Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/82/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu Poistná udalosť s.r.o., Sabinovská 11, 821 03 Bratislava, IČO: 45 474 231, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast. JUDr. Danuše Tichá s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 52 058 310, o zaplatenie 4.227,40 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. -182 zo dňa 12.1.2023 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. -182 zo dňa 12.1.2023 v napadnutom výroku III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 2.238,36 EUR zastavil, druhým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.238,36 EUR od 9.5.2020 do 31.3.2022, tretím výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a štvrtým výrokom rozhodol, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 6 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.1.2022 domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom náhrady škody vzniknutej poškodením veci. Dňa 21.1.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej vodič motorového vozidla BMW 5, EČV: I. XXXAF narazil do motorového vozidla Chevrolet Captiva, EČV: Z. XXXDV patriaceho L. W.. Poškodený uzatvoril dňa 24.1.2020 so žalobcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom motorového vozidla NISSAN QASHQAI, EČV: I. XXXSO na 46 dni s dohodnutou výškou nájmu 115,- EUR. Poškodený vrátil prenajaté motorové vozidlo žalobcovi dňa 9.3.2020 a dňa 9.3.2020 vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 200303 na sumu 4.972,60 EUR, ktorá pozostávala z dennej sumy nájomného 69,- EUR a prirážky 46,- EUR po odpočítaní dodatočnej zľavy 6 %. V zmysle čestného prehlásenia mal poškodený žalobcovi uhradiť fakturovanú sumu 4.972,60 EUR v hotovosti dňa 30.4.2020. Dňa 9.3.2020 bola uzatvorená medzi L. W. a žalobcom zmluva o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej malo byť postúpenie pohľadávky v sume 4.972,60 EUR vzniknutej zo škodovej udalosti. Žalovaný oznámením o poistnom plnení z 27.3.2020 oznámil poškodenému výšku poistného plnenia v sume 745,20 EUR, s tým, že priznal nájom náhradného vozidla za celkom 12 dní a nepriznal zostávajúcich 34 dní prenájmu a fakturovanú prirážku. Oznámením o poistnom plnení z 31.3.2022 oznámil žalovaný poškodenému dolikvidovanie udalosti s tým, že dodatočne vyplatil poškodenému sumu 2.238,36 EUR za zostávajúcich 34 dní nájmu, sumu 1.989,04 EUR nepriznal, keďže sa jedná o neprimerané náklady na náhradné vozidlo, konkrétne o

prirážku. Žalobca vzal podaním zo 7.11.2022 žalobu v časti o zaplatenie 2.238,36 EUR späť a žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, súd konanie v tejto časti zastavil. V zostávajúcej časti žalobou uplatneného nároku o zaplatenie sumy 1.989,04 EUR bola sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje platný právny úkon, a žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný.

3. Podľa súdu prvej inštancie si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia , a teda nepreukázal, že by celá žalobou uplatnená suma 4.227,40 EUR (t.j. vrátane žalovaným doposiaľ neuhradenej sumy 1.989,04 EUR) mala predstavovať škodu spôsobenú poškodenú poisteným u žalovaného, ktorú by bol žalovaný povinný nahradiť. Súd poukázal na to, že žalobca fakturoval poškodenému faktúrou č. 200303 základnú sadzbu nájmu 69,- EUR a prirážku 46,- EUR za celkovo 46 dní s tým, že následne poskytol dodatočnú zľavu 6 %, čo predstavovalo sumu 4.972,60 EUR, z ktorej žalovaný zaplatil poškodenému najprv sumu 745,20 EUR a následne 1.4.2022 aj sumu 2.238,36 EUR. Neuhradený zostatok predstavoval sumu 1.989,04 EUR, ktorá zodpovedá žalobcom fakturovanej prirážke. Ak žalobca argumentoval tým, že ním fakturovaná prirážka v skutočnosti nepredstavuje prirážku, ale jedná sa len o informatívnu poznámku vo faktúre, ktorá má iba z marketingového hľadiska uľahčiť orientáciu v rozdielnostiach produktov ponúkaných prenajímateľom pod označením ponuky č. 1 a ponuky č. 2, túto argumentáciu súd odmietol. Ak by predmetné tvrdenie žalobcu malo byť pravdivé, tak by priamo v texte ním predloženej nájomnej zmluvy z 24.1.2020 bolo uvedené, aká ním poskytovaná služba (t.j. či služba označená ako ponuka č. 1 alebo služba označená ako ponuka č. 2) bola poškodenému v skutočnosti poskytnutá. Navyše z obsahu zmluvy nie je zrejmé, kedy boli jednotlivé údaje do zmluvy vpísané, a preto nie je vylúčené, že tieto boli do textu zmluvy - vrátane ceny nájmu - ručne žalobcom vpísané až ex post. Z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, či poškodený si v skutočnosti objednal u žalobcu službu označenú pod ponukou č. 2 a či bol vopred, t.j. pred uzatvorením nájomnej zmluvy, oboznámený s cenou nájmu, ktorú žalobca fakturoval a ktorú žiada žalobca nahradiť prostredníctvom inštitútu náhrady škody od žalovaného. Bolo zrejmé, že žalobcom fakturovaná prirážka predstavuje v skutočnosti prostriedok, ktorým umelo navyšuje cenu nájmu s cieľom parazitovať na systéme povinného zmluvného poistenia. Žalobcom fakturovaná prirážka nepredstavuje odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú pri nájme náhradného motorového vozidla, a ktoré by bolo možné zahrnúť do škody, ktorú by mal byť žalovaný povinný nahradiť. Navyše, ak by aj súd mal pripustiť, že prirážka uvedená vo faktúre žalobcu v skutočnosti nie je prirážkou, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že suma 115,- EUR, resp. suma 108,10 EUR (po poskytnutí zľavy vo výške 6 %) za jeden deň prenájmu náhradného motorového vozidla predstavuje sumu obvyklú a primeranú, keďže žalobca nepredložil v konaní žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by predmetnú skutočnosť preukazoval. Súd ďalej uviedol, že žalobcom požadovaná cena nájmu 115,- EUR za deň je zjavne neprimeraná, ktorá sa nemôže v rámci povinného zmluvného poistenia nahrádzať.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nie je možné aplikovať , nakoľko v rozhodovanom spore sa žalobca domáha nároku na náhradu škodu spôsobenej poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, ktorú je v rozsahu upravenom v ustanovení povinný nahradiť žalovaný a nie nároku na vyplatenie poistného plnenia. Poisťovateľ škodcu poskytuje poškodenému náhradu škody, predmetné plnenie nie je možné považovať vo vzťahu poškodený - poisťovateľ za poistné plnenie, poistným plnením je len vo vnútornom vzťahu poistený (t. j. škodca) - poisťovateľ, navonok je to náhrada škody, ktorú poškodenému poskytuje za škodcu jeho poisťovateľ. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie istiny 1.989,04 EUR ako nedôvodnú. Nárok na náhradu škody bol u žalovaného uplatnený dňa 21.1.2020, a preto sa dostal žalovaný do omeškania s vyplatením nároku na náhradu škody, ktorý dobrovoľne poškodenému, resp. žalobcovi neuhradil, uplynutím dňa 8.5.2020. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania už od 11.4.2020, ako dňa nasledujúceho po 15 dňoch od ukončenia šetrenia poistnej udalosti (26.3.2020). Za obdobie od 11.4.2020 do 8.5.2020 však žalovaný nebol pri správnej aplikácii ustanovení a v omeškaní, a preto žalobca za dané obdobie nemá nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný žalobcovi uhradil sumu 2.238,36 EUR dňa 1.4.2022, ako to vyplýva aj z čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobca požadoval zaplatenie úroku z omeškania z predmetnej sumy do 1.4.2022, čo súd rovnako nepovažoval za správne. Žalovaný dňa 1.4.2022 nebol v omeškaní s plnením, preto za tento deň nemá žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania, tento nárok má žalobca len za obdobie do 31.3.2022. Úrok z omeškania považoval súd dôvodný len vo výške 5 % a v prevyšujúcej časti ho považoval za nedôvodný. O trovách konania rozhodol tak, že za úspech žalobcu je treba považovať

sumu 2.238,36 EUR, v ktorej súd konanie zastavil, keďže v tejto časti žalovaný uhradil žalobou uplatnený nárok až po podaní žaloby a za úspech žalovaného sumu 1.989,04 EUR, v ktorej súd žalobu žalobcu zamietol. Žalobca bol v spore úspešný v časti 53 % (zaokrúhlene) predmetu sporu a žalovaný v časti 47 % (zaokrúhlene) predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 6 % (53 % - 47 %).

5. Proti výroku III. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa , a ktorý považoval závery súdu o neodôvodnosti prirážky za arbitrárne, svojvoľné a ničím nepodložené. Žalobcovi nie je vôbec jasné, na základe čoho súd ustálil to, že cena nájmu mala byť do nájomnej zmluvy dopísaná až ex post a na základe akého právneho predpisu mal prenajímateľ povinnosť uviesť vo formulári nájomnej zmluvy názov služby, o ktorú sa jedná (či o ponuku č. 1 alebo ponuku č. 2), keď daná služba bola v nájomnej zmluve jednoznačne identifikovaná cenou nájmu, a tým, že v bode 15 nájomnej zmluvy sa uvádza, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Podotkol, že v nájomnej zmluve sa bod 15 (doba nájmu, dátum a hodina odovzdania vozidla a cena nájmu) nachádza priamo nad bodom 16., v ktorom je dátum uzatvorenia zmluvy a podpis nájomcu, a teda nie je mysliteľné, aby nájomca nevedel čo podpisuje, prípadne, aby nájomca pri podpise zmluvy umožnil, či toleroval tak dôležitý nevyplnený bod 15 nachádzajúci sa tesne nad jeho podpisom. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že cena nájmu bola v zmluve uvedená dňa 24.1.2020. Žiadna prirážka k cene nájmu nebola v zmluve dohodnutá a ani následne vo faktúre, účtovaná/fakturovaná, ale v zmysle cenníka prenajímateľa išlo o štandardnú základnú cenu nájmu vzťahujúcu sa k nájmu vozidla v režime doby neurčitej, pri ktorej nie je potrebné platiť nájom vopred ani skladať žiadny depozit atď. skrátka, pri ktorej má nájomca diametrálne odlišné a výrazne výhodnejšie podmienky nájmu, ako keď si požičia vozidlo v režime doby určitej (napr. môže vozidlo kedykoľvek vrátiť). V nájomnej zmluve aj vo faktúre za nájom je iba jedna položka za dennú cenu nájmu a nie ešte aj druhá položka za nejakú prirážku. Dohodnuté a následne fakturované, teda neboli dve sumy, 69,- EUR + 46,- EUR, naopak, fakturovaná bola suma 108,10 EUR, ktorá plne korešpondovala s údajmi v nájomnej zmluve, keďže prenajímateľ pri vrátení auta z už dohodnutej ceny nájmu odrátal aktuálne prebiehajúcu akciu, pričom túto zľavu riadne po dohode zaznačil do nájomnej zmluvy. Fakturované teda bolo dokonca menej ako obvykle fakturuje prenajímateľ a ako bolo pôvodne v nájomnej zmluve na začiatku dohodnuté.

6. V odvolaní žalobca poukázal na to, že poskytuje dve možnosti nájmu vozidla a to v nasledovných režimoch: 1) Dobu určitá so zložením finančných prostriedkov na začiatku doby nájmu a 2) Doba neurčitá bez zloženia finančných prostriedkov na začiatku doby nájmu. Pri posudzovaní obvyklosti ceny nie je možné vytrhnúť cenu z jedného produktového typu nájmov a z druhého produktového typu nájmov vytrhnúť zase diametrálne odlišné (Výhodnejšie) podmienky nájmu a následne takýto fiktívne vytvorený hybridný produkt, ktorý v skutočnosti na trhu vôbec neexistuje, porovnávať s nájmom, ktorý uskutočnil právny predchodca žalobcu. Žalobca tiež nesúhlasí s odôvodnením k nepreukázaniu obvyklosti ceny, ktorá bola podľa žalobcu nepochybne preukázaná a nie je spravodlivo možné to, aby v záujme dosiahnutia čo najnižšej ceny, bol poškodený tendenčným výkladom tlačený do pre neho nevyhovujúcich podmienok nájmu, resp. do podmienok nájmu, ktoré nie je schopný splniť a ktoré mu v konečnom dôsledku môžu privodiť ďalšiu škodu. Na základe uvedeného navrhol zmeniť napadnuté výroky a žalobe vyhovieť.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok považuje za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, že sa prikláňa k názoru súdu prvej inštancie, že otázka, či náklady na prenájom náhradného MV možno považovať za nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Žalovaný konštatuje, že dôkazné bremeno (ktoré však žalobca doposiaľ neuniesol) o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného MV, zaťažuje práve žalobcu a nie žalovaného. Žalovaný má v súvislosti s uvedeným za to, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, a to (aj) s ohľadom na zásadu kontradiktórnosti, zásadu koncentrácie konania a hospodárnosti konania. Ponuky č. 1 a č. 2 ako služby ponúkané žalobcom neboli vôbec uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 24.1.2020 a dokonca takéto tvrdenia ohľadom ponuky č. 1 a ponuky č. 2 neuviedol žalobca ani v ním podanej žalobe zo dňa 9.1.2022. A teda zásadnou nezrovnalosťou pri argumentácii žalobcu ohľadom údajných rozdielov medzi ponukami č. 1 a č. 2 v súvislosti s fakturovanou prirážkou je práve tá skutočnosť, že v žiadnom inom dokumente predkladanom žalobcom (okrem faktúry č. 200303) sa takéto rozlišovanie ponúk/služieb v spojitosti (aj) so spomínanou fakturovanou prirážkou, neuvádza. A teda žalovaný sa domnieva, že nájomca (poškodený) náhradného MV o takejto špecifikácii ponúk/služieb

nebol žalobcom pred podpisom nájomnej zmluvy zo dňa 24.1.2020 (zrejme) upovedomený, a (zrejme) ani oboznámený o. i. s cenami (vrátane dennej prirážky k základnej cene prenájmu MV) súvisiacimi s tou- ktorou ponúkanou službou/ponukou, o čom svedčí aj fakt, že v predmetnej nájomnej zmluve akákoľvek špecifikácia údajnej ponuky č. 1 a ponuky č. 2/služby a o. i. predmetnej dennej prirážky k základnej cene za prenájom náhradného MV, čo i len náznakom absentuje. Faktom teda aj naďalej zostáva, že denná prirážka k základnej cene za prenájom MV bola uvedená žalobcom iba vo faktúre č. 200303. Žalovaný teda kategoricky nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o akejsi iba „marketingovej stratégii“ žalobcu, či o akejsi iba „informatívnej tabuľkovej poznámke“ (údajný „informatívny rámček“). Žalovaný naďalej trvá na tom, že v danom prípade je riadne odlíšená cena prenájmu MV a cena žalobcom stanovovanej prirážky za tento prenájom nad rámec uvedenej základnej sadzby/ceny prenájmu MV. Žalovaný má pritom za to, že predmetná fakturovaná prirážka celkom v sume 1.989,04 EUR navyšuje neprimerane a neúčelne cenu prenájmu náhradného MV, na základe čoho takéto náklady nie je možné považovať zo strany poškodeného za náklady účelne a primerane vynaložené. Podľa žalovaného žalobcom uvádzané spoločnosti neposkytujú prenájom MV, ale iba služby spojené s operatívnym leasingom. Taktiež poukázal na slovenskú judikatúru, kedy súdu považovali sumu 66,- EUR za 1 deň prenájmu vozidla strednej triedy za primeranú, a teda súd určil, že cena 115,- EUR za vyššiu triedu SUV je neprimeraná.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý obvyklosť fakturovanej sumy nájmu preukázal svojím cenníkom s v ňom integrovanými potvrdeniami iných autopožičovní k obvyklosti ceny nájmu, pričom aj súd prvej inštancie tento dôkaz vzal na vedomie, aj keď následne, podľa mienky žalobcu, svojvoľne a nedôvodne tento dôkaz označil za nedôveryhodný. Cena každej služby sa v rámci internej a neverejnej kalkulácie poskytovateľa služby skladá z viacerých položiek, ktoré ako celok vo výsledku tvoria celkovú, pevne stanovenú konečnú cenu služby pričom v prejednávanej veci pevne stanovená cena služby pri nájme daného vozidla v režime doby neurčitej (Ponuka č.2) bola v zmysle cenníku prenajímateľa, ako aj v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy, stanovená vo výške 115,- EUR a vo faktúre fakturovaná tiež vo výške 115,- EUR. Preto sú závery o údajnej prirážke, dokonca ešte aj nedôvodnej, vyfabulované. Pri údajnej prirážke, ak by aj pripustili, že o prirážku išlo - čo kategoricky odmieta, ale by aj pripustili - nešlo vôbec o bezdôvodné či účelové zvýšenie ceny nájmu ako uzavrel súd, ale o opodstatnené premietnutie ekonomických dopadov.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 19.9.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutým výrokom III. a IV. rozsudku nie je možné vyhovieť.

10. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku, v časti ktorej súd žalobu vo zvyšku zamietol a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uvádza, že podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s otázkou nároku žalobcu na náhradu nákladov účelne

vynaložených na prenájom náhradného motorového vozidla. Sporným zostal neuhradený zostatok v sume 1.989,04 EUR, ktorý zodpovedá žalobcom fakturovanej prirážke.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa obvyklej ceny nájmu a odôvodnenie rozdielu medzi cenou 69,- EUR denne a 46,- EUR denne je arbitrárne, v rozpore s predloženými dôkazmi. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil listinné dôkazy, predovšetkým nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi prenajímateľom Poistná udalosť s.r.o. a nájomcom W. L., ako aj faktúru č. 200303, ktorou dodávateľ Poistná udalosť s.r.o. fakturoval odberateľovi, t.j. poškodenému prenájom motorového vozidla 108,10 EUR denne v celkovej sume 4.972,60 EUR. Z predmetnej faktúry vyplýva, že celková cena za 1 deň nájmu činí 108,10 EUR, pričom základná cena je 69,- EUR za deň a prirážka (doba neurčitá, nezabezpečenie) činí 46,- EUR. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že prirážka v celkovej sume 1.989,04 EUR nepredstavuje odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikajú pri nájme náhradného MV, a ktoré by bolo možné zahrnúť do škody, ktorý by mal byť žalovaný povinný uhradiť. Suma 46,- EUR predstavuje prirážku, ktorú nemožno stotožniť so škodou. Predovšetkým príplatok za nezabezpečenie predmetu nájmu nemôže predstavovať skutočnú škodu, keďže nahrádza inštitút zloženia depozitu, ktorý sa v zásade vracia nájomcovi po ukončení nájomnej zmluvy a v žiadnom inom dokumente predkladanom žalobcom (okrem faktúry č. 200303) sa rozlišovanie ponúk/služieb v spojitosti s fakturovanou prirážkou neuvádza, pričom z obsahu nájomnej zmluvy nie je zrejmé, či si poškodený skutočne objednal u žalobcu službu označenú pod ponukou č. 2.. Žalobca v konaní hodnovernými dôkazmi nepreukázal že suma nájmu ním fakturovaná je cenou obvyklou a primeranou a teda že náklady nájmu - škody poškodeného- sú primerané a boli vynaložené účelne.

14. Odvolací súd poukazuje na aplikovateľnú ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri určení skutočnej škody je potrebné vychádzať z obvyklých cien prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase a je potrebné zohľadniť, či náklady boli vynaložené nutne a účelne. V posudzovanej veci nemožno mať za účelne vynaložené náklady sumu 46,- EUR denne, ak išlo o nedôvodnú prirážku za zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú a prirážku za zmluvu uzatvorenú bez zloženia finančnej zábezpeky. K námietke žalobcu, že súd nezohľadnil judikatúru, resp. rozhodnutia súdov, podľa ktorých súdy priznávajú sumu 66,- EUR za deň nájmu požičaného vozidla strednej kategórie za primeranú, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, pokiaľ nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Odvolací súd si je vedomý, že je v záujme právnej istoty, aby súdy rozhodovali v obdobných skutkových veciach rovnako, na druhej strane však treba konštatovať, že súd (v tomto prípade odvolací) musí zohľadniť vždy konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu a musí vychádzať z obsahu konkrétneho spisového materiálu. Podľa odvolacieho súdu v prejednávanej veci neboli odvolacie námietky žalobcu spôsobilé spochybniť správne právne závery súdu prvej inštancie a jeho vyhodnotenie listinných dôkazov (v časti zamietnutia žaloby).

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).