Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Antona Lukáča a JUDr. Ireny Dobňákovej, v právnej veci žalobcov: 1/ JUDr. U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F., O. XXB, 2/ Ing. N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. XXB, proti žalovaným: 1/ W. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., C. XX, adresa na doručovanie: F., O. X, u p. Q., 2/ U. D., nar. XX.X.XXXX, bytom F., U. XX, o zaplatenie 668,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 2.2.2012 pod č.k. - 63, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vo výroku, ktorým zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na plnenie žalobcom a na náhradu trov konania.

N e p r i z n á v a žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade 668,- Eur s poplatkom z omeškania 0,5 ‰ denne z dlžnej sumy, počnúc dňom 1.7.2010 do zaplatenia, a nahradiť trovy konania 40,- Eur, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobcovia žiadali zaviazať žalovaných na zaplatenie 668,- Eur s 2,5 ‰ poplatkom z omeškania denne od 30.6.2010 do zaplatenia z dôvodu, že im žalovaní neuhradili nájomné a zálohy na plnenia spojené s nájmom bytu za obdobie V, VI/2010 a nedoplatok z vyúčtovania nájomného za rok 2009. Žalovaní dlh uznali písomne dňa 25.6.2010, avšak dlžnú sumu doposiaľ žalobcom neuhradili. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu žiadal návrh zamietnuť a zaviazať žalobcov na úhradu sumy 1.292,74 Eur, pretože byt bol žalovaným odovzdaný ako nespôsobilý na bývanie, s nutnosťou vykonať práce spočívajúce vo vymaľovaní, uprataní na vlastné náklady a po výmene okien žalobcami neuvedený do užívateľského stavu.

S použitím ustanovenia a nasl. uzavrel, že účastníci konania uzavreli dňa 1.8.2009 Nájomnú zmluvu na prenájom bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. V zmluve bolo dohodnuté nájomné vo výške 130,- Eur a zálohy na služby spojené s nájmom bytu vo výške 200,- Eur, čo dáva 330,- Eur mesačne, splatných do 20. dňa v mesiaci. V čl. 4/1 zmluvy sa konštatuje, že ku dňu jej účinnosti je právom a povinnosťou prenajímateľov odovzdať priestory a plochy, ktorých užívanie je predmetom zmluvy, v stave spôsobilom na dohovorené užívanie. Zmluva bola zmluvnými stranami riadne podpísaná. Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplýva, že bolo mu umožnené prehliadnuť si byt, oboznámiť sa so stavom, v akom sa nachádza. Už v tom čase si všimol, že byt je neudržiavaný,

boli v ňom pavučiny, pavúky, zaprášené a zatečené steny a podobne. Napriek tomu žalobcovi v 1. rade tento stav nevytkol a neurobil tak ani po podpise zmluvy asi 3 týždne po obhliadke bytu. Svoje nepochopiteľné správanie zdôvodňoval tým, že sa domnieval, že žalobcovia logicky dajú byt vymaľovať, prípadne urobia iné úpravy. Tento argument žalovaného v 1. rade okresný súd neakceptoval, pretože žalobcovia skutočne nemohli mať vedomosť o vnútornej nespokojnosti žalovaných so stavom bytu. Túto nespokojnosť žalovaný v 1. rade vyjadril až v odpore proti platobnému rozkazu a žalovaná v 2. rade na pojednávaní pred súdom. Podľa ich vyjadrenia, aj pri podpise nájomnej zmluvy stav bytu nezodpovedal ich predstavám, napriek tomu to však žalobcom nevytkli, zmluvu podpísali a byt začali užívať.

Aplikáciou a Nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že práce vykonané žalovanými po nasťahovaní sa do predmetného bytu mali charakter drobných opráv a úprav. Povinnosťou nájomcu, ak sa s prenajímateľom nedohodol inak pri uzavretí nájomnej zmluvy, je hradiť drobné úpravy v byte súvisiace s jeho užívaním a náklady spojené s bežnou údržbou. Právo na náhradu si musí nájomca uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia vád ( ). Teda pokiaľ sa žalovaní ako nájomcovia bytu domnievali, že práce v byte či už po podpísaní nájomnej zmluvy a následnom užívaní bytu, resp. výmene okien, mali byť odstránené ako závady brániace riadnemu užívaniu, mali tieto vady žalobcom vytknúť, v prípade nečinnosti žalobcov odstrániť ich v nevyhnutej miere a požadovať im vzniknuté náklady. V konaní však nebolo preukázané, že by tak žalovaní urobili, a ak toto právo voči žalobcom mali, toto po márnom uplynutí 6 - mesačnej lehoty prekludovalo (teda zaniklo).

Vychádzajúc z ustanovenia , súd prvého stupňa ďalej uzavrel, že žalobcovia postupovali dôsledne v zmysle zákona, keď počas stavebných úprav - výmeny okien poskytli žalovaným zľavu na nájomnom vo výške 100 % napriek tomu, že výmena okien trvala len krátky čas 3 alebo 4 dni, a teda nemohlo sa jednať o stavebné úpravy, ktoré podstatne alebo po dlhší čas zhoršia podmienky užívania bytu. Poskytnutá zľava z nájomného bola de facto odpustením celého mesačného nájomného.

V neposlednom rade žalovaní svoj dlh voči žalobcom dobrovoľne uznali podpísaním dohody o zaplatení dlžnej čiastky dňa 25.6.2010, kedy sa zaviazali spoločne a nerozdielne dlh vo výške 668,- Eur, vzniknutý v súvislosti s nájmom bytu, uhradiť do 30.6.2010. Tým boli splnené podmienky ustanovenia . Dohodou o uznaní peňažného dlhu teda žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili, že žalovaní voči nim majú finančný dlh spočívajúci v neuhradení dlžného nájomného a platieb spojených s nájmom bytu za 2 mesiace (máj a jún 2010 a nedoplatok z vyúčtovania nájomného). Žalovaní existenciu tohto dlhu nepopreli, namietali iba skutočnosti týkajúce sa nedostatkov prenajatého bytu a ich údajných nákladov, ktoré s odstránením týchto nedostatkov im vznikli. Keďže za daného stavu bola obrana žalovaných účelová, súd prvého stupňa návrhu žalobcu čo do uplatnenej istiny vyhovel.

Zároveň priznal žalobcom aj poplatok z omeškania 2,5 ‰ denne z dlžnej sumy podľa v spojení s v nadväznosti na Nariadenia vlády č. . Keďže žalobcovia si poplatok z omeškania vyčíslili v nesprávnej výške a do omeškania sa žalovaní nedostali dňa 30.6.2010, pretože to bol posledný možný deň plnenia, zákonný 0,5 ‰ poplatok z omeškania im bol priznaný dňom nasledujúcim, teda od 1.7.2010. Preto v prevyšujúcej časti súd prvého stupňa návrh žalobcov zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa . Úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku z podaného návrhu vo výške 40,- Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol zaviazaný na plnenie a na náhradu trov konania žalobcom, podal žalovaný v 1. rade odvolanie, v ktorom, podľa jeho obsahu, žiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok tak, aby návrh žalobcov bol zamietnutý. V odvolaní uviedol, že k nájmu bytu žalobcov v 1. a 2. rade sa dostal cez inzerát. Spolu so žalovanou v 2. rade po obhliadke bytu automaticky mal za to, že byt bude vymaľovaný a odovzdaný v stave spôsobilom na bývanie pre ľudí, čo sa však nestalo. Keďže v tom čase nemal kam ísť, čo, podľa jeho názoru, žalobcovia využili, do bytu sa spolu s priateľkou

(žalovanou v 2. rade) nasťahovali a podpísali zmluvu. Samozrejme, byt bol v takom stave, ktorý popísal. Na úpravu bytu do stavu spôsobilého na bývanie vložili 792,74 Eur, čo nebolo za obvyklé práce, pretože je to dosť značná suma. Predtým býval asi v 10 podnájmoch a byt bol stále vyčistený a vymaľovaný. Čo sa týka výmeny okien na predmetnom byte, po ústnej dohode so žalobcami sa žalovaní v 1. a 2. rade dohodli, že si môžu dať žalobcovia vymeniť pôvodné okná za okná plastové. Za následné obmedzenie bývania po výmene okien im žalobcovia odpustili z nájomného 130,- Eur, pričom ani slovo nepadlo o tom, že v tejto sume je vyluxovanie a vymaľovanie bytu po výmene spomínaných okien. Uvedená suma bola iba za obmedzenie užívania bytu. Čo sa týka podpisu zmluvy o uznaní dlhu, žalovaný v 1. rade ju podpísal pod nátlakom možno aj preto, že videl, ako sa žalobca v 1. rade vyžíva, až mu žiarili oči. Pokiaľ zákonná úprava predpokladá drobné opravy do výšky 6,64 Eur, v konkrétnom prípade výdavky zo strany žalovaných na predmetný byt boli značne vyššie, viac ako 100 -násobne. Obvyklé práce sa vykonávajú pri dlhšom užívaní bytu, čo sa však žalovaných absolútne netýka. V závere odvolania žalovaný v 1. rade uviedol, že odvolanie sa týka výlučne iba jeho osoby, nie žalovanej v 2. rade, pretože táto sa stará o tri neplnoleté deti, a preto nemusí byť psychicky a časovo zaťažená.

Žalobcovia v 1. a 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade zo dňa 21.9.2012 žiadali potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade podľa zásad uvedených v , , a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na plnenie žalobcom v 1. a 2. rade spoločne nerozdielne a na náhradu trov konania, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaných odvolací súd dopĺňa:

Predmetom konania je nárok žalobcov proti žalovaným na zaplatenie dohodnutého nájomného a záloh za plnenia spojené s nájmom bytu za mesiac máj a jún 2010, ako aj nedoplatku z vyúčtovania nájomného za rok 2009, pričom tieto nároky žalobcov vyplývajú z písomne uzavretej Zmluvy o nájme zo dňa 1.8.2009. Obsah zmluvy o nájme medzi účastníkmi sporný nebol, pričom zmluva bola dobrovoľne a bez nátlaku všetkými jej účastníkmi (v tomto konaní žalobcami v 1. a 2. rade a žalovanými v 1. a 2. rade) podpísaná. Súd prvého stupňa návrhu žalobcov v podstate, okrem zamietajúcej časti, vyhovel. Obrana oboch žalovaných počas prvostupňového konania a žalovaného v 1. rade v odvolacom konaní spočívala v podstate iba v tom, že byt im bol odovzdaný v stave nespôsobilom užívania, v dôsledku čoho museli vynaložiť na jeho opravu, prípadne úpravu, nemalé finančné prostriedky, podľa tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu až 1.292,74 Eur.

Podľa , ak prenajímateľ nesplní svoju povinnosť odstrániť závady brániace riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo po predchádzajúcom upozornení prenajímateľa závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

Odvolací súd je toho názoru, rovnako ako súd prvého stupňa, že žalovaní v 1. a 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadom ich postupu, ktorý predpokladá uvedené ustanovenie, pričom nepreukázali, aby upozornili žalobcov v 1. a 2. rade ako prenajímateľov na závady brániace riadnemu užívaniu bytu s tým, že po takomto upozornení odstránia závady v nevyhnutnej miere a následne budú považovať od prenajímateľov účelne vynaložené náklady, ani skutočnosť, že právo na náhradu uplatnili u prenajímateľov (v tomto prípade u žalobcov) bez zbytočného odkladu. Preto ich právo po uplynutí šiestich mesiacov od odstránenia závad zaniklo z dôvodu preklúzie, teda tak, ako to správne vyhodnotil súd prvého stupňa.

Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov, ale aj pre posúdenie obrany žalovaných je, podľa názoru odvolacieho súdu, najpodstatnejšia skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade dlh vo výške uplatnenej na súde písomne uznali čo do dôvodu a výšky písomne dňa 25.6.2010 (č.l. 3). Zároveň sa v tomto písomnom uznaní zaviazali zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu vo výške 668,- Eur do 30.6.2010. Keďže ani po tejto dohodnutej lehote splatnosti dlh neuhradili, správne rozhodol súd prvého stupňa, ak na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade dňom nasledujúcim, t.j. od 1.7.2010 do zaplatenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch, ktorými zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na plnenie žalobcom a na náhradu trov konania ( ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže úspešní žalobcovia v 1. a . rade náhradu trov odvolacieho konania nežiadali, ich náhrada im priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.