Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8P-140-2012.pdf
PDF · 88.84 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/140/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, v právnej veci navrhovateľa Š. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Q. X proti odporkyni E. J., r. V., nar. X. X. XXXX, bytom C., Q. X, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností k mal. E.F. J., nar. X. XX. XXXX a mal. H. J., nar. XX. X. XXXX, obe mal. deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, takto
rozhodol:
Okresný súd v Rožňave manželstvo navrhovateľa Š. J., nar. XX. X. XXXX a odporkyne E. J. r. V.Š., nar. X. X. XXXX, manželstvo uzavreté dňa XX. X. XXXX pred Y. Ú. U. C., zapísané v knihe manželstiev vo zv. 15, ročníka 2005, str. 31, pod por. č. 24, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov ohľadne výchovy, výživy a stykov s mal. deťmi, v zmysle ktorej maloleté deti - E. J., nar. X. XX. XXXX a mal. H. J., nar. XX. X. XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky - odporkyne, ktorá bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a otec - navrhovateľ sa zaväzuje prispievať na výživu mal. E. po 27,- Eur/mesačne a na výživu maloletého H. po 27,- Eur/mesačne, vždy do 20-teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky maloletých detí, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
Rodičia mal. detí sa d o h o d l i , že otec maloletých detí bude mať možnosť stýkať sa s maloletými k e d y k o ľ v e k neobmedzene, na základe dohody s matkou maloletých detí.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že ich manželstvo je nefunkčné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, dôkaznými listinami, pričom zistil tento skutkový stav.
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX pred Matričným úradom v C.. Posledné spoločné bydlisko bolo v C..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s odporkyňou uzavreli v roku 2005 po dlhšej predmanželskej známosti, keďže pred uzavretím manželstva už dlhšiu dobu žili na spôsob manželstva
ako druh a družka a narodili sa im 2 deti, v roku 1997 - dcéra E. a v r. 2003 syn H.. S odporkyňou spoločne zabezpečovali starostlivosť o deti, pretože bývali v spoločnom rodinnom dome. K nezhodám v ich manželstve došlo krátko po uzavretí manželstva, keď ho manželka podozrievala z intímneho vzťahu s jej nevlastnou matkou, ktorá skutočnosť nebola pravdivá, pretože s matkou manželky nemal žiadny vzťah. Potvrdil, že matka odporkyne mu navrhla intímny pomer, ale on to odmietol a medzi nimi nič nebolo. Od tej doby sa s manželkou intímne nestýkali a takto manželstvo po biologickej stránke prestalo plniť svoje funkcie, čo trvá minimálne 5 rokov. Uviedol, že vzťah s inou ženou nenadviazal, žije v jednom dome s manželkou a s deťmi, ale oddelene, každý si žije svoj život. Spoločne ani nehospodária, snaží sa finančne vypomáhať manželke, hlavne dávať na výživu svojim deťom, aj keď je pravdou, že je poberateľom dávok v hmotnej núdzi vo výške 60,- Eur, niekedy sa mi podarí zamestnať sa brigádnicky a peniaze, ktoré zarobí, dáva deťom. S nimi v spoločnej domácnosti žije aj jeho otec, ktorý im tiež finančne vypomáha.
Pre prípad rozvodu navrhol maloleté deti zveriť do výchovy matky - odporkyne, ktorá sa o deti riadne stará a riadne zabezpečuje o ne starostlivosť. Naďalej by sa aj on chcel podieľať na ich výchove a v tomto smere sa vie s manželkou dohodnúť. Na deti je ochotný prispievať mesačne po 27,- Eur. Styky nie je potrebné upravovať, pretože s matkou maloletých detí sa vie dohodnúť a zatiaľ bývajú v jednom dome.
Obnovenie spolužitia s odporkyňou už neprichádza do úvahy, pretože po citovej stránke sa odcudzili a nie je predpoklad, že by dokázali spolu žiť v budúcnosti. Kvôli maloletým deťom doteraz žil s odporkyňou, ale spolužitie už 5 rokov nie je usporiadané, nie je dobré a k náprave nedošlo. Navonok to síce vyzerá, že žijú spolu, ale v skutočnosti to tak nie je.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila a potvrdila, že ich manželstvo je narušené už dlhšiu dobu a aj keď žijú v spoločnom dome, nežijú ako manželia, jedine sa starajú spoločne o výchovu ich detí. Potvrdila, že aj manžel sa podieľa na ich výchove, deťom sa venuje a má k nim dobrý vzťah. Uviedla vo svojej výpovedi, že od malička má zdravotné problémy a je invalidnou dôchodkyňou, jej invalidný dôchodok mesačne predstavuje 194,- Eur a okrem invalidného dôchodku iný príjem nemá, poberám prídavky na deti. S navrhovateľom už ďalej nemieni žiť, pretože si nerozumejú. Predtým, ako druh a družka, žili spolu dobre, ale potom, keď sa zosobášili, v deň uzavretia ich manželstva, malo dôjsť k intímnemu styku medzi jej manželom a jej nevlastnou matkou. Jej manžel to síce popieral, ale jej nevlastná matka tvrdila, že k styku došlo. Od tej doby sa s manželom nestýkala, ani nemala záujem o intímne spolužitie s ním a navzájom sa aj odcudzili po citovej stránke. K výživnému uviedla, že netrvá na tom, aby súd určil výživné zo strany otca, pretože otec prispieva na výživu detí podľa svojich možností. Tiež býva v dome, ktorý vlastne kúpil jej manžel, a aj keď je spoluvlastníčkou domu, uznáva, že do domu ona nič neinvestovala. Nie je potrebné upravovať ani styky s deťmi, pretože sa vedia s navrhovateľom dohodnúť a deti majú dobrý vzťah s otcom a ani by im nemohla zakázať, aby sa s otcom nestýkali, pretože deti by sa už samy rozhodovali. Potvrdila, že aj svokor finančne pomáha ich deťom. Pre prípad rozvodu si maloleté deti žiadala zveriť do svojej výchovy.
Tiež uviedla, že navrhovateľ sa snažil o to, aby obnovili spolužitie, aby riadne spolu žili aj kvôli mal. deťom, ale ona už odmieta spolužitie s navrhovateľom, pretože má aj určité psychické problémy, je na liekoch a to asi od tej doby, ako došlo k údajnej nevere zo strany navrhovateľa. Ani so svojou nevlastnou matkou neudržiava žiadny vzťah pre neveru, ku ktorej došlo medzi ňou a jej manželom. Takto sa narušili vzťahy v celej rodine. Keby mala možnosť iného bývania, odišla by od navrhovateľa, ale pretože nemá kam ísť, preto žijú s navrhovateľom a deťmi v jednom dome. Známosť s iným mužom nenadviazala, ani o to nemá záujem. Má deti a im sa venuje.
Nato rodičia maloletých detí uzavreli medzi sebou dohodu, v zmysle ktorej mal. E. J., nar. X. XX. XXXX a mal. H. J., nar. XX. X. XXXX sa zverujú do výchovy a osobnej starostlivosti matky - odporkyne a otec - navrhovateľ sa zaviazal prispievať na ich výživu po 27,- Eur/mesačne na každé dieťa. Rodičia nežiadali upraviť styky s mal. deťmi, nakoľko obaja sú prístupní dohode a obaja majú s deťmi dobrý vzťah.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na pretrvávajúce dlhodobé nezhody a nefunkčnosť manželstva účastníkov konania navrhol návrhu na rozvod manželstva vyhovieť a zároveň upraviť rodičovské práva a povinnosti aj s určením výživného, v zmysle dohody účastníkov.
V zmysle § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
V zmysle § 19 ods. 1 citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
V zmysle § 22 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
V zmysle § 23 ods. 1 citovaného zákona, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
V zmysle § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V zmysle § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 Zákona o rodine.
V zmysle § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného.
V zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.
V zmysle § 24 ods. 3 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
V zmysle § 24 ods. 4 citovaného zákona súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o tom, aby bolo rešpektované právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
V zmysle § 25 ods. 1 citovaného zákona, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
V zmysle § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo za nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
Súd na základe takto zisteného stavu veci dospel k tomu záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný a opodstatnený. Účastníci už nežijú riadnym manželským životom, čoho príčinou je hlboký a trvalý rozvrat medzi manželmi. Bolo nesporne preukázané, že rozvrat medzi manželmi je vážny, ktorý znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. Manželstvo účastníkov bolo usporiadané a k nezhodám došlo hlavne z dôvodu nevery zo strany navrhovateľa a následne z dôvodu vzájomného odcudzenia sa. Navrhovateľ, ako aj odporkyňa ukončili spolužitie, ich manželstvo neplní svoje funkcie a je už len formálne. Manželské spolužitie odporkyňa už nemá záujem obnoviť. Keďže v tomto manželstve zanikli možnosti aj pre zabezpečenie výchovy maloletých detí v úplnej rodine, súd preto po zvážení zistených skutočností manželstvo rozviedol, majúc za to, že ku náprave vzťahov za tohto štádia rozvratu manželstva v budúcnosti nedôjde a je aj v záujme maloletých detí, aby vyrastali v kľudnom prostredí.
Súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel aj z dôvodu, že účastníci vylúčili možnosť obnovenia spolužitia a manželstvo účastníkov konania v zmysle §§ 22 a 23 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. rozviedol.
Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve mal. deti. O rodičovských právach a povinnostiach voči maloletým deťom účastníci uzavreli rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej osobnú starostlivosť o mal. deti bude zabezpečovať matka - odporkyňa a otec - navrhovateľ bude prispievať na ich výživu po 27,- Eur/mesačne. Súd túto dohodu medzi rodičmi mal. detí schválil a to aj výšku výživného s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľ je nezamestnaný, nikde nepracuje a od januára 2004 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke vo výške 62,50 Eur, rovnako aj odporkyňa poberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke od apríla 2006 vo výške 95,66 Eur.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 144 O. s. p., v zmysle ktorého v rozvodovom konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, pretože sa účastníci tohto práva vzdali do zápisnice.
Podľa § 27 ZR manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.