Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/404/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v právnej veci maloletých detí : J. M., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo H. F. M. republiky, X. M., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo H. F. M. republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľudovíta Štúra 53, Levice, deti rodičov: matka - N. M., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, Y., štátna občianka M. republiky, zastúpená JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, a otec - F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X. X, G., H. republika, štátny občan H. republiky, o nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.07.2012, č.k. -499, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0), takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 25.07.2012 č.k. -499 zamietol návrh otca na nariadenie návratu maloletých M., J. nar. XX.XX.XXXX a X. nar. XX.XX.XXXX na územie a pod jurisdikciu krajiny ich obvyklého pobytu do H. republiky, štátu náhradu trov konania nepriznal, žiadnemu z účastníkov právo náhradu trov konania nepriznal.

Na prejednanie a rozhodnutie v danej veci aplikoval SR, , 3, 12, 19 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. (ďalej len „“) a o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v zmysle ktorých

s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť. Ako prvoradú otázku vzhľadom na zásadný rozpor v tvrdeniach rodičov riešil otázku miesta obvyklého pobytu detí v čase pred ich neoprávneným premiestnením, resp. zadržiavaním v Slovenskej republike. Konštatoval, že pojem obvyklý pobyt maloletých detí nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky, ani v normách medzinárodného práva definovaný, preto pri jeho ustálení vychádzal z aplikačnej praxe, v zmysle ktorej obvyklý pobyt maloletého dieťaťa sa určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v tom ktorom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter, a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy je potrebné vziať trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území určitého štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte, zámer rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte, ktorý sa prejaví určitými hmatateľnými krokmi, ako je kúpa alebo nájom bytu v inom štáte (rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z 02.04.2009 vec C-523/07).

Vychádzajúc z jednotlivých skutkových okolností charakterizujúcich obsah pojmu obvyklého pobytu, určenie miesta obvyklého pobytu maloletých detí v danej konkrétnej veci vzhľadom na spôsob života rodiny preukázaný v konaní bolo podľa názoru súdu prvého stupňa veľmi obtiažné. Rodina v období de facto od jej založenia v roku 2006 žila časť roka v H. republike, v zimnom období sa pravidelne zdržiavala na M.. V konaní bolo preukázané, že rodina až do začiatku mesiaca december 2010 žila v prenajatom byte v Č., v blízkosti mesta G., kde žila rodina otca. Otec až do jesene 2010, dokonca turistickej sezóny pracoval v turistickom zariadení v meste G.. Matka ešte pred uzavretím manželstva s otcom maloletých uzavrela v roku 2005 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom na území M. republiky, v období rokov 2006 až do 25.04.2012 bola na materskej, resp. rodičovskej dovolenke. Rovnako bolo v konaní preukázané, že maloleté deti, ako aj ich rodičia mali trvalý pobyt na území tak H. ako aj M. republiky. Matka mala v H.G. republike povolený, tzv. dočasný pobyt za účelom spájania rodiny vydaný v zmysle chorvátskych právnych predpisov, otec získal na území M. republiky trvalý pobyt dňa 09.03.2010. Matka a maloleté deti mali trvalý pobyt v Y. evidovaný nepretržite, v prípade detí od ich narodenia, v oboch štátoch mali zabezpečenú

zdravotnú starostlivosť, zdravotné poistenie mali vrátane otca uzavreté s poisťovňou Dôvera v M. republike a tiež v H.. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa ustálil, že zázemím rodiny až do konca roka 2010 bola H. republika, kde otec finančne zabezpečoval potreby rodiny, rodina mala vlastnú domácnosť, ktorú viedli v prenajatom byte. V konaní však boli matkou maloletých detí preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver o zámere rodiny usadiť sa na určitý čas v M. republike, kde mala matka vytvorené podmienky na prácu, ďalej bolo preukázané, že rodina presunula centrum svojho sociálneho zázemia do M. republiky, kde maloletý J. pravidelne od decembra 2010 navštevovať materskú školu, čo bolo v konaní preukázané zápisom dochádzky, pričom napriek tvrdeniam otca nebolo preukázané, že by v uvedenom období navštevoval materskú školu v G.. Rovnako prihlášku do jaslí mal. X. zo dňa 18.01.2011 možno vyhodnotiť ako krok smerujúci k vytvoreniu sociálnych väzieb v M. republike. Vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti sa nestotožnil s tvrdením otca, že išlo o jednostranné konanie matky bez jeho vedomia, pretože ak by aj súd pripustil, že o prihlásení X. do detských jaslí nevedel, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že on nesúhlasil aby X. navštevovala jasle, nakoľko sa chcel o ňu chcel starať osobne, z čoho bolo možné vyvodiť záver, že o zámere matky dať X. do jaslí musel vedieť, a ak by však súd predsa takúto možnosť pripustil, nie je to pre posúdenie okolností rozhodujúce, nakoľko ako otec vykonávajúci svoje opatrovnícke právo musel vedieť o návšteve materskej školy v Y. synom J., nepodnikol však žiadne právne kroky na zabránenie výkonu týchto podľa neho jednostranných úkonov zo strany matky. Matka na M. s deťmi naposledy pricestovala spoločne s otcom maloletých detí dňa 28.07.2011, teda s jeho súhlasom. Celá rodina sa bezprostredne pred opustením domácnosti v Y. matkou spolu s deťmi, ku ktorému došlo dňa 19.08.2011 nachádza spoločne s otcom dlhodobo v Y..

S poukazom na vykonané dokazovanie a z neho zistený skutkový stav súd prvého stupňa ustálil, že v čase opustenia spoločnej domácnosti matkou spolu s maloletými deťmi bez súhlasu otca a jej odchodu na neznáme miesto nebola v konaní spoľahlivo preukázaná skutočnosť, že deti mali v tomto čase obvyklý pobyt na území H. republiky, na základe čoho dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky čl. 3 písm. a/ pre nariadenie návratu maloletých detí. V rámci zisťovania skutkového stavu súd

zamietol návrh na vykonanie dokazovania výpisom hovorov uskutočnených z mobilného telefónu otca, keď zvážil, že vykonanie tohto dôkazu v konaní nie je potrebné, nakoľko skutočnosť faktického zdržiavania na území určitej krajiny nie je rozhodujúcim kritériom pre určenie krajiny obvyklého pobytu, rovnako neprihliadal na písomné vyjadrenia rodinných príslušníkov a blízkych osôb založených do súdneho spisu ako matkou ako aj otcom maloletých detí, nakoľko vzhľadom na možnú zaujatosť blízkych osôb možno mať pochybnosti o ich dôkaznej sile. O trovách štátu rozhodol podľa O.s.p, o trovách konania rozhodol podľa

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a nariadiť návrat maloletých detí na územie H. republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletí sú štátnymi občanmi H. republiky a v predmetnom konaní ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ovplyvňujúce dodržiavanie medzinárodných záväzkov M. republiky ako aj jej maloletých občanov neoprávnene premiestnených do cudziny žiadal, aby odvolací súd pripustil proti prípadnému potvrdzujúcemu rozhodnutiu dovolanie k otázkam, či možno zmeniť obvyklý pobyt maloletých a ich pobyt na územie iného štátu iba na základe jednostranného rozhodnutia jedného z rodičov maloletých, a či samotné protiprávne zotrvanie maloletých na území M. republiky alebo na území iného štátu môže odôvodniť nenariadenie návratu v rozpore s , 13 . Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ďalej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa jeho názoru súd svoje rozhodnutie založil prakticky na závere, že v roku 2011 došlo k presťahovaniu rodinných účastníkov na územie M. republiky, s čím mal dať súhlas, tento záver považoval za nesprávny. Okrem toho v rozhodnutí absentuje posúdenie veci z pohľadu obsahu opatrovníckeho práva rodičov v zmysle rozhodného práva, keď sa súd nezaoberal vymedzením rozhodného práva na posúdenie rodičovských práv a povinností k maloletým, vrátane posúdenia podmienok zmeny obvyklého pobytu maloletých. Súd prvého stupňa síce správne konštatoval, že v zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona sa použijú len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. Osobitne

zdôraznil, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že konkrétny právny vzťah medzi maloletými a rodičmi ako osobitná zmluva upravuje zmluva medzi bývalou Československou socialistickou republikou a bývalou Socialistickou federatívnou republikou V. o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a v trestných veciach z 20.01.1964, rovnako súd nevzal ani do úvahy obsah práva H. republiky, najmä Zákon o rodine H. republiky. Súd sa nevysporiadal dostatočne ani s otázkou formy a spôsobu udelenia jeho súhlasu s pobytom maloletých detí na území republiky v zmysle rozhodného práva, a už vôbec nie s udelením jeho súhlasu na zmenu obvyklého pobytu maloletých detí. Súd prvého stupňa síce správne ustálil, že maloleté deti sú štátnymi občanmi H. a M. republiky, rovnako správne konštatoval, že maloletí spolu so svojimi rodičmi bývali v H. republike a navštevovali matkiných príbuzných na území M. republiky, v konaní však podľa názoru otca bolo preukázané, že stredisko životných záujmov rodiny bolo v H. republike, maloletí mali obvyklý pobyt na území H. republiky a návštevy M. republiky na tom nič nezmenili. Matka v konaní podľa jeho názoru nepreukázala, že by dal jasný a úplne nepochybný súhlas s presťahovaním sa maloletých detí z H. republiky na území M. republiky a ich trvalým zotrvaním na území M. republiky, alebo že by bol súhlas udelený súdnym rozhodnutím, naopak v konaní viacerými dôkaznými prostriedkami bolo preukázané, že takýto súhlas na premiestnenie maloletých detí nikdy nedal, bol a je proti nemu a ani sa s tým nikdy nezmieril, ako aj skutočnosť, že matka konala výlučne na základe svojho jednostranného rozhodnutia bez s ním ako otcom. Hoci súd konštatoval, že bol preukázaný matkou tvrdený zámer usadiť sa na území M. republiky a presunúť centrá svojho zázemia na územie M. republiky, tento svoj záver založil iba na tvrdení matky a niekoľko týždňovej návšteve škôlky maloletým J., pričom nezohľadnil iné dôkazné prostriedky a nimi preukázané skutočnosti. Súd nesprávne vyhodnotil, že sociálne zázemie rodiny účastníkov malo byť v roku 2011 na území M. republiky a svoj záver ani relevantne neodôvodnil. Z potvrdenia policajného orgánu H. republiky bolo preukázané, že maloletí mali od narodenia trvalý pobyt na území H. republiky a tento nebol zrušený ani v roku 2011, teda ani po údajnej dohode o presťahovaní sa na území M. republiky. O blízkych väzbách na H. republiku svedčí aj skutočnosť, že maloletí majú v H. republike krstných rodičov, početných kamarátov, známych, všetky tieto skutočnosti potvrdili aj priložené listinné dôkazy, vrátené čestných vyhlásení viacerých svedkov, ktorých vyhlásenia popreli úmysel rodiny M. presťahovať sa na územie M. republiky. Tieto dôkazné

prostriedky a ich vplyv na obvyklý pobyt maloletých súd nijako nezohľadnil, ani neodôvodnil. Z výsluchu účastníkov bolo zrejmé, že rodina sa pravidelne zdržiavala v zimných mesiacoch na návšteve na území M. republiky, následne sa vracala na územie H. republiky, inak tomu nebolo ani v roku 2011. Tejto skutočnosti zodpovedá aj návšteva maloletého v materskej škole v Y. viazaná na obdobie návštev na M.. Súd vôbec nevyhodnotil, ani nepreukázal skutočnosť, že tesne predtým ako matka zobrala bez jeho vedomia deti v júli 2011 sa celá rodina riadne zdržiavala niekoľko týždňov v H. republike. Rovnako dôležitý bol predložený dôkaz, že matka maloletých v roku 2011 požiadala o predĺženie svojho pobytu na území H. republiky. V roku 2011 nenastala ani zásadná zmena pracovných možností matky maloletých v H. republike, išlo o rovnaký stav ako v predchádzajúcich rokoch. Rovnako je i objektívnym faktom, že bytové pomery rodiny v roku 2011 na území M. republiky sa nijako nezmenili oproti stavu predchádzajúcich rokov, keď rodina mohla užívať byt vo vlastníctve matky odporkyne. Zdôraznil ( súdom obídená skutočnosť ), že matka zabezpečila pre seba a maloletých ubytovanie v azylovom dome, čo nie je možné, t.j. takýto typ bývania považovať za adekvátne a dlhodobé sociálne zázemie rodiny, tak ako to ma na mysli ustálená judikatúra. Z tejto skutočnosti vyplýva ďalší podstatný fakt, že matka nepovažovala byt svojej matky za bydlisko svojej rodiny a na území M. republiky neexistovalo žiadne bývanie rodiny, ktoré by zakladalo obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o opustenie prenajatého bytu na ostrove Č., k tomuto došlo čiste z finančných dôvodov, s touto skutočnosťou nie je však možné spojiť rozhodnutie opustiť územie H. republiky, naopak z predložených čestných vyhlásení Správy úradu sociálnej starostlivosti v M. - X. župe, regionálne centrum sociálnej starostlivosti G. a fotodokumentácie je zrejmé, že rodina mala a má v H. republike k dispozícií byt v priestrannom historickom rodinnom dome v centre G. a zariadenú domácnosť. V konaní bolo taktiež preukázané, že matka maloletých vykonala mnohé úkony bez súhlasu a dohody s ním, ako zápis do jaslí, zápis do škôlky, prihlásenie na pobyt v M. republike, zotrvanie na území M. republiky, sťažovanie jeho styku s maloletými deťmi, neinformovanie ho o jej úmysle odísť s deťmi, z ktorého dôvodu záver o tom, že došlo k dohode rodičov práve v otázke presťahovania sa na územie M. republiky sa javí ako neudržateľný. Súd sa navyše odchýlil od ustálenej judikatúry najmä v tom, že súhlas rodiča so zmenou bydliska dieťaťa musí byť úplne nepochybný. Zdržiavanie sa maloletých detí na území M. republiky je podľa názoru otca len faktickým stavom, navyše je výsledkom protiprávneho konania matky. Záver súdu, že

nepodnikol žiadne kroky na zabránenie výkonu jednostranných úkonov matky nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Pokiaľ ide o starostlivosť o deti uviedol, že sa aktívne zaujíma o maloletých, stretáva sa s nimi, resp. pokúša sa s nimi stretnúť, matka mu však styk sťažuje, preto bol nútený požiadať o predbežnú úpravu styku, vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom si riadne plní. V konaní bolo preukázané, že ma všetky osobnostné, sociálne, psychologické, majetkové predpoklady na starostlivosť o maloletých, rovnako bolo v konaní preukázané aj to, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletých po ich prípadnom vrátení, a že v H. republike nehrozí maloletým žiadna ujma. Rovnako bolo preukázané, že maloletí v H. republike majú všetky podmienky na svoj život, vrátane zdravotníckej, sociálnej starostlivosti, s maloletými nemá žiadne komunikačné problémy, keďže hovorí veľmi dobre a rozumie slovenskému jazyku. V konaní neboli preukázané ani relevantné obavy o maloletých na území H. republiky, keďže ide o demokratický štát, ktorý sa stane členom Európskej únie s blízkymi väzbami na Slovenskú republiku.

K odvolaniu otca sa matka maloletých ani kolízny opatrovník maloletých detí písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa , prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa , a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Keďže predmetom konania v danej veci je návrh otca maloletých detí na vydanie rozhodnutia o návrate maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu v zmysle o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí zo dňa 25.10.1980, súd prvého stupňa správne v konaní v zmysle uvedeného postupoval, zistený skutkový stav na základe vykonaného dokazovania posudzoval v kontexte jednotlivých ustanovení , rovnako svoj právny záver ku ktorému dospel na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil vo vzťahu k článku 1 a najmä článku 3 .

Tým, že podľa článku 1a účelom je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, správne v prvom rade zisťoval, či v danej konkrétnej veci u maloletých detí J. a X. došlo

k neoprávnenému premiestneniu na územie M. republiky, resp. zadržiavaniu na území M. republiky, a v tejto súvislosti sústredil pozornosť a zameral svoje dokazovanie na zistenie obvyklého pobytu maloletých detí. Pri posudzovaní obsahu pojmu „ obvyklý pobyt “ pritom vychádzal z aplikačnej praxe charakterizujúcej obvyklý pobyt ako súhrn osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, pričom so záverom ku ktorému dospel sa stotožnil aj odvolací súd. Ustálenie obvyklého pobytu v danej veci tak, ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia bolo obtiažne vzhľadom na spôsob života rodiny, keď rodina čas roka žila v H., časť roka na M.. Aj za tejto situácie, t.j. pri takomto spôsobe života však z určitých skutkových okolností možno vyvodiť kde, t.j. v ktorom štáte bolo ťažisko rodiny, a teda ktorý štát možno považovať za miesto obvyklého pobytu rodiny. Vychádzajúc zo súhrnu skutkových okolností v zmysle súdnej praxe podľa názoru odvolacieho súdu možno konštatovať, že rodina od jej založenia v roku 2006 do konca roka 2010 mala bydlisko v H., najskôr na adrese R.. X. X, G., následne po narodení druhého dieťaťa - maloletej X. v prenajatom byte na ostrove Č.. V rokoch 2006 - 2010 na M. rodina dochádzala za účelom návštevy rodiny matky, kde sa zdržiavali v byte starej matky detí, na adrese B. X, Y., najmä v zimných mesiacoch, keď otec nepracoval. V priebehu roka 2010 sa situácia v rodine zmenila v tom, že otec detí, ktorý X rokov robil prevádzkara v hoteli u svojho švagra prišiel o prácu, matka v M. republike mala nastúpiť na atestačnú prax potrebnú pre výkon jej povolania, preto z ďalších následných krokov možno vyvodiť, že rodina, ako celok presunula svoje ťažisko a aktivity na M.. Svedčí o tom to, že otec požiadal o trvalý pobyt v Slovenskej republike, ktorý mu bol udelený podľa potvrdenia polície dňa 09.03.2010 na adrese B. X, Y., dňa 25.03.2010 sa prihlásil na zdravotné poistenie, matka ukončila v H. poberanie dávok v materstve dňom 22.04.2010, do 22.04.2010 bola vedená aj v systéme H. sociálneho poistenia ako zamestnaná. Ďalším krokom smerujúcim k presunu rodiny na M. bolo ukončenie prenájmu bytu v Č., jeho odovzdanie a presťahovanie osobných vecí na M., časť do garsónky ( apartmánu ) do rodinného domu rodičov otca v G. dňa 02.12.2010. Pokiaľ ide o maloleté deti, ktoré majú štátne občianstvo aj M. aj H. republiky treba konštatovať, že maloletý J. od septembra 2009 bol zapísaný v materskej škole v G. v H., aj v Y. na M., na M. od 01.09.2009

z dôvodu, že matka v tom čase kvôli operácii svojej matky túto opatrovala, a tak maloletý J. materské školy navštevoval v oboch krajinách, podľa toho, kde sa rodičia momentálne nachádzali. Od decembra 2010 však maloletý J. už začal navštevovať materskú školu v Y. na M. pravidelne, z čoho možno vyvodiť zmenu bydliska rodiny, a tým aj ich maloletých detí. Že nešlo len o príležitostné návštevy rodiny matky na M. svedčí v spise založená dochádza z materskej školy Y., z ktorej nesporne vyplynulo, že dochádzka maloletého J. bola pravidelná a jeho neprítomnosť v materskej škole kopírovala dni, kedy bol maloletý J. chorý, počas sviatkov, prázdnin a dní, keď ako rodina išli na návštevu do H.. Uvedenú skutočnosť, že deti od decembra 2010 žili na M. možno vyvodil aj z potvrdenia o ošetrovaní ako maloletého J., tak aj X. v Y. detským pediatrom. V súlade s uvedeným dôkazom je aj vyjadrenie detského pediatra v G. O. H., že deti boli u neho naposledy ošetrené 15.11.2010.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že koncom roka 2010 došlo k presťahovaniu sa rodiny ako celku na M., v dôsledku čoho došlo k zmene ich bydliska, a tým aj k zmene obvyklého pobytu maloletých detí.

Pokiaľ ide o odvolanie otca, že súd sa nezaoberal posúdením veci z hľadiska obsahu opatrovníckeho práva rodičov v zmysle rozhodného práva treba uviesť, že súd prvého stupňa správe na danú vec aplikoval o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, keďže tento upravuje okruh otázok, ktoré sú predmetom konania v danej veci ( neoprávnené premiestnenie maloletých detí a stým súvisiace porušenie opatrovníckych práv ), a ako taký jeho aplikácia má prednosť pred dvojstrannými zmluvami uzavretými medzi jednotlivými štátmi. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s námietkou otca, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď sa súd nedostatočne vysporiadal s otázkou formy a spôsobu udelenia jeho súhlasu s pobytom maloletých detí na území M. republiky, a už vôbec nie s udelením jeho súhlasu so zmenou obvyklého pobytu maloletých detí. Súd prvého stupňa k uvedeným skutočnostiam zaujal svoje stanovisko vychádzajúc z jednotlivých skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na spôsob života rodiny.

Pokiaľ ide o opatrovnícke práva, ako Zákon o rodine platný v M. republike, tak aj Zákon o rodine platný v H. republike na ktorý sa otec odvolával, priznávajú opatrovnícke práva k maloletým deťom obom rodičom, keďže ich spoločne vykonávali, čo nakoniec v konaní sporné nebolo. Rovnako v konaní sporné nebolo, že na zmenu obvyklého pobytu detí, keďže ide o podstatnú vec pri výkone rodičovských práv je potrebný súhlas oboch rodičov. Oba rodinné kódexy neurčujú spôsob akým má byť súhlas udelený, či dohoda uzavretá, treba však mať za to, že najmä vo fungujúcej rodine sa písomný súhlas nevyžaduje, a tento možno vyvodiť z faktických krokov rodiny ako súhrnu skutkových okolností, tak ako to v danej konkrétnej veci posúdil aj súd prvého stupňa. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca, že súd prvého stupňa svoj záver o usadení sa rodiny na M. a presune centra jej zázemia na M. založil iba na tvrdeniach matky a niekoľko týždňovej návšteve materskej školy maloletým J., keďže tieto tvrdenia vyvracia evidencia dochádzky maloletého J. v materskej škole v Y., podporená návštevami ošetrujúceho detského lekára oboch detí od decembra 2010, či potvrdením ošetrujúceho detského lekára v H. o dátume posledného ošetrenia detí dňa 15.11.2010. Vzhľadom na vysokú chorobnosť detí nemožno prijať obranu otca, že maloleté deti boli choré iba na M., a z tohto dôvodu ošetrenie deti od 15.11.2010 v H. nepotrebovali. Dohodu o presťahovaní sa nespochybňuje ani otcom namietaná skutočnosť, že deti neboli odhlásené z trvalého pobytu v G. O. H., keďže ako deti, tak aj rodičia boli prihlásení na trvalý pobyt ako v H., tak aj na M., s výnimkou matky, ktorá v H. mala povolený dočasný pobyt za účelom upevnenia rodiny. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkami otca, že v roku 2011 nenastala ani zásadná zmena pracovných možností matky. Matka po narodení detí čerpala rodičovskú dovolenku, pobrala dávky ako v Slovenskej republike, tak aj v H. republike ( v H.Á. republike do 22.04.2010 ), počas rodičovskej dovolenky podľa potvrdenia H. ústavu dôchodkového zabezpečenia pracovala od 14.06.2006 do 31.10.2007, od 01.03.2008 do 31.10.2008, od 01.02.2009 do 22.04.2010, išlo o príležitostné práce u súkromníka za účelom vylepšenia rodinného rozpočtu, nesúvisiace so vzdelaním matky. Matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie odbor psychológia, v roku 2011 mala na M. zabezpečenú atestačnú prax, absolvovanie ktorej bolo podkladom na výkon jej práce u zamestnávateľa na M., u ktorého je zamestnaná od októbra 2005 a u ktorého po ukončení

materskej dovolenky aj pracuje. Uvedená skutočnosť znamená zásadnú zmenu v pracovných aktivitách matky, najmä za situácie, keď otec začiatkom roka 2010 prišiel o prácu, ktorú dlhodobo vykonával. Pokiaľ ide o zamestnanie otca, v konaní napriek tvrdeniu, že si otvoril živnosť v roku 2011, založil spoločnosť, túto skutočnosť v konaní nepreukázal, jediným dôkazom o jeho aktivitách je otcom tvrdený príjem z prenájmu obchodného priestoru v G., ktorý nadobudol vrátením v rámci reštitučného konania. Pokiaľ ide o bytové pomery a tvrdenie otca, že rodina mala a má v H. k dispozícii byt v priestrannom historickom rodinnom dome v centre G., toto tvrdenie je v rozpore s vyjadrením otca v priebehu konania, ktorý sám uviedol, že dôvodom presťahovania sa v roku 2009 z „ bytu v priestrannom historickom rodinnom dome v centre G. “ bola skutočnosť, že po narodení maloletej X., im bol byt malý. Podľa vyjadrenia otca nachádzajúceho sa v spise byt prestavuje apartmán o výmere 40 m2. Pokiaľ otec preukazoval úmysel rodiny žiť v H. čestnými vyhláseniami svedkov a v tejto súvislosti súdu prvého stupňa vytkol, že uvedené dôkazné prostriedky a ich vplyv na obvyklý pobyt maloletých detí nijako nezohľadnil ani neodôvodnil, s touto námietkou otca sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko súd prvého stupňa v rozhodnutí odôvodnil, prečo k týmto dôkazom neprihliadal. K uvedeným dôkazom neprihliadol ani odvolací súd z dôvodu pochybností o objektívnosti založených čestných vyhlásení, keďže svedkovia otca potvrdili, že mali vedomosť, že matka si podala žiadosť o trvalý pobyt s úmyslom získať H. občianstvo, ktoré vyhlásenia sú však v rozpore s policajnou správou Policajnej stanice G. zo dňa 28.03.2012, z ktorej vyplýva, že matka si nepodala žiadosť o povolenie trvalého pobytu, ani žiadosť o udelenie chorvátskeho štátneho občianstva.

Vychádzajúc z uvedených jednotlivých skutkových zistení sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením otca, že zdržiavanie sa maloletých detí na území M. republiky je iba faktickým stavom, naviac je výsledkom protiprávneho konania matky, na ktoré on nedal súhlas. Ak by bolo totiž pravdivé uvedené tvrdenie otca za situácie, že rodina na území M. republiky sa pravidelne zdržiava od decembra 2010, čo bolo v konaní preukázané, je na mieste otázka, prečo otec žiadosť o návrat podal až 21.02.2012. Pokiaľ otec v žiadosti o návrat za neoprávnené premiestnenie detí považoval odchod matky s deťmi dňa 19.08.2011 zo spoločnej

domácnosti v Y. na B. X, túto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemožno posúdiť ako neoprávnené premiestnenie maloletých detí z H. republiky na M., keďže preukázateľne celá rodina s deťmi na M. žila od decembra 2010, ale len o opustenie spoločnej domácnosti matkou spolu s deťmi, ktorú s otcom viedli v Y. na B. X pre manželské nezhody.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v čase opustenia spoločnej domácnosti matkou otec v konaní nepreukázal obvyklý pobyt maloletých detí na území H. republiky, a pokiaľ súd prvého stupňa jeho návrh z dôvodu, že neboli splnené podmienky ustanovenia článku 3 písm. a/ zamietol, odvolací súd jeho rozhodnutie podľa ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ otec v odvolaní v prípade potvrdzujúceho uznesenia súdu prvého stupňa žiadal pripustiť dovolanie, jeho návrhu odvolací súd nevyhovel, nakoľko okruh otázok, pre ktoré otec žiadal pripustiť dovolanie nesmeruje k riešeniu závažnej právnej otázky, ale k skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov na základe vykonaného dokazovania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s ust. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.