Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-78-2022.pdf
PDF · 80.81 KB
Case nature
Subarea
3Ek/78/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: M. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX O., právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Riedl, Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 50 490 044, proti povinnému: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, o vymoženie 182,26 eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Hana Cibulková, Opletalova 96, 841 07 Bratislava, IČO: 42 133 556, pod sp. zn. 318EX 46/2022, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti oprávneného voči výrokom II - V. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/78/2022 zo dňa 16.08.2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
II. Súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 16.08.2022 uznesenie, ktorým exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil (výrok I.) a nepriznal oprávnenému nárok na trovy exekučného konania (výrok II.), ani nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie (výrok III.), oprávnenému uložil povinnosť nahradiť povinnému trovy exekučného konania vo výške 49,82 eur (výrok IV.) a súdnemu exekútorovi vo výške 36 eur (výrok V.). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že exekúciu zastavil z dôvodu zániku vymáhanej pohľadávky jednostranným započítaním na základe kompenzačného prejavu z 20.08.2020, a to ešte pred začatím exekučného konania (ktoré sa začalo 03.01.2022). O trovách rozhodol podľa § 195, § 196, § 197 ods. 1,2, § 198 ods. 2, § 199, § 199a ods. 1, 2, § 199b, § 199c ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a ustanovení vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017“) a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znesení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004“). Konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je konanie sporovej povahy, v ktorom má v zásade právo na náhradu svojich trov len jedna zo strán tohto sporu, teda oprávnený alebo povinný, podľa úspechu v konaní. Oprávnený si vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 78,78 eur, ktorý mu však vyšší súdny úradník nepriznal nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie, ktoré možno oprávnenému pričítať.
2/ Ďalej uviedol, že povinný potenciálne vynaloží v priebehu exekučného konania viac druhov výdavkov, za jeho trovy však zákon považuje len trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie (§ 61k). Podávanie týchto návrhov povinného nie je časovo obmedzené, avšak odkladný účinok vyvoláva len návrh podaný do uplynutia lehoty pätnástich dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a v neskorších návrhoch môže povinný úspešne namietať len dôvody, ktoré nastali po uplynutí spomenutej lehoty, resp. po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, okrem prípadu, keď povinný dokáže, že bez vlastnej viny tieto skutočnosti nemohol uplatniť skôr (koncentračný princíp). Predpokladom pre priznanie náhrady trov povinného je úspech v tomto konaní, t. j. situácia, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie. Vzhľadom na úspech povinného v konaní, priznal povinnému vyšší súdny úradník trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby ( príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 17.02.2022) vo výške 49,82 eur s DPH, v súlade s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré mu má zaplatiť oprávnený.
3/ V súvislosti s trovami súdneho exekútora poukázal na § 22 ods. 2 vyhlášky č. 68/2017, podľa ktorého mu patrí náhrada paušálnych výdavkov v celkovej výške 36 eur s DPH, nakoľko do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie nastal iný dôvod na ukončenie exekúcie (zánik vymáhaného nároku). Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súdnemu exekútorovi patrí minimálne náhrada paušálnych výdavkov, ktorá je určená vyhláškou č. 68/2017 vo výške 60 eur (znížená v zmysle § 22 ods. 2 o 50 %), ktorá sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty za každú exekučnú vec, ktorá mu je pridelená. Preto priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 36 eur s DPH a na ich úhradu zaviazal oprávneného, pretože oprávnený nesie so svojou pohľadávkou aj procesné riziko, ktoré spočíva v nesení nákladov na súdnu ochranu. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie uviedol, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné dôvod zastavenia pričítať vždy, nakoľko pokiaľ by návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, žiadne náklady by súdnemu exekútorovi s vedením exekúcie nevznikli.
4/ V zákonom stanovenej lehote podal voči výrokom II - V. uznesenia sťažnosť oprávnený. Aj keď nesúhlasil so záverom súdu, že úkon započítania pohľadávok mailovou správnou adresovanou jeho právnemu zástupcovi bol platný, voči výroku o zastavení exekúcie sťažnosť nepodal (z dôvodu, že súd vlastnou činnosťou zistil, že povinný v inej exekúcii ponížil svoj nárok). Bol toho názoru, že započítací prejav povinným platne urobený až po začatí exekúcie a preto nesúhlasil s povinnosťou náhrady trov konania povinnému. Oznámenie o jednostrannom započítaní bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného, ktorého zastúpenie však už dňa 20.08.2020 nebolo platné. Toto bolo podľa Zmluvy o poskytovaní právnych služieb platné iba do právoplatnosti vo veci samej (vedenej na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 19Csp/68/2018), t.j. do 16.5.2020. Správa jeho zástupcu ako výzva na zaplatenie judikovaných trov konania povinnému bola jeho odmena, ako si v Zmluve dohodli. Odpoveď, v ktorej ani nebol priložený rozsudok, na ktorý sa povinný odvolával, tak bola neurčitá. Ak mal záujem povinný započítať ich vzájomné pohľadávky, mal takýto prejav vôle adresovať oprávnenému. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zmeniť, priznať mu voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.
5/ Povinný sa k sťažnosti nevyjadril.
6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
11/ Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
12/ Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
13/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
14/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
15/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
16/ Podstatou sťažnosti podanej oprávneným nebola vec sama (zastavenie exekúcie), ale výroky týkajúce sa nepriznania jeho trov a jeho povinnosti nahradiť trovy exekúcie povinnému a súdnemu exekútorovi, pričom v sťažnosti požiadal i o priznanie trov. Povinný tvrdil, že dôvod zastavenia exekúcie nastal až po začatí exekúcie a preto nie je povinný zaplatiť trovy konania povinnému.
17/ Zásadným pre rozhodnutie vo veci je fakt, že súd exekúciu zastavil a voči zastavujúcemu výroku oprávnený sťažnosť nepodal (dôvod, pre ktorý sťažnosť voči tomuto konkrétnemu výroku nepodal, nie je z hľadiska zákona relevantný). Uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku po márnom uplynutí lehoty na podanie sťažnosti nadobudlo právoplatnosť. Na posúdenie zavinenia zastavenia exekúcie oprávneným nemohli mať vplyv jeho sťažnostné tvrdenia o tom, kedy zaniklo právnemu zástupcovi oprávneného plnomocenstvo a komu bol započítací prejav adresovaný, ani kedy podľa neho došlo k platnému započítaniu, pretože sa týkali samotného zániku pohľadávky ako dôvodu zastavenia exekúcie, ktorý sťažnostný súd bez podania sťažnosti voči výroku o zastavení exekúcie nemohol nanovo posudzovať a rozhodovať s poukazom na § 230 CSP. Ak chcel oprávnený tieto otázky v sťažnostnom konaní riešiť, mal podať sťažnosť voči celému rozhodnutiu, nielen voči výrokom o trovách. Keďže tak neurobil, boli jeho tvrdenia o momente zániku vymáhaného nároku bezpredmetné. Sudca preto pri rozhodovaní o sťažnosti vychádzal zo záverov právoplatného (exekúciu) zastavujúceho rozhodnutia, podľa ktorých návrh na vykonanie exekúcie bol podaný nedôvodne, pretože vymáhaný nárok zanikol ešte pred začatím exekučného konania.
18/ V exekučnom konaní je koncepcia povinnosti náhrady trov uloženej oprávnenému (či už voči súdnemu exekútorovi alebo voči povinnému) postavená na princípe jeho zavinenia. Nedôvodné podanie návrhu na vykonanie exekúcie - z dôvodu zániku vymáhaného nároku pred začatím exekúcie - bez sporu patrí do kategórie dôvodov zastavenia exekúcie, ktoré možno oprávnenému pričítať. Oprávnenému preto vyšší súdny úradník v súlade so zásadou úspechu vo veci nepriznal trovy exekúcie a podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku mu uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie (v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie) povinnému. Preto možno uzavrieť, že oprávnenému z procesného hľadiska možno pričítať zavinenie zastavenia exekúcie a z tohto dôvodu je v zmysle § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný nahradiť povinnému trovy vo výške určenej napadnutým uznesením.
19/ Pokiaľ ide o výrok, podľa ktorého má oprávnený zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, sťažnosť oprávneného v tejto časti neobsahuje podstatné náležitosti podľa § 243 CSP (najmä čoho sa vo vzťahu k trovám súdneho exekútora sťažovateľ domáha - ako žiada súd o jeho sťažnosti rozhodnúť). Podľa § 246 CSP sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania pri sťažnosti nepoužijú. Sťažnosť bola v tejto časti nielen neodôvodnená, ale i neúplná, a preto nedôvodná. Súd dodáva, že z jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že exekútorovi zásadne patrí náhrada trov exekúcie s výnimkami uvedenými v ustanovení § 198 ods. 1 Exekučného poriadku a § 199c ods. 2 pred bodkočiarkou Exekučného poriadku, pričom v tomto prípade nenastala žiadna zo zákonom výslovne predpokladaných výnimiek, kedy by súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal. K ukončeniu exekúcie nedošlo vymožením ani splnením vymáhaného nároku povinným v exekúcii, ale jej zastavením, v dôsledku čoho súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu výdavkov v zmysle § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Pretože bola exekúcia zastavená z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, je povinný nahradiť podľa § 199c ods. 1 CSP trovy súdneho exekútora vo výške 36 eur, tak ako správne uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení.
20/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov, sudca sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
21/ Nakoľko oprávnený nebol v súvislosti so svojou sťažnosťou úspešný, povinný sa k sťažnosti nevyjadril (teda mu nevznikli trovy sťažnosti), sudca žiadnemu z účastníkov náhradu trov sťažnostného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).