Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2Co-25-2023.pdf
PDF · 104.22 KB
Case nature
Subarea
2Co/25/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobkyne: D. A. I., R. A. XX.XX.XXXX, D.: R. K. D. X, D., A. O.: H. XXX, proti žalovanému: X.. P. I. A. I., R. A. XX.XX.XXXX, D.: R. K. D. X, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu býv. Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. mája 2023, č. k. 18C/24/2023-38, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie býv. Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30. mája 2023, č. k. 18C/24/2023-38, p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Bývalý Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30. mája 2023, č. k. 18C/24/2023-38, zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby sa až do rozhodnutia vo veci samej zakázalo žalovanému nakladať s (v návrhu označenými) nehnuteľnosťami evidovanými na LV č. XXXX a LV č. XXXX, vedených Okresným úradom D., J. V., pre V. D. X., V. D.-W., J.. Ú.. W.; na Q. Č.. XXXX O. Q. Č.. XXXX, C. Okresným Ú. D., J. V., pre V. D. X., V. D.-I. K., J.. Ú.. I. K., v rozsahu skončenia nájomných zmlúv, uzatvorenia nájomných zmlúv a ich zmien, brania nájomného z nájomných vzťahov; súčasne, aby sa mu uložila povinnosť zdržať sa rušenia nájomných práv; povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním predmetu nájmu - byt č. XXX C. C. T.X. XX/G, D.; byt XXA, C. C. R.K. K. D. X, D.; D. XXB, C. C. R. K. D. X, D.; byt č. XX, C. C. R. K. D. X, D. (presnejšia špecifikácia je uvedená v návrhu).
2. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodila tým, že po rozvode so žalovaným s ním má podielové spoluvlastníctvo uvedených nehnuteľností, a bude podávať aj žalobu na jeho vysporiadanie ako žalobu vo veci samej (v lehote danej súdom). Bezprostredným dôvodom podľa nej je, že žalovaný (uviedla omylom "žalobca") svojím konaním ohrozuje existenciu nájomných vzťahov a tým riadne hospodárenie so spoločnými nehnuteľnosťami. Vlastnícke pomery a nájomné vzťahy s nájomníkmi doložila odkazom na listy vlastníctva a nájomnými zmluvami v kópii. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný sa dlhodobo o tento majetok nestará, neuhrádza povinné platby za nehnuteľnosti, preberá na seba záväzky, ktoré neuhrádza, čím vznikajú dlhy. Žalovaný sa podľa žalobkyne dlhodobo zdržiaval v zahraničí a na Slovensko chodil sporadicky. Od novembra 2020 bol podľa žalobkyne vo väzbe a vo výkone trestu do 27.03.2023, a po prepustení sa snažil dostať do bytov nájomcov. Od r. 2017 do 2022 údajne poberal podiely na nájomnom, pričom neuhrádzal svoje povinnosti pri správe nehnuteľností ani výživné na maloleté deti, a tak tomu je dodnes. Tvrdila, že má blokované účty a príjmy z prenájmu si necháva posielať na účet, ktorý nie je na jeho meno, a tak naň nemá exekútor dosah. Tvrdila tiež, že už v r. 2015 narúšal pokojné užívanie prenajatých nehnuteľností nájomcami, aby tak dosiahol predčasné ukončenie nájomných zmlúv. Aj v súčasnosti podľa žalobkyne žalobca obťažuje nájomcov, žiada od nich peniaze za nájom, pričom si je vedomý, že jeho podiel na nájomnom sa uhrádza exekútorovi ako náhradu
výživného. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný dňa 27.03.2023 privolal políciu a domáhal sa vstupu do bytu na R.. K. D. X C. D., ktorý je v nájme, o čom aj vedel. Potom dňa 27.04.2023 opakovane zvonil na zvonček pred vchodom domu na R.K.. K. D. X C. D., J. I. C. R. D. Č.. XXA O. XXB, až kým nájomníčka vyšla z vchodu a cestou na zastávku električky ju žiadal o vyplatenie nájmu v hotovosti. Potom dňa 10.05.2023 bola privolaná hliadka na R.. K. D. až trikrát. Žalovaný údajne vstúpil do bytu a nájomníčka zavolala políciu, pretože nechcel odísť a požadoval nájom od začiatku nájmu, ako aj spísanie dodatku k nájomnej zmluve, kde bude uvedený aj on a bude sa mu platiť nájomné. Údajne mal žiadať o vstup do bytu Č.. XX na R.. K. D. tvrdiac, že tam býva, a chce, aby sa nájomníci vysťahovali. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný ohrozuje aj finančnú a sociálnu stabilitu domácnosti žalobkyne a spoločných detí, keď za nájom bytov získali strany mesačne sumu 2.800,- €. Obávala sa, že jej žalovaný urobí zlé meno a nik si od nej už nič neprenajme. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila snahou o minimalizáciu škôd a finančnej ujmy, pretože podľa rozsudku o rozvode bola výška výživného ustálená aj s ohľadom na úžitky zo spoločného hospodárenia (nájmu) nehnuteľností.
3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 325 ods. 1, 2 písm. d), CSP a vecne tým, že z priložených kópií nájomných zmlúv zistil, že všetky tieto zmluvy uzatvorila ako prenajímateľka iba žalobkyňa, bez súčinnosti so žalovaným, pričom prenajíma celé byty. Zo zmlúv tiež vyplýva, že celé nájomné inkasuje žalobkyňa, a o akýchkoľvek platbách v prospech žalovaného tieto zmluvy mlčia, dokonca žalovaného vôbec nespomínajú. Žalobkyňa pritom tvrdí, že žalovaný poberá nájomné na účet mimo dosahu exekútora. Súdu prvej inštancie tak nebolo zrejmé, od koho, za čo, a aké nájomné poberá. Žalobkyňa sa domáha zakázať žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami v rozsahu skončenia nájomných zmlúv, uzatvorenia nájomných zmlúv a ich zmien, brania nájomného z nájomných vzťahov, a uložiť mu povinnosť zdržať sa rušenia nájomných práv a povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojený s užívaním predmetu nájmu. Súd prvej inštancie považoval návrh na obmedzenie vlastníckych oprávnení žalovaného zákazom uzatvorenia nájomných zmlúv alebo ich zmien, zákazom skončenia nájomných zmlúv, za neprimeraný, aj napriek tvrdenému pre žalobkyňu škodlivého správania žalovaného. Aj keby bola pravda, že žalovaný sa dlhší čas o nehnuteľnosti nestaral, naďalej je podielovým spoluvlastníkom s rovnakým podielom ako žalobkyňa. Tiež nie je súdu zrejmé, na ktoré nájomné zmluvy tu žalobkyňa poukazuje, keď žalovaný nie je účastný nájomných zmlúv uzatvorených žalobkyňou. Ak nie je žalovaný zmluvnou stranou, nemôže ich ani "skončiť" alebo zmeniť. Taktiež je otázne, ako by mal podľa žalobkyne žalovaný "zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon jeho práv spojený s užívaním predmetu nájmu", keď nie je známe, že by bol niekomu prenajímateľom, alebo inak viazaný nájomnou zmluvou. Povinnosti prenajímateľa, ktoré na seba vzala žalobkyňa, musí niesť predsa ona. Vo vzťahu k "rušeniu nájomných práv", ktorého sa má podľa žalobkyne žalovaný zdržať, súd prvej inštancie z návrhu vyrozumel, že žalobkyňa má zrejme na mysli obťažovanie jej nájomníkov. Tu je však návrh príliš nekonkrétny, a opäť nie je zrejmé, prečo by sa nemohol žalovaný v kontexte prípadu pokúšať kontaktovať (primeranou formou, a vždy nenásilne) nájomníkov s požiadavkou, aby aj on (ako spoluvlastník v 1/2 podiele) bol účastný nájomnej zmluvy ako prenajímateľ. Voči žalobkyňou naznačovanému násilnému alebo hrubo obťažujúcemu správaniu, ako aj prípadné porušovanie domovej slobody sa zasa vedia brániť aj nájomcovia sami, ich faktické nerušené užívanie nehnuteľnosti nemôže predsa permanentne strážiť žalobkyňa. Žalobkyňa v návrhu spomína aj exekučné konanie, ale návrh nesmeruje k vyriešeniu obavy, že exekúcia bude ohrozená v tom zmysle, ktorý je účelom § 325 ods. 1 CSP, teda vo vzťahu k určitému konkrétnemu súdne uplatnenému nároku. Preto súd prvej inštancie po zistení, že žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo ohrozenie exekúcie, rozhodol podľa § 328 ods. 1 CSP o zamietnutí návrhu.
4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že už počas manželstva podala návrh na zrušenie BSM, aby exmanžel nemohol predať aj to, čo im dnes zostalo, správal sa neracionálne, nemala vôbec predstavu koľko a kam idú ich peniaze, nakupoval autá a nehnuteľnosti, ktoré zrejme daroval svojim milenkám, predal viac ako polovicu, celého nehnuteľného majetku, ktorý vlastnili. Zostali im len tieto byty, ktoré zachránila, a ktoré ich živia a hlavne generujú príjem, z ktorého sa platí výživné pre dve deti. Nemôže opísať celú genézu ako po rozvode, dala všetko do poriadku. Poplatila dlhy aj za neho aj za byty, už hrozilo, že ich dajú do dražby lebo neplatil na správu domu, súdil sa s mestom o doplatok z kúpnej zmluvy na byt, spor urovnala a vyplatila nedoplatok, aby zachránila byt, aj rôzne iné, ako napríklad vyplatila výživné za neho na nemanželské dieťa, aby ho prepustili z väzenia, že potom sa vyporiadajú a hneď na to odišiel do Angoly a na všetko sa vykašlal. Robí stále to isté, príde na Slovensko, povyhadzuje nájomníkov, nasťahuje sa do bytu na 2-3mesiace, nič za byt neplatí ani správu a potom zmizne. Žalobkyňa zase zháňa nových, poplatí dlhy
a dá byt do poriadku, aby sa dal prenajať, lebo po jeho pobyte nie je užívaniaschopný. Momentálne je prenájom nehnuteľností najjednoduchší spôsob ako zabezpečiť výživné, pretože exmanžel pochádza z Angoly a s tou krajinou nemá Slovenská republika žiadne medzinárodné dohody a tam na neho nie je žiadny dosah. Áno je pravda, že v nájomných zmluvách nefiguruje, vtedy bol vo väzení, ale veď mu bolo umožnené k nim pristúpiť dodatkom to odmietol a potom sa vypracovali nové zmluvy a to tiež odmietol. Žalobkyňa predložila súdu návrhy zmlúv, ktoré sú neakceptovateľné. Zdôraznila, že žalovaný je podielovým vlastníkom, ale má povinnosti voči deťom, voči majetku, voči štátu a zákonom. On nerešpektuje nič a nikoho. Exekútor mu niekoľkokrát vysvetlil, že jeho podiel z nájmu sa použije na vyplácanie výživného, a nie je rozumné ničiť tento príjem, ale on si ide podľa seba. Nájomcovia zažívajú permanentný tlak vo forme mailov, správ a neustálych návštev, zvonením a klopaním na ich dvere. Vyhráža sa im, že vymení zámky. Nemôžu kľudne pracovať a vychádzať z bytov, lepí im na dvere odkazy, aby vypratali byty do 3 dní. Ak tie byty nebudú prenajaté, kto bude platiť poplatky spojené s údržbou? On žije a má rodinu v Angole a tu nič pozitívne neurobil, aby sa situácia znormalizovala. Nemá a nechce právneho zástupcu, mal ich niekoľko, ale s ním sa nedalo spolupracovať, odmietli ho zastupovať, nechce akceptovať rozumné argumenty, ani nechce pristúpiť na dohody, len to čo on navrhne je podľa neho správne. Písal v mailoch, že bude to riešiť s právnymi zástupcami. To je klamstvo, aby dosiahol svoje a potom opäť zmizne. Akým spôsobom má ochrániť nájomcov, seba aj deti? Potrebujú z niečoho žiť, navyše jeden syn trpí autizmom a potrebuje jej neustály dohľad. Ako sa môže venovať práci, deťom a neustále riešiť problémy s exmanželom. Je jej jasné, že im chce zničiť zdroj príjmov, ale veď zároveň si sám sťažuje svoju situáciu. Bol vo väzení za neplatenie výživného a nijako sa z toho nepoučil, naďalej robí to isté. Toto odvolanie píše sama, nemá peniaze na právnika. Žalobkyňa uviedla, že je z toho zúfalá. V uznesení uvádza súd § 325 ods. 1 CSP a má zato, že pokiaľ bude žalovaný vyháňať nájomníkov z bytov alebo predávať svoje podiely na nehnuteľnostiach, tak potom nebude z čoho ani exekuovať. Žalovaný poberal predtým aj v čase exekúcie príjmy z prenájmov. Exekútor od neho neobdržal ani jednu platbu. Po skončení nájomných vzťahov boli byty dlhý čas neprenajaté, ale poplatky hradila sama žalobkyňa. Z existenčných a finančných dôvodov sa rozhodla byty opäť prenajať a od toho času, kedy ich prenajala žalovaného podiel posielala exekútorovi. Žalovaný bol s tým oboznámený listom ešte v čase, keď bol vo výkone trestu. Hneď v prvý deň ako ho prepustili išiel do bytov, ale to už všetko uviedla v samotnom návrhu. Nezaujímalo ho ako sa majú deti, nemal záujem o stretnutie s nimi, len po peniazoch išiel. Nikdy sa nebránila tomu, aby uzatvorili dodatky k tým nájomným zmluvám, alebo aj nové zmluvy sa mohli uzatvoriť, ale on odmieta seriózne návrhy. Dokonca žiada vyplácanie v hotovosti, aby nemusel platiť exekútorovi. Nevie, aké argumenty ešte uviesť, aby súd uznal, že sa chová iracionálne a deštruktívne. Ako môže primäť niekoho k rozumnej debate a dohode, keď zásadne odmieta všetko, čo nie je podľa jeho predstáv. Ona sa s ním nedokáže už roky dohodnúť na vysporiadaní BSM.
Na záver to zhrnula tak, že byt č. XX na R. K. D. X C. D. je prenajatý ukrajinskej rodine s dvoma malými deťmi, doslova prišli z ulice a čakali kým ich ubytuje, medzičasom začal nájomca pracovať na Slovensku a požiadal o povolenie k pobytu, oni sa nedokážu za tri dni vysťahovať a nájsť si iné ubytovanie, ale podiel žalovaného na nájme ide na účet exekútora (viď príloha rozdelenie nájmov). Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný v byte dlhodobo nebýval, žije a má rodinu v Angole od roku 2010 nežije na Slovensku. V tomto byte bývala ona s troma deťmi, ešte keď boli manželia. Chodí sem sporadicky a neohlásene, potom tu narobí škody a zmizne. Byty č. XXA O. XXB na R. K. D. X C. D. sú prenajaté Občianskemu združeniu N. a nájomca má v ňom zriadenú materskú škôlku, predtým tieto priestory slúžili ako kancelárie, podiel žalovaného z nájmu ide na účet exekútora (vid' príloha rozdelenie nájmov). V týchto priestoroch nie je možné bývať celoročne, keďže nie sú upravené na bývanie. Byt Č..XXX na T.Á. B. C. D. je prenajatý tiež ukrajinskej rodine za nižšiu sumu, ktorá pokrýva len poplatky na údržbu a energie, tento byt ponúkli žalovanému, že mu ho môže uvoľniť, keď tvrdí, že nemá kde bývať, nežiada od neho nič len si musí hradiť poplatky za správu a energie. Myslí si, že pre jedného človeka je 2 - izbový byt vhodnejší ako 4 - izbový byt č. XX na R. K. D., ktorý mu generuje peniaze na výživné a on sa nijako nemusí starať, aby ich zarobil. Žiada preto súd, aby ochránil príjmy z prenájmov z bytov Č..XX, XXA O. XXB na R. K. D. X O. X a tým sa zabezpečilo vyplácanie výživného pre deti P. O. R. a ochránil nájomcov zákazom vstupovať do predmetných nehnuteľností, rušiť ich a obťažovať ich. Majú právo sa cítiť bezpečne vo svojich bytoch. Nemôže predsa jeden človek páchať toľko škody a robiť si s ľuďmi čo chce len z dôvodu, že je spoluvlastníkom. Nepomáha ani keď privolajú policajnú hliadku, oni ho síce vyvedú z vchodu, ale
na druhý deň je tam znova. V prílohe predložila žalobkyňa exekučné príkazy, komunikáciu s nájomcami, návrhy nájomných zmlúv aj fotky. Má aj video, kde sa žalovaný snaží dostať do bytov, nevie ako to má súdu poslať.
5. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (t.j. v celom rozsahu), podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o neodkladnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore.
12. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, v záujme, aby dosiahol ochranný účel neodkladného opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť (t. j. nemusí tieto skutočnosti preukázať), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa prostredníctvom svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na Q. Č.. XXXX, O. O. na Q. Č.. XXXX, na Q. Č.. XXXX O. na Q. Č.. XXXX a to v rozsahu skončenia nájomných zmlúv, uzatvorenia nájomných zmlúv a ich zmien a brania nájomného z nájomných vzťahov. V tejto časti petitu je potrebné uviesť, že navrhovateľka spolu so žalovaným sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností vymedzených v žalobnom petite, a teda je zrejmé, že všetky nehnuteľnosti sa spravujú režimom ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí, že pre prijímanie rozhodnutia podielových spoluvlastníkov o tom, či nehnuteľnosť prenajmú, alebo ukončia nájomný vzťah, alebo akým spôsobom budú s nehnuteľnosťou, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve nakladať, rozhodujú podieloví spoluvlastníci spoločne podľa princípu majorizácie (väčšiny počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov v rozhodovacom procese vo vnútri vzťahov medzi spoluvlastníkmi. Inými slovami, spoluvlastníci môžu teda týmto spôsobom rozhodovať o všetkých otázkach v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka s výnimkou práva vlastníka nakladať s vecou. Ide teda o užívanie tejto nehnuteľnosti ale taktiež sem možno podradiť aj uzavretie nájomnej zmluvy. V prípade, že sa spoluvlastníci nedohodnú ohľadom užívania veci, respektíve pri rovnosti hlasov rozhodne na návrh ktoréhokoľvek podielového spoluvlastníka súd. Inými slovami, na to aby sa žalobkyňa domáhala vyššie uvedeného petitu, t.j., aby sa žalovanému uložil zákaz skončenia nájomných zmlúv, uzatvorenia nájomných zmlúv a ich zmien a zákaz brania nájomného z nájomných vzťahov, musí
mať najprv žalobkyňa (ako podielová spoluvlastnícka predmetných nehnuteľností) oprávnenie takéto zmluvy uzavrieť postupom podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však takýto postup odvolaciemu súdu, ani súdu prvej inštancie nepreukázala, a preto v tejto časti návrhu na nariadenie neodkladného opatreniam odvolací súd nevzhliadol za dôvodné, a za tohto skutkového stavu zasiahnuť do ich vzájomných vzťahov. Inými slovami, odvolací súd nemôže poskytnúť žalobkyni požadovanú ochranu, pokiaľ žalobkyňa najskôr súdu nepreukáže zákonný postup pri uzatváraní nájomnej zmluvy.
14. Pokiaľ ide o druhú časť požadovaného petitu a to, že žalovanému žiada žalobkyňa uložiť povinnosť zdržať sa rušenia nájomných práv a povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním predmetu nájmu k jednotlivým bytom, v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že takejto povinnosti je oprávnený domáhať sa iba ten, do koho práv žalovaný svojím konaním zasahuje a to je v takomto prípade výlučne nájomca. Žalovaný totiž podľa opisu skutkového stavu zasahuje do výkonu práv jednotlivých nájomcov ich obťažovaním, rušením pokojného užívania nájmu, resp. požadovaním úhrady vyplatenia nájmu priamo v hotovosti k jeho rukám. Za tohto faktického stavu však žalobkyňa nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie takéhoto návrhu, ktorým sa zasahuje do práv tretích osôb zo strany žalovaného. Inak povedané, žalobkyňa nie je oprávnená za nájomcov požadovať, aby sa žalovaný zdržal takéhoto konania, nakoľko žalovaný svojím konaním zasahuje do práv tretích osôb t.j. do práv nájomcov. Iba nájomcovia (t.j. tí, ktorí majú platne uzavretú nájomnú zmluvu) sú oprávnení domáhať sa uloženia zákazu, respektíve zdržania sa takého konania, ktorým dochádza k narúšaniu pokojného výkonu ich nájmu. Takúto ochranu za nich nemôže požadovať žalobkyňa, respektíve prenajímateľ. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd podané odvolanie žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodné, a v zhode s názorom súdu prvej inštancie považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. Na základe uvedeného odvolací súd ani jeden argument žalobkyne vznesený v rámci podaného odvolania nepovažoval za taký, ktorý by bol schopný zvrátiť správnosť záverov súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP).
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).