Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/73/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: Tessile ditta a.s., so sídlom Ve Studeném 117/5a, 147 00 Praha, Česká republika, IČ: 27 822 117, právne zastúpeného ACCEPTUM, s.r.o., so sídlom Vrútocká 12, 821 04 Bratislava, IČO: 36 863 459, proti žalovanej: G. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XX, adresa pre doručovanie N. XXX, XXX XX D., Č. Q., v konaní o zaplatenie 37,56 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 37,56 eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,56 eur od 16.10.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 64,52 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu spoločnosti ACCEPTUM, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.11.2011 sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37,56 eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 37,56 eur od 16.10.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 64,52 eur.

V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe. Pohľadávku voči žalovanej nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2010 uzavretej medzi žalobcom ako postupníkom a Dopravním podnikem hl. m. Prahy, akciová spoločnosť ako postupcom. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom od postupcu. Postupca je prevádzkovateľ verejnej hromadnej prepravy osôb. Žalovaná dňa 15.10.2009 cestovala linkou C, čím uzavrela s postupcom zmluvu o preprave osôb. Nakoľko postupca a žalovaná sú rôznej štátnej príslušnosti, má uzavretá zmluva vzťah k právu rôznych štátov. Podľa žalobcu rozhodným právom vo veci je podľa čl. 4 ods. 1 Rímskej zmluvy právo Českej republiky. V danom prípade sa jednalo o zmluvu o preprave uzavretú na území Českej republiky, plnenie zo strany postupcu, t.j. prepravcu sa uskutočnilo výhradne na území Českej republiky, z čoho žalobca odvodzuje, že najužšiu väzbu má právny vzťah na právo Českej republiky. Zmluva o preprave osôb bola uzavretá v zmysle ustanovení a nasl. Zákona č. 40/1964 Sb. . Podmienky prepravy osôb sú ďalej upravené vyhláškou č. 175/2000 Sb. O prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu a ďalšími predpismi, najmä zákonom č. 266/1994 Sb. o dráhach. Žalovaná porušila svoje povinnosti cestujúceho vyplývajúce zo zákona a prepravného poriadku, keď neuhradila stanovené cestovné. O tejto skutočnosti bol na mieste spísaný zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 9131643. Žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť postupcovi sumu 37,56 eur (950,- Kč v prepočte prevodným kurzom 25,775

CZK = 1 EUR podľa kurzu Českej národnej banky zo dňa 16.10.2009), ktorá sa v súlade s právnymi predpismi a prepravnými podmienkami skladá z položiek cestovného a prirážky. Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške podľa ust. a nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. Žalobca vyzval žalovanú, aby uhradila dlžné cestovné s prirážkou, tiež ju oboznámil s postúpením pohľadávky. Žalovaná však na výzvu nijako nereagovala.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. -9 zo dňa 13.12.2011 a to tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súd šetrením prostredníctvom OO PZ Turčianske Teplice zistil, že žalovaná sa dlhodobo zdržuje v Českej republike na adrese N. XXX, XXX XX D.. Nakoľko platobný rozkaz nie je možné v zmysle ust. (ďalej len „OSP“) doručovať odporcovi do cudziny, súd ho uznesením č.k. -24 zo dňa 2.7.2012 zrušil.

Súd vo veci nariadil na deň 15.10.2012 pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti účastníkov konania. Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 25.9.2012, v ktorom súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez jeho prítomnosti. Žalovanej bolo predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o právach a povinnostiach v konaní pred súdom doručené náhradným spôsobom dňa 8.10.2012, kedy sa zásielka vrátila súdu ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Súd mal za to, že boli naplnené zákonné podmienky v zmysle ust. na prejednanie veci v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole č. XXXXXXX (č.l. 2 súdneho spisu), ktorý spísal kontrolór Dopravného podniku hl. m. Prahy, akciovej spoločnosti, so sídlom v Prahe, Česká republika, IČ: 00 005 886, mal súd preukázané, že žalovaná sa na výzvu kontrolného orgánu dňa 15.10.2009 v čase o 14,47 hod. na linke C, nepreukázala platným cestovným dokladom. Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole tiež vyplynulo, že prirážka bola stanovená právnym predchodcom žalobcu Dopravným podnikom hl. m. Prahy, akciová spoločnosť na sumu 950,- Kč a cestovné na sumu vo výške 18,- Kč. Žalovaná však do dnešného dňa dlžnú sumu 37,56 eur (968,- Kč) žalobcovi neuhradila. Z uvedeného dôvodu žalobca trval na úhrade dlžnej sumy, ako aj trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Dopravným podnikom hl. m. Prahy, akciová spoločnosť, so sídlom v Prahe ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 27.5.2010 (č.l. 3 súdneho spisu), ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj príloha č. 1 - Zoznam prípadov postúpených dňa 27.5.2010 podľa Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.5.2010 uvádzajúci postupované pohľadávky, bola pohľadávka pôvodného veriteľa Dopravného podniku hl. m. Praha, akciová spoločnosť voči žalovanej, vyplývajúca z vyššie uvádzaných skutočností vo výške 37,56 eur (968,-Kč) postúpená žalobcovi. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej písomne oznámené žalobcom. Postúpením pohľadávky sa žalobca stal v zmysle ust. a nasledujúcich zákona č. 40/1964 Sb. veriteľom pohľadávky vo vzťahu k žalovanej.

Podľa Kapitoly II Oddiel 1 Článok 2 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa Kapitoly V Článok 59 odsek 1 nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Podľa Článku 4 odsek 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky zo dňa 21.6.1980 (ďalej len „Rímsky dohovor“) účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvy, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, sa

spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má v čase uzatvorenia zmluvy svoj obvyklý pobyt strana, ktorá má poskytnúť charakteristické plnenie. Ak nie je možné určiť charakteristické plnenie, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.

Na základe nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 súd mal za to, že je daná právomoc slovenského súdu na konanie o žalobe žalobcu. Súd aplikoval ustanovenia nariadenia z dôvodu, že žaloba bola podaná na súd dňa 21.11.2011 a toto nariadenie nadobudlo účinnosť vo vzťahu k Slovenskej republike dňa 1.5.2004, má prednosť pred vnútroštátnymi normami, ako aj pred o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v spojení s právomocou súdov.

Ďalej súd považoval za príslušnú kolíznu normu, podľa ktorej sa určí rozhodujúce právo pre zmluvný vzťah účastníkov konania, Rímsky dohovor zo dňa 21.6.1980 z dôvodu, že tento nadobudol v súlade s čl. 5 ods. 2 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. pre Slovenskú republiku platnosť dňa 1.8.2006. Súd dospel k záveru, že v predmetnom zmluvnom vzťahu je potrebné aplikovať právo Českej republiky, nakoľko sa jednalo o zmluvu o preprave osôb uzavretú na území Českej republiky a tiež plnenie zo strany žalobcu, t.j. prepravcu sa uskutočnilo výhradne na území Českej republiky, z čoho súd vyvodil, že predmetná zmluva má najužšiu väzbu na právo Českej republiky.

Podľa ust. zákona č. 40/1964 Sb. , zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za stanovené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa ust. § 3 ods. 2 Vyhlášky Ministerstva dopravy a spojov č.175/2000 Sb. o prepravnom poriadku pre verejnú dráhovú a cestnú osobnú dopravu (ďalej len „Vyhláška o prepravnom poriadku“), prepravná zmluva je uzavretá, ak cestujúci využije svoje právo k preprave z cestovného dokladu tým, že nastúpi do vozidla alebo vstúpi do označeného priestoru prístupného len s platným cestovným dokladom. Podľa odseku 3 cit. vyhlášky, prepravná zmluva je tiež uzavretá, pokiaľ umožní dopravca cestujúcemu nastúpenie do vozidla bez cestovného lístka a cestovné cestujúci zaplatí bezodkladne po nástupe do vozidla.

Podľa ust. § 7 ods. 6 Vyhlášky o prepravnom poriadku, ak si cestujúci nekúpil cestovný lístok pred nástupom do vozidla alebo vo vozidle bezodkladne po nástupe do vozidla aj napriek tomu, že mu to dopravca umožnil, a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.

Podľa § 37 ods. 4 písm. d/ zákona č. 266/1994 Sb. o dráhach (ďalej len „Zákon o dráhach“), poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, zaplatenie cestovného a prirážky k cestovnému alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné k vymáhaniu cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ cestujúci nezaplatí na mieste. Osobné údaje sú meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a adresa miesta trvalého pobytu uvedené v osobnom doklade cestujúceho vydanom príslušným správnym úradom.

Podľa § 37 ods. 6 Zákona o dráhach, výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1.000,-Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom činí najviac 1.000,-Kč.

Vzhľadom na vyššie citované predpisy platné na území Českej republiky, kde došlo k poskytnutiu prepravných služieb žalovanej, a zistený skutkový stav, súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti zaplatenia sumy vo výške 37,56 eur plne dôvodná, a preto žalobcovi nárok na zaplatenie tejto sumy priznal v celom rozsahu.

Podľa ust. zákona č. 40/1964 Sb. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať i len jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného druhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa , výška úrokov z omeškania zodpovedá výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

Žalobca si v žalobe uplatnil aj úrok z omeškania, a to vo výške 8,25 % zo žalovanej sumy ročne počnúc dňom 16.10.2009 do zaplatenia. Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 15.10.2009 vyplynulo, že cestovné vo výške 18,- Kč a prirážku vo výške 950,- Kč bola žalovaná povinná uhradiť v deň, kedy sa pri kontrole nepreukázala platným cestovným lístkom. Keďže žalovaná sumu cestovného a prirážku dňa 15.10.2009 nezaplatila, dostala sa počnúc dňom 15.10.2009 do omeškania. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni, kedy bola žalovaná povinná sumu 968,- Kč zaplatiť, t.j. odo dňa 16.10.2009. Výška požadovaného úroku z omeškania neodporovala vyššie citovaným zákonným ustanoveniam. Súd tak na základe uvedeného a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal trovy konania vo výške 64,52 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 48,02 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd v zmysle ust. a vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, jeden úkon á 16,60 eur, ďalej 2 x režijný paušál vo výške 7,41 eur v zmysle ust. cit. vyhlášky, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 48, eur). Trovy konania je žalovaná povinná v zmysle ust. zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).