Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/100/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, bytom C., C. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, so sídlom Hlohovec, Pribinova 46, proti žalovaným: 1/ D. E., nar. X. XXXX XXXX a 2/ F. E., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, obaja bytom F. G. XX, o 7.541,26 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ voči rozsudku Okresného súdu Trnava zo 14. júla 2022, č. k. -88, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ( 3.700 eur a príslušenstva ) a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovaným 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil výrokom I. žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 7.541,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 31.561,26 eur od 1.2.2018 do 14.2.2018, zo sumy 30.361,26 eur od 15.2.2018 do 20.3.2018, zo sumy 29.561,26 eur od 21.3.2018 do 26.3.2018, zo sumy 29.161,26 eur od 27.3.2018 do 28.3.2018, zo sumy 28.761,26 eur od 29.3.2018 do 10.4.2018, zo sumy 28.611,26 eur od 11.4.2018 do 18.4.2018, zo sumy 28.211,26 eur od 19.4.2018 do 20.4.2018, zo sumy 27.711,26 eur od 21.4.2018 do 14.5.2018, zo sumy 26.911,26 eur od 15.5.2018 do 18.5.2018, zo sumy 26.891,26 eur od 19.5.2018 do 14.6.2018, zo sumy 26.291,00 eur od 15.6.2018 do 18.6.2018, zo sumy 25.891,26 eur od 19.6.2018 do 29.6.2018, zo sumy 25.391,26 eur od 30.6.2018 do 17.7.2018, zo sumy 24.991,26 eur od 18.7.2018 do 19.7.2018, zo sumy 24.191,26 eur od 20.7.2018 do 24.7.2018, zo sumy 23.991,26 eur od 25.7.2018 do 8.8.2018, zo sumy 23.841,26 eur od 9.8.2018 do 17.8.2018, zo sumy 22.991,26 eur od 18.8.2018 do 3.9.2018, zo sumy 22.891,26 eur od 4.9.2018 do 14.9.2018, zo sumy 21.891,26 eur od 15.9.2018 do 28.9.2018, zo sumy 21.391,26 eur od 29.9.2018 do 14.12.2018, zo sumy 20.391,86 eur od 15.12.2018 do 17.12.2018, zo sumy 17.891,26 eur od 18.12.2018 do 19.12.2018, zo sumy 14.891,26 eur od 20.12.2018 do 9.1.2019, zo sumy 12.391,26 eur od 10.1.2019 do 31.1.2019, zo sumy 10.891,00 eur od 1.2.2019 do 23.9.2019, zo sumy 9.891,26 eur od 24.9.2019 do 2.10.2019, zo sumy 9.641,26 eur od 3.10.2019 do 22.10.2019, zo sumy 9.141,26 eur od 23.10.2019 do 28.10.2019, zo sumy 8.541,26 eur od 29.10.2019 do 13.11.2019, zo sumy 7.541,26 eur od 14.11.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Odvolaniu napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil práve aplikáciou , , a ( ďalej len „O. z.“ ); nariadenia vlády č. a základných princípov ( ďalej len „“ ).

3. Vecne súd prvej inštancie dôvodil tým, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 7.541,26 eur spolu a príslušenstvom, t. j. úroku z omeškania z uvedenej sumy, pričom žalobkyňa si svoj nárok na zaplatenie uvedenej sumy uplatňovala titulom nesplatenej časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť. Medzi stranami tak bola sporná úhrada sumy 7.541,26 eur, keď žalovaní tvrdili, že žalobkyni už kúpnu cenu za nehnuteľnosť uhradili. Nebolo sporné, že sporové strany dňa 13.10.2017 formou notárskej zápisnice sp.zn. N 20/2017, Nz 36236/2017, NCRIs 36998/2017 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou žalobkyňa ako predávajúca, podielová spoluvlastníčka nehnuteľností vedených Okresným úradom Hlohovec, katastrálny odbor, katastrálne územie C., zapísaných na LV č. XXXX ako stavby: rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parc. č. 1275 a pozemky, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parc. č. 1257 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2 a prac. č. 1258 - záhrady o výmere 333 m2 o veľkosti podielu 1/2, previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaných 1/ a 2/ ako kupujúcich za kúpnu cenu 38.000 eur. Podľa čl. III. notárskej zápisnice úhrada kúpnej ceny za prevádzaný spoluvlastnícky podiel mala byť vyplatená v splátkach tak, že 1. splátka vo výške 1.000 eur mala byť vyplatená v deň podpisu vložením hotovosti a v celosti na účet, 2. splátka vo výške 1.000 eur mala byť vyplatená najneskôr dňa 16.10.2017 vložením hotovosti a v celosti na účet, 3. splátka vo výške 500 eur mala byť vyplatená najneskôr dňa 30.11.2017 vložením hotovosti a v celosti na účet, 4. splátka vo výške 500 eur mala byť vyplatená najneskôr dňa 31.12.2017 vložením hotovosti a v celosti na účet a 5. splátka vo výške 35.000 eur bude vyplatená najneskôr dňa 31.01.2018 prevodom z účtu kupujúcich v celosti na účet číslo IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v B. A., I.. Žalovaní zaplatili žalobkyni titulom kúpnej ceny celkom sumu 30.458,74 eur. Žalobkyňa výzvou zo dňa 29.5.2020 žalovaných vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy. Medzi stranami zostala sporným úhrada sumy 7.541,26 eur, keďže žalovaní tvrdili, že žalobkyni už dlžnú kúpnu cenu za nehnuteľnosť uhradili. Mali za to, že žalobkyni už uhradili sumu 42.500 eur. Dôkazné bremeno tu ležalo na žalovaných, ktorí ak chceli byť úspešní v spore museli preukázať, že žalovanú sumu 7.541,26 eur už žalobkyni uhradili. V prejednávanej veci však žalovaní svoje dôkazné bremeno neuniesli a nepreukázali, že by z ich strany došlo k úhrade celej kúpnej ceny. Niet sporu o tom, že žalovaní nedodržali zmluvne dohodnuté platobné miesto, keď v zmysle zmluvy mala byť posledná časť kúpnej ceny vo výške 35.000 eur uhradená v celosti do 31.1.2018 na účet. Žalovaní si svoj záväzok nesplnili a kúpnu cenu za nehnuteľnosť žalobkyni nehradili riadne a včas. Žalovaní v prvom rade plnili na iný účet ako bol zmluvne dohodnutý a tiež neplnili v celosti v zmysle zmluvy, ale v splátkach. Žalovaní porušili svoju povinnosť a v prípade, ak by plnili žalobkyni riadne v zmysle zmluvy dlh by nevznikol. Ako účelové tvrdenie žalovaných sa súdu prvej inštancie javilo, že kúpnu cenu žalobkyni už uhradili v hotovosti v rôznych platbách, ktoré však riadne nevedeli špecifikovať ( sumu ani dátum plnenia ). Navyše ak plnili väčšinu dlžnej sumy v prospech účtu dokonca s poznámkou splátka za dom, bolo by zarážajúce, že si prijatie platieb, ktoré mala žalobkyňa od nich prijať v hotovosti, a to v sume viac ako 7.000 eur, nedali od žalobkyne potvrdiť. Po vykonanom dokazovaní tak prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaní nepreukázali zaplatenie sumy 7.541,26 eur žalobkyni, preto žalobe vo výroku I. vyhovel a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu. Žalobkyňa tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ( 5 + 0,00 % ) ročne od 1.2.2018 do zaplatenia.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali, čo do rozsahu 3.700 eur a príslušenstva odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí navrhli, aby súd v tejto časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že v tejto časti ho zamietne a im bude uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 3.841,26 eur. Uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie je nespravodlivé. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že žalobkyňa je vo finančnej tiesni, nemá vlastné bývanie, požičiavala si finančnú hotovosť od rôznych osôb a že sú proti nej vedené exekúcie. Dôkazom uvedeného je aj to, že do kúpnej zmluvy uzavretej formou notárskej zápisnice uviedla pre účely kúpnej ceny účet svojho syna. Následne došlo medzi ňou a jej synom ku konfliktu a založila účet na meno maloletej dcéry, vtedy 5 ročnej a žiadala plniť na účet maloletej E. J.. Žalobkyňa a žalovaní sú v príbuzenskom pomere, spolu komunikovali ako napr. o zmene účtu, čomu súd prvej inštancie uveril, neakceptoval však, že žalovaní platili žalobkyni aj v hotovosti k jej rukám, resp. jej druhovi, zomrelému pánovi J.. Výhodou žalobkyne v tomto konaní je, že druh pán J. počas súdneho konania zomrel a nemôže potvrdiť, koľko krát bol pre splátky kúpnej ceny. Výpoveď žalobkyne potvrdila, že nejaké sumy p. J. prevzal. Sama žalobkyňa potvrdila, že pri podpisovaní nájomnej zmluvy bol žalovaný 1/, čo preukazuje, že im doniesol splátku kúpnej ceny minimálne v sume 1.500 eur na úhradu nájmu, na ktorú nemá potvrdenie, pretože inak nebol dôvod aby sa zúčastnil podpisovania nájomnej zmluvy žalobkyne a jej druha v Piešťanoch. Odvolatelia poukazujú aj na výpoveď syna žalobkyne E. B., ktorý vypovedal nepravdivo, tento svedok vie, že peniaze na letenku 1.500 eur mal od matky

( žalobkyňa ) a ona ich mala od žalovaných. Čo sa týkalo sumy 700,- eur vložených na účet žalobkyňa, resp. jej maloletej dcéry, ak tam nebola poznámka, že splátka kúpnej ceny, bolo to len z toho dôvodu, že túto tam zabudol dať žalovaný 1/. Z dokazovania vyplynulo jednoznačne, že minimálne sumy 1.500 eur (pri podpisovaní nájomnej zmluvy) + 1.500 eur ( letenka pre syna žalobkyne) + 700 eur ( 31.10.2019 ) spolu 3.700 eur boli preukázané úhrady splátok kúpnej ceny a súd prvej inštancie ich vyhodnotil ako nepreukázané a neuznal ich, preto ich žalovaní žiadajú ako uhradené započítať.

5. Z vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu žalovaných vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a formálne správny. Žalobkyňa predala žalovaným svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach právne čistý a bez tiarch, nehnuteľnosti odovzdala žalovaným v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy, t. j. žalobkyňa nemala ani peniaze z predaja a ani nehnuteľnosti. Na účet uvedený v notárskej zápisnici bolo v roku 2017 pripísaných 8 platieb spolu v sume 3.380,- eur, na iný účet začali žalovaní posielať splátky kúpnej ceny až keď sa dostali do omeškania zo zaplatením kúpnej ceny. Práve žalovaní boli vo finančnej tiesni a neplnením si svojich povinností dostali do finančných problémov aj žalobkyňu. Žalovaní si zobrali úver v H. H., I., ktorým zaťažili nehnuteľnosti, ktoré nadobudli od žalobkyne, avšak ich nemali záujem použiť na zaplatenie kúpnej ceny. Tvrdenia žalovaných vo vyjadrení o akýchkoľvek ďalších platbách okrem tých, ktoré boli zaplatené na účet a tie, ktoré žalobkyňa uznala pred podaním považuje za účelové tvrdenia, ničím nedoložené v snahe naťahovať čas. V odvolaní žalovaní poukázali na dlh p. J. voči J. B. vo výške 1.200 eur, avšak túto sumu viac v podanom odvolaní nežiadajú započítať. Žalobkyňa uznala, že sumu 200 eur žalovaný 1/ uhradil za ňu, čo aj započítala do platieb, ktoré žalovaní 1/ a 2/ v jej prospech plnili a zarátala túto platbu na kúpnu cenu za nehnuteľnosti pred podaním žaloby. Žalovaní v podanom odpore taktiež uvádzali, že mali vyplatiť sumu 1.200 eur ako nájom a depozit za byt v K., čo preukazovali čestným prehlásením I. E. zo dňa 10.11.2020, pričom čestné prehlásenie je zmätočné, keď z neho nie je zrejmé, či žalobkyňa mala prijať 600 eur alebo 1.200 eur. Žalovaný navrhoval aj výsluch tejto svedkyne, ale neskôr na pojednávaní uviedli, že netrvali na výsluchu, nakoľko menovaná v minulosti na súde svedčila a mala sa dopustiť krivej výpovede, za čo mala byť v minulosti aj odsúdená. V podanom odvolaní taktiež žiadajú započítať splátku vo výške 1.500 eur ( letenka ). Opäť sa jedná o veľmi zmätočné tvrdenie. V podanom odpore uviedli, že žalovaný 1/ odovzdal uvedenú sumu do rúk žalobkyni, nakoľko ich potrebovala na letenku do Veľkej Británie pre syna E. B., čoho svedkom mal byť E. B. a malo to byť na konci roku 2019, resp. hneď v úvode roka 2020. Žalobkyňa takúto sumu od žalovaných nedostala. E. B. vypovedal na súde k uvedenému ako svedok a takéto skutočnosti nepotvrdil. Taktiež poukázala na to, že letenka z Bratislavy do Veľkej Británie stojí cca od 50 eur do 100 eur. Poslednou namietanou sumou v odvolaní 700 eur uložených na účet E. J. dňa 31.10.2019 uviedla, že sa jednalo o výplatu pre pána J.. Žalovaný 1/ potvrdil, že pán J. pre neho pracoval a k uvedenej pripísanej sume nebola vedená žiadna poznámka tak, ako to bolo pri iných vkladoch v hotovosti na účet zo strany žalovaného 1/, pričom za života pána J. pri osobných rokovaniach v kancelárií žalovaného 1/, žalovaný 1/ uvedenú platbu nikdy nerozporoval.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolatelia v odvolaní použili zákonom prípustný odvolací dôvod ( t.j., že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku vo veci samej vecne správny ( pozn: čo do uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ a príslušenstva 3.841,26 eur je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný ), v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na zaplatenie sumy 7.541,26 eur a príslušenstva ako časti nezaplatenej kúpnej ceny žalovanými za predaj nehnuteľností v spoluvlastníctve žalobkyne. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný, keďže v prejednávanom prípade žalovaní nepreukázali zaplatenie aj uvedenej časti kúpnej ceny. Žalovaní nesúhlasili so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel v konaní na

základe vykonaných dôkazov, keď mali za to, že v rozsahu žalovanej sumy 3.700 eur zaplatili kúpnu cenu, preto predmetom odvolacieho konania urobili žalovanú sumu, čo do uvedeného rozsahu, avšak v konaní nepreukázali ani zaplatenie tejto sumy. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a či vec právne správne posúdil.

8. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd je zároveň povinný vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s podstatnými tvrdeniami v odvolaní, pričom za podstatný argument je potrebné považovať taký argument, ktorý má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania môže priniesť priaznivejšie rozhodnutie pre odvolateľa.

10. Odvolací súd v zmysle ustanovení a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré žalovaný uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Žalovaní podali odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia

13. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

14. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ods. 1 ). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ods. 2 ).

15. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale

nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

17. V prejednávanej veci bola spornou a odvolaním žalovaných nastolenou otázka už len suma 3.700 eur, ktorú mali žalovaní žalobkyni zaplatiť v rôznych nimi popísaných skutkových dejoch, ako to koniec koncov vyplýva aj z ich odvolania.

18. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej – ktorej strany treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia ( niečoho ) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V prejednávanom prípade to znamená, že od žalobkyne nemožno požadovať, aby preukazovala, že jej žalovaní zaplatili kúpnu cenu v rozsahu odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie a bolo na žalovaných, aby tvrdili a preukazovali, že peňažné prostriedky v uvedenom rozsahu im žalobkyňa zaplatila. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva a či správa sama o sebe ( svedecká výpoveď ) je svojím obsahom pravdepodobná, alebo nie. Predovšetkým sa totiž žiada konštatovať, že odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia ( čím treba rozumieť nutnosť stotožnenia sa s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie treba žalobe vyhovieť ). Predpokladom zamietnutia žaloby v odvolaním napadnutej časti by bolo preukázanie žalovanými tvrdené zaplatenie kúpnej ceny, čo sa však dôkaznými prostriedkami ( výpoveďami svedkov a ani listinnými dôkazmi ) nepodarilo preukázať.

19. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku za vecne správny, keď žalovaní žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnili (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolacia námietka opodstatnená.

20. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti 3.700 eur a príslušenstva potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).