Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-153-2012.pdf
PDF · 99.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/153/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci mal. C. C., F.. XX.XX.XXXX, E.. C. C., F.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom J. F. Č.. X, P., detí rodičov : matky C. C., F.. S.. V., F.. X.X.XXXX, T. Z. XX, R., prechodne U. XX, P., zastúpenej JUDr. Janou Liptákovou, advokátkou Krmanova 1, Košice, otca E. C., F.. XX.X.XXXX, T. Z. XX, R., na návrh otca, v konaní o zníženie výživného pre maloleté dieťa takto
rozhodol:
Návrh v celom rozsahu zamieta.
Účastníci ani štát nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.10.2012 domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť určenú rozhodnutím tunajšieho súdu, sp. zn. 14C 219/2008, zo dňa 22.6.2011 zo sumy 100 eur na sumu 50 eur na mal. C., ako aj C., t.j. na každé neplnoleté nezaopatrené dieťa do budúcna vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletých bolo právoplatne rozvedené, pričom súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností v znení :mal. C. I. C. sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. C. I. E.. C., na každého sumou 100 eur mesačne, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Styk otca s maloletými deťmi súd upravil bez obmedzenia. Otec uviedol, že v súčasnosti nie je schopný prispievať na výživu mal. detí v pôvodne súdom určenej výške, nakoľko to nedovoľuje jeho finančná situácia. Ďalej dôvodil tým, že od októbra 2011 sa jeho finančná situácia pomerne zmenila, nakoľko sa jemu a jeho družke narodila mal. C., v dôsledku čoho mu vznikla ďalšia vyživovaciu povinnosť.
Matka sa k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k mal. deťom písomne vyjadrila, že návrh otca nepovažuje za dôvodný, nakoľko príjem otca predstavuje sumu cca 1.000 eur mesačne, čo by podľa názoru matky odôvodňovala aj vyššiu výšku výživného, než akú platí doteraz, najmä s ohľadom na jej nízke príjmy. Matka uviedla, že v súčasnosti býva spolu so svojím druhom a mal. deťmi v prenajatom byte, za ktorý titulom bývania uhrádzajú sumu 380 eur mesačne, pričom po opustení spoločnej domácnosti bola nútená zabezpečiť si najzákladnejšie veci do domácnosti. Poukázala na to, že otec jej do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva nijakým spôsobom neprispieval, dokonca poberal aj prídavky na deti. V dôsledku uvedeného došlo na strane otca k nárastu dlhovaného výživného, ktoré otec doteraz uhrádza. Matka mala za to, že aj napriek tomu, že otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, táto skutočnosť neodôvodňuje návrh otca na zníženie výživného voči mal. deťom, nakoľko keby si otec riadne plnil vyživovaciu povinnosť v sume 100 eur mesačne na každé dieťa, ešte stále by mu jeho príjem umožňoval slušný životný štandard. Vo vzťahu k svojim príjmom uviedla, že je zamestnaná v spoločnosti V., J..S..Z.. na pozícii predavačka s výškou dohodnutej mzdy 327,20 eur mesačne. Vo
vzťahu k výdavkom súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti uviedla, že tieto okrem bežných potrieb ako ošatenie, stravné, lieky, školské potreby navštevujú aj mimoškolské aktivity, ale len tie bezplatné, keďže platené aktivity si matka nemôže dovoliť. Na základe uvedeného navrhla, aby súd návrh otca v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 12.10.2012, na ktorý sa nedostavila matka maloletých, hoci jej bolo predvolanie pojednávania riadne a včas doručené, ktorá však svoju neúčasť ospravedlnila prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, pričom súhlasila, aby súd rozhodoval bez jej osobnej prítomnosti, preto súd postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, najmä pripojenými spismi Okresného súdu Košice -okolie, sp. zn. 14C 219/2008, rodnými listami maloletých detí, odpismi mzdových listín rodičov maloletých, správou kolízneho opatrovníka, správou Sociálnej písomným vyjadrením matky, pracovnou zmluvou matky, výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav:
Otec na pojednávaní uviedol, že podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa mu narodila ďalšie dcéra C., F.. XX.XX.XXXX voči ktorej mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť. Ďalej uviedol, že nedošlo k žiadnym zmenám oproti tomu, ako to bolo v čase prechádzajúceho rozhodnutia, teda otec potvrdil, že je aj naďalej zamestnaný v spoločnosti K..J..J. P., kde jeho čistý priemerný zárobok činí cca 1.100,- eur mesačne, naďalej žije v rodinnom dome vo R., ktorý patril do BSM manželov, kde býva spolu so svojou družkou, ako aj mal. C., t.j. v tomto rodinnom dome spolu s partnerkou býval otec už v čase prechádzajúceho rozhodnutia súdu. Ďalej uviedol, že jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 194,- eur ako aj rodinné prídavky, pričom v predchádzajúcom období, teda v čase predchádzajúceho rozhodnutia, kedy už žili v spoločnej domácnosti, bola partnerka zamestnaná, jej čistý priemerný zárobok činil okolo 330,- eur. Otec vo vzťahu k svojim výdavkom uviedol, že ani tie sa nezmenili oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, nakoľko aj v súčasnosti uhrádza hypotéku 450,- eur, ako aj tie isté platby v súvislosti s bývaním, ktoré spolu činia cca 130,- eur mesačne, avšak oproti predchádzajúcemu obdobiu sa mu navýšili platby za bývanie, keďže uhrádza za plyn 100,- eur mesačne, elektrinu a vodu spolu formou inkasa v sume 50,- eur mesačne, okrem toho uhrádzam za internet a televíziu mesačne 40,- eur. Okrem toho mám aj ďalšie bežné výdaje v súvislosti so stravou, hygienou, platby za mobilné telefóny a podobne. Otec namietal tvrdenia matky o výške jej príjmu u zamestnávateľa V. J..S..Z.. za obdobie jún - december 2011, kde z potvrdenia vyplýva, že by mala mať príjem iba 97,20 eur mesačne, keďže v predchádzajúcom období a v čase rozhodovania o predchádzajúcej výške výživného mal súd doklady a taktiež matka tvrdila, že je tam riadne zamestnaná a jej príjem bol okolo 330,- eur mesačne.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní predniesla, že táto s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasí a navrhuje ho v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko poukazuje na skutočnosť, že aj na strane detí došlo k zvýšeniu ich odôvodnených potrieb, najmä s poukazom na ich vyšší vek. Zároveň uviedla, že opakovane otca žiadala o riešenie situácie v súvislosti s jeho bývaním, keď otec ako najvyšší výdaj uvádza platbu hypotéky, avšak matka mala za to, že sa jedná o nadštandardné bývanie, keďže sa jedná o rodinný dom, ktorý patrí do BSM manželov, kde matka navrhuje, aby otec odpredal túto nehnuteľnosť, zabezpečil si bývanie v byte a zbavil sa tak platby za hypotéku. Právna zástupkyňa poukázala na to, že po rozvode manželstva matka nemala vyriešenú bytovú otázku, preto bola nútená bývať spolu s rodičmi v 2-izbovom rodinnom dome, avšak v súčasnosti býva spolu so svojim druhom v prenajatom 3-izbovom byte, kde uhrádza náklady na bývanie v sume 380,- eur, z ktorých matka uhrádza jednu polovicu, jej druh je zamestnaný ako pomocný kuchár, kde jeho čistý priemerný zárobok sa pohybuje na úrovni minimálnej mzdy. Vo vzťahu k príjmom matky zástupkyňa uviedla, že matka je naďalej zamestnaná v spoločnosti V. J..S..Z.., avšak v predchádzajúcom období mala uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu určitú, po uplynutí dojednanej doby došlo k zmene situácie, kedy zamestnávateľ nemal záujem na uzatvorení trvalého pracovného pomeru v celom rozsahu a teda došlo k uzatvoreniu pracovného pomeru iba na polovičný úväzok, v dôsledku čoho došlo k zníženiu príjmu matky, keď doterajší priemerný príjem čistý 324,- eur sa znížil na sumu 190,- eur mesačne. Ďalej právna zástupkyňa uviedla, že mal. C. sa nemohol zúčastniť lyžiarskeho výcviku, keďže bolo potrebné uhradiť 120,- eur a zakúpiť výstroj, na ktorý matka nemala dostatok finančných prostriedkov. Potvrdila,
že otec doposiaľ prispieva matke na výživu detí nepravidelne, aj keď priebežne si svoju vyživovaciu povinnosť vždy doplatí.
Otec svoju výpoveď doplnil o skutočnosť, že nemá žiaden nedoplatok na výživnom a zároveň dodal, že o lyžiarskom zájazde nemal vedomosť. Zároveň mal za to, že matka sa nemôže sťažovať na nedostatok príjmov, keď sa mohla tohto roku aj minulý rok zúčastniť spolu s deťmi letnej dovolenky v B..
Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 14C 219/2008-116, zo dňa 22.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.7.2011, vyplýva, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené, pričom súdom bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinnosti k mal. deťmi na čas po rozvode v zmysle ktorej mal. C. I. C. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená vyživovaciu povinnosť na mal. C. I. C. v sume po 100 eur mesačne na každého vopred k rukám matky, do budúcna. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie vyplýva, že v čase predchádzajúce rozhodnutia otec bol zamestnaný v K.. J.. J. P., kde jeho čistý priemerný zárobok činil v priemere 1.069,- eur mesačne, býval v rodinnom dome vo R., ktorý patril do BSM manželov. Medzi jeho výdaje patrili platba hypotekárneho úveru v sume 450,- eur a platbu za plyn a elektrinu v sume 130,- eur. Matka v tom čase bola zamestnaná, jej čistý mesačný priemerný zárobok bol 330,- eur. Bývala u rodičov aj s deťmi, kde prispievala na bývanie a stravu 166,- eur. Mal. deti navštevovali základnú školu, stravovali sa v školskej jedálni, kde bola na každé dieťa úhrada na stravu 16,50 eur, mal. C. navštevovala školskú družinu, kde úhrada bola 8,30 eur mesačne a okrem toho matka uhrádzala deťom cestovné, na každé dieťa po 8,- eur. Ďalej zo spisu vyplýva, že kolízny opatrovník vo svojej správe ,,o prešetrení rodinných pomerov" uviedol, že otec bol v tom čase zamestnaný ako predák spol. K.. J.. J. P., jeho čistý mesačný príjem bol cca 1.060,- eur, z úradu poberal prídavky na deti v sume 42,50 eur po odchode manželky zo spoločnej domácnosti ostal bývať v ich spoločnom dome, kde uhrádza 20,- eur inkaso, 60,- eur plyn, 15,- vodu a 20,- eur internet. Náklady spojené s cestou do práce vo výške 100,- eur mesačne. Otec okrem iného uvádzal, že uhrádzal stravu deťom v škole, školné a iné poplatky.
Z predloženej správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 17.1.2012 vyplýva, že otec žije v rodinnom dome v obci R. spolu so svojou partnerkou, pričom z toho vzťahu sa dňa 27.10.2011 narodila mal. C.. Matka býva s deťmi v 3-izbovom byte, ktorý má v prenájme a za ktorý uhrádza 380 eur mesačne. Ďalej zo správy vyplýva že otec súdom určené výživné v sume 100 eur mesačne na každé dieťa uhrádza pravidelne, avšak za mesiace november a december 2011 však nezaplatil dlžné výživné. S deťmi je však v pravidelnom kontakte, deti trávia u otca každý druhý víkend a prázdniny, pričom aj v čase šetrenia kolízneho opatrovníka boli maloletí na prázdninách u otca.
Z odpisov mzdových listín otca maloletých vyplýva, že tento je v súčasnosti zamestnaný v spoločnosti K..J.. J. P., J..S..Z.., s priemerným mesačným príjmom za obdobie od 1/2011 do 11/2011 v sume cca 1.060 eur, za obdobie od 1/2012 do 8/2012 v sume cca 1.055 eur mesačne.
Z odpisom mzdových listín matky vyplýva, že táto je zamestnaná v spoločnosti V. J..S..Z.., pričom jej čistým priemerný mesačný prijem za obdobie od 6/2011 do 12/2011 predstavoval sumu 97,20 eur. Z pracovnej zmluvy predloženej matkou so spoločnosťou V. J..S..Z.. vyplýva, že matka bola prijatá do pracovného pomeru dňa 1.1.2012 na pozíciu predavačka s dojednanou mzdou 327,20 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia spolu nežijú prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 163 ods. 2 O.s.p., rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa tak slúži nielen k uspokojovaniu jeho výživy v užšom slova zmysle ale aj k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb ( šatstvo, obuv, bielizeň a pod. ) a aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa ( vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby ). Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závisle od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Zmenou pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, stanoveného súdom musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v okolnostiach, rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru tých okolností, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Za zmenu pomerov je možné považovať aj vyššie odôvodnené potreby oprávneného, ku ktorým môže dôjsť okamžite ( napr. choroba, nástup do školy ) alebo aj postupne v dôsledku vyššieho veku, pričom v tomto prípade bude zvyčajne potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba. Pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, komplexne. Pri posudzovaní schopností a možností povinného je taktiež potrebné vychádzať z tej skutočnosti aký zárobok môže povinný objektívne dosiahnuť a nie len zistenie aký zárobok v danej dobe fakticky dosahuje. Pri rozhodovaní súd zohľadňuje aj ktorý z rodičov sa o dieťa stará osobne, pretože takúto starostlivosť ako aj starostlivosť o spoločnú domácnosť je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Práca a osobná starostlivosť jedného z rodičov poskytovaná dieťaťu tak môže vyvážiť platby druhého rodiča. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa a naopak.
Na základe zisteného skutkového stavu a cit. zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletým je nedôvodný, keďže nie sú splnené podmienky na zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom k C. I. C., nakoľko mal za to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy kým deti nie sú schopné samé živiť a teda schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo nie je závislá od veku dieťaťa, avšak v tomto prípade sa naviac jedná o neplnoleté nezaopatrené dieťa, vo vzťahu ku ktorému vyživovacia povinnosť v minimálne zákonom stanovej výške 30% zo sumy životného minima je daná priamo zákonom a jej zrušenie pripadá do úvahy až dosiahnutím plnoletosti dieťaťa, resp. nadobudnutím jeho schopnosti samostatne sa živiť.
Súd v tomto konkrétnom prípade skúmal k akej podstatnej zmene došlo na oboch stranách a či táto zmena odôvodňuje navrhované zníženie, pričom otec ako jediný dôvod uvádzal tú skutočnosť, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči mal. C..
Súd uvedenú skutočnosť zohľadnil, pričom zistil, že všetky ostatné skutočnosti (zárobkové a majetkové pomery otca a matky) ostali nezmenené. Naproti tomu však súd poukazuje na to, že bolo namieste zohľadniť aj vyššie náklady na zabezpečenie starostlivosti o mal. deti, ktoré sa stále s ich vekom zvyšujú, a preto súd dospel k záveru, že nie je dôvod vyživovaciu povinnosť otca znížiť. Súd poukázal aj na
súčasný životný štandard otca, ktorý býva so svojou novou rodinou v rodinnom dome, kde uhrádza hypotekárny úver a teda môže svoju situáciu riešiť iným spôsobom tak, aby aj deti mali zabezpečený rovnaký životný štandard, ako má on.
Zohľadňujúc uvedené uvedené skutočnosti a postupujúc v súlade s vyššie cit. zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a návrh otca maloletých na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči obom maloletým v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Štát nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov je konanie o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí od poplatku oslobodené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).