Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-170-2012.pdf
PDF · 75.72 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/170/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v právnej veci navrhovateľky: U.. B. I., rod. K.F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z.F. XX, Bratislava, štátna občianka SR, zastúpená splnomocnenou právnou zástupkyňou: advokátska kancelária E., S..X..F.., so sídlom B. X. X, Bratislava, proti odporcovi: U.. U. I., E.. XX.X.XXXX, J. bytom Z. XX, Bratislava, toho času bytom Z. XX, Bratislava, štátny občan SR, o návrhu na rozvod manželstva , takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Ing. B. I., X.. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z. XXX/XX, Bratislava- Ružinov, a odporcu U.. U. I., E.. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Z.Č. XXX/XX, Bratislava-Ružinov, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Obvodným národnom výborom Bratislava I okres Bratislava - Mesto, zapísané v knihe manželstiev - sobášnej matrike Obvodného národného výboru Bratislava I vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX X.ozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.7.2012, doplneným dňa 3.8.2012 a dňa 14.8.2012 sa navrhovateľka v zastúpení splnomocnenou právnou zástupkyňou domáhala rozvodu manželstva s odporcom, s odôvodnením, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Bratislave. Spočiatku bolo manželstvo účastníkov harmonické, z manželstva sa narodili 3 deti. Neskôr sa odporca začal doma správať neúnosne, bezdôvodne vyvolával konflikty kvôli malichernostiam, na všetko reagoval podráždene a s krikom, preto navrhovateľka sa snažila riešiť jeho správanie, mala záujem riešiť situáciu aj pohovorom s odporcom a tiež konzultovala situáciu v rodine s odborníkmi z odboru psychológia i psychiatria, v dôsledku čoho odporca i absolvoval niekoľko stretnutí u psychológa, ale k jeho posledným návrhom sa postavil odmietavo. Z uvedených dôvodov podala navrhovateľka už v roku 2006 návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie však bolo zastavené pre nedoplnenie podania navrhovateľkou. Odporca však naďalej nezmenil svoje negatívne správanie ,začal navrhovateľku kontrolovať, vrátane jej osobných vecí, začal ju obmedzovať v kontakte s priateľkami, s rodinou, začal jej obmedzovať prístup k financiám,
znemožnil užívanie spoločného auta. Takéto dominantné správanie navrhovateľka veľmi citlivo vnímala. Následne sa navrhovateľka snažila nájsť aj ďalšie kompromisné riešenia, dojednať pravidlá spoločného fungovania, tieto však boli zo strany odporcu porušované, k čomu sa pridružili opakované fyzické ataky voči navrhovateľke, v dôsledku čoho navrhovateľka opakovane podala na príslušnom OR PZ aj trestné oznámenia. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že z manželstva sa narodili tri maloleté deti, t.č. plnoleté: O. I., nar. X.X.XXXX, Š. I. E.. XX.X.XXXX, W. Ž., E.. X.X.XXXX. Navrhovateľka tiež uviedla, že nevie zabudnúť na list, ktorý napísala dcéra
Ž.F. a adresovala otcovi, aby už nekričal, že ich bolí z toho hlava. Taktiež označila navrhovateľka hospodárenie s odporcom za veľmi problémové a intímne spolužitie od roku 2010 žiadne.
Odporca zaslal do spisu dňa 18.9.2012 písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, dôvody uvedené v návrhu považoval za pravdivé, čiastočne pravdivé a nepravdivé. Na pojednávaní dňa 16.10.2012 uviedol, že s návrhom na rozvod súhlasí a odmietol vypovedať. Na vyhlásenie rozsudku sa do pojednávacej siene nedostavil, svoju neprítomnosť neodôvodnil ani neospravedlnil, a preto súd vyhlásil rozhodnutie v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so sobášnym listom, s písomným návrhom na rozvod zo dňa 30.6.2006, s uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. XX T. XXX/ XXXX-X zo dňa 2.8.2006, s písomným záznamom spísaným dňa 17.6.2012 a dňa 30.6.2012 na OR PZ Bratislava III, s námietkou a písomnými podaniami odporcu, ako i ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX, u oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili tri mal. deti I.: O. I., E.. X.X.XXXX, Š. I., nar. XX.X.XXXX, W. Ž.F., E.. X.X.XXXX.Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Z. XX, Bratislava.
Podľa §-u 88 ods. 1 písmeno a O.s.p, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa slovenského právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Súd mal z vykonaného dokazovania a výsluchu účastníkov konania za preukázané, že v danom prípade sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu manželstva účastníkov konania a preto návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu. Počas prebiehajúceho súdneho konania súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené do takej miery, že ich manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel, pretože účastníci konania ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú, majú komplikované hospodárenie, obaja súhlasia s rozvodom manželstva a navyše odporca odmietol vypovedať na pojednávaní k príčinám rozvratu ich manželstva , teda neprejavil žiadny záujem vec objektívne riešiť súdnou cestou, čo prezentoval aj tým, že bez zjavného dôvodu odišiel z prebiehajúceho súdneho pojednávania a nevyčkal na rozhodnutie súdu, čím deklaroval svoj nezáujem na konečnom doriešení manželských nezhôd rozhodnutím súdu. Preto súd pri svojom rozhodovaní prihliadol najmä na výpoveď navrhovateľky a prejavený súhlas účastníkov s rozvodom manželstva a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Ako hlavnú
príčinu rozvratu manželstva súd ustálil zmenené, stupňujúce sa negatívne správanie odporcu k navrhovateľke, jeho odmietajúce postoje k objektívnemu riešeniu ich manželských vzťahov, odmietanie terapie, následné citové ochladenie, odcudzenie manželov, ktoré má dlhodobý charakter.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta práva O.s.p. s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, zo strany navrhovateľky a jej právnej zástupkyni nakoľko sa po vyhlásení, odôvodnení a právnom poučení tohto práva výslovne vzdali, čo súdu potvrdili svojím podpisom do zápisnice. Proti tomuto rozsudku má právo podať odvolanie odporca a to v lehote do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 157 ods. 1 O.s.p. , § 205 ods. 1 O.s.p. /.