Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cpr-1-2011.pdf
PDF · 88.05 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29Cpr/1/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu S. G. F. L. W. R. U. R., J..P.., P. P. Q. X, B., I.: XXXXXXXX, právne zast. JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom Štúrova 20, Košice proti žalovanému R. U. L. B., J..P.., P. P. Q. X, B., I.: XX XXX XXX v konaní o uloženie povinnosti žalovanému uhrádzať mzdu za prácu nadčas
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 11.11.2011 domáhal, aby súd uložil povinnosť žalovanému vyplácať mzdu za prácu nadčas v mesačnom výplatnom období a zároveň nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je odborovou organizáciou s názvom Základná organizácia vodičov L. U. R. J..P.. B. a ako profesijná odborová organizácia vodičov mestskej hromadnej dopravy obhajuje a presadzuje záujmy svojich členov. Žalovaný si neplní svoje povinnosti a nedodržiavania ustanovenia Zákonníka práce, konkrétne ustanovenia týkajúce sa uhradenia mzdy za nadčasovú prácu. Problémom je vyplácanie príplatkov za nadčasovú prácu v 3- mesačných intervaloch. Žalovaný ako zamestnávateľ sa odvoláva na dohodu o 3- mesačnom referenčnom období na vyrovnávanie ustanoveného pracovného času, ale z nej však ešte nevyplýva, žeby zamestnanci uzatvorili dohodu o vyplácaní príplatkov za nadčasovú prácu v 3-mesačných intervaloch.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.1.2012 poukázal nato, že dodržiava ustanovenia Zákonníka práce a poukázal na ust. § 87 Zákonníka práce s tým, že po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancami môže rozvrhnúť pracovný čas
nerovnomerne na jednotlivé týždne. Žalovaný má ohľadne zamestnancov - vodičov uzatvorenú dohodu o rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne, na jednotlivé týždne, na obdobie 3 mesiacov. Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas sa vypláca až na konci dohodnuté 3- mesačného obdobia. Mzda za vykonanú prácu je v každom mesiaci dohodnutého obdobia riadne vyplácaná podľa skutočne odpracovaných hodín. Zároveň namietal formuláciu žaloby, že je príliš všeobecná a petit je nejasný a neurčitý.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, vypočutím účastníkov konania, pričom ďalšie dôkazy a skutočnosti označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav.
Z výpisu z registra organizácii Štatistického úradu SR vyplynulo, že pod obchodným menom Základná organizácia vodičov mestskej hromadnej dopravy pri R. J..P., B. , P. P. Q. X F. B. T. S. U. I.: XXXXXXXX predmetná organizácia s právnou formou združenia a s predmetom prevažujúcej činnosti odborová organizácia.
Zo Stanov Základnej organizácie vodičov mestskej hromadnej dopravy pri R., J..P.., B. F. P. S. F. U. R., J..P.. B., ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 1.2.2011 z čl. 2 vyplýva, že základná organizácia je právnickou osobou, a z čl. 3 písm. ch), že má oprávnenie zastupovať svojich členov v pracovnom -právnych a mzdových sporoch voči zamestnávateľovi, ako aj v sporoch vyplývajúcich z neplnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv.
Z Dohody č. 1 PKZ na roky 2008 - 2010 uzavretej dňa 6.5.2009, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1.7.2009 vyplynulo, že v súlade s ust. § 87 zákonníka práce sa uzatvára dohoda o rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie 3 mesiacov u vodičov autobusu , trolejbusu a električiek. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac 3 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. Táto dohoda bola uzatvorená medzi Dopravným podnikom mesta Košice a Základnými organizáciami pri DPMK, a.s.
Podľa § 229 ods. 5 zákonníka práce zamestnanci sú oprávnení prostredníctvom zástupcov zamestnancov uplatňovať svoje práva vyplývajúce z pracovnom právnych vzťahov alebo obdobných právnych vzťahov, ak zákon neustanoví inak.
Podľa ust. § 87 ods. 1 zákonníka práce ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.
Podľa ust. § 87 ods. 2 zákonníka práce zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako 4 mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce. Priemerný týždenný pracovný čas podľa tohto
obdobia nesmie pritom presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže rozvrhnutý pracovný čas pre určité organizačné útvary alebo druhy prác.
Podľa ust. § 97 ods. 1 zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancov na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúce z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný ako zamestnávateľ nerovnomerne rozvrhol pracovný čas u vodičov autobusu, trolejbusu a električiek, pričom problém nastal pri vyplácaní príplatkov za prácu nadčas, ktoré do roku 2009, tak ako to uviedol predseda odborovej organizácie sa vyplácali v mesačnom cykle, v roku 2009 bola uzatvorená dohoda č. 1 o rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie 3 mesiacov u vodičov autobusu, trolejbusu a električiek. Aj príplatky za prácu nadčas preto žalovaný ako zamestnávateľ vypláca až po uplynutí 3- mesačnej lehoty. Zároveň je povinný vydávať rozvrh na referenčné obdobie k čomu však nedochádza.
Podľa § 14 zákonníka práce spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnom právnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcom v danom konaní je Základná organizácia vodičov mestskej hromadnej dopravy pri DPMK, a.s., v ktorej aj podľa Stanov základnej organizácie , ktoré nadobudli platnosť dňa 1.2.2011 z čl. 3 bodu ch) prináleží zastupovať svojich členov v pracovnoprávnych a mzdových sporoch voči zamestnávateľovi, ako aj v sporoch vyplývajúcich z neplnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv. Už z tohto ustanovenia je zrejmé, že žalobca môže len zastupovať svojich členov, ale nemôže byť účastníkom konania, čo vyplýva aj z ust. § 229 ods. 5 Zákonníka práce, ktorý zakotvuje možnosť uplatňovania práv zamestnancov z pracovnom právnych vzťahov prostredníctvom zástupcov zamestnancov, ak zákon neustanovuje inak. Zákon ustanovuje inak v mnohých prípadoch, keď uplatňovanie práv z pracovnom právnych vzťahov zveruje priamo zamestnancom. Ide nielen o práva z pracovnoprávnych vzťahov, ktoré si zamestnanec uplatňuje vo vzťahu priamo voči zamestnávateľovi (napr. ust. § 13 zákonníka práce), ale aj celý katalóg priamych oprávnení zamestnanca vyplývajúcich z pracovno právnych vzťahov, ktoré si uplatňuje prostredníctvom súdu.
Žalobca v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou by v prípade, ak by jej súd vyhovel, bola určená povinnosť žalovanému vyplácať mzdu za prácu nadčas v mesačnom výplatnom období. Mzda za prácu nadčas je upravená v § 121 Zákonníka práce a patrí výlučne zamestnancovi len vtedy , ak ním vykonávaná práca sa považuje za prácu nadčas. Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnávateľa nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Z predmetného ustanovenia teda vyplýva, že tento nárok z pracovnoprávneho vzťahu si musí uplatňovať jednotlivý zamestnanec vo vzťahu k zamestnávateľovi , a nie odborová organizácia, ktorá si uplatňuje tento nárok v prospech neurčitého počtu subjektov. Uplatňovanie práva na zaplatenie mzdy a práce nadčas jezverené Zákonníkom práce priamo zamestnancovi. Táto skutočnosť vyplýva okrem iného aj z ustanovenia § 14 zákonníka práce kde je uvedené, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. V danom prípade nárok na vyplácanie mzdy za prácu nadčas v stanovených výplatných termínoch je nárokom každého jednotlivého zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi.
Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva zastupovať účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovných vzťahov, čo vyplýva konkrétne aj z ustanovenia § 26 ods. 2 O.s.p. Odborová organizácia má obmedzenú spôsobilosť na zastupovanie účastníka konania. Zastúpený účastník musí byť jej členom v súlade s jej vnútroorganizačnými predpismi, najmä stanovami a zastupovanie je prípustné len vo veciach, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych vzťahov. Pri posudzovaní tohto druhého obmedzenia treba vychádzať z § 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tento upravuje individuálne pracovné vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Dôležité je aj to, že ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.
Žalovaný podaním zo dňa 4.4.2012, ktorý síce nazval návrhom na zastavenie konania, namietal, že žalobca tak, ako je označený, nemá so žalovaným žiadny pracovno právny vzťah, z ktorého by si mohol uplatňovať nároky z neho vyplývajúce, a nemá aktívnu legitimáciu byť účastníkom konania v tejto veci, má oprávnenie iba zastupovať účastníkov konania a žiadal konanie zastaviť. Pri po posudzovaní obsahu tohto podania súd prihliadal na obsah tohto podania, pričom námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, nie je podmienkou konania, pre nedostatok ktorej by mal súd konanie zastaviť, ale je to dôvod na zamietnutie žaloby. Z tohto dôvodu súd o tomto podaní , aj keď bolo označené ako návrh na zastavenie konania, nerozhodoval. Žalobca tak, ako je označený, tým, že registrovaný v združení ako odborová organizácia, má spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. , avšak z hľadiska hmotného práva a to Zákonníka práce, žalobcovi neprináležia žiadne oprávnenia voči žalovanému, preto žalobca tak, ako je označený nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie takého druhu žaloby, aktívne vecne legitimovaní by boli len jednotliví zamestnanci žalovaného, ktorým žalovaný nevypláca mzdu za prácu nadčas včas a riadne.
Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na podanie takejto žaloby vyplýva aj z ustanovenia § 159 ods. 2 O.s.p. kde je uvedené, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Táto materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov, pričom v prípade, ak by súd takémuto petitu vyhovel, uložil by povinnosť žalovanému ako zamestnávateľovi vyplácať mzdu za prácu nadčas v mesačnom výplatnom období vo vzťahu k neurčitému počtu a druhu subjektov, pričom nie je zrejmé o aké subjekty by išlo, či by to boli všetky kategórie zamestnancov žalovaného, či len vodiči autobusov respektíve trolejbusov respektíve električiek a podobne. Vzhľadom nato, že súdy rozhodujú o individuálnych právach a povinnostiach účastníkov konania, takýto výrok rozsudku by bol neurčitý a nevykonateľný.
Na základe vyššie uvedeného súd teda žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní.
Žalobca si v konaní uplatnil právo na náhradu trov konania, v konaní však nebol úspešný , preto súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. analogicky žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania náhrada trov konania nepatrí , preto mu ju nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Proti výroku, ktorým súd návrh odporcu vylúčil na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona