Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozhodnutie_6P-53-2012.pdf
PDF · 76.1 KB
Case nature
Subarea
6P/53/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci starostlivosti o maloletú Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Ú. R., Y. T. G. N., S. J., dieťa rodičov G. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., J. XXX a N. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., S. XXXV, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ú. N., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e túto rodičovskú dohodu:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej Q. U., nar. XX. XX. XXXX zvýšeným výživným po 30,- eur mesačne od 01. 04. 2012, k rukám matky maloletej, vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 01. 04. 2012 do 31. 10. 2012 vo výške 93,80 eura sa otcovi p o v o ľ u j e splácať mesačne po 10,- eur, prvá splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.
Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin 12P/221/2003-43 zo dňa 07. 04. 2004 vo výroku o bežnom výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej žiadala, aby súd od 01. 04. 2012 zvýšil otcovi výživné na maloletú Natáliu zo sumy 16,60 eur na 30,- eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery, dcéra je staršia, chodí do šiesteho ročníka základnej školy. Má zdravotné problémy - postihnutú chrbticu a silnú astmu v dôsledku čoho sú zvýšené výdavky na jej výživu. O dcéru sa osobne stará, platí jej všetky poplatky do školy, lieky a podobne. Otec o dcéru neprejavoval nikdy záujem, výživné momentálne platí prostredníctvom väznice, kde vykonáva trest odňatia slobody. Matka uviedla, že okrem maloletej má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi N. S., ku ktorému nebolo určené otcovstvo. Tento syn je hluchonemý, chodí do špeciálnej školy v Kremnici, pričom od narodenia sa o maloletého N. starala jej mama P. S.. Na výživu maloletého N. bola zaviazaná prispievať mesačne po 26,50 eur.
Otec maloletej v celom rozsahu súhlasil s návrhom matky na zvýšenie výživného. Vo výkone trestu odňatia slobody je pracovne zaradený na pracovisku Šurim a okrem toho čo zarobil vo výkone trestu, nemal za posledných 12 mesiacov iný príjem. Nevlastní majetok väčšej hodnoty, nemá úspory. Dlhy má 500,- eur. Okrem maloletej Natálie má vyživovaciu povinnosť k synovi N. X., na ktorého platí výživné po 26,- eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3,4, 5, Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že o výživnom na maloletú Natáliu Lackovú bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin 12P/221/03-43 zo dňa 07. 04. 2004, ktorým maloletá bola zverená do výchovy matke, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne po 500,- Sk (16,60 eur) od 01. 03. 2003 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Súčasne súd rozhodol aj o dlžnom výživnom, ktoré vzniklo za obdobie od 01. 01. 2003 do 31. 04. 2004 vo výške 7.500, Sk (248,95 eura), ktoré otcovi povolil splácať po 200,- Sk mesačne (6,64 eur). Súd vtedy vychádzal zo zistenia, že obidvaja rodičia maloletej boli nezamestnaní, neviedli spoločnú domácnosť. Matka poberala dávku sociálnej pomoci vo výške 2.780,- Sk (92,28 eur) a rodinné prídavky 500,- Sk (16,60 eur). Bývala u svojej tety s tým, že náklady na bývanie ju vyšli na 500,- Sk (16,60 eur) mesačne. Okrem Natálie mala vyživovaciu povinnosť k N. S., ktorý bol zverený do výchovy starej matke P. S. a matka bola zaviazaná platiť výživné po 200,- Sk (6,64 eur). Otec maloletej bol evidovaný na úrade práce, poberal sociálne dávky vo výške 1.450,- Sk (48,13 eura), bol ženatý, pričom manželka X. U. poberala takisto dávku sociálnej pomoci vo výške 1.450,- Sk (48,13 eura). Okrem maloletej Natálie otec inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Od poslednej úpravy výživného uplynula doba osem rokov v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili náklady na výživu maloletej, ktorá je staršia a potom samozrejme náklady na jej výživu sú vyššie. Maloletá má pritom vážne zdravotné problémy v súvislosti s čím matke vznikajú ďalšie výdavky. Maloletá Q. chodí do šiesteho ročníka základnej školy, stravné jej matka platí po 5,- eur mesačne, za knihy dopláca 5,- až 10,- eur za tri mesiace až polroka. Matka má okrem Q. vyživovaciu povinnosť k synovi N., na ktorého bola zaviazaná prispievať mesačne po 26,50 eur. Matka maloletej je dlhodobo nezamestnaná a jej jediným zdrojom príjmu je dávka v hmotnej núdzi, ktorá jej bola priznaná vo výške 136,30 eur a pokiaľ otec zaplatí výživné na maloletú Q., o toto výživné sa matke dávka znižuje. Matka mal. žije dcérou v dome, ktorý si sama postavila, pričom podľa vlastného tvrdenia matke finančne vypomáha jej priateľ D. R.Š..
Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody od 05. 03. 2012 a pravdepodobne tento trest bude vykonávať do 05. 03. 2013. Od 02. 05. 2012 je pracovne zaradený, pričom poberá mzdu v priemere 75,- eur netto. Z tohto príjmu sa otcovi maloletého vo výkone trestu vykonávajú zrážky výživného, splátky pohľadávky a ostatné náklady spojené s výkonom trestu. Otec okrem maloletej Q. má vyživovaciu povinnosť k synovi N. X., nar. XX. XX. XXXX. Z výkonu trestu odňatia slobody od mája 2012 bolo
poukazované výživné na obidve deti v rovnakej sume, a to v mesiaci máj po 13,89 eur, v mesiaci jún po 8,05 eur, v júli po 10,57 eur a v mesiaci august po 12,40 eur.
Doteraz určené výživné nedosahovalo ani minimálne výživné, ktoré je v súčasnom období 26,65 eur. Vypočutím rodičov maloletej bolo zistené, že otec maloletej nemá stále zamestnanie. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody nepracoval a pokiaľ má otec v súčasnom období len minimálny príjem, túto situáciu si zavinil sám. Obidvaja rodičia sa zhodli na výživnom po 30,- eur mesačne, čo je o 3,32 eur viac ako zákonom určená suma minimálneho výživného. Vzhľadom na zistené pomery otca maloletej a počet jeho vyživovacích povinností, považoval súd výživné vo výške 30,- eur mesačne za primerané. Z toho dôvodu schválil uzavretú rodičovskú dohodu.
Otec bol doteraz zaviazaný prispievať na výživu mesačne po 16,60 eur s tým, že pri zvýšení na 30,- eur mesačne vzniká rozdiel 13,40 eur. Súd zvýšil výživné od 01. 04. 2012 (návrh matky na zvýšenie výživného bol súdu doručený dňa 27. 03. 2012 - § 77 ods. 1 Zákona o rodine), a pretože otec je povinný platiť výživné do 15-teho dňa v mesiaci, v čase rozhodovania bolo už splatné výživné aj za mesiac október 2012. Z titulu zvýšenia výživného potom vznikol dlh za mesiace apríl až október 2012 vo výške 93,80 eur (13,40 x 7 mesiacov). Vzhľadom na sociálnu situáciu otca maloletej, súd mu povolil na splatenie dlžného výživného vo výške 93,80 eur mesačné splátky po 10,- eur s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku. V prípade nedodržania povolených splátok sa stane splatným celé dlžné výživné naraz.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Pokiaľ si odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).