Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46T/57/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudkyňou JUDr. Kristínou Güner, v trestnej veci obžalovaného B. O., trestne stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra 2023 v Pezinku

rozhodol:

Obžalovaného:

B. O., I. XX.XX.XXXX O. Y., G. Z. B.

u z n á v a v i n n ý m, že

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas voči maloletej dcére N.V., narodená 28.06.2016 a voči maloletému P.V., narodený 12.03.2018 v období od mesiaca október 2021 doposiaľ, a to i napriek tomu, že mu táto vyživovacia povinnosť vyplýva predovšetkým z ustanovenia o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 30.09.2021, právoplatný dňa 13.10.2021, v zmysle ktorého je povinný prispievať na výživu maloletej N.V., narodenej XX.XX.XXXX. sumu 150 eur mesačne a na maloletého P.V., narodený XX.XX.XXXX sumu 130 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky X. Z., I. XX.XX.XXXX, čím mu tak za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 4 320 eur, nakoľko z celkovej sumy 6 720 eur uhradil sumu 2 400 eur,

teda

úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa .

Za to mu ukladá:

podľa Trestné zákona, za použitia písmeno j/ , , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.

Podľa písmeno a/ a súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa a podľa písmeno d/ súd obžalovanému ukladá povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 4 320 eur k rukám oprávnenej: X. Z., I. XX.XX.XXXX O. Z., G. Z. B., M. XX.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní po prednese obžaloby samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v , , , pričom obžalovaný vyhlásil, že nechce učiniť žiadne z vyhlásení. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie podľa výsluchom obžalovaného, podľa výsluchom svedkyne X. Z., postupom podľa na hlavnom pojednávaní čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy zadokumentované v súdnom spise: Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. ( č. l. 52-56), rodné listy detí ( č. l. 56-57), Opatrenie OČTK ( č. l. 61), odpovede na lustráciu obžalovaného v registri trestov a evidencii priestupkov a správnych deliktov ( č. l. 65,67), Správy k obvinenému ( č. l. 81).

Obžalovaný vypovedal, že: „Čo je predmetom tohto konania bolo uvedené už na minulom súde. Preto som aj podával odvolanie , chcel som to vyplatiť, ale nemal som na to finančné prostriedky. Môj priemerný čistý mesačný príjem je okolo 650 až 700 eur. Je to orientačné, nakoľko som živnostník a som platený od počtu úkonu. Ja som mal jednu prácu bokom, z ktorej som mal dostať cca 6 000 eur, avšak nevidel som z toho ani cent a preto som sa dostal do finančných ťažkostí. Toto sa stalo asi pred 4 mesiacmi a ťahá sa to až dodnes. Bývam s priateľkou, ktorá zarába tiež okolo 700 eur a spolu platíme nájom bytu vo výške 500 eur a ďalšie výdavky na telefón , TV strava a cestu do práce. Naše výdavky spolu dokopy sú asi vo výške 1 000 až 1 200 eur. Momentálne čakáme dieťa. Nevlastním žiadny majetok. Vozidlo, ktoré šoférujem patrí priateľke. Hľadal som si aj inú prácu a bol som aj na úrade práce. Moje výdavky na výživne mala pokryť najmä tá práca bokom, ktorú som uviedol. Moje najvyššie dosiahnuté vzdelanie je základné. Pracujem v oblasti drevo výroby- oprava a servis paliet. Fyzicky opravujem palety, vyraďujem poškodené. V minulosti som vlastnil automobil, ktoré bolo zablokované exekútorom a predalo sa na súčiastky. Momentálne mám ešte záväzok voči Slovenskej sporiteľni z úveru, ktorý sme si zobrali s bývalou priateľkou a tiež mám dlh na zdravotnom poistení. Iné vyživovacie povinnosti nemám. Moje predchádzajúce pracovné skúseností sú: skladník, montáž, práca na pokladni, ako kuriér a tiež v oblastí stavbárčiny. Naposledy mám vedomosť o výške môjho dlhu na výživnom 2 200 alebo 2 500 eur. Výživné uhrádzam každý mesiac vo výške 100 eur. Naposledy som uhradil výživné tento alebo minulý mesiac. Vždy posielam okolo 15- teho sumu 100 eur. Viem o mojej vyživovacej povinnosti voči svojim deťom a taktiež viem o výške. O výške výživného viem z pojednávania, kde bola táto určená a taktiež o starostlivosť o detí a viem tiež o tom, že výška výživného bola určená na 280 eur na obe deti, 150 eur na I. a 130 eur na B.. Nepodával som voči súdu opravný prostriedok. Súhlasil som s takto vtedy určenou výškou výživného. Pre rozhodné obdobie je vedená exekúcia u pani Michnicovej na vymoženie dlžnej sumy výživného. Naposledy bola výška vymáhaného dlhu okolo 5 000 eur, avšak neviem uviesť za aké obdobie. K vymoženiu pohľadávky doposiaľ nedošlo. Každý mesiac od októbra 2021 som uhradil 100 eur k rukám matky na výživné. 100 eur som platil z toho dôvodu, že som nemal na to finančné prostriedky.“.

Svedkyňa X. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že: „Neviem uviesť aktuálnu výšku dlhu na výživnom od obžalovaného. Obžalovaný uhrádza výživné každý mesiac od pojednávania, kedy bola určená výška výživného v sume 100 eur. Posledná platba prišla za mesiac september 2023. Viem o tom, že je vedené exekučné konanie na pohľadávku výživného voči obžalovanému, avšak doposiaľ mi nič nebolo vyplatené. Moje osobné pomery ani náklady na maloleté deti sa nezmenili“.

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -50 zo dňa 30.09.2021 ( č. l. 51), právoplatným dňa 13.10.2021, bola schválená rodičovská dohoda v rámci ktorej sa obžalovaný zaviazal prispievať na výživu maloletej I. sumou 150 eur mesačne a na výživu maloletého B. sumou 130 eur mesačne, počnúc dňom 01.07.2021 k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Z rodných listov ( č. l. 56-57) je preukázané, že obžalovaný je otcom maloletých detí I. O., I.. XX.XX.XXXX F. B. O., I.. XX.XX.XXXX.

Z Opatrenia povereného príslušníka OO PZ Pezinok ( č. l. 61), zo dňa 08.03.2022 ČVS: ORP-59/PE- PK-2022 vyplýva, že bola podľa určená obvinenému vyživovacia povinnosť od októbra 2021 do februára 2022 vrátane na dcéru N.V. v sume 100 eur mesačne a na syna P.V. od októbra 2021 do februára 2022 vrátane v sume 100 eur mesačne.

Zo správ k obvinenému ( č. l. 81 a nasl.) vyplýva, že obžalovaný v období od 01.10.2021 do 11.02.2022 nebol poberateľom žiadnej dávky od Sociálnej poisťovne, k 17.02.2022 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, 01.06.2018 bol vyradený z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Z odpovede Exekútorského úradu Mgr. Anny Michnicovej vyplýva, že je proti povinnému - obžalovaný je vedené exekučné konanie 261EX 42/22 v prospech oprávneného: I. O., W.. I.. XX.XX.XXXX F. B. O., W.. , I.. XX.XX.XXXX, pričom ku dňu 21.02.2022 bolo v tomto exekučnom konaní vymožených 0 eur.

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v , pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanej kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa a že tento skutok spáchal práve obžalovaný.

Z výsluchu obžalovaného vyplýva, že vlastne potvrdzuje pravdivosť skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Svoje konanie odôvodňoval tým, že nemal na platenie výživného finančné prostriedky, od októbra 2021 zasiela na výživné sumu 100 eur mesačne na obe deti, napriek tomu, že vedel o vyživovacej povinnosti určenej súdom vo výške 150 eur na I. a vo výške 130 eur na B.. S takto určenou sumou výživného na deti spolu vo výške 280 eur súhlasil, a voči uvedenému rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Obžalovaný tiež uviedol, že si hľadal aj inú prácu, a tiež mal jednu prácu bokom, z ktorej mal dostať 6 000 eur, avšak z nich nevidel ani cent. Uvedené skutočnosti obžalovaný však nepreukázal, t. j. ani to, že si hľadal inú prácu či kde, ani to, že by mal prácu pomimo lepšie finančne ohodnotenú, z ktorej mal v úmysle zameškané výživné uhradiť. Z postoja obžalovaného je možné konštatovať ľahostajný prístup k uloženej vyživovacej povinnosti, keď síce na jednej strane platil výživné na deti vo výške podľa svojho uváženia, avšak nerešpektoval rozhodnutie súdu o určení výšky vyživovacej povinnosti na maloletých N.V a P.V., zohľadňujúce základné potreby detí a majetkové pomery a možnosti oboch rodičov, ktorí sa majú podieľať na výžive detí v rovnakej miere, resp. podľa svojich možností, a ktoré bolo výsledkom dohody rodičov o určení výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného voči ich dvom maloletým deťom pri zohľadnení majetkových pomerov oboch rodičov, ktoré sa podľa výpovedi obžalovaného a svedkyne X. Z. ani u jedného z nich nezmenili. S poukazom na uvedené, súd nemohol vziať do úvahy Opatrenie povereného príslušníka OO PZ Pezinok ( č. l. 61), zo dňa 08.03.2022 ČVS: ORP-59/PE-PK-2022, podľa ktorého bola podľa určená obvinenému vyživovacia povinnosť od októbra 2021 do februára 2022 vrátane na dcéru N.V. v sume 100 eur mesačne a na syna P.V. od októbra 2021 do februára 2022 vrátane v sume 100 eur mesačne. Toto rozhodnutie OČTK neobsahuje zdôvodnenie úpravy vyživovacej povinnosti v zmysle uvedeného ustanovenia , a podľa názoru súdu naň ani nebol dôvod v rozhodnom čase. V ďalšom obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že v exekučnom konaní sa dlžné výživné vymáha, čo potvrdila aj svedkyňa X. Z., ktorá však tiež potvrdila, že doposiaľ jej v tomto konaní nebolo nič uhradené. Tiež s oboznámenej odpovede Exekútorského úradu Mgr. Anny Michnicovej vyplynulo, že v exekučnom konaní č. 261EX 42/22 v prospech oprávneného: I. O., W.. I.. XX.XX.XXXX F. B. O., W.. , I.. XX.XX.XXXX bolo ku dňu 21.02.2022 vymožených 0 eur. Skutočnosť, že dlh na výživnom je vymáhaný v exekučnom konaní však v žiadnom prípade nezbavuje viny obžalovaného z povinnosti platiť výživné.

Z výsluchov svedkyne ako aj obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný hradí mesačne sumu 100 eur, pričom nebol podaný žiaden návrh na zmenu výšky výživného. Z vyjadrenia obžalovaného vyplynulo, že jeho mesačný príjem ako živnostníka je okolo 650-700 eur mesačne v čistom, pričom mesačne vynaloží na nájom sumu 500 eur, krátenú na polovicu, keďže nájomné hradí spolu s priateľkou, a ďalšie výdavky predstavuje strava telefón , TV a cesta autom do práce. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa podieľa na výdavkoch v domácnosti spolu so svojou priateľkou a skutočnosti, že svoje výdavky ničím nepreukázal, rovnako ako ani výšku svojho mesačného príjmu súd konštatuje, že podľa preukázaných skutočností, vyplývajúcich z výpovedí obžalovaného a svedkyne sa ich výdavky oproti času rozhodnutia súdu schválení dohody rodičov o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného ohľadom ich maloletých detí nezmenili, a preto nepovažoval za potrebné postupom podľa posúdiť výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného v rozhodnom období a obžalovaný bol povinný hradiť výživné na deti v sume spolu 280 eur mesačne v zmysle vyššie uvedeného rozsudku.

S poukazom na všetky zistené skutočnosti mal súd za preukázané všetky skutkové okolnosti popísané v obžalobe, ako i to, že tieto bez akýchkoľvek pochybností z formálneho hľadiska napĺňajú všetky zákonné znaky základnej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa . Vykonaným dokazovaním bolo podľa súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tento skutok spáchal obžalovaný, keďže najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči synovi a dcére, pretože mesačne uhrádzal na výživu oboch detí sumu 100 eur napriek tomu, že od októbra 2021 doposiaľ bol povinný platiť k rukám matky sumu 150 eur na maloletú N. V. a sumu 130 eur na maloletého P. V., spolu 280 eur, pričom mu tak vznikol od mesiaca október 2021 do rozhodnutia súdu dlh na výživnom vo výške 4 320 eur, keďže uhradil mesačnými platbami po 100 eur sumu 2 400 eur z celkovej výšky výživného 6 720 eur.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu, bolo z hľadiska zavinenia preukázané, že konanie obžalovaného popísané v skutkovej vete obžaloby je pokryté nepriamym úmyslom v zmysle písmeno a/ , nakoľko s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí s tým bol uzrozumený. Obžalovaný vedel, že má zákonnú povinnosť prispievať na výživu oboch detí, taktiež vedel o tom, že mu bola táto povinnosť uložená rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -50 zo dňa 30.09.2021, čo potvrdil aj pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní, kedy tiež uviedol, že výživné platiť chce, avšak na to podľa svojich tvrdení nemal finančné prostriedky.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť stíhaného prečinu dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, najmä zo spôsobu zavinenia skutku obžalovaným formou nepriameho úmyslu, a tiež ľahostajnosti obžalovaného týkajúca sa možnosti hľadania lepšie platenej práce a uvedomenia si vážnosti vyživovacej povinnosti, ktorú má k dvom maloletým deťom.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, naproti tomu u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že doposiaľ viedol riadny život, čo vyplynulo oboznámením odpovedí na lustrácie obžalovaného, takže súd mohol ukladať trest odňatia slobody v rozpätí stanovenom v

odsek 1 pri použití ustanovenia Tr. zákona, teda pri znížení zákonom stanovenej hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, t j. až na 16 mesiacov. Pri úvahách o možnosti uloženia niektorého z alternatívnych trestov súd dospel k záveru o tom, že uložením žiadneho z nich nebude naplnený účel trestu v zmysle , a tiež uloženie peňažného trestu vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že na obžalovaného ako povinného súd vedené 2 exekučné konania a výške dlhu na výživnom neprichádzal do úvahy, ako tiež ani tresty domáceho väzenia, či trest povinnej práce, s prihliadnutím na časové vyťaženie obžalovaného z dôvodu dochádzania a výkonu práce, keď súd prihliadal aj na záujem spoločnosti na zaplatení dlhu na výživnom obžalovaným. Preto súd dospel k záveru o nutnosti uloženia trestu odňatia slobody. Súd vzhľadom k postoju obžalovaného o tom, že má záujem dlh na výživnom doplatiť, a vôli plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, súd uložil trest na spodnej hranici uvedenej trestnej sadzby. Takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna i preventívna.

Súd vzhľadom na okolnosti spáchaného skutku, a osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný dospel k záveru, že u obžalovanému nie je nevyhnutné pôsobenie nepodmienečného trestu odňatia slobody a je možné v zmysle výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť. Následne sa zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť , pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v ( 1 rok až 5 rokov,) bude postačujúce obžalovanému skúšobnú určiť v trvaní 2 rokov, nakoľko mal za to, že takáto skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne preventívna a tiež postačujúca na doplatenie zameškaného výživného, pretože súd uložil zároveň obžalovanému podľa , aby v skúšobnej dobe zaplatil zameškané výživné vo výške 4 320 eur k rukám oprávnenej X. Z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Pezinok, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.