Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/190/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX H., štátny občan SR za účasti vedľajšieho účastníka konania: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie sumy 525,98 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi a to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 105,96 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 17.1.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 525,98 eur s úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2008 medzi postupcom Telefónica 02 Slovakia, s.r.o. a žalobcom nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Dňa 27.12.2007 uzatvoril postupca so žalovaným zmluvu o pripojení a dodatok k zmluve, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb v zmysle o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky a cenník. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytované služby a vystavil vyúčtovacie faktúry jednotlivými faktúrami. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil a dlžnú sumu s dohodnutou zmluvnou pokutou neuhradil. Žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti a porušil tým svoju povinnosť v zmysle čl. 6.7 písm. a) VOP, čím zároveň porušil svoju povinnosť v zmysel čl. 2.2 písm. c) dodatku.

Podaním doručeným súdu dňa 9.10.2012 žalobca poukázal na to, že súd vydal vo veci platobný rozkaz dňa 6.7.2012, na ktorom vyznačil právoplatnosť dňa 1.5.2012 a následne pripustil do konania vstup vedľajších účastníkov. Obe združenia vstúpili do konania po vydaní platobného rozkazu a súd nemal povinnosť im doručovať platobný rozkaz. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka - odpor mal súd odmietnuť ako podaný neoprávnenou osobou. Žalovaný je v konaní nečinný a nárok priznaný v platobnom rozkaze nijako nerozporuje. Vedľajší účastník má právo podať odpor iba v prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom konania. Medzi žalovaným a vedľajším účastníkom v danom konaní nevyplýva určitý spôsob vyrovnania.

Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy na podporu žalovaného, avšak nikdy neboli so žalovaným v kontakte. V prípade, že vedľajší účastník zastáva názor, že spotrebitelia často vplyvom okolností rezignujú na bránenie sa, ako aj na možnosť využitia právnych služieb, vedľajším účastníkom nič nebránilo, aby kontaktovali žalovaného a pomohli mu v spore. Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje primárne súd, a to skúmaním neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V uvedenom prípade nie je dôvod, aby na podporu žalovaného boli v konaní až dve spotrebiteľské združenia.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vo veci dňa 3.apríla 2012 vydal platobný rozkaz, ktorý bol doručený žalovanému dňa 12.4.2012.

Podaním doručeným súdu dňa 24.4.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník konania na strane žalovaného a to Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086. V podaní poukázal na ustanovenia , Zákona o ochrane spotrebiteľa a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanému a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Bližšie skutočnosti v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania neuviedol. Žiadal o doručenie rovnopisu žaloby a príloh. Podaním doručeným súdu dňa 27.8.2012 poukázal na spotrebiteľský vzťah vo veci s tým, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky z hľadiska požiadaviek zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Vo veci sa jedná o formulárovú, typovú zmluvu vopred pripravenú postupcom, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Poukázal na ustanovenia §, 101, 111 s tým, že splatnosť faktúry najneskôr splatnej nastala dňa 27.8.2008 a žalobca podal žalobu dňa 17.1.2012 a teda je celý jeho nárok premlčaný. Opätovne vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatňovaným nárokom voči žalovanému a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré vyčíslil ako trovy právneho zastúpenia v sume 105,96 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 17.5.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 13 Košice - sídlisko Ťahanovce, IČO: 42 247 268 na strane žalovaného. Podaním doručeným súdu dňa 20.9.2012 oznámil, že z konania vystupuje.

Súd vec prejednal bez prítomnosti účastníkov, keď žalobca a vedľajší účastník svoju neúčasť prostredníctvom splnomocnenca ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o pripojení, dodatku k zmluve, faktúrami, všeobecnými obchodnými podmienkami a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 27.12.2007 bola medzi postupcom a žalovaným uzavretá Zmluva o pripojení s dodatkom k zmluve, na základe ktorej boli žalovanému poskytované služby v zmysle o elektronických komunikáciách. Za poskytované služby boli postupcom žalovanému vystavené fa č. 1000610627 na sumu 42,62 eur splatnou dňa 31.5.2008, fa č. 1000754049 na sumu 6,77 eur splatnou dňa 27.6.2008, fa č. 1000907925 na sumu 26,69 eur splatnou dňa 28.7.2008 a fa č. 1001008056 na sumu 21,91 eur splatnou dňa 27.8.2008. Žalovaný fakturované ceny služieb nezaplatil.

Súd mal v konaní preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy o pripojení s dodatkom, ktorú súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú s použitím zákonných ustanovení účinných ku dňu uzavretia zmluvy.

Podľa , , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. l, 2, 3, 4 účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovaným bola dňa 27.12.2007 uzavretá zmluva o pripojení s dodatkom, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Súd v prvom rade vyhodnotil vznesenú námietku premlčania v konaní a to vedľajšieho účastníka, ktorú vzniesol všeobecne a ďalším podaním vo veci s poukazom na konkrétne skutočnosti veci sa týkajúce.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení o elektronických komunikáciách, ktorá je zároveň však zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. . Vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení a nasl. a o ochrane spotrebiteľa. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia a subsidiárne ustanovenia ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.

Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.augusta 2010 č.k. -44. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení . Použitie úpravy o premlčacích dobách z na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.

V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej konkrétnej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na zaplatenie fakturovaných poskytovaných služieb dňom nasledujúcim po dni najneskôr splatnej faktúry a to od 28.8.2008 a uplynula dňa 28.8.2011. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.1.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaný premlčania dovolal prostredníctvom vedľajšieho účastníka a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

K námietkam žalobcu týkajúcim sa vedľajšieho účastníka v konaní súd uvádza, že do konania vstúpili síce dvaja vedľajší účastníci, súd nerozhodoval o ich pripustení alebo nepripustení a počas konania v poradí druhý vedľajší účastník z konania sám vystúpil. V konaní naďalej vystupuje jeden vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, na podporu žalovaného, ktorý sa stal vedľajším účastníkom na strane žalovaného doručením podania súdu dňa 24.4.2012. Vedľajší účastník vstúpi do konania buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ). V zmysle ustanovenia má vedľajší účastník v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktoré v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má v zásade právo podať aj opravný prostriedok. Táto jeho procesná legitimácia na podanie opravného prostriedku je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého vystupuje. Oprávnenie podať opravný prostriedok prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil. V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie opravného prostriedku, nemôže ju mať ani vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa aj vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než má účastník, na ktorého strane vystupuje. Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z dikcie zákona nemožno automaticky odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý, pretože možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tomto prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom, že podá v “prospech„ ním podporovaného účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať odvolanie, len ak vstúpil do konania pred súdom prvého stupňa alebo ak vstúpil do konania síce po rozhodnutí súdu prvého stupňa, avšak ešte pred uplynutím odvolacej lehoty účastníkovi, ktorého podporuje. V prípade, že vstúpil do konania pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, doručuje sa rozhodnutie tiež vedľajšiemu účastníkovi a vedľajší účastník môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej v Ak sa doposiaľ nezúčastnil konania, je vedľajší účastník legitimovaný na odvolanie iba vtedy, ak oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, a to do uplynutia lehoty na podanie odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať. V predmetnom konaní súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 3.apríla 2012, ktorý bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 12.4.2012. Lehota na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu by uplynula žalovanému dňa 27.4.2012. V rámci plynutia odvolacej lehoty žalovanému do konania vstúpil vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa 24.4.2012 a súčasne vzniesol vo veci námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému. Súd má za to, že vstupom do konania a vznesením námietky premlčania v lehote na podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu prišlo k zrušeniu platobného rozkazu ( ), keď podľa obsahu posúdil podanie vedľajšieho účastníka ako odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Vznesenie námietky premlčania vo veci je úkonom vedľajšieho účastníka v záujme hlavného účastníka a to na strane žalovaného, keď námietka premlčania bola vznesená dôvodne.

Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by vznesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, žalovaného a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. V danom konaní vedľajší účastník pomáha žalovanému v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Nejedná sa o dispozičný úkon, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu konania zásadným spôsobom, t.j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, ktorý je v konaní nečinný a zo strany súdu nebol zistený výslovný nesúhlas žalovaného ako spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, ktorej vznesenie v konaní je na prospech žalovaného a v jeho záujme. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že priemerní spotrebitelia vystupujúci v súdnych konaniach na strane žalovaných nemajú žiadnu vedomosť o možnosti využiť inštitút premlčania a ani čo tento inštitút znamená, aké má právne následky.

Preto vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou na ochranu práv spotrebiteľov vystupujúci na strane žalovaného ako spotrebiteľa vykonal právny úkon vznesením námietky premlčania v jeho záujme.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ods. l a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania s tým, že má za to, že vyčíslená náhrada trov právneho zastúpenia sú účelne vynaloženými trovami v konaní, keď dôvodne vzniesol námietku premlčania v konaní s jej odôvodnením týkajúcim sa konkrétnych skutočností konania. Trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. č. súd priznal z hodnoty sporu 557,59 eur (252,98 eur a 31,61 eur ako uplatnený úrok z omeškania 8,5% ročne po splatnosti jednotlivých faktúr do 24.4.2012 začatia poskytovania právnych služieb) a to za dva úkony právnej služby po 36,52 eur (prevzatie a príprava, podanie dňa 22.8.2012), 2 x režijný paušál po 7,63 EUR, 20% DPH v sume 17,66 eur, spolu v ume 105,96 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).