Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_1Co-170-2012.pdf
PDF · 72.64 KB
Case nature
Subarea
1Co/170/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovanému V. Ž., bytom v K., S.P. Č.. XXXX/X, zastúpenému opatrovníčkou Q.. X. R.Č., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom M. W., M. XX, o zaplatenie 646,90 euro s prísl. o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 5.4.2012, č.k. 17C 1/2012
- 89 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o povinnosti žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 19,11 euro platbou JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 31,87 euro, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania v sume 141,79 euro.
Výrok o zastavení konania odôvodnil s poukazom na ust. § 96 O.s.p., vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal späť návrh na začatie konania.
Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi súd vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania preto vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné vyjadrenie vo veci) pričom každý úkon právnej pomoci v sume 51,45 euro a k tomu 2 x režijný paušál á 7,63 euro a DPH vo výške 20% vo výške 23,63 euro.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o povinnosti zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v uvedenom výroku zmenil a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa v uvedenej časti vec nesprávne právne posúdil. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Spochybňoval tak nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajší účastníkom. Podľa jeho názoru v danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Uviedol, že vedľajší
účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Zastáva názor, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaní pomoc advokáta musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co 26/2012. Bol teda toho názoru, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ust. § 150 O.s.p.. Konštatoval teda, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne, keďže združenie sa samo, reflektujúc vyššie spomínaným stanovám prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci súdneho konania.
Vedľajší účastník uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania navrhol ako vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. V odvolaní poukázal na rozsudok súdneho dvora Európskej únie vo veci CE 279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania vedľajšieho účastníka, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak vychádzajúc z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka.
K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že sa nedá stotožniť s jeho argumentáciou o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinností ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansko súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vyslovene upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok č. 47 ods. 2 Ústavy SR ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme majú právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Keďže v prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v celom rozsahu späť správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní
o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania a zaviazal ho na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka.
Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník, v danom prípade vedľajší účastník proti žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby v sume 8,30 euro (vychádzajúc z tarifnej hodnoty 141,79 euro) v zmysle § 10 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a k tomu je potrebné prirátať režijný paušál v sume 7,63 euro a daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. v sume 3,18 euro. Teda trovy konania v sume 19,11 euro.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.