Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-314-2012.pdf
PDF · 89.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/314/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci mal. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, za účasti matky J. H., bytom A. XXX, o návrhu otca Y. H., bytom C. W. N. XX, práv. zast. JUDr. Petrom Barňákom, advokátom, AK Kukorelliho 58, na zmenu osobnej starostlivosti a výživného, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Humennom 10C/23/2009-30 zo dňa 22.05.2009, a to tak, že zveruje mal. Y. H., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca Y. H., nar. XX.XX.XXXX.
Súd s c h v a ľ u j e dohodu účastníkov konania o výške výživného zo strany odporcu voči mal. Y. H. nasledovne:
Odporca je povinný prispievať na výživu mal. Y. H. mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej Y. H., nar. XX.XX.XXXX, sa návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2012 domáhal zmeny rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletú, ako aj o vyživovacej povinnosti voči nej, pretože od poslednej úpravy o výkone rodičovských práv a povinností došlo k podstatnej zmene pomerov. Rozsudkom OS Humenné 10C/23/2009 z 22.05.2012, ktorým bolo jeho manželstvo s matkou maloletej rozvedené, bola mal. Y. aj so sestrou M. zverená do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 50,- eur mesačne na každú z dcér, pričom styk s nimi ostal neobmedzený. Po rozvode manželstva odišli dcéry s matkou bývať do A. do jej rodičovského domu, v ktorom okrem nich žije aj stará matka spolu s ďalším mužom. Maloletá Y. medzičasom ukončila základnú školu a v súčasnej dobe je študentkou 2. ročníka na Obchodnej akadémii v Humennom. Od nástupu na strednú školu sa u nej zmenili jej potreby v súvislosti s prípravou na budúce povolanie. Dom, v ktorom býva s matkou, má len tri izby a obýva ho päť ľudí; mal. Y. nemá vytvorené vhodné podmienky na vzdelávanie. Naproti tomu on býva sám v rodinnom dome v C. W. N., v ktorom by mal. dcéra mala k dispozícii svoju vlastnú izbu. Poukázal na zlé autobusové a vlakové spojenie z obce A. a na to, že keby dcéra bývala u neho, tento problém by nemala. Rodinný dom v C. má dcéra rada, prežila v ňom prevažnú časť svojho života a jeho ako otca v ňom rada navštevuje. Napokon uviedol, že matka dcéry je nezamestnaná napriek tomu, že nemá nijaký zdravotný problém, ktorý by jej bránil zamestnať sa. Navrhovateľ zamestnaný je a na výživu dcéry Y. neraz prispieva vyššou sumou, ako by mal podľa súdneho rozhodnutia. Na pojednávaní
popísal, že jeho rodinný dom je poschodový, má päť izieb a kuchyňu. On tam žije sám napriek tomu, že má priateľku. Poukázal na to, že mal. Y. u neho bývala celý rok, keď navštevovala ôsmy ročník základnej školy v C., pričom on naďalej posielal jej matke výživné na dcéru.
Odporkyňa ako matka mal. Y. na súdnom pojednávaní dňa 12.10.2012 uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a žiada, aby bol zachovaný doterajší stav a Y. ostala v jej opatere, a to napriek jej nesúhlasu. Doteraz sa o ňu starala ona, nič jej nechýbalo, a otec na ňu posielal len peniaze. Potvrdila, že v rodinnom dome v A. žije päť ľudí, boli tam tri izby, ale jej brat si z vchodu urobil izbu pre seba, jej matka žije v ďalšej izbe a ona s dcérami obývajú dve izby. Nepoprela, že v C. sú vytvorené dobré podmienky na bývanie.
Súd vykonal aj výsluch mal. Y., ktorá uviedla, že má rada oboch rodičov, ale v C. u otca sú pre ňu vytvorené lepšie podmienky pre život a hlavne prípravu na budúce povolanie. Nič jej tam nechýba okrem internetu, ale ten jej otec sľúbil zakúpiť. Nechce pridržiavať stránku žiadnemu z rodičov, ale pozerá sa na vec z hľadiska svojich potrieb a nie záujmov rodičov. U otca je dvojposchodový dom, kde má možnosť pripravovať sa do školy a dochádzať do nej. V A. žije päť ľudí a niekedy tam došla aj najstaršia sestra N., ktorá je už plnoletá.
Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
Z výsluchu otca maloletej Y. vyplynulo, že trvá na podanom návrhu, ktorým sa domáha novej úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v otázke osobnej starostlivosti o ňu a výšky výživného s tým spojenej. Na pojednávaní upravil sumu požadovaného výživného pre prípad zverenia dcéry do jeho starostlivosti tak, že od jej matky požaduje len výživné vo výške 30 % zo životného minima od právoplatnosti rozsudku. Styk dcéry s matkou nie je potrebné upravovať.
Matka maloletej Y. vyjadrila nesúhlas s návrhom navrhovateľa pokiaľ ide o zmenu osobnej starostlivosti o mal. Y., ale s navrhovateľom sa dohodla na výške výživného z jej strany pre prípad zmeny v osobnej starostlivosti o ňu v sume 30 % zo životného minima od právoplatnosti rozsudku, ako aj na tom, že súd nemusí styk s dcérou upravovať.
Kolízny opatrovník uviedol, že trvá na svojej písomnej správe zo šetrenia pomerov z 08.10.2012. V nej konštatoval, že mal. Y. má lepšie vytvorené podmienky pre svoj odborný a životný rast v C. u otca a to, čo prezentovala na súdnom pojednávaní, uviedla aj pri pohovore s kolíznym opatrovníkom. Nezabudla pripomenúť, že obidvoch rodičov má rovnako rada. Súčasne odporučil schváliť dohodu rodičov v otázke výšky výživného zo strany matky a jej styku s maloletou Y., ktorý nie je treba upravovať.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa bolo potrebné vyhovieť a že dohodu rodičov o úprave ich práv a povinností k mal. dieťaťu v otázke výšky výživného zo strany matky a jej styku s dieťaťom je možné schváliť.
Prejednávanú vec súd takto právne uzatvára:
V zmysle § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. - zákona o rodine (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi ( § 24 ods 4 ZR).
V súlade s § 43 ods. 1 ZR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadriť ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V zmysle § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie ( § 75 ods. 1 ZR).
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Predmetom tohto konania bol návrh otca maloletej Y. H. na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k nej, pretože napriek doterajšej úprave práv a povinností k maloletej na základe rozsudku OS Humenné 10C/23/2009 toto rozhodnutie po podstatnej zmene okolností nie je v prospech maloletej. V predmetnej veci bolo preukázané, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností pred tromi rokmi nastali v živote mal. Y. zmeny, pretože začala študovať na strednej škole a v rodinnom dome matky nemá optimálne podmienky k príprave na budúce povolanie. Má v ňom stiesnené podmienky, pretože dom je fakticky len trojizbový a žije v ňom päť ľudí v troch generáciách, pričom občas sa v ňom zdržiava aj jej najstaršia plnoletá sestra. Obec A. sa skutočne nachádza v lokalite, kde neexistuje vlakové spojenie, a teda dochádzanie do školy v Q. je sťažené. Naproti tomu navrhovateľ ako jej otec, s ktorým má rovnako ako s matkou dobrý vzťah, žije sám v priestrannom rodinnom dome v C. W. N., mal. Y. má v ňom svoju vlastnú izbu, súkromie a lepšie podmienky na život i štúdium. Dom je priestranný a čiastočne zrekonštrovaný, je vkusne zariadený a domácnosť je udržiavaná. Maloletá je samostatná, takže ani zamestnanie otca v V. v rámci Železníc SR by nemalo spôsobovať ťažkosti v jej živote. Z tejto obce môže dochádzať do školy aj vlakom, pretože leží na železničnej trase, a to bez výdavkov na cestovné. S otcom má ako dcéra dobrý vzťah a aj podľa vyjadrenia matky chodí k nemu v poslednom roku častejšie, rovnako tak cez prázdniny. V obci C. má aj viac kamarátiek. Maloletá sa vyjadrila jednoznačne, že radšej by bola v osobnej starostlivosti otca, má u neho lepšie podmienky, aj keď vie, že matka sa bude hnevať. S otcom navštívila advokáta a spoločne požiadali o spísanie tohto návrhu. Jej názor súd nemohol nechať bez povšimnutia s ohľadom na to, že ako takmer 17-ročná slečna už má právo vyjadriť svoj postoj k
otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičo; navyše súd v rámci jej výsluchu postrehol, že je vyspelá aj po rozumovej stránke a svoj názor prezentovala bez nátlaku a bez vypočítavosti. V jej správaní nechýbala prejavená ľútosť, že si rozhnevá matku, ale opakovane sa vyjadrila, že oboch rodičov má rada rovnako. S ohľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že je v jej záujme byť zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľa. V tomto konaní súd schválil aj dohodu rodičov ohľadne výšky výživného, ktorú by mala uhrádzať matka maloletej v jej prospech pre prípad zmeny pôvodného súdneho rozhodnutia, a ktorá by s ohľadom na nezamestnanosť a zlú sociálnu situáciu matky mala predstavovať 30 % zo životného minima. Takéto výživné by matka mala platiť k rukám otca od právoplatnosti tohto rozsudku. Obaja rodičia zhodne uviedli, že styk matky s maloletiu nie je potrebné upravovať. Takáto dohoda rodičov je v záujme maloletej, preto ju súd schválil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktoré mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.