Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/169/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Králom, v právnej veci navrhovateľa: X. M., V. XXX XX B. Č.. XXX, D. P., D. F., zastúpený: JUDr. Peter Dolný, advokát, ul. Matice slovenskej č. 8, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Súd žalobný návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.12.2011 domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 8.681,67 EUR s prísl.

Žalobný návrh odôvodnil tým, že ako chodec a účastník cestnej premávky, utrpel pri dopravnej nehode dňa 17.8.2007 v Y.N. X., D. P. D. N. XX B.. X. K.. X. D. U. X. R. A. W.: P. XXX R. C.. Z. spôsobil dopravnú nehodu a to tak, že na vyznačenom prechode pre chodcov za križovatkou na ceste I. triedy I/50 v obci Y. X. K.razil chodca - navrhovateľa, ktorý prechádzal cez prechod z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča.

Rozsudkom OS Prievidza zo dňa 11.2.2010 č.k. -361 bol obžalovaný C.. Z. Z. odsúdený a uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že dňa 17. augusta 2007 o 20.00 hod. viedol po ceste I/50 smerom z obce B. X. Y. D. B. D. U. X. K.. R. A. Xpričom na vyznačenom priechode pre chodcov za križovatkou cesty I/50 a ulicou T. z dôvodu nevenovania sa vedeniu motorového vozidla zrazil chodca X. M., ktorý prechádzal cez tento prechod z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča, čím porušil ustanovenie , Za spáchaný prečin ublíženia na zdraví bol C.. Z. odsúdený podľa na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, výkon ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na 18 mesiacov.

Prvostupňový súd nezistil žiadnu spoluvinu a spoluzavinenie poškodeného (chodca). Aj vykonaným znaleckým dokazovaním C.. T. R. C.. M. bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že poškodený išiel mimo prechodu pre chodcov.

Ako prvostupňový súd, tak ani Krajský súd Trenčín, nemenil skutkový základ, skutkovú vetu, akým spôsobom sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti. Jednoznačne aj KS Trenčín definoval a potvrdil, že chodec išiel cez prechod pre chodcov. Že mal poškodený alkohol v krvi vo výške 1,4g/kg vyplýva, že bol na oslave, čo nikdy nepopieral, a že požil alkohol pred dopravnou nehodou, avšak cez cestu v

obci Y. X. prechádzal po vyznačenom prechode pre chodcov a vodič z dôvodu nevenovania sa vedeniu motorového vozidla zranil chodca.

Právne neodôvodnené a neopodstatnené KS Trenčín vo svojom písomnom vyhotovení rozsudku zo dňa 8.9.2010 na strane 3. zrušil výrok o treste zákazu činnosti obžalovanému, uviedol, že " bolo potrebné vziať do úvahy i dosť závažné spoluzavinenie poškodeného". Krajský súd Trenčín ani pri ústnom vynesení rozsudku a jeho zdôvodnení nevysvetlil a nešpecifikoval prítomným v pojednávacej miestnosti tzv. závažné spoluzavinenie poškodeného. Toto Krajský súd Trenčín ani neučinil vo svojom písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odôvodňujúcej časti.

Navrhovateľ sa stal dôsledkom vážnych zranení pri dopravenej nehode a ich následkov invalidným dôchodcom.

Z titulu povinného zmluvného poistenia odporca poukázal navrhovateľovi náhradu škody v celkovej výške 8.681,67 EUR. Odporca uznal nároky navrhovateľa v položkách

-strata na zárobku počas PN

- SSU

- Bolestné

Náhradu škody a jej úhradu odporca zdôvodnil listami zo dňa 26.7-2011 a 7.9.2011.

Odporca celkovú sumu vyrátal na 17.364,34 EUR. Túto sumu však odporca krátil o polovicu z dôvodu tzv. spoluviny vo výške 50%. Krátenie náhrady odporca zdôvodňoval rozsudkom KS Trenčín z 8.9.2010. Krátenie odporca tiež zdôvodňoval požitím alkoholu a prechádzaním cez cestu mimo vyznačeného prechodu pre chodcov.

S krátením ako aj s dôvodmi krátenia, ktoré uvádza odporca, navrhovateľ nesúhlasí. Pravdou je a to vždy tvrdil, že v ten večer 17.8.2007 bol na oslave 50. narodenín svojho priateľa a kolegu a teda požil alkohol. Cez cestu navrhovateľ však prechádzal rovno, priamo bez kolísavých pohybov, keď zrazu sprava vysokou rýchlosťou na prechode pre chodcov do neho narazilo osob. Motorové vozidlo R. A.. Navrhovateľ považuje 50% krátenie vykonané odporcom za účelové.

Navrhovateľ teda svoj žalovaný nárok vyčíslil nasledovne:

Bolestné 465 bodov x 12,455 (hodnota bodu r. 2007) EUR

Spolu 5.792,-EUR

Tzv. Spoluvina 50%

Spolu k náhrade 2.896,-EUR

Sťaženie spoločenského uplatnenia 200 bodov x 12,455 EUR

Spolu 2.491,-EUR

Tzv. Spoluvina 50%

Spolu k náhrade 1.245,-EUR

Strata na zárobku počas PN 1.338,33,-EUR

Tzv. spoluvina 50%

Spolu k náhrade 669,17,-EUR

Bolestné 52,5 x 12,455

Spolu 654,-EUR

Sťaženie spoločenského uplatnenia 530 x 13,374

Spolu 7.089,-EUR

Tzv. spoluvina 50%

Spolu k náhrade 3.871,50,-EUR

Rekapitulácia:

Spolu 17.363,34,-EUR

Odporca uhradil v roku 2011 sumu 8.681,67,-EUR (krátenie o 50%)

Navrhovateľ žiada spolu k náhrade ešte čiastku 8.681,67,-EUR.

Odporca v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu žiadal tento ako nedôvodný zamietnuť. Dôvodil tým, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca bol ku dňu 17.8.2007 povinným zmluvným poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla R. A. W.: P. XXX R.. Rovnako nepovažoval za sporné, že dňa 17.8.2007 došlo k dopravnej nehode (zrážke uvedeného vozidla a navrhovateľa ako chodca), pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Odporca vyplatil navrhovateľovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 8.682,17,-EUR z toho náhradu za bolesť v sume 3.233,-EUR (517,50 bodov x 12,455/1bod= 6.445,46,-EUR, krátenie 50% = vyplatená suma 3.223,-EUR, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.790,-EUR (200 bodov x 12,455,-EUR/1 bod = 2.491,-EUR + 530 bodov x 13,374,-EUR/1bod = 7.088,22,-EUR, spolu 9.580,- EUR, krátenie o 50% = 4.790,-eur), náhradu za stratu na zárobku počas PN v sume 669,17,-EUR (1.338,33,-EUR, krátené o 50% = 669,17,-EUR).

Odporca krátil vyplatenú sumu náhrady škody o 50% z dôvodu, že škoda na zdraví navrhovateľa bola spôsobená aj jeho vlastným zavinením ( ). Navrhovateľ bol v čase nehody pod vplyvom alkoholu a prechádzal cez cestu mimo vyznačeného priechodu pre chodcov. Podľa záverov znalca C.. T. aj navrhovateľ ako chodec nesprávne reagoval na vzniknutú dopravnú nehodu a taktiež mohol nehode zabrániť. Odporca zároveň vzniesol námietku z premlčania žalobou uplatneného práva. Námietku odôvodnil tým, že sám navrhovateľ v rámci konania, ktoré bolo vedené na OS v Partizánskom pod sp. zn. medzi účastníkmi: navrhovateľ voči odporcovi - CORTE spol. s.r.o. v konkurze, ako prevádzkovateľovi predmetného vozidla R. na P. Y. XX.XX.XXXX H., Ž. X. Z. M. X. X. X. C.. Z. je nepodstatný, nakoľko predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu boli naplnené, je nepochybné, že škodová udalosť sa stala a tiež, že navrhovateľovi v jej dôsledku vznikla škoda. Navrhovateľ dokonca nesúhlasil s prerušením uvedeného konania do skončenia trestného konania, nebolo to podľa neho potrebné. Žalobu na OS Partizánske datovanú dňom 11.8.2009 podával navrhovateľ na súd dňa 12.8.2009, kedy už vedel o škode ako aj o tom, kto za škodu podľa neho zodpovedá. Predmetom uvedeného konania sp. zn. bola náhrada za bolesť (467 bodov), náhrada za SSU (200 bodov) a náhrada za stratu na zárobku v sume 3.347,84,-EUR. Liečenie navrhovateľa skončilo najneskôr 31.8.2009, z toho bol navrhovateľ PN do 19.5.2008. Žalobu v tomto konaní sp. zn. o zaplatenie doplatku za bolesť, SSU a náhradu za stratu na zárobku počas PN podal navrhovateľ dňa 2.12.2011, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa . Všetky nároky, ktoré si navrhovateľ uplatnil v tomto konaní sú teda premlčané v celom rozsahu. Pre úplnosť odporca poukázal na to, že konanie vedené pod sp. zn. bolo právoplatne zastavené po späťvzatí žaloby navrhovateľom podľa .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov Okresného súdu Partizánske sp. zn. , Okresného súdu Prievidza , listinami založenými v súdnom spise ako aj ostatným spisovým materiálom z ktorého zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi účastníkmi neboli sporné skutočnosti a to, že dňa 17.8.2007 došlo k dopravnej nehode (zrážke motorového vozidla R. A. W.: P. XXX R., ktorého vodičom v čase nehody bol C.. Z. Z. R. navrhovateľa ako chodca), pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa. Sporné nebolo ani to, že odporca bol ku dňu 17.8.2007 povinným zmluvným poisťovateľom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla R. A. W.: P. XXX R.. A rovnako nebolo sporné ani to, že odporca vyplatil navrhovateľovi náhradu škody na zdraví v celkovej výške 8.682,17,-EUR, z toho náhradu za bolesť v sume 3.233,-EUR (517,50 bodov x 12,455/1bod= 6.445,46,-EUR, krátenie 50% = vyplatená suma 3.223,-EUR, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.790,-EUR (200 bodov x 12,455,- EUR/1 bod = 2.491,-EUR + 530 bodov x 13,374,-EUR/1bod = 7.088,22,-EUR, spolu 9.580,-EUR, krátenie o 50% = 4.790,-eur), náhradu za stratu na zárobku počas PN v sume 669,17,-EUR (1.338,33,- EUR, krátené o 50% = 669,17,-EUR). Sporným napokon nebolo ani samotná výška jednotlivých nárokov na náhradu škody (bolestné, SSU, strata na zárobku počas PN). Všetky tieto skutočnosti rovnako vyplývali z predložených listinných dôkazov ako aj zo zhodných tvrdení účastníkov konania, preto ich súd nepovažoval za sporné a nevykonával o nich dokazovanie.

Sporným zostala skutočnosť, či nárok navrhovateľa na náhradu škody je premlčaný (potom čo odporca vzniesol námietku z premlčania) ako aj to, či bol odporca oprávnený krátiť náhradu škody s poukazom na ust. .

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. súd zistil, že uznesením OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát Prievidza ČVS: ORP -109/DI-2007 zo dňa 5.9.2007 bolo začaté trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa preto, že dňa 17.8.2007 v čase o 20. Hod došlo na ceste I/50 156km v obci Dolné Vestenice v smere jazdy na B. M. Y. O. R. Z. Z., Ž. X. D. U. X. R. A. W.: P.-XXXAZ C.. Z. Z., O.. XX.X.XXXX, V. P. XXX sa plne nevenoval vedeniu vozidla, čo malo za následok zrážku s chodcom X. M., ktorý v tom čase prechádzal cez cestu z ľavej strany na pravú. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu chodca s presne nezistenou PN a doposiaľ s nezisteným narušením obvyklého spôsobu života. Alkohol u vodiča Z. Z. zistený nebol a u chodca bolo zistené požitie alkoholu a to odberom krvi v hodnote 1,4 promile.

Už dňa 24.9.2007 právny zástupca poškodeného (navrhovateľa) podal sťažnosť na postup policajta na vyšetrovanie dopravnej nehody v ktorej okrem iného tvrdil (sťažoval sa), že ako splnomocnený zástupca poškodeného (navrhovateľa) namieta, že poverený policajt doposiaľ nevypočul a nezaložil do spisu výpoveď zodpovedného subjektu, vodiča C.. Z. Z. (bod 4 sťažnosti), do dnešného dňa nebolo vodičovi odňaté vodičské oprávnenie aj napriek jednoznačnej a preukázanej vine v dopravnej nehode (bod 5 sťažnosti).

Na uvedené súd poukazuje najmä preto, že už len uvedená skutočnosť preukazuje, že navrhovateľ musel mať už v tomto čase vedomosť o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla pri DN. Už v tomto čase (v septembri 2007) dokonca navrhovateľ resp. jeho splnomocnený zástupca poukazoval na osobu C.. Z. Z. ako na vodiča motorového vozidla, ktorý zrazil navrhovateľa a už v tomto čase ho označoval za zodpovedný subjekt a na to, že jeho vina je jednoznačná a preukázaná.

Uznesením OR PZ v Prievidzi, Úrad justičnej a kriminálnej polície, ČVS: ORP-1373/OVK-PD-2007 zo dňa 10.1.2008 bolo C.. Z. Z. vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa , .

Dňa 12.2.2008 bol do trestného konania pribratý znalec z odboru doprava cestná C.. M. T., N.. R. R. K. K. D. K. U.. T..

Dňa 10.9.2007 bol v trestnom konaní vypočutý navrhovateľ ako poškodený. Vo svojej výpovedi uviedol priebeh dopravnej nehody z jeho pohľadu, pričom priznal, že na oslave kolegu požil alkoholické nápoje a to asi 5-6 poldeci koňaku. Rovnako bol navrhovateľ ako poškodený opätovne vypočutý v trestnom konaní dňa 23.1.2008.

Na uvedené súd poukazuje rovnako v súvislosti s vedomosťou navrhovateľa (poškodeného) o tom kto je zodpovedný za škodu, ktorá mu bola spôsobená pri dopravnej nehode. V tomto smere navrhovateľ vedel, že sa vedie trestné stíhanie voči C.. Z. pre prečin ublíženia n zdraví, čo vyplýva aj z prvej strany zápisnice o výsluchu.

Nepochybnú vedomosť o osobe škodcu musel navrhovateľ napokon získať (ak by predchádzajúce vyššie popísané skutočnosti nestačili) najneskôr dňa 27.5.2008, nakoľko v tento deň bola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody a to za prítomnosti samotného navrhovateľa ako aj vodiča U.. C.. Z.. Uvedené nepochybne vyplýva zo zápisnice o rekonštrukcii dopravnej nehody založenej v trestnom spise (č.l. 64).

Zo znaleckého posudku C.. M. T. N.. vyplynuli závery, že: 1. nesprávna reakcia vodiča C.. Z. Z. na chodca nachádzajúceho sa na vozovke je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody, 2. rýchlosť jazdy vodiča Z. nie je v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody, 3. Chodec X. M. v nehodovom mieste prechádzal cez vozovku zľava doprava z pohľadu vodiča vozidla, podľa svojej výpovede prechádzal po priechode pre chodcov, z čoho vyplýva, že chodec X. M. s najväčšou pravdepodobnosťou vošiel do vozovky na priechode pre chodcov a prechádzal mierne šikmo vľavo smerom k autobusovej zastávke na ktorú chodec smeroval. Konanie chodca X. M. v čase dopravnej nehody bolo ovplyvnené alkoholom. Spôsob chôdze chodca je možné hodnotiť nesprávne v tom, že chodec napriek tomu, že videl prichádzajúce vozidlo sa rozbehol do pravého jazdného pruhu, pričom nesprávne predpokladal, že prebehne popred prichádzajúce vozidlo. Reakciu chodca X. M. na vozidlo je možné hodnotiť ako nesprávnu, nakoľko chodec mal možnosť odhadnúť, že prebehnutie popred vozidlo nie je bezpečné. 4. Z technického hľadiska je príčinnou DN skutočnosť, že vodič nesprávne reagoval na chodca, nesprávne predpokladal, že chodec, po tom čo sa zastavil, zostane stáť pred stredovou deliacou čiarou, pričom vodič pokračoval v jazde v dôsledku čoho, po tom, čo sa chodec rozbehol do pravého jazdného pruhu, došlo k stretu vozidla s chodcom, 5. Vodič mal možnosť nehode zabrániť, ak by na chodca reagoval intenzívnym brzdením, pričom jeho predpoklad, že chodec zostane stáť bol nesprávny. Aj chodec mal možnosť nehode zabrániť a keďže videl prichádzajúce vozidlo nerozbehnúť sa do jazdného pruhu jazdy vozidla. Chodec mal možnosť takto reagovať nakoľko z jeho pravej strany prichádzajúce vozidlo videl včas a v dostatočnej vzdialenosti. Vodič mv nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, čo je možné hodnotiť ako nesprávnu reakciu vodiča. Chodec nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, čo je možné hodnotiť ako nesprávnu reakciu chodca na vozidlo.

Zo znaleckého posudku U.. T. Č.. XXX/XXXX zo dňa 14.5.2008 vyplynulo, že poškodený X. M. H. Y. XX.X.XXXX podľa zdravotnej dokumentácie otras mozgu, zlomeninu pravej strany sánky s posunutím, dvojitú zlomeninu pravého oblúku jarmovej kosti, zlomeninu pravej očnice, zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vpravo, zakrvácanie dutiny čelovej, nosnej a čeľustnej vpravo, zlomeninu prsnej časti kľúčovej kosti vpravo s minimálnym posunutím, odreniny a pomliaždeniny hrudníka vpravo a chrbta ruky vľavo, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo, tržnú ranu horného viečka pravého oka, okoloočnicový krvný výron pravého oka, pomliaždenie pravého oka, zvýšený vnútroočný tlak poúrazový pravého oka, makroskopický nález krvi v moči a mnohopočetné oderky na všetkých končatinách. Z lekárskeho hľadiska sa jednalo o ťažký aj ľahký súbor zranenia. Ťažké zranenia boli zlomeniny tvárových kostí, zakrvácanie do dutiny čelovej, nosnej a čeľustnej vpravo, zlomenina sánky, zlomeniny oboch lonových kostí vpravo, vnútroočný tlak pravého oka zlomenia kľúčnej kosti s posunutím. Ostatné zranenia boli ľahkého charakteru. Poškodený súbor zranení utrpel jednoznačne dôsledkom dopravnej nehody. Reálna doba liečenia pre popísaný súbor zranení je v trvaní 6-10 mesiacov. Poškodený sa konkrétne liečil od 17.8.2007 a ešte v dobe vyšetrenia (14.3.2008) bol stále práce neschopný a rehabilitoval. Reálna doba liečenia u poškodeného bude trvať pravdepodobne do konca apríla 2008, stav je prakticky ustálený a môže dôjsť len k miernemu zlepšeniu v pohyblivosti pravým ramenným zhybom a pravým bedrovým zhybom. Doba narušenia obvyklého spôsobu života poškodeného je počas celej dĺžky liečenia v trvaní cca 9 mesiacov. Súbor zranení si vyžadoval okrem hospitalizácie v nemocnici aj opatrovanie doma, medikamentóznu a operačnú liečbu a analgetiká na zmiernenie bolesti. S veľkou pravdepodobnosťou zranenia zanechajú trvalé následky na zdraví poškodeného a to v obmedzenej pohyblivosti v ramennom zhybe, zhoršenú pohyblivosť v pravom bedrovom zhybe, jazvy na tvári a zhoršený visus pravým okom. Rozsah trvalých následkov bude možné určiť po roku od ukončenia liečby.

Na uvedené súd poukazuje v súvislosti s vedomosťou poškodeného navrhovateľa o tom, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu.

Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia posudku o bolestnom. Lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. Podstatným okamihom je čas vykonania operácie, kedy navrhovateľ vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom,

kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Preto už po skončení liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu mohol žalobca žiadať o vyhotovenie posudku na účely zistenia výšky škody.

O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu resp. jej rozsah zistiť.

Z predmetného znaleckého posudku je potom zrejmé, že pokiaľ ide o rozsah zranení spôsobených dopravnou nehodou, tieto sa prejavili všetky ihneď (v čase dopravnej nehody). Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že reálna doba liečenia u poškodeného mala trvať do apríla 2008, nakoľko už v marci 2008 bol stav navrhovateľa ustálený a mohlo dôjsť len k miernemu zlepšeniu v pohyblivosti pravým ramenným zhybom a pravým bedrovým zhybom. Dĺžka liečenia u navrhovateľa bola 9 mesiacov. Pokiaľ ide o rozsah trvalých následkov, tieto bude možné určiť po roku od ukončenia liečby.

Liečba navrhovateľa nastala ihneď po vzniku dopravnej nehody, t.j. 17.8.2007, táto trvala 9 mesiacov (cca do 17.5.2008 - čomu zodpovedá aj predpoklad že bude trvať do apríla 2008) a v tomto čase zdravotný stav navrhovateľa bol už ustálený. Rozsah trvalých následkov bolo možné určiť po roku od ukončenia liečby, t.j. v máji 2009.

Uvedenému nasvedčuje potom aj lekársky posudok U.. Ľ. M. zo dňa 6.11.2007 v zmysle ktorého liečba navrhovateľa mala trvať asi 3 mesiace od 6.11.2007 (t.j. do 6.2.2008) a obvyklý spôsob života bol narušený 3 mesiace.

Dňa 23.9.2008 došlo k bodovému ohodnoteniu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia znalcom U.. T., pričom celkové ohodnotenie bolesti bolo určené na 465 bodov (predmetom bodovania boli všetky vyššie uvedené zranenia popísané v znaleckom posudku znalca U.. T. Č.. XXX/XXXX, ktoré vznikli v dôsledku predmetnej dopravnej nehody), čo predstavovalo sumu 174.477,30,-Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované na 200 bodov, čo predstavovalo sumu 75.050,-Sk.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ sa o výške škody na zdraví (pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) dozvedel v septembri 2008 (29.9.2008 sa v trestnom spise nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu navrhovateľom a jeho zástupcom, pričom už v tento deň sa v spise nachádzalo aj bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia). Nehovoriac o tom, že zdravotný stav navrhovateľa bol ustálený už v marci 2008, z čoho potom vyplýva, že k pristúpeniu zisťovania výšky škody bolo možné vykonať už v marci 2008.

Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ sa dozvedel o výške škody (pokiaľ ide o uplatnené bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) dňom 29.9.2008 pri štúdiu vyšetrovacieho spisu. V tento deň zástupca navrhovateľa zároveň pri nahliadaní do spisu žiadal, aby bolo do spisu doplnené aj oznámenie poistnej udalosti poisťovni vodiča. Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ v septembri 2008 vedel, že vodič bol poistený (v tomto prípade ide však o irelevantnú okolnosť, nakoľko každé mv musí byť povinne zmluvne poistené podľa , pričom v konaní nebolo preukázané, že by C.. Z. nemal uzavretú poistnú zmluvu - napokon uvedené nepopieral ani samotný odporca).

Navrhovateľ bol PN z dôvodu predmetnej dopravnej nehody od 17.8.2007 do 19.5.2008, čo napokon nebolo medzi účastníkmi sporné (viď aj vyjadrenie navrhovateľa v žalobe na OS Partizánske sp. zn. ).

Dňa 29.9.2009 bola podaná obžaloba na C.. Z. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , .

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.2.2010 súd zistil, že zástupca poškodeného sa za navrhovateľa vyjadril v tom smere, že si škodu v trestnom konaní neuplatňuje, nakoľko si ju uplatňuje v občiansko-právnom konaní.

Dňa 11.2.2010 okresný súd v Prievidzi rozhodol tak, že obžalovaný C.. Z. Z. je vinný, že dňa 17.8.2007 o 20.00 hod. viedol po ceste I/50 smerom z obce B. X. do obce B. D. U. X. K.. R. A. W.: P. XXXAZ, pričom na vyznačenom prechode pre chodcov za križovatkou cesty I/50 a ulicou T., z dôvodu nevenovania sa vedeniu motorového vozidla zrazil chodca X. M., ktorý prechádzal cez tento prechod z ľavej strany na pravú z pohľadu vodiča, čím porušil ustanovenie a ,

pričom chodec X. M. utrpel zranenia - otras mozgu, zlomeninu pravej strany sánky s posunutím, dvojitú zlomeninu pravého oblúku jarmovej kosti, zlomeninu pravej očnice, zlomeninu prednej steny čelovej dutiny vpravo, zakrvácanie dutiny čelovej, nosnej a čeľustnej vpravo, zlomeninu prsnej časti kľúčovej kosti vpravo s minimálnym posunutím, odreniny a pomliaždeniny hrudníka vpravo a chrbta ruky vľavo, zlomeninu horného a dolného ramena lonovej kosti vpravo, tržnú ranu horného viečka pravého oka, okoloočnocový krvný výron pravého oka, pomliaždenie pravého oka, zvýšený vnútroočný tlak poúrazový pravého oka, makroskopický nález krvi v moči a mnohopočetné oderky na všetkých končatinách, ktoré ho závažnejším spôsobom obmedzovali v obvyklom spôsobe života deväť mesiacov. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s tým, že výkon uloženého trestu sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 mesiacov.

Odvolací krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 8.9.2010 napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste zákazu činnosti. Krajský súd rozsudok okrem iného odôvodnil aj tým, že okresný súd nepostupoval správne, pokiaľ obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá.....predovšetkým spôsob spáchania prečinu obžalovaným s poukazom najmä na okolnosť, že prejednávaný prečin spáchal síce ako vodič motorového vozidla, avšak jeho podstata vzhľadom na konkrétne skutkové zistenia spočívala len v nesprávnej technike jazdy, pričom bolo potrebné vziať do úvahy i dosť závažné spoluzavinenie poškodeného, preto vzhľadom na túto okolnosť i osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný ako aj s poukazom na skutočnosť, že od spáchania predmetného prečinu po deň rozhodnutia druhostupňového súdu uplynula doba viac ako troch rokov, uloženie trestu zákazu činnosti nie je potrebné a to aj z hľadiska už uloženého podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol obžalovanému určený dôvodne a v správnej výmere už okresným súdom. V ostanom sa odvolací súd v podstate stotožnil so závermi súdu prvého stupňa.

Z pripojeného spisu okresného súdu Partizánske sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ sa žalobou doručenou tomuto súdu dňa 12.8.2009 domáhal voči odporcovi - spoločnosti Corte spol. s.r.o. ako prevádzkovateľovi motorového vozidla R. A., ktorým bola dopravná nehoda spôsobená náhrady škody v celkovej výške 11.624,08,-EUR s poukazom na ustanovenie . Pokiaľ ide o skutkový stav ten bol totožný ako v tomto konaní, len po právnej stránke si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody podľa a nasl. voči odporcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla R. A.. Pokiaľ ide o výšku škody, túto si navrhovateľ zhodne ako aj v tomto konaní uplatňoval ako náhradu za bolesť (bolestné) za 467 bodov v sume 174.280,-Sk, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia - 200 bodov v sume 75.050,-Sk a náhradu za stratu na zárobku celkom 100.857,-Sk. Pri vyčíslení výšky škody sa opierala o bodové ohodnotenie K. U.. U. T. zo dňa 23.9.2008 (to, ktoré bolo založené aj v trestnom konaní - viď vyššie). Toto konanie bolo ukončené uznesením o zastavení konania zo dňa 29.10.2010, nakoľko navrhovateľ vzal žalobný návrh v celom rozsahu späť podaním zo dňa 30.8.2010.

Z takto vykonaného dokazovania mal potom súd za to, že navrhovateľ sa o tom kto mu spôsobil škodu nepochybne dozvedel už v priebehu trestného stíhania a to najneskôr dňa 27.5.2008, nakoľko v tento deň bola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody a to za prítomnosti samotného navrhovateľa ako aj vodiča U.. C.. Z. (súd má dokonca za to, že navrhovateľ sa o škodcovi dozvedel ešte na začiatku trestného stíhania, keď jeho zástupca podal sťažnosť na postup vyšetrovateľa v septembri 2007).

Pokiaľ ide o výšku škody resp. vedomosť navrhovateľa aká škoda mu vznikla, túto treba pri každom nároku posudzovať samostatne. Ak sa totiž nárok skladá z oddeliteľných zložiek práva na náhradu škody, ako je napríklad pri škode na zdraví, pokiaľ ide o odškodňovanie bolesti, odškodňovanie spoločenského uplatňovania, odškodňovanie straty na zárobku, odškodňovanie účelných nákladov spojených s liečením, a zároveň pri vecnej škode, premlčacia doba pri každej z uvedených zložiek nároku na náhradu škody začína plynúť samostatne, aj keď ide o nároky vzniknuté z tej istej jednorazovej škodnej udalosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ako nároky na náhradu škody vzniknutej v dôsledku predmetnej dopravnej nehody, podľa znaleckého posudku U.. T. č. 115/2008 zo dňa 14.5.2008 je zrejmé, že pokiaľ ide o rozsah zranení spôsobených dopravnou nehodou, tieto sa prejavili všetky ihneď (v čase dopravnej nehody). Ďalej zo znaleckého posudku vyplynulo, že reálna doba liečenia u poškodeného mala trvať do apríla 2008 (trvala však do mája 2008), nakoľko už v marci 2008 bol stav navrhovateľa ustálený a mohlo dôjsť len k miernemu zlepšeniu v

pohyblivosti pravým ramenným zhybom a pravým bedrovým zhybom. Dĺžka liečenia u navrhovateľa bola 9 mesiacov. Pokiaľ ide o rozsah trvalých následkov, tieto bude možné určiť po roku od ukončenia liečby. Liečba navrhovateľa nastala ihneď po vzniku dopravnej nehody, t.j. 17.8.2007, táto trvala 9 mesiacov ( do mája 2008) a v tomto čase zdravotný stav navrhovateľa bol už ustálený. Rozsah trvalých následkov bolo možné určiť po roku od ukončenia liečby, t.j. v máji 2009.

Dňa 23.9.2008 došlo k bodovému ohodnoteniu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia znalcom U.. T., pričom celkové ohodnotenie bolesti bolo určené na 465 bodov (predmetom bodovania boli všetky vyššie uvedené zranenia popísané v znaleckom posudku znalca U.. T. č. 115/2008, ktoré vznikli v dôsledku predmetnej dopravnej nehody), čo predstavovalo sumu 174.477,30,-Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia bolo obodované na 200 bodov, čo predstavovalo sumu 75.050,-Sk.

Navrhovateľ sa o bodovom ohodnotení výšky škody na zdraví (pokiaľ ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) dozvedel v septembri 2008 (29.9.2008 sa v trestnom spise nachádza záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu navrhovateľom a jeho zástupcom, pričom už v tento deň sa v spise nachádzalo aj bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia).

Pokiaľ ide teda o bolestné, o výške tohto nároku sa navrhovateľ dozvedel najneskôr v septembri 2008 (dokonca v máji 2008 bol u neho skončený liečebný proces a došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu, a teda navrhovateľ mohol žiadať o vyhotovenie posudku na účely zistenia výšky bolestného už v máji 2008), nakoľko v tomto čase mu už bolo známe aj bodové ohodnotenie bolesti.

Pokiaľ ide o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, jej bodové ohodnotenie rovnako ako pri bolestnom bolo vyčíslené v septembri 2008, avšak podľa znaleckého posudku U.. T. konečný rozsah trvalých následkov bolo možné určiť po roku od ukončenia liečby, t.j. v máji 2009. Z uvedeného vyplýva, že už v máji 2009 bolo možné opätovne ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko už v tomto čase bolo možné určiť rozsah trvalých následkov navrhovateľa a teda určiť sťaženie spoločenského uplatnenia.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku počas PN, ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ bol v súvislosti s dopravnou nehodou na PN v období od 17.8.2007 do 19.5.2008, čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné. To znamená, že po ukončení PN dňa 19.5.2008 resp. po vyplatení poslednej dávky nemocenského, sa navrhovateľ dozvedel aj o výške straty na jeho zárobku počas PN.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa , ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa , pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "").

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku ( a 8).

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok

na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

Podľa o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa , náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Podľa o sociálnom poistení v tom čase účinnom znení, zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v , ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nemocenské z nemocenského poistenia.

Podľa o sociálnom poistení v tom čase účinnom znení, suma úrazového príplatku je

a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

V prvom rade sa teda súd zaoberal vznesenou námietkou z premlčania odporcom.

V tejto súvislosti si bolo potrebné v prvom rade uvedomiť, že nárok navrhovateľa je tzv. priamym nárokom na náhradu škody (viď označenie , ktoré je pomenované ako: "priamy nárok poškodeného"), a nie nárokom na vyplatenie poistného plnenia, preto sa na prípady premlčania (plynutia premlčacej doby a jej dĺžka) tohto nároku vzťahujú ustanovenia (viď poznámka pod čiarou k . ktorá odkazuje pri premlčaní nároku na aplikáciu ).

Pri premlčaní práva na náhradu škody podľa je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení a škodca v súdnom konaní vznesie námietku premlčania, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa ustanovenia . Podobne je to aj v prípade, ak by ešte boli dané podmienky na plynutie subjektívnej premlčacej doby, ale by už uplynula objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho

a) vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním;

b) vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Za škodu bude obvykle zodpovedať priamo škodca, ktorý ju spôsobil. V niektorých prípadoch však za škodu môže zodpovedať aj iná osoba, napríklad ak škodu spôsobili zamestnanci právnickej osoby či fyzickej osoby (§ 420) alebo tí, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho konania (§ 422 ods. 1), a pod.

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za desať rokov, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. V týchto prípadoch objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. od škodnej udalosti.

Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené.

Nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti nemožno z hľadiska premlčania považovať za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol najskôr po skončení porušovania právnej povinnosti alebo po zavŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, na uplatnenie ktorých začína plynúť premlčacia doba, len čo sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel.

Pri škodách na zdraví ide o stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, o stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, nárok na náklady spojené s liečením a nároky pozostalých. Všetky uvedené nároky sú podľa súdnej praxe celkom samostatné, lebo predpoklady ich vzniku sú odchylné a tiež sa môžu časovo odchylne napĺňať (napr. strata na zárobku počas práceneschopnosti vzniká vyplatením poslednej dávky nemocenského, strata na zárobku pri invalidite vzniká doručením rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, bolestné sa zistí po skončení liečebného procesu, o sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony, a pod.). Tieto skutočnosti treba mať preto na zreteli pri posudzovaní ich prípadného premlčania, hoci zrejme len z pragmatického hľadiska sa svojou povahou jednotné právo na náhradu ujmy spôsobenej na zdraví štiepi na čiastkové práva (nároky) samostatnej povahy, čo je v neprospech poškodeného, ktorému sa tým skracuje už aj tak krátka subjektívna premlčacia doba.

Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej dobe nárok neuplatnil na príslušnom orgáne, t.j. predovšetkým na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občianskoprávnom konaní; uplatniť ho však možno aj vzájomnou žalobou podľa alebo námietkou započítania (kompenzačnou námietkou) podľa . Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu určitého trestného činu, právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj v trestnom (adhéznom) konaní. Riadne uplatnenie nároku v trestnom (adhéznom) konaní ( ) predpokladá, že z návrhu je zrejmé, z akých dôvodov sa nárok uplatňuje (stačí spravidla tvrdenie, že skutkom, za ktorý je páchateľ stíhaný, bola poškodenému spôsobená škoda), ale musí byť uvedená aspoň minimálna suma (výška škody), ktorú poškodený žiada nahradiť. Návrh musí byť urobený v čase od začatia trestného konania do začatia dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak bola škoda spôsobená protiprávnym úkonom, ktorý zároveň naplnil skutkovú podstatu priestupku, z praktických dôvodov právo zo zodpovednosti za škodu možno uplatniť aj na príslušnom správnom orgáne v rámci konania o priestupku ( o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o tom, kto za škodu zodpovedá, je treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o

skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.

Vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ako predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch).

Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.

Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia posudku o bolestnom. Lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bola bolesť spôsobená. Podstatným okamihom je čas vykonania operácie, kedy navrhovateľ vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá. Preto už po skončení liečebného procesu a ustálení zdravotného stavu mohol žalobca žiadať o vyhotovenie posudku na účely zistenia výšky škody.

O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu resp. jej rozsah zistiť.

O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu (nejde teda o nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovednej osoby). Vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá, nie je naplnená už na základe samého podozrenia či predpokladu, avšak na druhej strane nie je rozhodujúce, kedy na základe určitých skutkových okolností, o ktorých preukázateľne vedel, si vytvoril právny záver o zodpovednosti určitej osoby či o dôvodnosti a výške svojho nároku.

Zákon v tomto smere nepredpokladá nespochybniteľnú istotu pri určení osoby zodpovednej za vznik škody a už vôbec nie je podmienkou presná znalosť miery účasti jednotlivých škodcov, ak poškodený môže vyvodiť, že škoda bola spôsobená niektorým či viacerými škodcami, ktorých totožnosť je mu známa. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby zistiť až na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré je začaté až podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde. Preto zákon vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá má vedomosť o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, na základe ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná.

Až právoplatnosťou trestného rozsudku je rozhodnuté o vine obžalovaného s tým dôsledkom, že podľa ustanovenia je jeho výrokom súd v občianskoprávnom konaní viazaný, neplatí však automaticky, že až týmto dátumom sa poškodený (príp. poisťovňa po prechode práva podľa ) dozvedá o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Dátum právoplatnosti rozhodnutia závisí od procesných okolností, ktoré nastali v priebehu konania, a s vedomosťami poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže na okamih, kedy

získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba zodpovedá za škodu. Tomu zodpovedá aj inštitút tzv. spočívania plynutia premlčacej doby ( ), keď od okamihu uplatnenia nároku na náhradu škody na súde alebo inom príslušnom orgáne premlčacia doba neplynie, a to vo vzťahu k osobe, voči ktorej sa toto konanie vedie, to platí aj v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, keď súd v neskoršom občianskoprávnom konaní o náhradu škody, ktorému predchádzalo adhézne konanie, k prípadnej námietke z premlčania skúma, či nárok na náhradu škody bol v trestnom konaní riadne uplatnený a či poškodený riadne pokračoval v adhéznom konaní.

Princíp prezumpcie neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím (zavineným) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Námietka, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného príkazu, teda nie je dôvodná ( rozsudok NS ČR sp. zn. ).

Neobstojí teda argument navrhovateľa, že o škodcovi sa dozvedel až na základe právoplatného trestného rozsudku, nakoľko ako už bolo uvedené vyššie, pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojím (zavineným) konaním spôsobil majetkovú stratu poškodeného. Navrhovateľ zistil skutkové okolnosti o osobe škodcu už na začiatku trestného stíhania, najneskôr v čase 27.5.2008, nakoľko v tento deň bola vykonaná rekonštrukcia dopravnej nehody a to za prítomnosti samotného navrhovateľa ako aj vodiča U.. C.. Z. (súd má dokonca za to, že navrhovateľ sa o škodcovi dozvedel ešte na začiatku trestného stíhania, keď jeho zástupca podal sťažnosť na postup vyšetrovateľa v septembri 2007). Posudzovanie vedomostí o osobe škodcu pre účely premlčania sa týka vedomosti o skutkových okolnostiach o osobe škodcu, nie je teda rozhodujúce ako je skutkové konanie škodcu právne kvalifikované (či ide o trestný čin príp. priestupok alebo iný delikt). Námietka navrhovateľa, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť až okamihom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozsudku, teda nie je dôvodná. Súd mal teda za to, že navrhovateľ sa dozvedel o tom kto za škodu zodpovedá ešte v roku 2008.

Pokiaľ ide o vedomosť o škode, ako už bolo uvedené vyššie, tu začiatok plynutia premlčacej doby nastal samostatne u každého z nárokov (bolestné, SSU, náhrada za stratu na zárobku počas PN).

Pokiaľ ide o bolestné, o výške tohto nároku sa navrhovateľ dozvedel najneskôr v septembri 2008 (dokonca v máji 2008 bol u neho skončený liečebný proces a došlo k ustáleniu jeho zdravotného stavu, a teda navrhovateľ mohol žiadať o vyhotovenie posudku na účely zistenia výšky bolestného už v máji 2008), nakoľko v tomto čase mu už bolo známe aj bodové ohodnotenie bolesti.

Pokiaľ ide o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, jej bodové ohodnotenie rovnako ako pri bolestnom bolo vyčíslené v septembri 2008, avšak podľa znaleckého posudku U.. T. konečný rozsah trvalých následkov bolo možné určiť po roku od ukončenia liečby, t.j. v máji 2009. Z uvedeného vyplýva, že už v máji 2009 bolo možné opätovne ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia, nakoľko už v tomto čase bolo možné určiť rozsah trvalých následkov navrhovateľa a teda určiť sťaženie spoločenského uplatnenia.

O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený totiž dozvie už v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia (teda nie až keď bolo urobené bodové ohodnotenie, ale keď už bolo možné ho urobiť), keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu resp. jej rozsah zistiť.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu straty na zárobku počas PN, ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ bol v súvislosti s dopravnou nehodou na PN v období od 17.8.2007 do 19.5.2008, čo ani nebolo medzi účastníkmi sporné. To znamená, že po ukončení PN dňa 19.5.2008 resp. po vyplatení poslednej dávky nemocenského, sa navrhovateľ dozvedel aj o výške straty na jeho zárobku počas PN.

Z vyššie uvedeného mal teda súd za to, že nárok navrhovateľa je premlčaný, nakoľko navrhovateľ sa o osobe škodcu dozvedel najneskôr v máji 2008 a o škode 1. pokiaľ ide o bolestné najneskôr v septembri

2008, 2. pokiaľ ide o SSU v máji 2009 (aj keď bolo obodované už v septembri 2008), 3 pokiaľ ide o stratu na zárobku počas PN v máji 2008.

Z uvedeného potom vyplýva, že premlčacia doba ohľadne bolestného začala plynúť v septembri 2008 a dvojročná subjektívna lehota uplynula v septembri 2010, pri sťažení spoločenského uplatnenia začala dvojročná subjektívna lehota plynúť v máji 2009 a uplynula v máji 2011 a pri náhrade za stratu na zárobku počas PN začala dvojročná subjektívna premlčacia lehota plynúť v máji 2008 a uplynula v máji 2010.

Keďže navrhovateľ žalobný návrh voči odporcovi doručil tunajšiemu súdu dňa 2.12.2011, teda po uplynutí 2 ročnej doby u všetkých nárokoch, pričom odporca v konaní namietal premlčanie, súd musel žalobný návrh už len z tohto dôvodu ako premlčaný nárok zamietnuť.

Zároveň súd poukazuje na to, že tu nedošlo k pretrhnutiu plynutia premlčacej doby, nakoľko sám navrhovateľ v trestnom konaní v zápisnici z hlavného pojednávania uviedol, že si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatňuje, nakoľko si ho bude uplatňovať v občianskoprávnom konaní. Na uvedené súd poukazuje napriek tomu, že trestné konanie sa viedlo voči C.. Z. ako škodcovi a toto konanie sa vedie voči poisťovni.

Rovnako tak súd neuznal argumentáciu navrhovateľa, že tento uznal nárok na náhradu škody tým, že časť (50%) škody navrhovateľovi v roku 2011 vyplatil. V tomto smere súd poukazuje na to, že odporca vo svojich listoch riadne zdôvodnil, že náhradu navrhovateľovi kráti o 50% z titulu jeho spoluzodpovednosti na vzniknutej dopravnej nehode. Za takéhoto jazykového vyjadrenia ( ), nemožno potom mať za to, že odporca uznal nárok na náhradu škody v celej výške, ale práve naopak treba mať za to, že odporca uznal len 50% nároku, ktorý aj navrhovateľovi vyplatil a zvyšných 50% neuznal práve z dôvodu existencie spoluzodpovednosti navrhovateľa na vzniknutej škode. Okrem toho nejde tu o prípad obchodného práva, kde zaplatenie časti nároku môže predstavovať jeho uznanie v celom rozsahu ( ObchZ. - "Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku."), nakoľko aj v tomto prípade by muselo byť preukázané, že odporca svojím čiastočným plnením uznáva aj zvyšok nároku (čo v posudzovanom prípade splnené nebolo). Odporca vo svojich listoch riadne deklaroval, že odmieta vyplatiť zvyšných 50% nároku, nakoľko mal za to, že je naplnená aplikácia ustanovenia o spoločnej zodpovednosti poškodeného. Z uvedeného teda nemožno usudzovať, že by odporca čiastočným plnením uznal celý nárok a teda, že zvyšných 50% nároku nie je premlčaných.

V ďalšom sa súd zaoberal aj aplikáciou v zmysle ktorého, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Zodpovednosť za škodu podľa vzniká len vtedy, keď jedna osoba spôsobí inej osobe svojím zavineným konaním alebo svojou činnosťou alebo nečinnosťou (ak ide o zodpovednosť bez zavinenia) škodu. Ak si niekto spôsobí škodu sám, zodpovedá za škodu sám a nemôže uplatniť právo na náhradu škody proti inej osobe, pokiaľ nie je poistený pre prípad vzniku škody na majetku alebo na zdraví. Ani v tomto prípade však poškodený nemá právo na náhradu škody voči poisťovni, pretože poisťovňa nie je zodpovednostným subjektom, ale plní z dôvodov zmluvnej povinnosti v prípade poistnej udalosti.

Toto ustanovenie ( ) upravuje prípad, keď škodu síce spôsobila iná osoba (škodca - zodpovednostný subjekt), ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. V takomto prípade by nebolo správne, aby za škodu zodpovedal jeden alebo druhý. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prvom prípade znášajú škodu obaja, t.j. zodpovednostný subjekt a poškodený, pomerne. V tomto prípade treba zistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. V druhom prípade, t.j. ak sa zistí, že poškodený si škodu zavinil výlučne sám (napr. nedodržal bezpečnostné predpisy tým, že sa vyšplhal na stĺp elektrického vedenia vysokého napätia, pričom utrpel úraz), znáša aj škodu výlučne sám. výslovne neupravuje otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu úmyselným konaním. Podľa názoru praxe sa nedbanlivosť v takomto prípade neberie do úvahy ako dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným.

Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o posúdenie všetkých skutočností, ktoré prispeli k vzniku škody. Preto treba posúdiť všetky príčiny, ktoré viedli k škode, a tak u škodcu, ako aj u poškodeného brať do úvahy len také jeho konanie, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody.

Pre záver o zavinení poškodeného však musia byť splnené všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. zavinený protiprávny úkon (ktorým môže byť aj porušenie ), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

Pre záver, do akej miery sa pri dopravnej nehode podieľalo na vzniku škody aj konanie samotného poškodeného ( ), nemožno vychádzať len z porovnania všeobecného rozsahu povinností uložených pravidlami cestnej premávky jednotlivým účastníkom, ani z porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na strane poškodeného v konkrétnej situácii. Rozhodujúce je posúdenie, do akej miery sa na škodlivom výsledku podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a poškodeným je podstatné najmä to, o aké významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a aký vplyv to malo na vznik škody.

Z vykonaného dokazovania (najmä znaleckého posudku C.. T. v znení jeho dodatku založeného v trestnom spise) vyplynuli závery, že: 1. nesprávna reakcia vodiča C.. Z. Z. O.a chodca nachádzajúceho sa na vozovke je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody, 2. rýchlosť jazdy vodiča Z. nie je v príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody, 3. Chodec X. M. v nehodovom mieste prechádzal cez vozovku zľava doprava z pohľadu vodiča vozidla, podľa svojej výpovede prechádzal po priechode pre chodcov, z čoho vyplýva, že chodec X. M. s najväčšou pravdepodobnosťou vošiel do vozovky na priechode pre chodcov a prechádzal mierne šikmo vľavo smerom k autobusovej zastávke na ktorú chodec smeroval. Konanie chodca X. M. v čase dopravnej nehody bolo ovplyvnené alkoholom. Spôsob chôdze chodca je možné hodnotiť nesprávne v tom, že chodec napriek tomu, že videl prichádzajúce vozidlo sa rozbehol do pravého jazdného pruhu, pričom nesprávne predpokladal, že prebehne popred prichádzajúce vozidlo. Reakciu chodca X. M. na vozidlo je možné hodnotiť ako nesprávnu, nakoľko chodec mal možnosť odhadnúť, že prebehnutie popred vozidlo nie je bezpečné. 4. Z technického hľadiska je príčinnou DN skutočnosť, že vodič nesprávne reagoval na chodca, nesprávne predpokladal, že chodec, po tom čo sa zastavil, zostane stáť pred stredovou deliacou čiarou, pričom vodič pokračoval v jazde v dôsledku čoho, po tom, čo sa chodec rozbehol do pravého jazdného pruhu, došlo k stretu vozidla s chodcom, 5. Vodič mal možnosť nehode zabrániť, ak by na chodca reagoval intenzívnym brzdením, pričom jeho predpoklad, že chodec zostane stáť bol nesprávny. Aj chodec mal možnosť nehode zabrániť a keďže videl prichádzajúce vozidlo nerozbehnúť sa do jazdného pruhu jazdy vozidla. Chodec mal možnosť takto reagovať nakoľko z jeho pravej strany prichádzajúce vozidlo videl včas a v dostatočnej vzdialenosti. Vodič mv nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, čo je možné hodnotiť ako nesprávnu reakciu vodiča. Chodec nesprávne reagoval na vzniknutú situáciu, čo je možné hodnotiť ako nesprávnu reakciu chodca na vozidlo.

Z vyššie uvedeného mal potom súd za to, že príčinou dopravnej nehody bola jednak nesprávna reakcia vodiča mv na chodca (navrhovateľa) a jeho nesprávny predpoklad, že chodec, po tom čo sa zastavil, zostane stáť pred stredovou deliacou čiarou, ale aj nesprávna reakcia chodca (navrhovateľa) na prichádzajúce vozidlo, keď aj chodec mal možnosť nehode zabrániť a keďže videl prichádzajúce vozidlo nerozbehnúť sa do jazdného pruhu jazdy vozidla. Chodec mal možnosť takto reagovať nakoľko z jeho pravej strany prichádzajúce vozidlo videl včas a v dostatočnej vzdialenosti. Nepochybne v tomto smere zohral svoju úlohu aj alkohol v krvi chodca, ktorý bol zmeraný na 1,4 promile. Podľa predloženého znaleckého posudku č. XXX/XXXX U., F. R. C., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, je zrejmé, že množstvo 1 až 1,5 promile alkoholu znamená ľahké známky opojenia. Bývajú poruchy niektorých jemných funkcií, mierne zníženie súdnosti, pozornosti, sebadôvera je zvýšená, prichádza mnohovravnosť. Množstvo 1,5 až 2 promile je stredný stupeň opitosti. Pri koncentrácii alkoholu v krvi nad 1,5 promile sa postupne vytráca veselá nálada a pijúci človek sa stáva nekritickým, nedbá na okolie, môže kričať, spievať. Pohyby má neusporiadané, môže mať závrate, pri chôdzi sa tacká a vidí dvojmo. V tomto stave sa stáva najviac dopravných nehôd. Pravdepodobnosť nehody je pri použití alkoholu pri množstve od 1 do 1,4 promile 31 krát vyššia ako u triezveho vodiča a pri množstve nad 1,5 promile 128 krát vyššia ako u triezveho vodiča.

V tomto smere si je potrebné uvedomiť, že tak vodič motorového vozidla ako aj chodec (ak vstúpi na vozovku, považuje chodca za účastníka cestnej premávky pohybujúceho sa pešo -) sú obaja účastníkmi cestnej premávky, a teda obom vznikajú povinnosti dodržiavať pravidlá cestnej premávky tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku týchto účastníkov.

Podľa , účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie ().

Podľa , účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky; pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam.

Podľa , na priechode pre chodcov sa chodí vpravo. Mimo priechodu sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Pred vstupom na vozovku chodec sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádzajú vozidlá s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí vozidlám bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

Podľa , chodci, ktorí prechádzajú cez priechod určený pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. V iných prípadoch chodci smú prechádzať cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Podľa , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Súd mal za to, že navrhovateľ si za škodu, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode z časti zodpovedá sám, nakoľko porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť ( ) ako aj ustanovenie , keď po požití alkoholu prechádzal cez cestu, bez toho, aby sa riadne presvedčil, že po ceste nejde iné vozidlo a zároveň sa na ceste zastavil a následne napriek tomu, že videl prichádzajúce vozidlo sa rozbehol do pravého jazdného pruhu, pričom nesprávne predpokladal, že prebehne popred prichádzajúce vozidlo.

Poškodený tým, že pod vplyvom alkoholu nesprávne reagoval na vzniknutú dopravnú situáciu, konal v rozpore s a teda ja on nesie spoluzodpovednosť na vzniku dopravnej nehody.

Súd mal teda za to, že obe príčiny (tak nesprávna reakcia vodiča na chodca ako aj nesprávna reakcia chodca na vozidlo) sa v rovnakej miere podieľali na vzniku dopravnej nehody (škodovej udalosti), nakoľko tak vodič motorového vozidla ako aj chodec, obaja mohli zabrániť vzniku dopravnej nehody a tým aj vzniku škody na zdraví navrhovateľa, ak by vodič na chodca reagoval intenzívnym brzdením, pričom jeho predpoklad, že chodec zostane stáť bol nesprávny a chodec, keďže videl prichádzajúce vozidlo, sa nemal rozbehnúť do jazdného pruhu jazdy vozidla, pričom mal možnosť takto reagovať, nakoľko z jeho pravej strany prichádzajúce vozidlo videl včas a v dostatočnej vzdialenosti.

Z uvedeného dôvodu považoval súd mieru zavinenia poškodeného na vzniku škody v rovnakej výške, ako mieru zavinenia škodcu - vodiča motorového vozidla. Vzhľadom k tomu potom krátenie náhrady škody odporcom v rozsahu 50% bolo odôvodnené.

V rozsahu, v ktorom sa na vzniku škody podieľalo spoluzavinenie poškodeného, škodca za škodu nezodpovedá, nakoľko v tomto rozsahu chýba príčinná súvislosť medzi vznikom škody a jeho konaním, či škodovou udalosťou.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd považoval žalovaný nárok za premlčaný, zároveň uznal dôvodnosť krátenia náhrady o 50% odporcom, a preto súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia . Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, pričom mu trovy konania ani nevznikli, súd mu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis