Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-2-2023.pdf
PDF · 96.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/2/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/X, XXX XX G., proti žalovanému: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/X, XXX XX G., o zaplatenie 2.050 EUR, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 30. septembra 2022, č. k.: 5C/42/2020-124, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.050 EUR, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalobcom.“ 2. V rozhodovanom spore ide o vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobkyne, B. D., nar. X. X. XXXX, ktorý zomrel v priebehu sporu dňa XX. X. XXXX. B. D. podal žalobu o zaplatenie 2.050 EUR dňa 16.12.2020 z toho dôvodu, že sa so žalovaným dohodol, že mu z Nemecka privezie pre manželku ako vianočný darček „auto do mesta“ Volkswagen Fox pred Vianocami 2018. Žalovanému odovzdal dňa 18.12.2018 preddavok 1700 EUR za účelom kúpy motorového vozidla a následne mu dal 350 EUR na vybavenie administratívnych formalít. Žalovaný auto priviezol, odovzdal ho žalobcovi, pričom pri jazde manželka žalobcu namietala, že sa ťažko riadi, nakoľko nemá servo riadenie. Žalobca žalovanému vozidlo vrátil a žiadal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. 3. Žalovaný sa bráni tým, že žalobca požiadavku v ústnej dohode ohľadom serva neuviedol, po dovezení si vozidlo prevzal, tým dohodu považoval za splnenú. Následne na požiadanie žalovaného vozidlo chcel predať, čo sa nepodarilo a vozidlo je pre žalobcu, resp. žalobkyňu uložené. 4. Okresný súd dospel k záveru, že medzi stranami nie je sporná dohoda, na základe ktorej mal žalovaný pre žalobcu kúpiť v Nemecku osobný automobil značky Volkswagen Fox, že žalobca žalovanému vyplatil 1.700 EUR ako kúpnu cenu a 350 EUR na úhradu nákladov spojených s prihlásením osobného motorového vozidla. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca vymienil vlastnosti vozidla, teda aj to, že má mať servo riadenie. Nakoľko žalovaný takéto auto nepriviezol, odstúpil od zmluvy. Právne vec súd posúdil tak, že v odôvodnení rozhodnutia citoval § 499, § 457, § 597, § 588 OZ, a § 451 OZ upravujúci bezdôvodné obohatenie. Dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od kúpnej zmluvy, pretože vec nemala vymienené vlastnosti, čím došlo k zrušeniu zmluvy. V tejto súvislosti súd konštatoval, že medzi stranami nebola sporná ústna dohoda, na základe ktorej mal žalovaný zakúpiť v Nemecku pre pôvodného žalobcu osobné motorové vozidlo Volkswagen Fox, ani to, že mu poskytol cez 1.700 EUR ako kúpnu cenu a 350 EUR na náklady spojené s prihlásením osobného motorového vozidla. Súd uviedol, že „jednoducho povedané, žalovanému predchodca žalobkyne zaplatil kúpnu cenu za motorové vozidlo a za prihlásenie vozidla, ktoré sa nikdy nedostalo do jeho vlastníckej sféry“. Žalobcovi tak priznal nárok z bezdôvodného obohatenia.
5. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Žalobou žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. 6. Namietal, že súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými pre objektívne rozhodnutie aj jednoznačne vyhovel žalobkyni, pričom jeho argumenty nezobral pri vyhodnotení dôkazov do úvahy. Podľa jeho názoru súd rozhodol nad rámec žaloby. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a v celom konaní ide o tvrdenie proti tvrdeniu. On v dobrej viere pristúpil na požiadavku pôvodného žalobcu priviezť mu zahraničia bez akejkoľvek záruky motorové vozidlo pre manželku ako dar. Žalobca (B. D.) si bol vedomý, nakoľko mal už skúsenosť pri takto dovezeného vozidla, že nikto nič negarantuje. Vozidlo sa nedá vrátiť. Nikde neexistuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca požadoval „servo" pri danom vozidle. Túto vlastnosť si žalobca absolútne nevymienil. Uplatnenú požiadavku splnil podľa ústnej dohody, venoval tomu čas a peniaze. Až následne došlo ku konfliktu, ktorý vyvolala manželka pôvodného žalobcu, terajšia žalobkyňa, ktoré nemala vedomosť o ich dohode. 7. Na jeho strane určite nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Vozidlo je k dispozícii žalobkyni, peniaze za jeho kúpu vyplatil. Vozidlo nie je jeho vlastníctvom aj žalobkyňa ho má stále k dispozícii od jeho dovozu. V prípade rozhodnutia súdu by bol poškodený, pretože by musel vrátiť peniaze. V replike uviedol, že sa nemá k čomu vyjadriť, pretože žalobkyňa nič neuviedla. 8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že s odvolaním nesúhlasí a trvá na rozsudku okresného súdu. 9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b, c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). 10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Okresný súd vec po právnej stránke posúdil v zmysle ustanovenia o kúpnej zmluve, od ktorej pôvodný žalobca odstúpil, čím došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu bez toho, aby dané skutočnosti jednoznačne vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, resp. jeho vyhodnotenia zároveň nesprávne posúdil vzťah medzi stranami sporu. 11. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca si nechal žalovaným priviezť osobné motorové vozidlo konkrétnej značky Volkswagen Fox. Za týmto účelom mu odovzdal 1.700 EUR na kúpu vozidla. Pôvodný žalobca vo svojej žalobe (č. l. 1) sám uvádza, že žalovaný „mi na moje požiadanie kúpil v Nemecku, avšak nie podľa mojich technicky predstáv“. osobné motorové vozidlo. Následne napr. v oznámení o spáchaní trestného činu už používa pojmy „aby mi zabezpečil dodanie osobného motorového vozidla“. Vo vyjadrení pôvodný žalobca v liste zo dňa 19. 3. 2021 (č. l. 57) v bode 6. uvádza, že si vedomý, že vozidlo sa nedá vrátiť do bazáru, preto oslovil s kúpou skúseného odborníka. 12. Žalobca v konaní nikdy nebol ako strana sporu vypočutý. Je nepochybné, že so žalovaným sa ústne dohodli na kúpe motorového vozidla. Okresný súd žiadnym spôsobom nevenoval pozornosť spôsobu nadobudnutia tohto motorového vozidla a to jednak vo vzťahu predajca v Nemecku vo vzťahu k žalovanému, ktorý osobne osobné motorové vozidlo kupoval, a následne vzťahu pôvodného žalobcu a žalovaného. Napr. zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 2. 9. 2022 z prednesu žalobkyne vyplýva, že bývalý manžel žalovaného poveril, či by mu kúpil auto do mesta. Zo zápisnice o pojednávaní napr. vyplýva aj to, že súd vypočul navrhnutého svedka B. D., pričom o tomto vykonanom dôkaze sa vôbec nezmieňuje, v rozhodnutí neuvádza, že tento dôkaz vykonal a ako ho vyhodnotil, čím došlo aj k porušeniu práva strán sporu na riadne odôvodnenie. 13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 14. Súd napr. vôbec nevypočul žalovaného, Potom nie je úplne zrejmé, na základe akých dôkazov dospel k záveru, že došlo k uzavretiu ústnej dohody a konkrétne akej. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Pôvodný žalobca nenavrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného na ním tvrdené skutočnosti, a to za situácie, kedy k uzavretiu zmluvy malo dôjsť ústnou formou, pričom na preukázanie týchto skutočnosti je nevyhnutné strany sporu vypočuť za účelom zistenia prejavu ich vôle. Nie je zrejmé, ako inak potom súd dospel k záveru, k uzavretiu akej zmluvy došlo, keď žalobca takýto dôkaz nenavrhol, súd ho nemohol vykonať, potom žalobca, resp. žalobkyňa nemohla uniesť dôkazné bremeno, ako to namieta žalovaný.
15. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, či žalovaný najskôr s predávajúcim v Nemecku uzatvoril kúpnu zmluvu vo svojom mene, resp. či auto kúpil on, čím by sa stal jeho vlastníkom a následne by ho predal žalobcovi, alebo uzatvoril s pôvodným žalobcom iný druh zmluvy, na základe ktorej žalovaný kupoval vozidlo priamo pre žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by boli uzatvárané 2 zmluvy, žalovaný ani netvrdil, že by auto kupoval pre seba. Z rôznorodých vyjadrením žalobcu však vyplýva, že hovoril o kúpe vozidla, preto sa možno len domnievať, že vozidlo chcel kúpiť od žalovaného po vybavení všetkých formalít. V tomto smere sa ani žalovaný dostatočne nevyjadril a je potrebné tieto rozpory odstrániť a náležite zistiť skutkový stav. 16. Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 17. Základnými predpokladmi pre uzavretie kúpnej zmluvy je: adresnosť právnych úkonov určitému subjektu; vzájomnosť úkonov (prejavov vôle), zhodnosť obsahu právnych úkonov prejavená navonok. 18. Ak by žalovaný vozidlo kupoval vo vlastnom mene v Nemecku, vlastníkom by sa stal on, je však potrebné odstrániť tento rozpor a žalovaný by mal predložiť kúpnu zmluvu, ktorou kupoval vozidlo v Nemecku od predajcu. Okresný súd vôbec nevenoval pozornosť dôkazu na čísle listu 116g, pričom ide o nedostatočne čitateľnú kópiu, je vysoko pravdepodobné, že predajca MC Automobile predal sporné vozidlo žalovanému, pretože podľa označenia "Kaufvertrag" ide o kúpnu zmluvu zo dňa 18.12.2018, ktorá je vystavená na meno žalovaného, pričom pre zlú čitateľnosť kópie nie je možné bližšie zistiť obsah zmluvy, napr., kto je A. I., zrejme pôvodný majiteľ auta a MC Automobile je len sprostredkovateľ predaja. 19. Z dokazovania nevyplynulo, že bola alebo mala byť uzavretá ďalšia zmluva o kúpe vozidla, pretože okresný súd tomu nevenoval pozornosť a uzavrel, že medzi žalobcom a žalovaným už bola uzavretá kúpna zmluva, pričom nie je zrejmé kedy a za akých podmienok. 20. Podľa obsahu vykonaného dokazovania v danom prípade medzi pôvodným žalobcom a žalovaným mohlo dôjsť aj k uzavretiu príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ, podľa ktorého Príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. 21. Podľa § 727 OZ Príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie. 22. Podľa § 728 OZ Príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil. 23. Je zjavné, že pôvodný žalobca žalovanému poskytol žalovanému primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu, kúpu auta, tiež mu žalobca hradil náklady. V takomto prípade ide o to, že výsledok sa nemusí dostaviť, teda žalovaný sa mohol vrátiť bez auta. Príkazná zmluva upravuje vzťah medzi príkazcom (mandantom), ktorý dáva príkazníkovi (mandatárovi) určitý príkaz na vykonanie niečoho. Upravuje teda vnútorný vzťah medzi oboma účastníkmi, t.j. ich vzájomné práva a povinnosti. Na úpravu tohto vnútorného vzťahu sa nevyžaduje určitá forma zmluvy, hoci nie je vylúčené, že sa príkazná zmluva uzavrie v písomnej forme. Príkazník však spravidla koná za príkazcu voči tretím osobám a na to, aby mohol konať za príkazcu, musí mať od príkazcu splnomocnenie vo forme plnomocenstva, ktoré musí zodpovedať podmienkam ustanoveným v § 31 (pozri vysvetlivky k tomuto ustanoveniu). Podľa § 31 ods. 1 v plnomocenstve musí byť uvedený rozsah zástupcovho oprávnenia. To znamená, že vnútorný vzťah medzi príkazcom a príkazníkom založený príkaznou zmluvou je premietnutý do vonkajšieho vzťahu príkazníka k tretej osobe prostredníctvom plnomocenstva. Z doteraz vykonaného dokazovania nevyplynulo, že žalovaný konal navonok vo vzťahu k predajcovi ako príkazca. Žalovaný má právo na odmenu aj v prípade, keď sa výsledok nedostavil. Dosiahnutie určitého výsledku nie je preto pojmovým znakom príkaznej zmluvy. Z dokazovania zatiaľ nevyplynulo, či si strany dohodli nejakú odmenu. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy však nepatrí jej odplatnosť, hoci zákon odplatnosť nevylučuje. 24. Príkazník vykonáva činnosť pre príkazcu, t. j. v jeho záujme. Nerobí to teda pre seba, vo vlastnom záujme, ale v záujme príkazcu. V záujme príkazcu vykonáva činnosť aj vtedy, ak z plnomocenstva výslovne nevyplýva, že koná za príkazcu (§ 32 ods. 1), a keď koná vo vlastnom mene. Bude však pravidlom, že príkazník bude konať v mene príkazcu, a vtedy vzniknú práva a povinnosti priamo príkazcovi (pozri § 32 ods. 2). 25. Samozrejme, treba zároveň poukázať na § 733 OZ, podľa ktorého Zmluvou o obstaraní veci sa obstarávateľ zaväzuje objednávateľovi obstarať určitú vec. Obstarávateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby. Objednávateľ je povinný obstarávateľovi za obstaranie veci poskytnúť odmenu.
26. Zmluva o obstaraní veci je poddruhom príkaznej zmluvy. Ide o špeciálnu zmluvu, ktorá je druhom príkaznej zmluvy. Z toho vyplýva aj vzťah úpravy tejto zmluvy ako osobitnej úpravy k úprave príkaznej zmluvy ako všeobecnej úpravy. Pojmovým znakom tejto zmluvy je, že je vždy odplatná, na rozdiel od príkaznej zmluvy, ktorá je odplatná len vtedy, keď je odmena výslovne dohodnutá alebo keď je obvyklá. Ako je vyššie uvedené, doteraz nie je zrejmé, či bola dohodnutá odplata alebo nie. Nie je úplne logické, prečo žalovaný bez nároku na odmenu vykonal pre žalobcu nejakú činnosť, teda mu išiel zaobstarať auto, pričom sa takto vystavil riziku sporu. 27. Posúdenie vzťahov je významné pre posúdenie sporu. Ak by žalovaný auto kúpil vo vlastnom mene a pre seba, je jeho vlastníkom, došlo by k jeho obohateniu a mal by peniaze vrátiť žalobkyni. Ak však následne po jeho kúpe auto predal žalobcovi, a tento sa odovzdaním veci stal jeho vlastníkom (registrácia, resp. evidencia je bezpredmetná), mohol odstúpiť od kúpnej zmluvy, pri dodržaní zákonných lehôt. Ak sa žalobca priamo stal vlastníkom motorového vozidla na základe uzavretej príkaznej zmluvy, musel by od nej odstúpiť, čo však nemá vplyv na to, že sa stal vlastníkom motorového vozidla. Súd musí zohľadniť a vyhodnotiť zánik príkaznej zmluvy, napr. splnením príkazu z príkaznej zmluvy (je najprirodzenejším spôsobom zániku príkaznej zmluvy), odvolaním príkazu príkazcom (osobitné následky tohto spôsobu zániku sú upravené v § 732), výpoveďou príkazníka - bližšie podmienky zákon neupravuje; ak to nie je upravené ani v zmluve, otázku, na aké plnenia vyplývajúce z príkaznej zmluvy má príkazník právo, treba posudzovať analogicky (pozri § 853) podľa § 732, ktorý sa vzťahuje na odvolanie príkazu; smrťou príkazníka, ak je príkazníkom fyzická osoba. V takomto prípade však vlastníctvo vozidla zostáva príkazníkovi, teda žalobkyni a žalovaný nemôže vydať bezdôvodné obohatenie, pretože sa nijako neobohatil, pretože auto patrí teoreticky žalobkyni, keď nebolo prejednané v dedičskom konaní a potom môže byť aj iný okruh účastníkov. 28. Na základe doteraz vykonaného dokazovania, keď bola uzavretá ústna zmluva medzi pôvodným žalobcom a žalovaným, ktorú súd nevyhodnotil a nepodriadil pod príslušné zákonné ustanovenie, nebolo nepochybne preukázané, že by obsahom zmluvy bola vymienená vlastnosť, servo riadenie. To, že autá v tomto období to mali a malo to byť samozrejmosť, nepreukazuje, že to bolo dohodnuté, naviac za situácie, ak sa tieto autá vyrábali bez servo riadenia a táto možnosť bola vo vyššej výbave. Žalovaný nemal dôvod priviezť vozidlo bez danej špecifikácie, ak by o tejto požiadavke vedel, resp. bola vymienená. Daný spor sa dá jednoducho popísať aj tak, že žalobca chcel pre manželku konkrétny typ auta, ktorý mu zabezpečil žalovaný a na čo mu finančné prostriedky poskytol žalobca (teda žalovaný nekupoval za svoje a ani zrejme pre seba). Až následne po tom, čo auto vyskúšala terajšia žalobkyňa došlo k výtke o danom nedostatku riadenia s tým, že auto nechcú, hoci dobre žalobca vedel, že vrátenie nie je možné do Nemecka a jeho predaj sa tiež nepodaril. 29. Až po zodpovedaní všetkých nastolených otázok, vytvorenia uceleného skutkového obrazu, teda náležitého zisteniu skutkového stavu môže súd vo veci rozhodnúť a svoje závery založiť na tom, čo je preukázané, nie na domnienkach a záveroch, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania. 30.O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.