Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/143/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Danicou Veselovskou, v trestnej veci obžalovanej M. E. a spol. pre prečin sprenevery spolupáchateľstvom podľa 20 k , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. októbra 2012 takto

rozhodol:

Podľa sa obžalovaní

1) M. E., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom U. O. č. X, H. pri G., živnostníčka,

2) D. E., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom U. O. č. X, H. pri G., nezamestnaný,

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby Okresného prokurátora Malacky sp. zn. pre prečin sprenevery podľa , na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej predchádzajúcej dohode v období mesiaca júl 2007 si zo spoločnosti E., a.s., z prevádzkarne na adrese T. č. X, H. pri G., neoprávnene prisvojili veci, ktoré im boli na základe ústnej dohody so štatutárnym zástupcom spoločnosti E., a.s., Ing. K. T.. zverené, a to palivové drevo v hodnote 120,- €, 2 ks lopát v celkovej hodnote 8,17 €, 1 ks sekera v hodnote 76,- €, 1 ks pucko v hodnote 4,- €, 2 ks tlakových fliaš na propán v celkovej hodnote 30,- €, 120 ks gumených foriem na výrobu kabrincov v celkovej hodnote 1.200,- €, 2 tony štrku v hodnote 209,- €, 20 m2 žltých betónových kabrincov v hodnote 211,80 €, 100 m2 červených betónových kabrincov v hodnote 1.059,- €, 600 ks murovaných tvárnic v hodnote 1.992,- €, 1.200 ks zatrávňovacích blokov v hodnote 1.548,- €, 1 ks čerpadlo na vodu značky Hyla v hodnote 228,- €, nízkozdvižný vozík nemotorový v hodnote 100,- €, 120 m2 tepelnej izolácie

- sklenená vata do hrúbky 10 cm v celkovej hodnote 597,- €, motorku Simpson (skúter) rok výroby 1987 bordovej farby v hodnote 250,- €, tieto veci použili na doposiaľ nezistený účel, čím poškodenej spoločnosti E., a.s., IČO XX XXX XXX, so sídlom v Q. na ulici kpt. U. č. X, spôsobili škodu vo výške 7.632,97 €,

nakoľko nebolo preukázané, že skutok sa stal.

Podľa sa poškodená spoločnosť E., a.s., IČO XX XXX XXX, kpt. U. X, Q., o d k a z u j e s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Obžalovaní M. E. a D. E. sa zo spáchania skutku, ktorý im bol kladený za vinu, necítili byť vinnými, preto súd vykonal vo veci dokazovanie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov Ing. K. T., B.. D. G., W. H., C. D., N. H., podľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaní M. E. a D. E. zhodne vypovedali, že od roku 2003 na živnosť obžalovanej jej manžel - obžalovaný D. E. vyrábal obklady. Oslovil ho Ing. T., aby preňho pracoval. Po určitej dobe sa nasťahovali aj s deťmi do areálu spoločnosti Ing. T. a neskôr začala obklady vyrábať obžalovaná a obžalovaný sa venoval výrobe betónových tvárnic. Toto bolo asi v roku 2005. Obžalovaný pre Ing. T. pracoval len tak bez papiera a obžalovaná na živnosť. Od roku 2003 vlastnili asi 200 ks gumených foriem. Po určitom čase bol obžalovaný poverený vykonávať činnosť vedúceho výroby. Vo firme bolo asi 6 zamestnancov. Záležitosti spojené s objednávkami a predajom obstarával ekonóm C., ktorého neskôr vystriedal W. H., ale to až po odchode obžalovaných. Žiaden z obžalovaných v neprítomnosti C. alebo Ing. T. zákazníkom tovar nevydávali, ibaže dal taký pokyn Ing. T..

K veciam uvedeným v skutkovej vete obžalovaní zhodne uviedli, že tieto sa v areáli firmy toho času nachádzali. V ich vlastníctve od začiatku boli gumené formy a tlakové fľaše. Ostatné veci uvedené v skutkovej vete im neboli zverené Ing. T. ani nikým iným z firmy, písomnou zmluvou ani ústnym vyjadrením, nikto nepovedal, že majú tieto veci na starosti. Počas ich sťahovania boli prítomní len oni dvaja s deťmi. Kľúče odovzdali W. H.. Nikto nemal žiadne námietky voči sťahovaniu, nerobili s Ing. T. žiadne vyúčtovanie.

Palivové drevo, ktorým sa kúrilo si neprisvojili, dokonca jednu vykurovaciu sezónu asi 15 metrov aj zaplatili, drevo sa spotrebovalo na kúrenie. Nezobrali ho pri sťahovaní, navyše kúrenie v ich novom dome bolo na elektrinu. Nevzali ani štrk, tento sa tu bežne používal. Pracovné nástroje používali, nič si z nich nezobrali. 2 ks tlakové fľaše nepatrili firme, ale obžalovaným, boli darom od tety obžalovaného G. D., používali ich ešte v predchádzajúcom mieste bydliska na varenie, a mali ich nasťahované aj tu - v ich byte. Gumené formy vlastnili oni, žiadne iné sa v areáli firmy nenachádzali. Štrk, kabrince, zatrávňovacie bloky, čerpadlo, vozík sa nachádzali vo firme v čase, keď obžalovaní odchádzali. Tvárnice si obžalovaný E. zobral po dohode s Ing. T. o tom, že mu nevyplatil mzdu, a v prítomnosti C. D. mu povedal, že miesto toho môže predať na seba tie tvárnice. Nakoniec ich obžalovaný nepredal a 600 ks si nechal, v tom čase už boli obaja riadne zamestnaní v autoparku. Tepelná izolácia bola v streche v byte, nebola voľne viditeľná, ale keďže obžalovaní ten byt sami robili, vedeli, že sklená vata bola pod zateplením. Motorku Simpson dal Ing. T. opraviť niekomu vo H. pri G.. Nikto obžalovaného nepoveril strážením objektu, vyplynulo to zo situácie, keď obžalovaní bývali v objekte a mali psov.

Nakoľko firma neprosperovala a obžalovaní nedostávali riadne výplaty, vybavili si hypotéku a presťahovali sa do domu vo H. pri G..

Prístup do areálu firmy, v čase keď tam obžalovaní bývali a pracovali, mali úplne všetci, čo tam robili, t.j. najmenej 10 osôb. Objekt sa uzamykal na visiaci zámok.

Svedok Ing. K. T., predseda predstavenstva poškodenej spoločnosti, uviedol, že sa s obžalovaným dohodol, že mu bude za výrobu a predaj tvárnic vyplácať určitú províziu. Pôvodne fungovali na základe tejto ústnej dohody, neskôr na základe kontroly z úradu práce museli aspoň formálne uzavrieť sprostredkovateľskú zmluvu, a to medzi firmou a obžalovanou, ktorá mala živnostenské oprávnenie. Obsahom tejto zmluvy bolo sprostredkovanie výroby tvárnic a kabrincov za províziu, bývanie v objekte firmy a stráženie. V zmluve bola určite doložka o hmotnej zodpovednosti za celú prevádzku. Svedok zmluvou nedisponuje, čo vzhľadom na to, že obžalovaní mali prístup do kancelárie, kde sa písomnosti nachádzali, nemožno podľa svedka považovať za prekvapivé. Nevie, kto bol prítomný pri uzavretí zmluvy, ani kto ju koncipoval. Mal indície, že obžalovaní sa chcú odsťahovať, len mu nepovedali konkrétny termín. V júli 2007 išiel na dovolenku do Číny, a keď sa vrátil, zistil že mu z prevádzky vysťahovali veci uvedené v skutkovej vete.

K formám na výrobu kabrincov uviedol, že tieto od obžalovaného kúpil za hotovosť, určite bol vystavený účtovný doklad, predložiť ho nevie, dôvod je rovnaký ako pri sprostredkovateľskej zmluve. Predtým, ako išiel do Číny, mal do prevádzky prístup okrem obžalovaných, svedka a kolegu ešte C. H., W. H. a D. G..

V apríli 2007 dal obžalovanému peniaze na nákup palivového dreva, toto sa nakúpilo a bolo v areáli, a keď sa vrátil z dovolenky, tak tu už nebolo. Určite dával peniaze proti podpisu. Doklad o zverení peňazí doložiť nevie. V máji až júli 2007 spoločnosť vlastnila 5 - 7 lopát. To, že zmizli, vie preto, že tam nebolo ani jednej lopaty, ani jednej fľaše, bolo to celé vybrakované, rovnako sekery a propán butánové fľaše. O tom, že obžalovaný zobral 2 tony štrku sa svedok dozvedel od W. H., ktorý mu povedal, že ho videl 2 krát naložiť auto. O žltých a červených kabrincoch a tvárniciach svedok uviedol, že boli v prevádzke, a následne tam neboli, a neskôr keď sa dostal do nového domu obžalovaných, videl v ich dome zabudované kabrince, jeho tvárnice a zatrávňovacie bloky. Obžalovanému nedaroval ani nepredal 600 kusov tvárnic. Raz mu obžalovanému predal asi 50 kusov. K sume 600 ks tvárnic sa dospelo inventúrou od obdobia 2006, a v krčme vo H. pri G. sa svedok dozvedel, že obžalovaní tvárnice predávali aj mimo prevádzkovú dobu, nevie meno tej osoby. Nikdy sa nevyjadril, že obžalovaný si môže ponechať peniaze za predaj tvárnic. Zatrávňovacie bloky sa vyrábali len určitý čas, vyrobila sa len jedna dávka 1 200 kusov, nič sa nepredalo, a potom chýbali. Inventúra sa robila v septembri 2007. Záznam z inventúry svedok robil som sám. V roku 2006 - 2007 sa riadne robilo účtovníctvo, vo firme určite je. Čerpadlo Hyla kúpil v Brne, originál zabalené ho priviezol do firmy, a uskladnil ho v príručnom sklade pri kancelárii. Sklenená vata bola pod zateplením. V zime pol roka po odchode obžalovaných svedok zistil, že prevádzka sa nedá vykúriť, preto odtiahol sadrokartón a po celej ploche chýbala izolácia. Od W. H. sa dozvedel, že ju má obžalovaný. Skúter bol k dispozícii obžalovaným a iným osobám, ktoré by ho potrebovali napr. na cestu na poštu a podobne. Možno v roku 2006 požiadal obžalovaného, aby dal motorku do opravy a povedal, že niekam ju dal, ale nie konkrétne. Potom sa dozvedel, že skúter predal majiteľovi bufetu vo H. pri G.. Túto informáciu svedok získal v tom bufete.

Svedok Ing. D. G., ktorý pracoval v poškodenej spoločnosti ako pomocný robotník na živnosť od roku 2004 do novembra 2007, uviedol, že nemal žiadnu zmluvu, len fakturoval. V podstate reálne nefakturoval, boli tam divoké vzťahy, dá sa povedať, že robil na čierno. Obžalovaný bol jeho nadriadený. Na jar 2007 obžalovaný odvážal odtiaľ zatrávňovacie bloky. S odstupom času sa nevie vyjadriť, koľko ich bolo. Nevie, načo boli určené a kam ich odvážal. Nespomína si, či ich videl nakladať alebo odnášať ešte niečo iné. Svedok v objekte firmy býval a pracoval do 25. 08. 2007. V zime 2007 sem Ing. T. vôbec nechodil, v lete 2007 možno 2 krát do týždňa. Celé to v podstate viedol obžalovaný, Ing. T. sa o to viac- menej nezaujímal. Okrem obžalovaných a svedka tu pracovali ešte od začiatku apríla W. H. starší a W. H. mladší, ktorý obžalovanom prevzal funkciu. Následne asi po mesiaci ho Ing. T. fyzicky vyhodil. Vystriedalo sa tu 5 - 20 ľudí. V máji - júni 2007 to bolo 5 - 6 ľudí. Boli to všelijaké chlapčiská, ktorých Ing. T. našiel po šenkoch. Svedok nevie o tom, žeby bol niekedy spísaný inventár. Nebol prítomný pri sťahovaní obžalovaných. Nevie, koho boli gumené formy na kabrince.

Svedok W. H. st. v spoločnosti vykonával činnosť v roku 2006 alebo 2007, nevie povedať, čo bolo jeho pracovným zaradením, lebo zmluvu žiadnu nemal, a myslí, že nikto ju nemal. Počas jeho pôsobenia tu obžalovaní zotrvali ešte asi 2 - 3 mesiace. Tiež tu pôsobil Ing. G. a syn svedka. Ekonóm tam nebol. Do kancelárie mali prístup všetci. Svedok nevedel odpovedať, kto zodpovedal za objekt. Tento bol oplotený a na noc sa zamklo pomocou reťaze a visiaceho zámku. Kľúč mal ten, kto zamkol. Pomáhal obžalovaným nakladať veci, keď sa sťahovali, nakladali sedačku, osobné veci. Nevie o tom, žeby nakladali kabrince, tvárnice, zatrávňovacie bloky, tie vo firme ani neboli, okrem 3 ks ukážku. Nevie, či bolo v areáli nové čerpadlo. Drevo, čo tam bolo nachystané si obžalovaný chystal na zimu, a to si zobral. Nebolo to ani drevo, bolo to pár haluzí o objeme asi 1 m3. Jednalo sa o drevo obžalovaného, čo svedok vyvodil z toho, že každý si zháňal na zimu drevo. Nefunkčný vozík sa nachádzal v objekte aj potom, čo sa obžalovaní odsťahovali. Svedok nevie o tom, že by obžalovaní odvážali štrk. Nevie, či pri sťahovaní obžalovaný nakladal na AVIU žlté a červené kabrince, ani tvárnice. Bol osobne pritom, ako Ing. T. súhlasil s tým, že si obžalovaný nechá tvárnice ako kompenzáciu mzdy. Nevidel, žeby mali obžalovaní v novom dome kabrince, keď tam bol na návšteve, bolo to ešte stavenisko. Určite nevidel, že si obžalovaný berie niečo z náradia. Skúter nariadil Ing. T. opraviť, aj svedkov syn sa v tom kutral, potom sa to odviezlo niekomu do opravy. Aj Ing. T. bol v tej oprave, následne svedok nemá vedomosť o tom, čo sa stalo so skútrom. Nevie, či sa vrátil z opravy. Ani to nevie, kto viezol skúter do opravy. Ten opravár bol v objekte firmy pár dní na brigáde, kedy tam videl rozobratý skúter, tak sa sám ponúkol, že si ho odtlačí, a že ho opraví.

Je možné, že to dohodol obžalovaný. Tento chalan aj Ing. G. ukradol telefón. Svedok bol prítomný v príbytku obžalovaných po ich odchode, všetko bolo v poriadku - aj strop, aj steny, svedok sa sem potom nasťahoval.

Svedok C. D., ktorý tu v inkriminovanom čase pracoval, nebol svedkom toho, ako sa obžalovaní sťahovali preč. Pracovalo tu mnoho ľudí. Obžalovaná vyrábala obklad a obžalovaný tvárnice. Svedok bol vodič, vozil cement a štrk. Bol svedkom toho, že pred Vianocami nedal Ing. T. obžalovanému výplatu, dal ju len svedkovi, proti čomu obžalovaný protestoval, tak mu povedal, že keď predá tieto tvárnice, bude mať výplatu. Následne videl tie tvárnice v novom dome obžalovaných. Nízkozdvižný vozík bol v areáli firmy vzadu hodený. Pri svedkovom odchode tam bol aj skúter. Gumené formy patrili obžalovanému, ktorý si ich priviezol z predchádzajúceho zamestnania.

Svedok N. H. si v lete roku 2005 vo H. pri G. objednal tvárnice, o cene jednal s obžalovaným, ktorý spomínal pri tej komunikácii vedúceho, že s ním dohodne cenu.

Z listinných dôkazov súdu poukazuje na odborné vyjadrenia k hodnote jednotlivých vecí, kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je rodinný dom obžalovaných, inventarizačný list, fotodokumentáciu, správy o povesti obžalovaných a odpisy z registra trestov.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a zistil, že obhajoba obžalovaných spočíva v tom, že predmetné veci im vôbec neboli zverené a tieto si neprisvojili. Okrem gumených foriem na výrobu kabrincov, ktoré boli vlastníctvom obžalovaného, a tvárnic, ktoré boli kompenzáciou mzdy od poškodenej spoločnosti, pri sťahovaní z objektu firmy nič nezobrali. Naproti tomu stojí výpoveď svedka Ing. K. T., ktorý popiera vlastníctvo obžalovaného ku gumeným formám s odôvodnením, že ich od neho kúpil, popiera dohodu o kompenzácii mzdy, a tvrdí, že v čase jeho pobytu v Číne sa obžalovaní odsťahovali a vzali zo sebou veci uvedené v skutkovej vete, ktoré im boli zverené, pretože to bolo zmluvne dojednané. Na základe zhodných tvrdení obžalovaných a svedkov si súd osvojil záver, že v čase pred odchodom obžalovaných z objektu sa tu nachádzali veci uvedené v skutkovej vete, s výnimkou 1.200 ks zatrávňovacích blokov, kde vzhľadom na nedostatočnosť svedeckých výpovedí a absenciu listinných dôkazov sa nedá určiť ich počet. Výpovede svedkov, ktorí v inkriminovanom čase pre Ing. K. T. pracovali, súd vyhodnotil tak, že obhajobu obžalovaných nevyvracajú, naopak, každá časť obhajoby je potvrdená výpoveďou svedkov. Pri skúmaní otázky zverenia jednotlivých vecí uvedených v skutkovej vete súd dospel k záveru, že v objekte poškodenej spoločnosti sa spoľahlivo neviedli príslušné evidencie, nebolo preukázané uzavretie riadnych zmlúv, ktoré by jednoznačne upravovali práva a povinnosti obžalovaných a spoločnosti. Preto nie je možné osvojiť si tvrdenie Ing. K. T. o existencii sprostredkovateľskej zmluvy, ktorá mala mať za následok zverenie majetku do starostlivosti obžalovaných ako aj jeho konkretizáciu. Ani zo svedeckých výpovedí nevyplýva, že by boli obžalovaní, alebo ktorýkoľvek z nich, zodpovední za tovar, pracovné nástroje a prístroje, piesok, štrk, drevo a motocykel, a že tieto boli obžalovaným zverené. Vlastníctvo obžalovaného vzťahujúce sa ku gumeným formám na výrobu kabrincov nebolo okrem tvrdenia Ing. T. ničím spochybnené, a z logického pohľadu na konanie obžalovaného a jeho predchádzajúce povolanie, je prirodzené, že svoj pracovný nástroj vlastnil, a nemal dôvod sa ho zbavovať, nakoľko ho neustále pri práci používal. Ing. T. nepredložil žiaden doklad, preukazujúci, že v mene spoločnosti od obžalovaného gumené formy odkúpil. Svedecká výpoveď C. D. potvrdzuje tvrdenie obžalovaného, že vlastníctvo k tvárniciam nadobudol na základe dohody s Ing. T.. Na základe výpovede svedka W. H., ktorý bol prítomní pri sťahovaní obžalovaných z objektu, súd dospel k záveru, že nebolo vyvrátené ani to, že okrem 1m3 palivového dreva z vecí uvedených vo výrokovej časti obžalovaní z objektu nič neodviezli. Aj pri uvedenom dreve je vzhľadom na svedecké výpovede sporné vlastníctvo. Žiaden zo svedkov nevidel obžalovaných nič z vecí odnášať ani iné dni. Z výpovedí obžalovaných i všetkých svedkov je zrejmé, že v objekte spoločnosti bola fluktuácia ľudí, objekt nebol riadne zabezpečený, nikto v pravidelných intervaloch majetok spoločnosti nekontroloval a neevidoval, preto mohol kedykoľvek ktokoľvek z inkriminovaných vecí niečo odcudziť. Ak v novom dome obžalovaných boli zabudované rovnaké kabrince, aké sa predtým nachádzali v objekte spoločnosti, nemožno uzavrieť, že ich obžalovaní odcudzili, nakoľko sami sa ich výrobou živili a disponovali aj príslušnými pracovnými nástrojmi a schopnosťami.

Na základe uvedených úvah súd dospel k záveru, že obhajoba obžalovaných nebola ani len čiastočne vyvrátená, naopak, svedkovia ju potvrdzujú a svedecká výpoveď Ing. K. T. nie je podporená žiadnymi listinnými ani inými dôkazmi. Preto súd prijal záver, že nebolo preukázané, že skutok, ktorý je

obžalovaným kladený za vinu sa stal, a podľa obžalovaných spod obžaloby oslobodil.

V adhéznom konaní si poškodená spoločnosť uplatnila nárok na náhradu škody. Nakoľko došlo k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby, súd podľa obligatórne odkázal poškodeného na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.