XXX/XX proti odporcovi R. Q., bytom U. č. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. mája 2012, č.k. 4P/22/2012-60, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke z 2.000,- Sk mesačne na sumu 115,- eur mesačne od 01.02.2012 s tým, že takto zvýšené výživné je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 03.10.2002, č.k. 11C/13/2002-82. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.02.2012 do 31.05.2012 vo výške 194,44 eur súd povolil odporcovi vyrovnať v 10,- eur mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 15. dňa v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, kedy z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2002, kedy v tom čase maloletá navrhovateľka navštevovala 3. ročník základnej školy, jej matka dosahovala príjem 10.000,- Sk mesačne a odporca príjem 14.686,- Sk mesačne. V súčasnosti matka navrhovateľky dosahuje príjem 467,89 eur, odporca je ženatý, jeho manželka je na invalidnom dôchodku a jeho príjem je 716,30 eur mesačne. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy zvýšenie výživného na sumu 115,- eur mesačne, čo je v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní o výživnom je treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase nového rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k podstatnej zmene pomerov došlo najmä u navrhovateľky. O výživnom bolo naposledy rozhodované vo veku 9 rokov v čase, keď bola žiačkou 3. ročníka základnej školy. Medzičasom navrhovateľka absolvovala základnú školu a je študentkou 3. ročníka strednej školy. Od posledného rozhodnutia uplynula doba viac ako 9 rokov a medzičasom nadobudla aj plnoletosť. Navrhovateľke vzrástli potreby v súvislosti s návštevou strednej školy, ošatenia, hygienických potrieb, stravovania a aj kultúrneho vyžitia a všeobecne náklady na výživu. Navrhovateľka má vyše troch rokov celiakliu, s čím sú spojené zvýšené náklady na potrebu diétneho stravovania. Matka navrhovateľky zabezpečuje jej výživu osobnou starostlivosťou poskytovaním bývania a stravovania. Nepreukázalo sa tvrdenie odporcu o problémovej návšteve školy zo strany navrhovateľky. Okrem toho sa zmenili pomery aj u jej rodičov. U matky sa zvýšil príjem o necelých 140,- eur, ale u odporcu o 228,81 eur. Odporca nemá viac vyživovacích povinností, je vlastníkom rodinného domu. Priaznivejšie majetkové pomery sú u matky navrhovateľky, ktorá vlastní dva byty. Súd tiež prihliadal na tú skutočnosť, že manželka odporcu je odkázaná na invalidný dôchodok ako aj na výdavky odporcu spojené s cestovaním do práce a na lieky. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O zvýšení vyživovacej povinnosti súd rozhodoval s účinnosťou od 01.02.2012 v súlade s návrhom, pričom treba konštatovať, že od tohto obdobia k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného už došlo. O zameškanom výživnom rozhodol súd tak, že ho povolil odporcovi splácať po 10,- eur mesačne. Ani jeden z účastníkov nežiadal nahradiť trovy konania, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši jeho vyživovaciu povinnosť najviac na 80,- eur mesačne. Poukázal na tú skutočnosť, že v roku 2012 nemá príjem vo výške 700,- eur mesačne, ale jeho zárobok poklesol na cca. 600,- eur mesačne čo vyplýva z menšieho počtu nadčasových hodín. V roku 2011 bola jeho výška zárobku ovplyvnená odmenou pri príležitosti dosiahnutia veku 50 rokov a odpracovania 25 rokov v bani. Poukázal na tú skutočnosť, že po 25. rokoch v bani je zrobený, opotrebovaný, chorý a na invalidnom dôchodku nie je len pretože potrebuje ešte zarobiť, aby mohol splácať pôžičky. Jeho dom je starý vyše 50. ročný, musel ho prerobiť, aby v ňom mohol bývať. Súd tiež neprihliadol dostatočne na jeho povinnosti voči manželke, ktorá je invalidná a keďže jej príjem je tak nízky, musí žiť z jeho príjmu a aj voči nej má vyživovaciu povinnosť. Matka navrhovateľky predala dva rodinné domy za cenu viac ako 80.000,- eur, pričom na kúpu dvoch bytov vynaložila len polovicu z kúpnej ceny. Matka navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s druhom a pomáha starať sa o jeho matku.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na tú skutočnosť, že zhoršenú finančnú situáciu na strane odporcu môžu riešiť predajom rodinného domu a odsťahovaním sa do bytu jeho terajšej manželky, v ktorom býva jej dcéra alebo kúpou iného bytu z peňazí, ktoré získa za predaj terajšej nehnuteľnosti, prípadne predajom zbraní. Matka má príjem zhruba 400,- eur, z čoho platí byt a všetky náklady spojené s domácnosťou a jej štúdiom, hygienou, ošatením a tiež zvýšené výdavky sa týkajú aj stravy pretože ona trpí celiakliou. Odporca jej platí mesačne 66,39 eur, čo je nedostačujúce potrebám dospelej študujúcej ženy s tým, že jeho príjem sa medzičasom zvýšil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bol návrh zamietnutý, odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté.
Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na porovnanie zmeny pomerov na strane navrhovateľky, odporcu ako aj matky navrhovateľky.
Správne potom vyhodnotil, že na strane navrhovateľky došlo k takej podstatnej zmene pomerov oproti poslednej úprave o výživnom, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na sumu 115,- eur mesačne. Navrhovateľka je študentkou strednej školy, plnoletá, má podstatne vyššie náklady spojené so štúdiom, dochádzkou do školy, študijnými výdavkami, ale aj s jej zdravotným stavom, nakoľko trpí celiakliou.
U jej matky nedošlo k podstatnejšiemu zvýšeniu príjmu s tým, že na strane odporcu došlo k zvýšeniu príjmu. Je pravdou, že odporca má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke, ktorá je na invalidnom dôchodku, avšak túto skutočnosť súd prvého stupňa riadne zohľadnil a to vrátane výdavkov na cestovné, prípadne na lieky. Za stavu, kedy bolo o výživnom rozhodované v roku 2002 a za stavu, kedy je navrhovateľka plnoletá a študentkou už v súčasnosti 4. ročníka strednej školy bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 115,- eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2012, tak ako žiadala v konaní navrhovateľka.
Odporca si musí byť vedomý tej skutočnosti, že jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami, ktoré odporca v súčasnosti má.
Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvého stupňa v časti vyčíslenia nedoplatku na zročnom výživnom, a preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený.
Vo zvyšku ako bolo vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .