Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-175-2019.pdf
PDF · 94.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/175/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47232480, proti žalovanej: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, L., o zaplatenie 146,92 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26C 51/2018-30 zo dňa 28.02.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26C 51/2018-30 zo dňa 28.02.2019, teraz vec vedená na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B2-26C/51/2018, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 26C 51/2018-30 zo dňa 28.02.2019 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 146,92 Eur spolu s úhradou nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,45 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 146,92 Eur s príslušenstvom titulom neuhradeného nedoplatku na úhradách za služby verejnosti poskytovaných žalobcom. Podanie žaloby odôvodnil tým, že kontrolou úhrad zistil, že žalovaná ku dňu podania žaloby na súd nezaplatila úhradu v zmysle zákona. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 11.12.2017 odoslanou prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty, a. s., na adresu pre doručovanie písomností vyzval žalovanú na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaná nezaplatila úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je povinná zaplatiť aj pokutu.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, nárok žalobcu v konaní nespochybnila a v rámci prvoinštančného konania ostala nečinná, aj napriek riadnemu doručeniu žaloby a oznámeniu o verejnom vyhlásení rozsudku.
4. Po vykonaní dokazovania, mal súd prvej inštancie za ustálený skutkový stav, v zmysle ktorého žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z.. Žalovaná je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona vo výške v zmysle § 6 ods. 5 zákona, s periodicitou platenia úhrady: polročná. Žalobca výzvou zo dňa 11.12.2017 vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a poštových úhrad súvisiacich s odoslaním výzvy, avšak žalovaná pohľadávku ani sčasti neuhradila. Žalovaná žalobcovi neuhradila ani náhradu poštovného vo výške 1,45 Eur za výzvu na zaplatenie tohto nedoplatku zaslanú poštou.
5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 2 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 1, § 2, § 3 písm. b), § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a), § 7 ods. 3, § 10 ods. 2, ods. 4 písm. a), ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení právnych predpisov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní bolo na základe predložených listinných dôkazov preukázané, že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, keď nezaplatila žalobcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom. Žalovaná žalobcovi neuhradila ani náhradu poštovného vo výške 1,45 Eur za výzvu na zaplatenie tohto nedoplatku zaslanú poštou. Žalobca v súlade s § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z. z. písomne vyzval žalovanú listom zo dňa 11.12.2017 na zaplatenie nedoplatku úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Žalovaná nedoplatok istiny 146,92 Eur podľa výzvy žalobcu v požadovanej lehote neuhradila. Žalobca preto žalovanej podľa § 10 ods. 4 písm. a) zák. č. 340/2012 Z. z. vyúčtoval i úhradu poštovej sadzby vo výške 1,45 Eur za písomnú výzvu ako aj pokutu vo výške 17,00 Eur. Tieto skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané predloženými listinnými dôkazmi. Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „C.s.p.“) priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a bol vydaný nový rozsudok, v ktorom bude určená výška sumy so zohľadnením polovičnej sadzby, t. j. vo výške 73,46 Eur. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že v roku 2006 jej bol priznaný predčasný starobný dôchodok a následne starobný dôchodok. V domácnosti žije sama a od roku 2012 nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti. Vznik skutočnosti oznámila v roku 2015 Slovenskej televízii Bratislava. Podľa ustanovenia § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sadzba úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziu Slovenska znižuje na polovicu, ak ide o platiteľa, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti a nežije v spoločnej domácnosti s osobou s pravidelným príjmom. Zároveň uvádza, že súčasný výber úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska je zjavne nespravodlivý a neetický, nakoľko núti občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu a televízie využívajú alebo nie, ako aj bez ohľadu na kvalitu nimi poskytovaných služieb.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že od žalovanej neeviduje preukázanie nároku z roku 2015 podľa jej tvrdenia. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku bolo doložené až v odvolaní, teda sa nevzťahuje na žalované obdobie. K tvrdeniu, že žalovaná služby žalobcu nevyužíva, uvádza, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. a) a b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je rozhodujúce, či fyzická alebo právnická osoba, resp. jej zamestnanci, využívajú alebo nevyužívajú služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je kvalifikovaný počet zamestnancov alebo skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Úhrada za služby verejnosti je teda tzv. neekvivalentnou platbou, t. zn. že povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie.
9. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanej, táto sa k nemu už nevyjadrila svojou replikou.
10. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 C.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 26.09.2023; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.
11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
12. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b) zákona vo výške v zmysle § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrady: polročná. Žalobca výzvou zo dňa 11.12.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a poštových úhrad súvisiacich s odoslaním výzvy, avšak žalovaná pohľadávku ani sčasti neuhradila. Žalovaná žalobcovi neuhradila ani náhradu poštovného vo výške 1,45 Eur za výzvu na zaplatenie tohto nedoplatku zaslanú poštou. Na základe preukázaného skutkového stavu tak súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.
13. Žalovaná až do podania odvolania bola v rámci súdneho konania nečinná. V podanom odvolaní namietala, že v roku 2006 jej bol priznaný predčasný starobný dôchodok a následne starobný dôchodok. V domácnosti žije sama a od roku 2012 nemá pravidelný príjem zo zárobkovej činnosti. Vznik skutočnosti oznámila v roku 2015 Slovenskej televízii Bratislava (RTVS), a preto by jej mal byť znížený poplatok za dané služby na polovicu. Na preukázanie danej skutočnosti doložila k podanému odvolaniu rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016, ktoré preukazuje zvýšenie jej starobného dôchodku od 01.01.2017 (č. l. 40).
14. Odvolací súd uvádza, že takáto listina (rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016, ktoré preukazuje zvýšenie jej starobného dôchodku od 01.01.2017) nepreukazuje, tak ako dôvodne namietal žalobca, že žalovaná skutočne oznámila v roku 2015 žalobcovi skutočnosť o poberaní starobného dôchodku, na základe ktorej mal následne žalobca povinnosť znížiť jej poplatok za služby verejnosti v zmysle § 6 ods. 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na polovicu. Bolo povinnosťou žalovanej preukázať už v rámci konania na súde prvej inštancie, že v skutočnosti došlo z jej strany k oznámeniu skutočnosti, zakladajúcej vyššie uvedenú povinnosť žalobcu. Nakoľko k preukázaniu tejto skutočnosti žalovanou nedošlo ani v rámci odvolacieho konania, nemožno túto námietku žalovanej hodnotiť ako dôvodnú.
15. Navyše odvolací súd uvádza, že tieto argumenty žalovanej vznesené až v rámci odvolacieho konania tak tvoria novoty v odvolacom konaní (§ 366 C.s.p.), ktoré však netvorili dôvody a nevymedzovali rozsah odvolania a odvolací súd tak, rešpektujúc zásadu kontradiktórnosti konania, na ne už za danej procesnej situácie prihliadať nemohol. Odvolací súd zdôraznil, že aj keď ide o spotrebiteľský spor, zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku (ani v jeho osobitnej časti týkajúcej sa sporov s ochranou slabšej strany - § 290 až § 323 C.s.p.) nemožno vyvodiť odchylné ustanovenia od všeobecnej viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplývajúcej z ustanovení § 379 a § 380 C.s.p.. Rovnako pokiaľ až v odvolacom konaní predložila žalovaná nové dôkazy aj v tomto smere bolo nutné a potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je pri dokazovaní v odvolacom konaní limitovaný zákonnými ustanoveniami § 384 C.s.p., pričom z obsahu spisu nevyplýva ani jedna zo zákonných podmienok doplnenia dokazovania odvolacím súdom vyplývajúca z ustanovenia § 384 ods. 2, 3 a 4 C.s.p..
16. Keďže sporové konania vrátane spotrebiteľských sporov sa spravujú zásadou koncentrácie konania, čo nepochybne vyplýva z § 296 C.s.p., podľa ktorého spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany nie je vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne
účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Odvolací súd uvádza, že žalovaná v podanom odvolaní ani nepoukázala, ani netvrdila žiadne skutočnosti vyplývajúce z ust. § 366 C.s.p., teda, že by odvolateľka nemohla vzniesť námietky pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Bolo však úlohou odvolateľky v odvolaní dokázať, že nové prostriedky procesného útoku, resp. nové prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádzala až v odvolaní (námietka, že oznámila žalobcovi dôvodnosť na zníženie jej poplatku za služby verejnosti na polovicu), nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Keďže tento predpoklad žalovaná úspešne nesplnila, na novoty v odvolacom konaní odvolací súd nemohol prihliadnuť.
17. Taktiež námietka žalovanej, že služby žalobcu nevyužíva, je v danom súdnom konaní bezpredmetná. Odvolací súd zhodne s tvrdením žalobcu uvádza, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. a) a b) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nie je rozhodujúce, či fyzická alebo právnická osoba, resp. jej zamestnanci, využívajú alebo nevyužívajú služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je kvalifikovaný počet zamestnancov alebo skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Úhrada za služby verejnosti je teda tzv. neekvivalentnou platbou, t. zn., že povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie.
18. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ustanovením § 195 C.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán (v danom prípade výlučne žalobcu), citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 C.s.p. zdôvodnil.
19. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Nakoľko v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p..
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).