Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu SPLIT SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Priemyselná 1, IČO: 36 360 384, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom v Q. K., Z. XXX proti žalovaným v rade 1/ K. H., bytom H. XXX/ XXX, U. N., v rade 2/ W. P., bytom Q. K., V. XXX, v konaní o zaplatenie 3 320,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, č.k. -68 zo dňa 15. 12. 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobcovi uložil nahradiť žalovanému v rade 1/ na trovách konania 199,- eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní považoval preukázaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v rade 1/, ktorý so žalobcom zmluvu o kúpe a predaji motorového vozidla AUDI A6, 2.8 QUATTRO, rok výroby 2001, neuzatvoril. Túto skutočnosť považoval za preukázanú nielen výpoveďami žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/, ale aj výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Záborského, ktorý uviedol, že so žalovaným v rade 1/ nikdy nerokoval o kúpe motorového vozidla, o cene, ani lehote jej zaplatenia. Rovnako zamietol žalobu i voči žalovanému v rade 2/, keď z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca, konajúci prostredníctvom svojho konateľa Ing. Slavomíra Záborského, a W. P. sa koncom decembra 2008 ústne dohodli na kúpe a predaji osobného motorového vozidla AUDI A6, 2.8 QUATTRO, rok výroby 2001 za cenu 3 320,- eur. Vlastníctvo k predmetu prevodu prešlo na kupujúceho odovzdaním hnuteľnej veci, teda v decembri 2008. Sporným v konaní zostala skutočnosť, či žalovaný v rade 2/ dohodnutú kúpnu cenu motorového vozidla žalobcovi ako predávajúcemu uhradil. Žalovaný v rade 2/ tvrdil, že žalobcovi odovzdal kúpnu cenu motorového vozidla, po obdržaní finančného obnosu 4 925,- eur od žalovaného v rade 1/, ktorý mu ju odovzdal v deň, kedy ju obdržal od Autobazáru v Trusalovej, t.j. 17. 12. 2009. Žalovaný v rade 2/ presne nešpecifikoval, kedy peniaze odovzdal Ing. Záborskému. Vo svojej výpovedi raz tvrdil, že to bolo na druhý deň, inokedy, že to bolo o jeden až tri dni. Rozpory vo svojich tvrdeniach odôvodňoval uplynutím časového úseku, ktorý uplynul od tejto doby. Za rozhodnú preto v tejto súvislosti okresný súd považoval výpoveď svedka Z., ktorý poučený o možnosti trestného stíhania v prípade podania krivej výpovede potvrdil, že k odovzdaniu kúpnej ceny došlo za jeho prítomnosti v popoludňajších hodinách v decembri 2009. V tejto súvislosti okresný súd ustálil, že pokiaľ i výpoveďou svedka Q. bolo preukázané, že 18. 12. 2009 štatutárny zástupca nemohol prevziať peniaze v podvečer okolo 16,00 hod. - 17,00 hod. z dôvodu účasti na firemnom večierku v Ružomberku od poludnia do večera, vzhľadom na dvojročný časový úsek nie je možné v súčasnosti ustáliť presný deň, kedy k vyplateniu kúpnej ceny došlo. Možné je len ustáliť, že to bolo pár dní (menej ako týždeň) po vyplatení čiastky 4 925,50 eur Autobazárom v Trusalovej. Žalovaný v rade 2/ ako úspešný účastník náhradu trov konania si neuplatnil, preto o jeho nároku na náhradu trov konania okresný súd nerozhodoval.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. V odvolaní poprel, že by k odovzdaniu peňazí mohlo dôjsť dňa 18. 12. 2009 v čase okolo 17,00 hod. v jeho kancelárii, nakoľko poukazoval, že výpoveďou svedka Q. bolo jednoznačne preukázané, že sa zdržal na kapustnici v Ružomberku, a teda nemohol byť vo svojej kancelárii v Liptovskom Mikuláši a prevziať od žalovaného v rade 2/ peniaze. Taktiež namietal výpoveď svedka Z., pokiaľ uviedol, že hrúbka bankoviek mohla byť okolo 2 cm, čo pri bankovkách 100,-, 200,- a 500,- eur nie je v žiadnom prípade možné. Ďalej poukazoval na rozpor výpovedí žalovaného v rade 2/, ktorý mal žalobcovi vyplatiť 4 053,25 eur, avšak vo výpovediach uviedol, že to bolo okolo 3 900,- eur. Na pojednávaní dňa 14. 11. 2011 uviedol, že v obálke mali byť bankovky nominálnej hodnoty 100,-, 200,- a 500,- eur, žiadne iné bankovky a tobôž nie mince, čo pri sume 4 053,25 eur nie je možné. Taktiež svedok Z. potvrdil, že v obálke mali byť bankovky a nie mince. Okresný súd proti žalobcovi vyhodnotil skutočnosť, že vzhľadom na dvojročný časový úsek nie je možné v súčasnosti jednoznačne ustáliť, kedy došlo k vyplateniu kúpnej ceny, pričom z výpovedí žalobcu, svedka Q., histórie komunikácie cez SKYPE medzi žalobcom a svedkom Q. jednoznačne a presne je možné určiť deň 18. 12. 2009, avšak nie v čase okolo 17,00 hod., nakoľko sa žalobca nachádzal v popoludňajších a večerných hodinách na kapustnici u svedka v Ružomberku. Ďalej poukazoval, že samotné konanie žalovaného v rade 1/ bolo od počiatku zavádzajúce, a preto žiadal, aby súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných na uhradenie žalovanej sumy, ďalej aby im súd uložil uhradiť náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaný v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť s tým, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, toto správne právne posúdil, dospel k správnym skutkovým zisteniam. Za rozhodujúce považoval, že svedok Z. potvrdil odovzdanie peňazí štatutárnemu zástupcovi žalobcu, tento ich prijal, voči peniazom nenamietal. Vzhľadom na odstup času do výpovede svedka nemožno túto spochybňovať iba nepresným určením dátumu odovzdania peňazí.

Žalovaný v rade 1/ žiadal rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a rozsudok okresného súdu ako správny, podľa potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil i správny právny záver. Svoje rozhodnutie napokon dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada a účastník má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď by neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v a vety prvej len preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy. Táto upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danom prípade, keď žalobca žiadal o zaplatenie dlhu z uzatvorenej kúpnej zmluvy, mal žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy so žalovaným a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali. Pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Ide o tzv. presúvanie dôkazného bremena v závislosti na aktuálnom stave (priebehu konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy, musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

V preskúmavanej veci bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom svojho konateľa uzatvoril zmluvu o odpredaji motorového vozidla AUDI A6, 2.8 QUATTRO, rok výroby 2001 žalovanému v rade 2/, avšak faktúra na zaplatenie kúpnej ceny bola žalobcom vystavená pre žalovaného v rade 1/ a držba motorového vozidla bola zapísaná na žalovaného v rade 1/ i napriek tomu, že skutočným kupujúcim motorového vozidla bol žalovaný v rade 2/, ktorý mal ďalej predať motorové vozidlo tretej osobe za vyššiu sumu, ako bola dohodnutá medzi účastníkmi kúpna cena. Takto získaný kladný rozdiel si mali medzi sebou účastníci rozdeliť. I napriek tomu, že na dopravnom inšpektoráte držba motorového vozidla bola zapísaná na žalovaného v rade 1/ a faktúra na zaplatenie motorového vozidla bola taktiež vystavená v neprospech žalovaného v rade 1/, žalovaný v rade 2/ existenciu kúpnej zmluvy, ktorou malo byť predmetné motorové vozidlo odpredané jemu a odovzdanie predmetu kúpy nerozporoval, spornou medzi účastníkmi zostala iba skutočnosť, či žalovaný v rade 2/ poskytol plnenie žalobcovi podľa tvrdenej zmluvy.

Žalovaný v rade 2/ na preukázanie svojho tvrdenia označil za dôkaz výpoveď svedka Z., ktorý v konaní pred okresným súdom i napriek poučeniu o možnosti trestného stíhania v prípade podania krivej výpovede, potvrdil, že k odovzdaniu kúpnej ceny žalovaným v rade 2/ konateľovi žalobcu Ing. Záborskému v decembri 2009 v popoludňajších hodinách došlo. Potvrdil odovzdanie obálky s bankovkami žalobcovi prostredníctvom konateľa s tým, že žalovaný v rade 2/ mu predtým obsah obálky v mieste bydliska ukazoval a uviedol mu i z akého dôvodu peniaze konateľovi žalobcu odovzdáva.

Pokiaľ i namietal žalobca, že k odovzdaniu peňazí nemohlo dôjsť 18. 12. 2009, nakoľko v tom čase sa až do večerných hodín nachádzal v Ružomberku a uvedené mu malo byť potvrdené i svedkom Q., svedok W. Q. do zápisnice na pojednávaní dňa 15. 12. 2011 uviedol, že Ing. Záborský sa zúčastnil kapustnice minulý rok i predminulý rok, chodieva na kapustnicu už skoro na obed okolo 12,00 - 13,00 hod., zdrží sa až do večera do tej 19,00 - 20,00 hod..

Nakoľko však vzhľadom na časový odstup nebolo možné jednoznačne ustáliť, či k odovzdaniu peňazí došlo práve v deň, keď konateľ žalobcu tvrdil, že sa zúčastnil kapustnice v Ružomberku a taktiež nebolo svedkom Q. ani preukázané, že by sa v konkrétny deň zdržal na kapustnici do konkrétnej určitej hodiny, i krajský súd dospel k záveru, že žalobca nevyvrátil výpoveď svedka Z., resp. nepredložil taký dôkaz, ktorý by výpoveď svedka Z. o možnom odovzdaní peňazí spochybnil.

V nadväznosti potom na všetky okolnosti, ktoré v priebehu konania vyšli najavo, krajský súd dospel k záveru, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil i správny právny záver. Tvrdenia žalobcu o tom, že podľa svedka Z. v obálke mali byť iba bankovky bez mincí, čo pri sume plnenia v žiadnom prípade nebolo možné, krajský súd považoval za bezvýznamné, nakoľko výpoveď svedka nesmerovala k presnému určeniu sumy, ktorá mala byť predmetom odovzdania, ale iba k potvrdeniu, či k odovzdaniu plnenia zo strany žalovaného v rade 2/ v prospech žalobcu došlo alebo nie.

V nadväznosti na uvedené potom krajský súd rozsudok okresného súdu ako správny potvrdil.

Žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko túto si návrhom neuplatnili a trovy odvolacieho konania ani nevyčíslili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .