Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_36Cb-72-2024.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Subarea
36Cb/72/2024
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: DDK SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO: 31 417 221, so sídlom Železničná 363, 905 01 Senica, právne zastúpený: Mgr. Radek Zapletal, usadený euroadvokát, Železničná 1511/61, 905 01 Senica, o zaplatenie 3.127,27 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Konanie sa z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
III. Žalobcovi sa v r a c i a súdny poplatok v sume 83,50 eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, a to po právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 3.127,27 eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody za neoprávnené vypúšťanie vody do verejnej kanalizácie.
2. Dňa 15.7.2024 bolo súdu doručené písomné podanie žalovaného (č.l. 53 spisu), v ktorom oznámil, že pohľadávku žalobcu v celom rozsahu zaplatil, keď dňa 20.5.2024 zaplatil žalobcovi sumu 3.127,27 eur (istinu), dňa 22.5.2024 sumu 444,70 eur (úroky z omeškania), sumu 40 eur (náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a sumu 414,34 eur (náhrada trov konania). Pohľadávka žalobcu tak zanikla a žaloba už nie je dôvodná. Žalovaný predložil listinné dôkazy - výpisy z účtu preukazujúce zaplatenie vyššie uvedených súm.
3. Dňa 1.8.2024 bolo súdu doručené podanie žalobcu (č.l. 60 spisu), v ktorom uviedol, že zo strany žalovaného došlo k čiastočnej úhrade pohľadávky, nakoľko nedošlo k celkovej úhrade trov konania. Predložil výpočet zostávajúcej časti, podľa ktorého žalobca trvá na podanej žalobe v rozsahu 161,88 eur titulom nezaplatených trov konania (právneho zastúpenia) a v časti istiny, úrokov z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky berie späť.
4. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 265 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
8. Podľa § 265 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. Na základe späťvzatia žaloby súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil (v časti istiny, úrokov z omeškania, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré žalovaný v celom rozsahu po podaní návrhu zaplatil)
10. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko žaloba bola podaná dôvodne a k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku správania žalovaného, ktorý uhradil istinu spolu s úrokom z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky po podaní žaloby. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade pri následnom rozhodovaní o výške náhrady trov konania bude zohľadnené, že žalovaný už medzičasom žalobcovi časť náhrady trov konania vo výške 414,34 eur zaplatil. Žalobca tak má nárok na zaplatenie náhrady trov konania v celom rozsahu, ale priznaná mu bude už len v zostávajúcej časti, vo výške zohľadňujúcej už platbu žalovaného.
12. Podľa § 11 ods. 3 zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
13. Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
14. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi zaplateného za žalobu vo výške 93,50 eur súd rozhodol v zmysle § 11 ods. 3,4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov tak, že tento bol žalobcovi vrátený krátený o 10 eur.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p.. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p.. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak
do konania vstúpil.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).