Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/116/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci obžalovaného V. A., nar. XX.XX.XXXX v K., trestne stíhaného pre prečin zatajenia veci podľa , /2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 11. októbra 2012 takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý : V. A., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom P. XXXX/XX, Z. F. Z. V., t. č. v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e

1. našiel a ako vlastný si ponechal rafinačný medený kotol o objeme 300 l tým spôsobom, že v presne nezistenom čase dňa 02.05.2011 zbadal na okraji cesty za Starou Turou smerom na obec Vaďovce predmet, ktorý si následne prezrel a zistil, že sa jedná o kotol, pričom vzhľadom na jeho rozmery a váhu ho nemohol naložiť do svojho osobného motorového vozidla, preto sa preň v presne nezistenom čase dňa 03.05.2011 vrátil spolu s F. Š., D. B. T. F. J. a uvedený kotol následne spolu odviezli dodávkou zn. G. K., F. G. EČ: Z.-XXXBG do zberných surovín VAŠA, s.r.o., v Novom Meste nad Váhom na Ľ. Podjavorinskej 15, kde ho V. A. predal ako medený kotol za čiastku 496,66,- Eur, čím svojím konaním spôsobil poškodenému P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. K., X. XXXX, podľa odborného vyjadrenia J.B. A. - Pestovateľská pálenica P., škodu vo výške cca 4.000,- Eur,

2. spolu s X. E. v čase približne o 08.00 hod. až 09.00 hod. dňa 12.10.2011 prišli na osobnom motorovom vozidle značky V. U., šedej metalízy, EČV: Z. XXX B., ktoré viedol jeho majiteľ X. E., do obce Nová Bošáca, kde vozidlo odstavili pri hospodárskej budove bez popisného čísla, následne X. E. z vozidla vystúpil, vzal z vozidla krompáč, s ktorým prišiel k dreveným dverám hospodárskej budovy, na ktorých bola petlica s visacím zámkom, ktorú s krompáčom násilím odrazil, pričom po tomto spoločne vošli do vnútra hospodárskej budovy, odkiaľ následne odcudzili 22 ks kovové trubky o rozmere 4,2 x 200 cm, 1ks kovový medzikus medzi spojkou a prevodovkou z traktora, l ks kovový skružený plech na kotlinu o priemere 55 cm a výške 62 cm a 1ks skruž o priemere 150 cm, čím poškodenému F. Ž., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. B. XX, spôsobili odcudzením vecí podľa odborného vyjadrenia spol. Stavmat in, s.r.o., škodu vo výške 150,- Eur a poškodením drevených dverí s petlicou a visacím zámkom podľa odborného vyjadrenia spol. Fildem, s.r.o. škodu vo výške 15,- Eur,

t e d a

v bode 1. rozsudku

prisvojil si cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom bez privolenia oprávnenej osoby a spôsobil tým väčšiu škodu,

v bode 2. rozsudku

spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal vlámaním,

č í m s p á ch a l

v bode 1. rozsudku

prečin zatajenia veci podľa , ,

v bode 2. rozsudku

prečin krádeže podľa spáchaný formou spolupáchateľstva podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa a s použitím , , na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť:

- poškodenému P. X., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. K., X. č. XXXX, prechodne bytom X., P., E. č. XXX, Č. J., škodu vo výške 4.000,- Eur (štyritisíc eur),

- poškodenému F. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Z. B., trvale bytom Z.Á. B. č. XX, škodu vo výške 15,- Eur (pätnásť eur).

Podľa sa poškodený P. X., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Q. K., X. č. XXXX, prechodne bytom X., P., E. č. XXX, Č. J., a poškodený F. Ž., nar. XX.XX.XXXX v Z. B., trvale bytom Z. B. č. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa 16.07.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. obžalobu na obvineného V. A., pre prečin zatajenia veci podľa , a prečin krádeže podľa spáchaný formou spolupáchateľstva podľa .

Nakoľko v čase podania obžaloby bol obvinený trestne stíhaný väzobne, vykonal súd dňa 31.07.2012 výsluch obvineného za účelom posúdenia dôvodnosti väzobného stíhania, pričom uznesením podľa rozhodol o tom, že sa obvinený ponecháva vo väzbe z dôvodu podľa . Vo väzbe bol obvinený až do dňa 11.10.2012, kedy po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku bola podľa nahradená väzba obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka a obvinený bol prepustený na slobodu.

Súd dňa 26.09.2012 a dňa 10.10.2012 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného V. A., výsluchom svedkov D. B., F. Š., X. E., P. K., K. E., F. J., čítaním výpovedí poškodených P. X. T. F. Ž. z prípravného konania, čítaním výpovedí svedkov P. L., P. L., J. B., B.. X. Q. z prípravného konania, čítaním listinných dôkazov a zistil nasledovné:

Obžalovaný V. A. po poučení podľa príslušných ustanovení , vrátane poučenia podľa , po porade so svojím obhajcom vyhlásil, že je nevinný. Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaného vykonal súd dokazova-nie na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu.

Z výpovede obžalovaného V. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že na začiatku mája 2011 hral automaty v Cream Café v Novom Meste nad Váhom. Podarilo sa mu vyhrať asi 300 až 400 Eur. V bare s ním boli vtedy X. E. T. K. E.. Nachádzal sa tam aj F. Š.. Keď to F. Š. videl, prišiel za obžalovaným a spýtal sa ho, či si nechce zarobiť, resp. že on potrebuje peniaze. Nakoľko obžalovaný Š. pozná ako zlodeja, neveril jeho ponuke a poslal ho preč. Š. však za ním prišiel druhý raz aj s papierom, že má nejaký medený kotol, že mu ho nejaká firma darovala. Začali sa o tom baviť. Š. mu popísal rozmery a hmotnosť kotla. Obžalovaného prehováral dovtedy, kým mu tento nedal zálohu 100 Eur. Dohodli sa, že na druhý deň dopoludnia dohodu zrealizujú. Na druhý deň sa stretli okolo 09.00 hod. až 10.00 hod. pred hotelom Javorina. Obžalovaný zisťoval, kde je ten kotol. Š. V. B. mu povedali, že má počkať, lebo to musia ísť nachystať, pričom mal čakať asi hodinu. Kým na nich čakal, zavolal kamarátovi z Piešťan F. J.V.. Ten prišiel asi do 15 minút. Keď sa Š. Q. B. vrátili, nedôverčivý J. sa pýtal Š., či to nie je nejaká búda, na čo Š. J. ukázal papier, ktorý deň predtým prezentoval obžalovanému. Podľa inštrukcií Š. sa vydali smerom na Starú Turú, obžalovaný išiel na BMW spolu s J.. Zastavili na Starej Turej, kde čakali D. B. T. F. Š.. Tí obžalovaného navigovali smerom na Vaďovce na konci Starej Turej, kde mal zastaviť. Obžalovanému ukázali kotol, ktorý sa nachádzal v jarku. Pripadalo mu to všetko akési čudné. Avšak už keď sa do toho pustil, kotol s pomocou ostatných naložili. D. B. bol dosť pod vplyvom alkoholu, ledva stál na nohách. Obžalovaný navrhol, že pôjdu do Nového Mesta kotol odovzdať. Š. však navrhol, aby išli trasou cez Višňové a Čachtice, aby nestretli policajtov. Š. išiel s autom prvý, neskôr zastavil vo Višňovom, kde pustil auto s obžalovaným pred seba. V Novom Meste nad Váhom došli do zberne na Trenčianskej ulici. Obžalovaný vystúpil z auta, Š. zostal sedieť v aute. Š. nesúhlasil s tým, aby sa to predalo v zberni na Trenčianskej, ale navrhol, aby to išli predať na Lieskovskú cestu. Obžalovaný prestúpil k Š. T. B. do auta a išiel s nimi do inej zberne. Tam obžalovaný odovzdal kotol na svoje doklady. Keďže kotol mal železnú obruč, v zberni im povedali, aby tú obruč odtiaľ dali preč. Toto učinili, následne sa kotol v zberni predal, za čo obžalovaný dostal asi 500 Eur. Sadli do auta, išli za J., ktorý ich čakal na čerpacej stanici OMV. Obžalovaný dal J. za cestu 50 Eur, Š. dal následne ďalších 100 Eur. Na doplňujúce otázky obhajcu obžalovaný spresnil, že papier, ktorým mu Š. preukazoval vlastníctvo kotla, bol písaný na počítači alebo na písacom stroji. Bola to nejaká darovacia zmluva s obsahom, že nejaká firma daruje medený kotol F. Š.. Vtedy tomu nevenoval až takú pozornosť. Š. mal papier, preto obžalovaný Š. naletel. Tento papier mohli vidieť aj X. E. T. K. E.. Podľa obžalovaného Š. asi vedel, aká je hodnota kotla, ale nastrčil tam obžalovaného, aby sám zostal čistý a pritom zarobil. O tom, že sa mu Š.K. vyhrážal, sa nikomu nezmieňoval. Urobil a vypovedal tak, ako chcel. Nakoľko sa výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní čiastočne odlišovala od jeho výpovede z prípravného konania, bola podľa za účelom odstránenia zistených rozporov jeho pôvodná výpoveď zo dňa 09.03.2012 (č.l. 58-60 spisu) na hlavnom pojednávaní prečítaná. V nej obžalovaný uviedol, že „niekedy začiatkom mája 2011, mohlo to byť toho 02.05.2011, som išiel svojím autom značky Fiat Bravo, evidenčné číslo si nepamätám, tmavomodrej farby, za svojím kamarátom F. P. do Vaďoviec. Cestou som si z auta všimol, že niečo leží v jarku pod cestou oproti bývalej teplárni, ktorá je na konci Starej Turej. Nezastavoval som ale pri tom, lebo som sa ponáhľal. Keď som sa potom od neho rovnakou cestou vracal, tak som na tom mieste zastavil a išiel som si to pozrieť. Zistil som, že je to veľký kotol s obručou, bol však celý čierny, tak som nevedel, z čoho je. Skúšal som ho dvihnúť, no bol moc ťažký a veľký. Preto som ho tam nechal a na druhý deň som sa preň vrátil. Na druhý deň, teda asi 03.05.2011, som ráno stretol na stanici v herni u Boška v Novom Meste nad Váhom D. B. T. F. Š.. D. tam bol na jeho modrej dodávke značky Ford Transit. Povedal som im, že vedľa cesty pri Starej Turej leží kotol a tento chcem odviezť do zberu, ale je moc veľký a ťažký a nevojde do môjho auta. Povedal som im, že sa s nimi rozdelím rovným dielom, čo počul aj môj kamarát a sused K. E.. Ja som potom ešte zavolal kamarátovi F. J. z X., prezývanému „Rumun“. Ten prišiel za chvíľu, lebo som s ním už predtým bol dohodnutý, že ma niekam odvezie.“ Na vysvetlenie rozporov medzi výpoveďami vo vzťahu ku skutku č. 1 obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní tak vypovedal, lebo bol pod psychickým nátlakom F. Š.. Vypovedal to, čo mu Š. povedal, že má hovoriť. Ak by tak nevypovedal, vyhrážal sa mu, že mu podpáli auto. Obžalovaný mal vtedy tehotnú ženu a bál sa. Š. bol za ním v tejto veci celkom dvakrát. Z počutia obžalovaný vie, že Š. pozná všelijakých ľudí. Polovica mesta ho pozná ako zlodeja. Na otázku, či Q. Š. už teraz nebojí,

obžalovaný uviedol, že síce má strach, ale už nie taký, ako mal vtedy. Za pravdu označil obžalovaný to, čo vypovedal na hlavnom pojednávaní.

Z výpovede obžalovaného V. A. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 2 vyplynulo, že v októbri 2011 išiel za kamarátom na Moravu smerom na Bošácu. V Novej Bošáci sa mu pokazilo auto, preto sa otočil späť smerom do Nového Mesta nad Váhom. Neskôr s autom zostal stáť. Krátko na to išiel okolo X. E., ktorý zastavil vedľa neho. Obžalovaný požiadal E., či by ho nezaviezol do Nového Mesta nad Váhom. Tento súhlasil, pričom uviedol, že je naložený, že musí presunúť v aute nejaký šrot, ale že ho zoberie. Šrot preložili a obžalovaný nasadol do auta X. E.. E. keď sa pozrel dozadu, zistil, že nemá krompáč a spýtal sa obžalovaného, či mu nebude vadiť, ak sa ešte vráti pre krompáč. Obžalovanému to nevadilo, nakoľko bol rád, že ho E. zvezie. Prišli pred nejakú stodolu, tam E. našiel krompáč, ktorý naložil do auta a išli smerom do Nového Mesta nad Váhom. Asi po 500 metrov za nimi trúbila a blikala nejaká Škoda Octavia. Obžalovaný sa spýtal E., čo sa stalo. Tento mu nevedel nič povedať. Vodič s Octaviou ich obehol a zablokoval im cestu. E. vyšiel z auta a o niečom sa s týmto vodičom bavili. Obžalovaný nepočul konkrétne o čom. Otvoril okno, spýtal sa E., čo sa deje. Tento odpovedal, že sa nič nedeje, sadol do auta a odišli odtiaľ preč smerom do Nového Mesta nad Váhom. Pri hydrocentrále pri Novom Meste nad Váhom ich zastavila hliadka Policajného zboru, predviedli ich na Obvodné oddelenie Policajného zboru a potom sa obžalovaný už nestačil čudovať. S týmto skutkom nemá nič spoločné, čo priznal aj sám E.. Obžalovaný uviedol, že pri výsluchu na polícii v podstate ani nevypovedal, avšak podpísal, čo mu policajti dali podpísať. Nakoľko sa aj výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 2 odlišovala od jeho výpovede z prípravného konania, bola podľa za účelom odstránenia zistených rozporov jeho pôvodná výpoveď zo dňa 12.10.2011 (č.l. 199-203 spisu) na hlavnom pojednávaní prečítaná. V nej obžalovaný uviedol: „Dňa 12.10.2011 o 05.00 hod. ma na môj mobilný telefón č. 0944 249 923 prezvonil kamarát X. E. z Nového Mesta nad Váhom, ktorý je majiteľom osobného motorového vozidla značky Volkswagen Golf šedej metalízy, EČV: NM 133 BH. S týmto som sa dohodol, že pôjdeme nájsť nejaké železo a toto odovzdáme do zberu. Peniaze, ktoré za železo dostanem, som chcel použiť pre vlastnú potrebu. Išli sme na kávu do Cream café baru, ktorý je na Piešťanskej ulici pri autobusovej stanici a tam sme boli do 06.00 hod. Pritom sme sa bavili, že pôjdeme do obce Bošáca, že tam sa vždy nejaké železo nájde. Počas cesty do obce Bošáca som ja vo vozidle driemal. Prebral som sa, až keď X. E. zastavil vozidlo a vypol motor. Ja som si v aute zapálil cigaretu a X. E. z vozidla vystúpil. Videl som, že stojíme pri nejakej drevenej budove. Dvere na drevenej budove boli uzavreté petlicou. X. E. niečo vytiahol z auta, asi nejaký pajser a potom pristúpil k dverám. Tieto s tým predmetom vypáčil. Videl som, ako petlica ostala na dverách visieť. Potom mi X. E. povedal, aby som mu išiel pomôcť nakladať nejaké železo, ktoré bolo v tej budove. Ja som vošiel dnu a X. E. mi začal podávať rôzne veci. Tieto som ja nakladal do vozidla. Jednalo sa o železné rúrky rôznych rozmerov, ktorých bolo asi 22 kusov, ďalej 1 ks železnej skruže o priemere asi 55 cm a výške 60 cm valcovitého tvaru, 1 ks železnej skruže zo suda o priemere asi 1 m a 1 ks liatinového medzikusu asi z nejakého motorového vozidla. Keď sme to naložili, ja som si sadol do vozidla a zapálil som si cigaretu a X. E. zatvoril dvere, ktoré predtým vypáčil. Potom nasadol do vozidla a odišli sme odtiaľ smerom na Nové Mesto nad Váhom. Po 500 metroch mi X. E. povedal, že niekto nás prenasleduje. Ja som mu povedal, aby zastavil. Potom som vystúpil a išiel som sa spýtať toho vodiča, že prečo po nás ide. Tomuto som pritom vynadal do magorov. Tento mi povedal, že je starostom obce Březová a že to železo, čo máme v aute, sme mu ukradli z budovy bývalej colnice.“ Na vysvetlenie rozporov medzi výpoveďami ohľadne skutku č. 2 obžalovaný uviedol, že do oboznámenia sa so spisom ani nevedel, čo obsahuje táto jeho výpoveď. Policajti mu vtedy (12.10.2011) dali podpísať nejaký papier, ktorý podpísal a bol rád, že ide domov. Držali ho asi 12 alebo 15 hodín. Chcel ísť domov, tak zápisnicu podpísal. Na postup polície nepodal žiadnu sťažnosť. Bol rád, že má pokoj. Policajti sa mu v prípravnom konaní nevyhrážali. Len mu povedali, že ak to nepodpíše, tak pôjde do väzby. Pred podpisom si neprečítal, čo podpisuje.

Z výpovede svedka D. B. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že keď sedel so Š. v pohostinstve Javorina, Š. vtedy zavolal na telefón údajne V. A.. Š. za ním išiel von, kde sa o niečom dohadovali. Potom sa Š. vrátil s tým, že či A. neodvezú nejaké železo. Svedok s tým súhlasil. Obžalovaný išiel s nejakým iným mužom na osobnom aute pred nimi smerom na Starú Turú, svedok so Š. išli po nich na dodávke Ford Transit, ktorá patrila žena svedka. Dodávku šoféroval Š., lebo svedok predtým vypil niekoľko pív. Keď na konci Starej Turej zastavili, obžalovaný s tým druhým mužom vystúpili z auta, pričom požiadali o pomoc aj svedka a Š.. Svedok si všimol, že ide o nejaký kotol, ktorý vážil asi 100 kg.

Spoločne ho potiahli k autu, naložili a išli smerom na Čachtice odovzdať na šrotovisko. Najskôr išli na šrotovisko na Trenčianskej ulici, kde im to odmietli vziať, keďže im povedali, že kotol má na sebe nejaké železo, ktoré najskôr treba odpáliť. Preto odišli na šrotovisko na STS, kde mali k dispozícii aj plynové fľaše, pomocou ktorých železo z kotla odpálili preč. Následne sa železo v zberni odovzdalo zvlášť a meď zvlášť. Po odovzdaní kovov išli na benzínovú pumpu, kde už obžalovaného čakal ten druhý muž, ktorý s nimi v zberni nebol. Tam svedkovi a Š. dal obžalovaný celkom 100 Eur. Z odpovedí svedka na doplňujúce otázky vyplynulo, že v deň, kedy ich o pomoc požiadal V. A., boli v Malej Javorine, kde nie sú žiadne hracie automaty. Svedok obžalovaného nevidel v ten deň hrať na žiadnych automatoch. F. Š.Á. svedkovi nič nespomínal o tom, že by kúpil alebo inak nadobudol darom ten kotol, ktorý išli A. pomôcť naložiť a odviezť. Išlo iba o to, či obžalovanému niečo odvezú. Organizátorom akcie s odvozom kotla bol podľa svedka obžalovaný V. A. „s tým druhým“. Š. bol ten, kto bol obžalovaným oslovený a požiadaný o odvoz kotla. Svedok Š. pozná dlhšie, ale stretávajú sa iba náhodne. Š. občas svedkovi opravuje auto. Keď niečo potreboval s autom, Š. mu vždy pomohol. Nemá vedomosť o tom, že by Š. bol členom nejakej organizovanej skupiny. Vie, že aj Š. občas chodí na železo, ale nevie, ako si to zháňa. Motívom konania svedka bolo, že si zarobí nejaké peniaze, ktoré Š. a jemu za pomoc sľúbil V. A.. Peniaze po akcii vyplatil A. Š. a Š. dal svedkovi následne 50 Eur.

Z výpovede svedka F. Š. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že za ním a tiež D. B. prišiel V. A. s tým, či by nešli s ním mu pomôcť, nakoľko išiel ráno z Myjavy a zbadal kus železa. Dohodli sa, sadli do auta, svedok išiel s B. na K., A. s kamarátom na BMW s piešťanskou značkou. BMW išlo prvé, Transit za nimi. To, čo mali naložiť, sa nachádzalo pri ceste oproti bývalej teplárni. Na mieste zistili, že sa jedná o medený kotol. Naložili ho do auta a išli smerom do zberných surovín na Trenčiansku ulicu v Novom Meste nad Váhom, ale im to tam nezobrali, lebo nemali plameň, keďže bolo treba z kotla odstrániť železnú obruč. Preto išli do iných zberných surovín na Podjavorinskú ulicu. Tam už bez A. kamaráta, ktorý povedal, že už nemá naftu a že počká na čerpacej stanici. V zberných surovinách odpálili obruče a čakali s B., kým si A. vybaví formality. A. potom odviezli na čerpaciu stanicu, kde A. dal svedkovi a B. po 50 Eur a rozišli sa. Asi po týždni svedka zobrala kriminálka, kde vypovedal k okolnostiam ohľadne nálezu a odovzdania kotla. Z odpovedí svedka na doplňujúce otázky ďalej vyplynulo, že v čase, keď sa na parkovisku pred Malou Javorinou dohadoval s obžalovaným na odvoze, odmenou malo byť, že „bude na kávu“. Pri prvotnom rozhovore bol len on a obžalovaný, B. sa vtedy nachádzal v Malej Javorine. Odmenu 50 Eur ponúkol svedkovi a B. obžalovaný až neskôr, keď zistili, že sa jedná o kotol z medi. Že ide o meď a nie iba o železo, vedel svedok hneď ako kotol pri nakladaní zbadal. Toto zistenie svedok následne oznámil všetkým prítomným. Obžalovaný Karvaj na to povedal, že je kotol jeho, resp. „niečo v tom štýle.“ Svedok sa obžalovanému nikdy nevyhrážal, v živote sa nikomu nevyhrážal. Nebol odsúdený za násilnú trestnú činnosť. Aktuálne je vo výkone trestu za podvod. Svedok sa živí všeličím. Zbiera aj železo. V súvislosti so zberom železa však nebol vo výkone trestu. Bol odsúdený aj za nejaké krádeže. Nikdy neukazoval A. žiadny papier o tom, že kotol mal patriť jemu. Nie je členom žiadnej organizovanej skupiny, ktorá by robila nátlak na iných. O skutku vypovedal aj pred policajtmi tak, ako ho vnímal. Nikto na neho pri výsluchu nerobil nátlak.

Z výpovede svedka X. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že v apríli alebo máji 2011 bol v kasíne Cream café na stanici aj s obžalovaným A., kde hrali automaty. Za obžalovaným prišiel vtedy F. Š., ktorý pýtal od obžalovaného 100 Eur. Obžalovaný Š. povedal, že mu nedá, lebo nemá. Neskôr vyhral obžalovaný na automate asi 500 Eur a Š. dal 100 Eur. Š. prišiel s tým, že má nejaký kotol, že mu ho dala nejaká firma a od obžalovaného chcel za tento kotol nejaké peniaze. Svedok upozorňoval obžalovaného, aby to nechal tak, keďže obaja vedeli, čo je Š. zač a čím je v Novom Meste nad Váhom známy. Svedok nevie, či to zrealizovali alebo nie. Okrem A. T. Š. bol prítomný v bare aj K. E..

Z výpovede svedka X. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 2 vyplynulo, že dňa 12.10.2011 išiel do Novej Bošáce pozrieť staré železo. Išiel až pri hranicu, kde zbadal hospodársku budovu. Do budovy vnikol vlámaním vypáčením petlice pomocou krompáča a zobral odtiaľ nejaké veci - šrot. Naložil to a išiel smerom na Nové Mesto nad Váhom, kde pri krčme v Novej Bošáci zazrel A. stáť s autom. A. mu povedal, že ide do Čiech na nejakú prácu, ale že sa mu pokazilo auto. Svedok mu ponúkol odvoz do Nového Mesta nad Váhom. Svedok si v aute spravil poriadok, aby sa A. do auta zmestil. Cestou si pri družstve svedok všimol, že mu chýba krompáč. Vrátil sa preto naspäť pre tento krompáč. Nebál sa, že ho pri tom niekto uvidí. Potom, ako krompáč

naložil, išli znovu smerom do Nového Mesta nad Váhom, kde asi po 500 metroch zbadal auto s českým evidenčným číslom, ktoré ho chcelo predbehnúť. Po asi 2 km na to zastavil. Z auta vystúpil pán K., ktorý svedkovi povedal, že mu zobral železo. Svedok toto poprel, sadol do auta a išiel preč. Keď prišiel do Nového Mesta nad Váhom, zastavila ho hliadka Policajného zboru. Na Obvodnom oddelení Policajného zboru bol uviazaný ako pes asi 16 hodín. Bol hladný a smädný. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že A. mu pri nakladaní ani preprave tohto šrotu nepomáhal. O pôvode železa sa nerozprávali. Nakoľko sa výpoveď svedka X. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 2 odlišovala od jeho výpovede z prípravného konania, bola podľa za účelom odstránenia zistených rozporov jeho pôvodná výpoveď zo dňa 12.10.2011 (č.l. 175-180 spisu) na hlavnom pojednávaní prečítaná. V nej svedok uviedol: „Som majiteľom osobného motorového vozidla Volkswagen Golf šedej metalízy, EČV: Z. XXX B.. Včera som sa dohodol s kamarátom V. A. z Nového Mesta nad Váhom, že by sme si mohli ísť niečo privyrobiť zberom starého železa. Dohodli sme sa, že dnes ráno ho vyzdvihnem u neho doma. Ja som asi v čase okolo 05.00 hod. prišiel k činžovému domu č. XX na P. R., kde býva V. A., ktorého som telefónom prezvonil na jeho tel. č. XXXX XXX XXX a on po prezvonení prišiel dolu k môjmu vozidlu. Ako nasadol V. do môjho auta, sme spolu išli do Cream café, ktorý bar je na Piešťanskej ulici pri autobusovej stanici. Tam sme sa zdržali asi tak do 06.00 hod., presne to neviem. Tu som sa s V. dohodol na tom, že spolu pôjdeme na železo, len sme ešte nevedeli, že kde. Ako sme teda asi okolo 06.00 hod. odišli z Cream café na mojom vozidle, A. sa ma pýtal, že kam pôjdeme, na čo som mu povedal, že skúsime smerom na Bošácu. Potom sme na vozidle Volkswagen Golf prešli z Nového Mesta nad Váhom do obce Dolné Sŕnie, kde sme sa nezastavovali a pokračovali sme do obce Bošáca. Po príchode do obce Bošáca sme prešli okolo poľnohospodárskeho družstva. Ako sme prechádzali, som pozeral, či niekde nie je nejaké železo. Keď sme nič nenašli, tak sme pokračovali v jazde z obce Bošáca do obce Nová Bošáca. Po príchode do obce, to už mohlo byť v čase okolo 07.00 hod., sme prišli k miestnemu poľnohospodárskemu družstvu Nová Bošáca, okolo ktorého som s vozidlom pomaly prešiel a obaja sme pozerali, či niekde nie je nejaké železo voľne položené. Pozerali sme z vozidla a zatiaľ sme nikde nevystupovali. Keď sme však nič nenašli, pokračovali sme v jazde v smere na miestnu časť pod názvom Predpoloma. Ešte pred Predpolomou sme v obci Nová Bošáca prešli na koniec obce k autobusovej zastávke. Tu na tejto autobusovej zastávke som vozidlo odstavil, vystúpil som z vozidla a prešiel som na kraj cesty, kde sa nachádzalo nejaké železo, kruh o priemere asi 50 cm, výšky 10 cm. Tento kruh som vzal a naložil som ho do vozidla. Potom som sa s vozidlom otočil a vrátil som sa na hlavnú križovatku v obci Nová Bošáca do časti pod miestnym názvom Predbošáčka. Tam som odbočil na hlavnú cestu vedúcu do miestnej časti Šance k štátnej hranici s ČR. S vozidlom som prešiel až ku štátnej hranici s Českou republikou, na hraničný prechod, kde som s vozidlom zostal tesne pred hraničným prechodom na autobusovej zastávke. V tom čase už mohlo byť nejako medzi 08.00 hod. až 09.00 hod. Presný čas uviesť neviem. Na otoči som sa s vozidlom otočil a išiel som smerom k nejakej hospodárskej budove, ktorá bola uzavretá drevenými dvermi, na ktorých bola petlica s visiacim zámkom. Cez latovanie na dverách som nazrel do hospodárskej budovy a uvidel som tam na zemi položené železné rúrky a iný železný materiál. Z tohto dôvodu som prišiel k vozidlu, z ktorého som si vzal krompáč a s týmto som sa vrátil k dverám hospodárskej budovy. V. sa nachádzal ešte stále vo vozidle na sedadle spolujazdca. Budova bola od vozidla vzdialená asi 5 metrov. Prineseným krompáčom som vypáčil petlicu a dvere som otvoril. Po otvorení dverí som krompáč odniesol do auta a spolu s V. sme potom vošli do hospodárskej budovy. Z tejto sme postupne do vozidla poodnášali železné rúrky rôznych priemerov a dĺžok v počte asi 22 kusov. najkratšia rúrka bola asi tak 1,5 m dlhá a najdlhšia asi 1,7 m. Počas hľadania sme taktiež v budove mašli aj liatinový medzikus medzi spojkou a prevodovkou traktora, ktorý sme obaja preniesli do vozidla. Z budovy sme vzali ešte aj 1 ks železného plechu stočeného na priemer 55 cm a výšky okolo 60 cm a ešte jednu skruž. Iné železo sme nebrali. Potom, ako sme naložili tieto veci, sme do vozidla nasadli aj my a ja som sa otočil a s vozidlom som išiel smerom nazad do Nového Mesta. Keď som odchádzal, všimol som si, že pri rodinných domoch, ktoré sú pred prechodom na slovenskej strane, je odstavené osobné motorové vozidlo značky Škoda Octavia šedofialovej farby, v ktorom sedel nejaký muž. Ako som okolo neho prechádzal, tak toto vozidlo sa hneď za mňa zaradilo a išlo po mne v tesnom závese. Ja som zastavil pred mostom v časti Nová Bošáca-predbošáčka. Muž vystúpil z vozidla a aj ja som z vozidla vystúpil. taktiež vystúpil z vozidla A.. Muža, ktorého som nepoznal, som sa spýtal, čo chce a čo sa deje, na čo mi on povedal, že sme mu z hranice vzali železo. Ja som sa ho na to s V. spýtal, že aké železo, na čo nám muž povedal, že to, čo máme vo vozidle. Uvádzam, že muž hovoril po česky. V. mi povedal, že sadnime a ideme preč, čo sme aj urobili, na čo nám muž svojím autom zablokoval cestu a vystúpil z vozidla. Ako vystúpil, niekomu telefonoval. Potom podišiel k V. a s nejakým obuškom V. napadol, pričom mu roztrhal retiazku. Rýchlo sme nasadli do auta, ja som

ho obišiel a išli sme do Nového Mesta nad Váhom. Tam nás pod mostom pod železničnou traťou pri hydrocentrále na Trenčianskej ulici zastavili policajti a predviedli nás na OO PZ.“ Na vysvetlenie rozporov medzi výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že si nepamätá, že by niečo také v prípravnom konaní vypovedal. Nátlak na neho pri výsluchu nikto nerobil.

Z výpovede svedka P. K. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že udalosti súvisiace s krádežou železa začali tým, že asi jeden až dva týždne pred skutkom mu zavolal občan jeho obce, v ktorej je svedok starostom, že videl pri prechádzaní okolo colnice stáť auto šedej farby a v colnici videl človeka. Išlo o človeka snedej farby pleti a menšej postavy. Celú záležitosť oznámili polícii. Asi o týždeň prechádzal svedok okolo colnice, kde zazrel stáť šedé vozidlo. Zastavil opodiaľ a oznámil českej polícii, že vidí neznáme vozidlo. Kým čakal na policajtov, prešli okolo neho na aute obžalovaný aj s E.. Videl, že vo vozidle majú niečo naložené. Nasadol do vozidla a išiel za nimi. Medzitým sa snažil skontaktovať s políciou, čo sa mu nedarilo. Idúc celý čas za týmto vozidlom videl, ako toto vozidlo zastavilo, otvorili sa dvere, z vozidla vystúpil obžalovaný A., ktorý niečo držal v ruke, podišiel k svedkovi so slovami „Čo za nami ideš, mám ti roztresnúť hlavu?“ Svedok vystúpil von z auta. Kým obžalovaný prišiel až z svedkovi, prešla okolo s autom nejaká blondína, ktorá zastavila pri E. a rozprávala sa s ním. E. jej tykal. Svedok túto slečnu požiadal, aby zavolal slovenskú políciu, že on sa polícii nemôže dovolať. Súčasne jej uviedol, že to odkazuje starosta obce Březová. Tejto informácie sa podľa svedka možno obžalovaný A. naľakal, nakoľko sa zastavil, otočil sa a išiel naspäť do auta. E. tiež nastúpil do auta a išli preč. Svedok pokračoval za nimi na svojom aute, neustále sa snažiac kontaktovať so slovenskou políciou. Keď sa nakoniec dovolal na slovenskú políciu, oznámili mu, že už to majú nahlásené. Počas toho, ako svedok išiel za nimi, obžalovaný A. na neho mával z auta a hrozil mu. Keď prechádzali okolo policajnej hliadky, zablikal na nich diaľkovými svetlami. Hliadka sa za zaradila za auto, v ktorom bol obžalovaný a E. T. zastavila ich.

Z odpovedí svedka na doplňujúce otázky vyplynulo, že po tom, ako odparkoval svoje auto pri dome, trvalo asi 3-5 minút, kým auto s A. T. E. odišlo. Hospodárska budova, z ktorej mali byť odcudzené železné predmety, je priamo pri ceste. Auto bolo zaparkované za rohom budovy. Bolo to vidno priamo z komunikácie. Stáli u brány zadnou časťou vozidla. Keď zbadal auto, nevidel v ňom alebo pri ňom nikoho, následne videl až to, ako auto išlo preč svižnou rýchlosťou. Moment, kedy do auta mali nastupovať A. Q. E., nepostrehol. Keď išiel za týmto autom, nedával zo svojho auta žiadne signály, aby zastavili. Hoci mal A. v ruke nejakú trubku a svedok za účelom obrany v ruke obušok, nedošlo medzi svedkom a obžalovaným k žiadnemu fyzickému kontaktu.

Z výpovede svedka K. E. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že v bližšie neurčenom čase bol v bare U B. na stanici v Novom Meste nad Váhom. Bol tam aj obžalovaný V. A., ktorý tam hral na automate. Bol tam aj F. Š., ktorý vytiahol nejaký papier s tým, že mal od niekoho darovaný nejaký kotol. V. A. mu za to dal 100 Eur. Čo sa dialo ďalej, o to sa nestaral. Svedok sa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odchýlil od svojej výpovede z prípravného konania zo dňa 09.03.2012 (č.l. 100-101 spisu), preto bola podľa za účelom odstránenia zistených rozporov jeho pôvodná výpoveď na hlavnom pojednávaní prečítaná. V nej svedok uviedol: „V. A. poznám, poznáme sa od mojich 9 rokov. Dlhé roky sme boli susedia, aj teraz sme susedia. Sme dobrí kamaráti. F. Š. poznám asi 5 či 6 rokov. Avšak nie sme kamaráti, keď sa stretneme, pozdravíme sa, ale nerozprávame sa. Ivana Bučka poznám dlhšie ako Š., ale tiež nie sme dajakí dobrí kamaráti. Keď sa stretneme, len sa pozdravíme a nič viac. O Š. viem, že veľa ľuďom opravuje autá, inak nič moc o ňom neviem. B. ani neviem, čo vlastne robí. Viem, že A. D. Š. chodievajú do herne U B.. B. som tam ja osobne ani nikdy nevidel. Neviem, či títo traja páni majú dačo spoločné. Ja do tej herne občas zájdem, dakedy to bolo častejšie, dnes už pomenej. Ale nikdy som ich tam všetkých troch spolu nevidel.“ Na otázku vyšetrovateľa, či sa svedok vie vyjadriť k tomu, či bol pri tom, ako sa V. A. dohadoval so Š. T. B. o odmene za pomoc pri odvoze kotla do zberu, svedok K. E. v prípravnom konaní uviedol: „Ja som nič také nepočul. Nepamätám si, či som tam s ním vôbec bol, no je možné, že som tam s ním bol. Nepamätám si však, že by sa V. s nimi dohadoval na niečom takomto. A ani si nepamätám, že by tam bol D. B., ako som už povedal, tohto som v tej herni nikdy nevidel. Nič také, ako vypovedal V. A., si nepamätám.“ Na vysvetlenie rozporov medzi svojimi výpoveďami svedok uviedol, že keď vypovedal skôr pred vyšetrovateľom, asi si to tak dobre nepamätal.

Z výpovede svedka F. J. na hlavnom pojednávaní ku skutku č. 1 vyplynulo, že bol požiadaný obžalovaným V. A., aby mu pomohol s kotlom. Išlo o čierny veľký ťažký kotol. A. mu hovoril, že to mal od „toho na tej dodávke.“ Kotol sa nachádzal v Starej Turej. Bol položený vedľa cesty. Pomohol ho naložiť, pričom na mieste nikto nespomínal, že ide o medený kotol. Okrem obžalovaného ostatných zúčastnených na nakladaní kotla osobne nepoznal. Za pomoc dostal 50 Eur. S A. sa svedok pozná 3 až 4 roky. Čím sa živí, to nevie. V prípravnom konaní vypovedal spontánne, nikto mu nehovoril, čo a ako má vypovedať. Na otázku obžalovaného uviedol, že „jeden z tých dvoch“ ukazoval papier, že kotol od niekoho získal.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa prečítaná výpoveď poškodeného P. X. (č.l. 69-76 spisu), v ktorej ku skutku č. 1 poškodený uviedol: „Odo dňa 05.10.2007 som majiteľom pálenice v Starej Turej na ul. 8. apríla č. 200. Tento objekt je riadne oplotený, má dve vstupné brány, ktoré sú riadne uzamknuté a na plote sú umiestnené tabule s nápisom, že sa jedná o súkromný pozemok so zákazom vstupu. Medený rafinačný kotol s poklopom, s objemom okolo 300 litrov, bol riadne plne funkčný, kým ho nejakí zlodeji nevysekali z budovy pálenice, kde bol nainštalovaný. Používaním mal sčernetý povrch, ale zvnútra bolo jasne vidieť, že sa jedná o medený kotol... Podľa mňa nie je pravdou, že kotol len tak našli v priekope vedľa cesty pri mojej pálenici a len tak si ho naložili a odviezli do zberu. Určite to tak nebolo. Minulý rok začiatkom mája 2011 som bol vypovedať na OO PZ Stará Turá, kde som vypovedal vo veci opätovnej krádeže vlámaním do mojej pálenice. Prvá krádež sa stala niekedy vo februári 2011. Vtedy ukradli medenú nádobu na vodku o objeme asi 300 litrov a medené potrubia, z ktorých časť si však páchatelia odložili za plotom pálenice. Tieto potrubia tam našiel T. Q., ktorý udržiava areál pálenice... Tieto potrubia uložil na príkaz policajnej hliadky do jednej z garáží. Koncom februára však prišli do pálenice urobiť ohliadku colníci a táto mu prikázali priniesť tieto potrubia späť do pálenice, kde ich uložili vedľa kotlov na podlahu a tam ich pri odchode aj nechali. Vtedy ešte kotle boli zamurované. Koncom apríla 2011 mi pán Q. opätovne volal a povedal mi, že moja pálenica bola opätovne vylámaná. Ten, kto to spravil, vysekal predmetný rafinačný kotol a ešte ďalší medený kotol o objeme asi 500 litrov. Už z vážnych lístkov z kovošrotu vložených v spise je zrejmé, že A. a tí ostatní odovzdali v šrote ešte aj iné medené veci okrem kotla, keďže na jednom vážnom lístku je napísaných 37 kg železa a 15 kg starej medi a na druhom vážnom lístku je napísaných 85 kg starej medi. Preto sa domnievam, že A. a tí ďalší traja neodovzdali v ten deň iba môj rafinačný kotol s oceľovou obručou, ale aj ďalšie medené trubky, ktoré vzali z mojej pálenice. Ja teda tvrdím, že nie je možné, že ten kotol našli len tak v priekope pri ceste, ale domnievam sa, že ho ukradli priamo z mojej pálenice spolu s medenými trubkami o dĺžke asi 120 - 150 cm tenkého priemeru, asi 30 mm, ktoré najprv ukradli ešte vo februári 2011 spolu s ďalšími trubkami, tieto tri však zabudli alebo nechali pri plote pálenice, ako som už uviedol vyššie. A tieto trubky mohli vážiť tých 15 kg. Keď som si prečítal výpovede všetkých zúčastnených páchateľov, tak som v nich našiel množstvo nezrovnalostí a podľa mňa sú ich výpovede jednoznačne účelové. Ten kotol nemohol ležať len tak pri ceste, lebo vedľajší pozemok vedľa môjho pozemku, na ktorom stojí pálenica, zo smeru z Vaďoviec, je taktiež oplotený. Z druhej strany pozemku od Starej Turej ide vedľa môjho pozemku poľná cesta k vodárni a za mojím pozemkom je 2,5 až 3 metrový svah a za ním pokračuje pole. Z prednej strany môjho pozemku siaha oplotenie až po hlavnú cestu. Podľa môjho názoru nie je v spise riadne zadokumentované miesto, kde malo k nálezu môjho kotla dôjsť podľa tvrdenia páchateľov...“ Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody za odcudzený medený rafinačný kotol vo výške 10.000 Eur.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa prečítaná výpoveď poškodeného F. Ž. (č.l. 173-174 spisu), v ktorej ku skutku č. 2 poškodený uviedol: „Som majiteľom nehnuteľnosti v Novej Bošáci, časť šance. Jedná sa o hospodársku budovu bez popisného čísla a pozemok pod ňou pri bývalej colnici. Táto budova je z nepálenej tehly a kameňa, no má pevné steny, bez poškodení. Sú na nej dvoje drevené vráta, pričom jedny sú uzatvorené z vnútornej strany budovy hasprou a druhými sa vlastne vchádza, takže tieto sú zatvorené zvonku a zabezpečené hasprou a visacím zámkom. Okná na tejto budove nie sú... Boli tam rôzne súčiastky na traktory, šrotovník, elektromotor, železné trubky a pod... Keď som sa predpoludním vracal zo záhrady k svojej stodole, tak som si všimol, že za touto mojou stodolou je zaparkované väčšie auto tmavšej farby evidenčného čísla Z. XXX B.. Bolo zaparkované tak, aby ho nebolo vidieť z hlavnej cesty... V tom aute a ani pri ňom nikto nebol, no keď som do neho nazrel, zbadal som veľký hasák a nejaké páčidlo... Dňa 12.10.2011 ráno mi volali z obecného úradu, že niekto vykradol colnicu a mám sa ísť pozrieť, či aj mne niečo nezmizlo z mojej stodoly. Náš starosta vie, že je moja. Tak som šiel k tej colnici. Boli tam už policajti a požiadali ma, aby som si skontroloval stodolu. Najprv som si ani nič zvláštne nevšimol, lebo vráta a ani haspra nevyzerali poškodené, no keď som vošiel dovnútra,

tak som zistil, že mi odtiaľ zmizlo kopu vecí. Chýbalo niekoľko kusov kovových trúbiek o dĺžke asi 2 - 2,5 metra, kovový medzikus z traktora o rozmeroch asi 0,5 x 0,5 metra, náhradné kolesá z traktora, kolesá z vetriesky, elektromotor, naviják, 1 alebo 2 kusy skružených plechov na kotlinu o priemere 60 cm a výške 80 cm. Policajti ma poučili, aby som šiel podať trestné oznámenie, lebo že majú chytených dvoch pravdepodobných páchateľov... Keď mi potom policajti ukázali veci, ktoré mali tí dvaja v aute, tak som hneď opoznal svoje veci. Bolo to niekoľko kusov kovových trúbiek o dĺžke asi 2 až 2,5 metra, kovový medzikus z traktora o rozmeroch asi 0,5 x 0,5 metra, 1 alebo 2 kusy skružených plechov na kotlinu o priemere 60 cm a výške 80 cm. Ostatné veci tam neboli. Keď som na polícii videl tých dvoch, čo mi vykradli stodolu, tak som zistil, že jedného z nich dobre poznám. Bol to ten X. E.. Určitý čas býval v Novej Bošáci a colnicu ako aj jej okolie dobre pozná...“ Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 150 Eur za odcudzené veci a 15 Eur za poškodenie haspry a visacieho zámku.

Z prečítanej výpovede svedka P. L. z prípravného konania ku skutku č. 1 (č.l. 92-95 spisu) vyplýva, že pracuje aj so svojím bratom P. L. v kovošrote VAŠA, s.r.o. na ulici Ľ. Podjavorinskej č. 15 v Novom Meste nad Váhom. V roku 2011 k nim do zberne prišli traja chlapi na modrej dodávke a priviezli medený kotol so železnou obručou. Bola to nádoba asi 1 meter široká a asi 50 centimetrov vysoká. Kotol bol zvonku spevnený železnou obručou. Dali to na váhu, no v kovošrote im povedali, že železo musia dať extra, lebo tak kotol nevezmú. Za týmto účelom im v kovošrote požičali autogén. Po porozpaľovaní bol kov odvážený. Kotol mohol mať cca 100 kg. Kotol po prevzatí uložili do skladu k ostatnej medi a potom si pre neho prišli zo spoločnosti MEDECA z Považskej Bystrice. Jeden z tých troch mužov, čo priniesli kotol, bol Róm zavalitejšej strednej postavy, ostatní dvaja boli chudší, trošku vyšší od toho prvého.

Z prečítanej výpovede svedka P. L. z prípravného konania ku skutku č. 1 (č.l. 96-99 spisu) vyplýva, že pracuje aj so svojím bratom P. L. v kovošrote VAŠA, s.r.o. na ulici Ľ. Podjavorinskej č. 15 v Novom Meste nad Váhom. V roku 2011 prišli do ich kovošrotu traja muži aj s pálenicou. Bol medzi nimi aj A.. Svedok sa ich pýtal, či je pálenica kradnutá, na čo mu povedali, že nie, že ju dostali za prácu. Išlo o medený kotol o rozmeroch 50-60 cm a priemere 1 meter. Keďže svedok zistil prítomnosť železa na kotli, oznámil im, aby železnú obruč odstránili. Kotol vážil asi 100 kg a železo asi 20 kg. Za odovzdaný kov bolo zavalitejšiemu, nižšiemu, robustnejšiemu počernému chlapovi vyplatených asi 400 Eur. Kotol po prevzatí uložili do skladu k ostatnej medi a potom si pre neho prišli zo spoločnosti MEDECA z Považskej Bystrice.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa prečítaná výpoveď svedka stržm. J. B. (č.l. 230-231 spisu), v ktorej ku skutku č. 2 svedok uviedol: „Dňa 12.10.2011 v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. som bol velený do dennej pomocnej hliadky, volací znak T-111, v zložení veliteľ hliadky nstržm. X. Q. a člen hliadky a vodič srtžm. J. B.. V čase okolo 08.30 hod. sme boli kontaktovaní stálou službou OO PZ Nové Mesto nad Váhom a následne sme boli vyslaní smerom do obce Trenčianske Bohuslavice, odkiaľ malo ísť vozidlo značky Volkswagen Golf šedej farby, EČV: Z. XXX B.. Už podľa tohto čísla sme vedeli, že ide o vozidlo, na ktorom zvyčajne jazdí X. E.. Toto vozidlo mu patrí. My sme služobným autom išli po ceste 1/61 v smere od Nového Mesta nad Váhom do Trenčianskych Bohuslavíc a toto auto prichádzalo po ceste 1/61 smerom z Trenčianskych Bohuslavíc. Keď nás zbadali, tak pri hydrocentrále odbočili na Tehelnú ulicu popod železničný podjazd. My sme sa okamžite otočili a hneď za tým podjazdom sme toto vozidlo zastavili. Hneď po tomto vozidle išlo ďalšie vozidlo, myslím si, že to bolo vozidlo značky Škoda Octavia čiernej farby s českými evidenčnými číslami. Po zastavení vozidla VS Golf, ktoré prebehlo podľa predpisov, sme zistili, že v tomto sa nachádzajú dve osoby, a to X. E. T. V. A.. zadné sedačky boli sklopené a vozidlo bolo až po strechu plné železných trubiek a ďalších predmetov z kovu. Na vozidle značky Škoda Octavia išiel starosta obce Březová, čo je hraničná obec s Českou republikou. od stálej služby sme vedeli, že je to on, lebo nám značku vozidla a evidenčné číslo povedala stála služba už vopred. Vedeli sme, že tento pán kontaktoval políciu pri prenasledovaní vozidla značky VW Golf. Tento nám následne vysvetlil, že tie veci, ktoré viezli E. Q. A., patria nejakej stavebnej firme, ktorá má prenajatú budovu za budovou bývalej colnice na hraničnom priechode Nová Bošáca - Březová. Ďalej nám povedal, že jemu na mobilný telefón chodí hlásenie signálu z alarmu tejto budovy a že v ten deň mu prišlo viacero hlásení, preto túto budovu sledoval. Od občanov bol vraj tiež informovaný, že podobné vozidlo, ako je ten šedý VW Golf, si tam občania opakovane všimli. E. Q. A. nám naopak tvrdili, že oni tieto predmety našli niekde vedľa cesty v kanále a tak si ich vzali. Tie veci v ich aute však boli suché a neboli od blata, hoci v tom čase bolo po daždi.“

Na hlavnom pojednávaní bola podľa prečítaná výpoveď svedka nstržm. B.. X. Q. (č.l. 232-233 spisu), v ktorej ku skutku č. 2 vypovedal v podstate totožne ako svedok J. B..

Z odborného vyjadrenia J. A. - Pestovateľská Pálenica Jelenec, zo dňa 02.03.2012 (č.l. 115 spisu) vyplýva, že medený rafinačný kotol o objeme 300 litrov, ktorého náhradu si uplatnil poškodený P. X., ohodnotil na sumu cca 4.000,- Eur.

Z odborného vyjadrenia spoločnosti FILDEM, s.r.o. (č.l. 234 spisu) vyplýva, že poško-denie vstupných drevených dverí a poškodenie petlice a visacieho zámku na nehnuteľnosti poškodeného F. Ž. ohodnotil na 15,- Eur.

Z odborného vyjadrenia spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o. (č.l. 236 spisu) vyplýva, že kovové trubky, kovový medzikus, kovový skružený plech a rôzne druhy kovových kúskov, ktoré boli odcudzené poškodenému F. Ž., ohodnotil na 150,- Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na 2 roky.

Podľa rovnako ako v odseku 1 sa potrestá, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.

Podľa kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa odstala do jeho moci nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu.

Keďže u obžalovaného V. A., Q. X. E. T. K. E. boli zistené rozpory medzi ich výpoveďami z prípravného konania a tým, čo prezentovali na hlavnom pojednávaní, zameral sa súd pri vyhodnotení dokazovania najskôr na otázku vierohodnosti ich výpovedí, ktoré boli zaznamenané v trestnom konaní. Obžalovaný V. A. uviedol, že k výpovedi zo dňa 09.03.2012 ohľadne skutku č. 1 ho prinútil svedok F. Š., ktorý sa obžalovanému mal vyhrážať. Obžalovaný však nevedel bližšie vysvetliť, prečo táto jeho obava z ohrozenia vlastného majetku a zdravia, ako aj zdravia svojich blízkych, časom vyprchala, resp. sa zmiernila do takej miery, že už nepovažuje svedka F. Š. za nebezpečného. Súd okrem toho nemohol na hlavnom pojednávaní prehliadnuť rozdiel medzi dispozíciami vitálneho a fyzicky zdatného obžalovaného na strane jednej a vetchého a životom už značne opotrebovaného F. Š. na strane druhej. Tento bol síce aj podľa z úradnej činnosti získaných vedomostí samosudcu mnohokrát v minulosti súdne trestaný, vždy však išlo o trestnú činnosť nespojenú s páchaním násilia na tretích osobách. Obžalovaný navyše disponuje početnou komunitou ochotných kamarátov (E., E., J., atď.), ktorí nielenže sú ochotní v konaní pred súdom potvrdiť jeho verziu vnímania reality, ktorá je predmetom trestného konania, ale iste by boli ochotní zakročiť v jeho prospech aj v prípade akýchkoľvek problémov, ktoré by V. A. na slobode eventuálne mal s F. Š.. Vo svetle týchto skutočností, aj vo svetle toho, čo obžalovaný vypovedal pred tým istým samosudcom pred rozhodnutím o jeho vzatí do väzby, je konštrukcia obžalovaného o tom, že ku skutku č. 1 vypovedal pôvodne pod psychickým nátlakom F. Š., nielen nevierohodná, ale pôsobí až absurdne. K vysvetleniu rozporov vo výpovediach ku skutku č. 2 zaujal obžalovaný to stanovisko, že až do oboznámenia so spisom ani nevedel, čo obsahuje táto jeho výpoveď. Keďže policajti ho v súvislosti s výsluchom držali asi 12 alebo 15 hodín, pričom chcel ísť domov, tak zápisnicu podpísal. Pred podpisom si neprečítal, čo podpisuje. Ani toto vysvetlenie obsahovej zmeny vo výpovedi obžalovaného nepovažoval súd za vierohodné, ale účelové v snahe vyhnúť sa hroziacemu následku v podobe trestu. A to napriek tomu, že svedok X. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne s výpoveďou obžalovaného ku skutku

č. 2, ktorú obžalovaný prezentoval na hlavnom pojednávaní. Vysvetlenie zmeny výpovede však ani u svedka X. E. nebolo vierohodné, navyše nebolo ani kreatívne, keďže tento svedok sa v podstate obmedzil iba na konštatovanie, že si nepamätá, že by vypovedal pred vyšetrovateľom dňa 12.10.2011 tak, ako mu to bolo prečítané na hlavnom pojednávaní. Nátlak alebo navádzanie zo strany orgánov činných v trestnom konaní pritom nepotvrdil.

Hoci svedkovia reprodukujúci istú udalosť plynutím času strácajú schopnosť detailného popisu udalostí, pričom pri každej ďalšej reprodukcii sú ich výpovede obsahovo stručnejšie a všeobecnejšie, svedok K. E. na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2012 prezentoval ku skutku č. 1 oveľa podrobnejšie informácie, než uviedol dňa 09.03.2012 pred vyšetrovateľom, aj keď mu pred vyšetrovateľom aj na hlavnom pojednávaní boli kladené v podstate zhodné otázky za účelom zistenia, či sa vie vyjadriť k dohode A., Š. T. B. ohľadne odvozu nejakého kotla. Vysvetlenie svedka, že vtedy (časovo bližšie k spáchanému skutku) si to tak dobre nepamätal, má zrejme dostatočnú vypovedaciu hodnotu pre záver o absencii vierohodnosti jeho výpovede na hlavnom pojednávaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd vinu obžalovaného za oba skutky za preukázanú jednoznačne, v rozsahu nevyhnutnom na nepochybný záver o tom, že sa skutky stali a že ich spáchal obžalovaný.

Zo spáchania skutku č. 1 obžaloby usvedčujú obžalovaného výpovede svedkov F. Š. T. D. B., ktorí prezentovali svoj pohľad na skutok, ktorého boli súčasťou, obsahovo konzistentne, pričom ich výpovede sa dopĺňajú a v podstatných okolnostiach si neodporujú. Ich výpovede sú v zhode aj s pôvodnou výpoveďou obžalovaného V. A. z prípravného konania (09.03.2012), v ktorej uviedol, že kotol našiel sám bez toho, aby ho naň niekto upozorňoval, alebo aby mu ho niekto ponúkal ako svoje vlastníctvo. V čase nálezu obžalovaný teda dobre vedel, že táto vec nie je jeho vlastníctvom, nenamáhal sa so zisťovaním, či niekto túto vec nehľadá ako vec stratenú, takisto nezisťoval, či si túto vec môže odniesť a následne odovzdať ako kovový šrot v zberných surovinách. Že už v čase manipulácie s nájdeným kotlom obžalovaný vedel, že sa jedná o výrobok z medi, navyše väčšej hodnoty, je preukázané z výpovede svedka F. Š., ktorý na to prítomných, manipulujúcich s kotlom, upozornil hneď ako to zistil a nepriamo aj tým, že v dôsledku identifikácie pravého materiálu, z ktorého bol kotol vyrobený, potom došlo zo strany obžalovaného V. A. k zvýšeniu odmeny za pomoc pre F. Š. a D. B. na 50 Eur pre každého, keďže pôvodne malo byť ich odmenou iba „niečo na kávu“. Obžalovaný si teda prisvojil cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, bez privolenia oprávnenej osoby, pričom išlo o vec väčšej hodnoty. V otázke hodnoty medeného rafinačného kotla vychádzal súd z odborného vyjadrenia J. A. - Pestovateľská X.E. P., ktorý tento kotol ohodnotil na cca 4.000,- Eur. K námietke obhajcu spochybňujúcej relevanciu a dostatočnosť ohodnotenia kotla súd uvádza, že odborná spôsobilosť podať takéto vyjadrenie vyplýva z podnikateľskej činnosti subjektu, ktorý odborné vyjadrenie poskytol. Ide o subjekt podnikajúci v predmete činnosti a v obore (viď pripojený živnostenský register na č.l. 116 spisu), v ktorom sa používajú technologické zariadenia na pálenie ovocia, akým nepochybne bol aj medený rafinačný kotol, ktorý bol V. A. nájdený a neskôr odovzdaný v zberni kovov a ktorý podľa výpovede poškodeného P. X. bol stále funkčný. Súd nemal dôvod spochybňovať takéto odborné vyjadrenie, ktoré spĺňalo všetky kritériá tohto typu dôkazného prostriedku, pričom išlo o dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom. Hodnota medeného rafinačného kotla okrem toho nebola stanovená blízko dolnej hranice škody odôvodňujúcej použitie konkrétnej právnej kvalifikácie (rozpätie od 2.660 Eur do 26.600 Eur), nevyvstala teda ani potreba preverovania tohto dôkazu iným dôkazným prostriedkom. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu zatajenia veci podľa , . Obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je ochrana vlastníckeho práva tretích osôb.

Zo spáchania skutku č. 2 usvedčuje obžalovaného jeho vlastná výpoveď z prípravného konania zo dňa 12.11.2011, podporená výpoveďou svedka X. E. zo dňa 12.10.2011. Súd, ako bolo naznačené vyššie, nemal pochybnosť o tom, že obžalovaný aj svedok dňa 12.10.2011 vypovedali spontánne o skutku, ktorého boli účastníkmi, ich výpovede sú riadne zaznamenané do zápisnice, tieto zápisnice sú vypočúvanými osobami podpísané, pričom ani obžalovaný ani svedok E. nevzniesli v prípravnom konaní žiadne námietky ani sťažnosti proti postupu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré dňa 12.10.2011

ich výpovede zaznamenávali. Skutkový dej, ako vyplýva z týchto výpovedí, mal súd preukázaný aj výpoveďou svedka P. K. a výpoveďami zasahujúcich príslušníkov Policajného zboru, ktorí dňa 12.10.2011 zastavili posádku vozidla Volkswagen Golf, EČV: Z. XXX B., v zložení V. A. T. X. E.. Ohľadne zloženia zaisteného nákladu je napokon vina obžalovaného preukázaná aj výpoveďou poškodeného F. Ž., ktorý veci nájdené vo vozidle Volkswagen Golf identifikoval. Obžalovaný konaním opísaným v bode 2 tohto rozsudku naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa spolupáchateľstvom podľa , nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a tento čin spáchal vlámaním. Obžalovaný sa skutku dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým záujmom je aj v tomto prípade ochrana vlastníckeho práva tretích osôb.

Zo správy Ústavu na výkon väzby Ilava (č.l. 399 spisu) vyplýva, že obžalovaný splnil základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby. Nedovolenej činnosti sa nedopustil, disciplinárne riešený nebol.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 405 spisu) vyplynulo, že doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný. Vo vzťahu k dvom odsúdeniam sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 17.12.1999, bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov nepodmienečne za trestné činy podľa , a účinného do 31.12.2005.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. , zo dňa 28.04.2008, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 03.11.2008 bol uznaný za vinného z prečinu subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa k , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 3 roky.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákon ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

U obžalovaného súd identifikoval dve priťažujúce okolnosti, keďže spáchal viac trestných činov ( ) a vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. zo dňa 17.12.1999, bolo treba vychádzať z toho, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený ( ). U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, keďže sa k spáchaniu trestných činov nepriznal. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že žalované skutky spáchal počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia na iný úmyselný trestný čin (viď rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. ,

zo dňa 28.04.2008, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. zo dňa 03.11.2008). U obžalovaného teda prichádzalo s poukazom na do úvahy uloženie trestu odňatia slobody bez možnosti odkladu jeho výkonu na skúšobnú dobu, pričom aplikáciou ustanovenia a bolo potrebné ukladať trest v rámci trestnej sadzby určenej na trestný čin najprísnejšie trestný, kde dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby je zvýšená o jednu tretinu. Vychádzajúc z týchto limitov daných Trestným zákonov, ako aj z okolností spáchania skutku, osoby obžalovaného, jeho vnútorného postoja k spáchanej trestnej činnosti, z možností jeho nápravy a výšky spôsobenej škody, uložil súd obžalovanému podľa a s použitím , , úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Podľa súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody uloženého za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov, požiadavkám individuálnej a generálnej prevencie, ktorý v dostatočnej miere vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Poškodený P. X. si uplatnil náhradu škody vo výške 10.000 Eur za medený rafinačný kotol. Súd mal spôsobenú škodu za preukázanú vo výške 4.000,- Eur a preto podľa uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému P. X. škodu v tejto výške. Vo zvyšku bol poškodený podľa odkázaný so svojím nárokom na občianske súdne konanie, nakoľko dokazovanie ohľadne zvyšku nároku by presiahlo potreby trestného konania a neprimerane by ho predĺžilo.

Poškodený F. Ž. si uplatnil náhradu škody vo výške 165,- Eur, z toho 15,- Eur za poškodenie vecí a 150,- Eur za odcudzenie vecí. Súd poškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške 15,- Eur, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo aj to, že odcudzené veci, ktoré boli zaistené príslušníkmi Policajného zboru, boli poškodenému neskôr vrátené. Keďže zo spisu nevyplývala skutočnosť, že by poškodený z dôvodu vrátenia mu vecí ustúpil formálne od nároku na náhradu škody vo výške 150,- Eur, bol v tejto časti (t.j. vo zvyšku svojho nároku) odkázaný na občianske súdne konanie.

V lehote na podanie odvolania sa obžalovaný proti tomuto rozsudku odvolal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.