Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Saz/52/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Sža/8/2013
„Identifikačné číslo spisu: 1012201404 Dátum vydania rozhodnutia: 27.03.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1012201404.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci navrhovateľa: L. L., narodeného XX. E. XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky (Afganistan), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy M., aktuálne s miestom pobytu A., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-171-45/PO-Ž-2011 zo dňa 12. júna 2012, ktorým navrhovateľovi nebol udelený azyl a poskytnutá doplnková ochrana, o odvolaní navrhovateľa podaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa 10. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/52/2012-35 zo dňa 10. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: T. L. L., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka E. K.E. C. (E.), podľa vlastného udania v zahraničí bytom naposledy M., I. B. F., T. J. E., aktuálne s miestom pobytu A. XX, M.W., zastúpeného pani JUDr. Katarínou Fajnorovou, pracovníčkou Ligy za ľudské práva so sídlom Hurbanovo nám. 5, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.7.2012. proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-171-45/ PO-Ž-2011 zo dňa 12.6.2012 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-171-45/PO-Ž-2011 zo dňa 12.6.2012 p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa , o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky, avšak mu poskytol doplnkovú ochranu. Opísal v ňom priebeh a výsledky predchádzajúcich azylových konaní, ako aj stav veci, zistený v aktuálnom konaní. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva zo zákona o azyle. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o hrozbu krvnej pomsty v súvislosti so spormi o rodinný majetok, táto nebola preukázaná a ak by aj o krvnú pomstu išlo, jej potenciálny cieľ (navrhovateľ) nevytvára sociálnu skupinu v zmysle zákona o azyle. V súvislosti s druhým dôvodom žiadosti o azyl (obava z verbovania do hnutia Taliban) odporca uviedol, že tento dôvod nie je akceptovateľný, pričom poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s týmto hnutím. I keď existovali indície, podľa ktorých by mohol byť navrhovateľ vyhodnotený ako nedôveryhodný, odporca jeho žiadosť riadne prejednal a posúdil. V ďalšom konštatoval nepreukázanie odôvodnenosti prezentovaného strachu a hrozby perzekúcie v zmysle Ženevského dohovoru, teda nenaplnenie dôvodov udelenia azylu podľa zákona o azyle. V odôvodnení tiež podrobne argumentoval, prečo navrhovateľovi neudelil azyl z humanitárnych dôvodov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o poskytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že vzhľadom na vyhodnotenie bezpečnostnej situácie v provincii z ktorej navrhovateľ pochádza nie je možné vylúčiť, že by nečelil v prípade návratu vážnemu bezpráviu. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote rozsiahly opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.7.2012, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia vo výroku o neudelení azylu z dôvodu , , , . Namietal odporcovo tvrdenie, že vo veci sporu o pozemky nejde o krvnú pomstu, pričom poukázal na nefungujúci súdny systém v tejto oblasti, na zvyklosti paštúnskej časti afganského obyvateľstva, na skutočnosť že podľa názoru UNHCR osoby ohrozené kvôli krvnej pomste s ohľadom na okolnosti môžu byť ohrozené kvôli svojej príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako aj na nepodložené tvrdenie odporcu, že krvná pomsta nemá oporu v afganskej legislatíve. Vo vzťahu k hrozbe naverbovania hnutím Taliban navrhovateľ namietal, že týmto sa odporca v rozhodnutí vôbec nezaoberal. V ďalšom namietal vyhodnotenie jeho osoby ako nedôveryhodnej, pričom súdu navrhol nariadenie znaleckého dokazovania, zameraného na pravosť ním predloženého identifikačného dokladu. Tiež namietal, že odporca neposúdil vec z pohľadu jeho zraniteľného postavenia ako osoby blízkej veku maloletého. Vo vzťahu k odôvodneniu, týkajúceho sa neudelenia azylu z humanitných dôvodov namietal odporcovu svojvoľnú úvahu a v tejto súvislosti poukázal na založené lekárske správy.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 13.8.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že zabitie blízkeho rodinného príslušníka nezakladá povinnosť krvnej pomsty, nakoľko táto by smerovala voči „vlastnej krvi“, rovnako ako nezakladá príslušnosť k určitej sociálnej skupine. K námietkam, týkajúcim sa verbovania Talibanom uviedol, že obava navrhovateľa v tomto smere nie je relevantná, pričom poukázal na skutočnosť, že z dôvodu všeobecnej bezpečnostnej situácie bola navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana. K zhoršeniu navrhovateľovho zdravotného stavu, ktoré spočíva v tom, že si nemôže dlhodobo plánovať život na Slovensku poznamenal, že stresovú záťaž navrhovateľ dobre zvláda a že v konaní sa zaoberal aj možnosťou prípadnej liečby v Kábule.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. v platnom znení ( ) ako miestne a vecne príslušný súd ( , zákona o azyle., v platnom znení) na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné. Pod pojmom „napadnuté rozhodnutie“ mal súd na mysli výrok o neudelení azylu navrhovateľovi, nakoľko iba tento výrok rozhodnutia odporcu bol napadnutý podaným opravným prostriedkom.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Nevyhovel návrhu navrhovateľa vo veci nariadenia znaleckého dokazovania, zameraného na pravosť ním predloženého identifikačného dokladu, nakoľko odporca neudelenie azylu neodôvodňoval nedôveryhodnosťou navrhovateľa, ale jeho žiadosť o azyl riadne posúdil v zmysle uplatnených dôvodov. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-171/PO-Ž-2011, ako aj s predchádzajúcimi azylovými spismi.

Zo spisu ČAS: MU-557/PO-Ž-2008 súd zistil, že navrhovateľ ako maloletá osoba bez sprievodu po prvý raz požiadal o azyl z dôvodu obavy o život z dôvodu krvnej pomsty - jeho strýko E. Q. v roku 1999 zabil navrhovateľovho otca, pravdepodobne z dôvodu nerozdeleného dedičstva po ich otcovi. (V priebehu podania vysvetlenia na polícii ako dátum otcovej smrti uviedol rok 2006.) Strýka sa obával preto, lebo ako syn otca mal po jeho smrti nárok na otcov majetok. Uviedol, že jeho brat žije v Afganistane bez problémov, že z krajiny pôvodu odišiel aj pre pretrvávajúcu vojnu. K problému krvnej pomsty dodal, že sa obáva strýka aj preto, lebo boli zabití ďalší jeho dvaja strýkovia z čoho strýko Q. obviňoval navrhovateľovho otca. Odporca v tomto konaní vydal negatívne rozhodnutie, ktoré ostalo právoplatným.

Zo spisu ČAS: MU-784/PO-Ž-2008 súd zistil, že po vrátení navrhovateľa z NSR vyhlásením požiadal opätovne o azyl z dôvodu krvnej pomsty (z dôvodu sporu o pozemky) a z dôvodu vojny s Talibanom. Pri vykonanom pohovore sa odvolal na predchádzajúci pohovor a dodal, že z telefonického rozhovoru s maminým bratrancom sa dozvedel, že potom ako z Afganistanu vycestoval niekto zabil syna strýka Q., ktorý ako páchateľa tohto činu označil jeho, teda navrhovateľa. Odporca v tomto konaní rozhodol tak, že navrhovateľovi azyl neudelil, poskytol mu však doplnkovú ochranu z dôvodu bezpečnostnej situácie v Afganistane v spojitosti s vekom navrhovateľa. Toto rozhodnutie ostalo právoplatným.

Zo spisu ČAS: MU-782/PO-Ž-2009 súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľ mu bola poskytnutá doplnková ochrana predlžená (do 8.2.2011).

Zo spisu ČAS: MU-630/PO-Ž-2010 súd zistil, že na základe žiadosti navrhovateľ mu bola poskytnutá doplnková ochrana predlžená (do 7.2.2012).

Zo spisu ČAS: MU-573/PO-Ž-2011 súd zistil, že základe žiadosti navrhovateľ mu bola poskytnutá doplnková ochrana predlžená (do 8.2.2013).

Z aktuálneho spisu odporcu ČAS: MU-171/PO-Ž-2011 súd zistil, že navrhovateľ po tretí raz požiadal o azyl vyhlásením zo 4.5.2011 z dôvodu obavy o život a z humanitných dôvodov. V priebehu pohovoru, konaného 16.5.2011 o. i uviedol nové skutočnosti, že totižto sa mu ľudia „od strýka“ vyhrážali tak, že po ľuďoch ktorí sa v mešite modlili odkázali navrhovateľovi aby sa neskrýval a bojoval s nimi ako muž. Tiež uviedol, že po jeho odchode z Afganistanu niekto zabil syna strýka Q. a že tento strýko z tohto činu obviňoval navrhovateľa a že ho dokonca strýkovi ľudia raz našli, ale sa mu podarilo ujsť. Ako ďalší dôvod uviedol skutočnosť, že takých mladých chlapcov ako je on verbuje Taliban, čoho sa obával. V spise sa nachádzajú lekárske správy psychiatra, podľa ktorých má navrhovateľov obraz má charakteristiky posttraumatickej stresovej poruchy - PTSP (podľa navrhovateľovej výpovede pred lekárom vyrastal počas vojny, často pod zemou, bol týraný). Spis tiež obsahuje superlatívne hodnotenia osoby navrhovateľa primátorom mesta Trenčína, riaditeľa Strednej odbornej školy obchodu a služieb a troch pedagógov tejto školy, Spoločnosti slovensko-indického priateľstva, o. z., školské vysvedčenia z prvého a druhého ročníka vyššie označenej školy, podľa ktorých navrhovateľ dosahuje výborné študijné výsledky. Podľa odborného vyjadrenia PPZ ÚHCP z 15.7.2011 navrhovateľom predložený občiansky preukaz je falošný. 27.10.2011 odporca vo veci rozhodol tak, že navrhovateľovi neudelil azyl, poskytol mu však doplnkovú ochranu. Po podaní opravného prostriedku voči tomuto rozhodnutiu tunajší súd rozsudkom zo 17.2.2012 toto rozhodnutie zrušil v časti neudelenia azylu s tým, aby odporca opätovne vec posúdil. Odporca vykonal s navrhovateľom doplňujúci pohovor v priebehu ktorého sa navrhovateľ vyjadroval k otázkam krvnej pomsty, uviedol tiež, že jeho zdravotné (psychické) problémy vyvstali z jeho neistoty pobytu na Slovensku. V spise sa nachádzajú správy o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na otázky navrhovateľom uvádzaných dôvodov jeho žiadosti o azyl.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa ust. § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie tak v časti jeho výroku, ako aj odôvodnenia obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Osobitne jeho odôvodnenie je napísané logickým a zrozumiteľným spôsobom tak, že je z neho zrejmé, aký skutkový stav odporca v konaní zistil, ako dôkazy vykonal, ako sa vysporiadal s tvrdeniami navrhovateľa vo vzťahu k vykonaným dôkazom, najmä však prečo navrhovateľovi neudelil žiadnu formu azylu. Tieto zistenia súdu sa vzťahujú aj na odôvodnenie neudelenia azylu z humanitných dôvodov, ktorým sa odporca podrobne zaoberal a preto tvrdenie navrhovateľa, že v danom smere ide o svojvôľu odporcu nie sú dôvodné. Naviac súd poukazuje na skutočnosť, že ak by rozhodnutie odporcu bolo nezrozumiteľným, nemohol by logicky navrhovateľ reagovať na jednotlivé časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu. Súd dodáva, že odporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal všetkými, navrhovateľom prezentovanými dôvodmi jeho žiadosti o azyl, teda sa nezakladá na pravde tvrdenie navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal hrozbou naverbovania navrhovateľa hnutím Taliban.

K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci:

Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. z rozhodnutia je zrejmé. Ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia, podobne ako aj z obsahu spisu, odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z obsahu navrhovateľom produkovaných dôvodov jeho žiadosti o azyl, z pohovorov vykonaných s navrhovateľom, z dôkazov predložených navrhovateľom, ako aj zo správ o krajine jeho pôvodu, ktoré boli v dostatočnej a potrebnej miere vyhľadané a obsahovo zamerané práve na získanie objektívnych poznatkov, týkajúcich sa navrhovateľových dôvodov jeho žiadosti o azyl. Odporca osobitne správy zameral aj na otázky, súvisiace s fenoménom krvnej pomsty v Afganistane, dostupnosti zdravotnej (psychiatrickej a psychologickej) starostlivosti v súvislosti s PTSP.

K námietke, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu:

Aj túto námietku súd posúdil ako účelovú. Odporca zistený stav veci (obsah vykonaných pohovorov, navrhovateľom predložené dôkazy, dôkazy zabezpečené v rámci samotného konania) opísal a aplikoval ho na prejednávanú vec. Skutočnosť, že podľa názoru navrhovateľa odporca vo veci azylu nesprávne rozhodol nemôže znamenať, že jeho rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisu (spisov).

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Ani túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú.

1/ Vo vzťahu k dôvodu žiadosti o azyl, spočívajúcom v obave navrhovateľa z krvnej pomsty, resp. z obavy pred jeho naverbovaním do hnutia Taliban:

Súd pokladá za potrebné zdôrazniť, že zákonným predpokladom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle je preukázanie naplnenia: a/ opodstatnenej b/ obavy c/ z prenasledovania d/ z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Iba v prípade naplnenia všetkých týchto zákonných predpokladov je na mieste udelenie azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany pred perzekúciou. Ako to vyplýva z obsahu spisu odporcu a aj z obsahu napadnutého rozhodnutia, u navrhovateľa neboli naplnené tieto predpoklady a teda ak navrhovateľovi azyl neudelil, jeho rozhodnutie je správné.

Pokiaľ ide o dôvod obavy z naverbovania navrhovateľa hnutím Taliban: Odhliadnuc od skutočnosti, že navrhovateľ nikdy neprišiel do styku s týmto hnutím a už vôbec nie v súvislosti s verbovaním jeho osoby súd poukazuje na skutočnosť, že aj prípadné verbovanie do tohto hnutia nenapĺňa znaky - predpoklady § 8 zákona o azyle. Prípadné verbovanie do tohto hnutia nie je možné považovať za perzekúciu z dôvodov rasy, národnosti, náboženstva, či zastávania politických názorov verbovaného.

Pokiaľ ide o dôvod obavy z krvnej pomsty: I napriek rozsiahlemu odôvodneniu podaného opravného prostriedku z tohto dôvodu súd považuje prvoradé vysporiadať sa s otázkou, či krvná pomsta ako taká je prenasledovaním v zmysle zákona o azyle. Podľa názoru súdu tomu tak nie je. Krvná pomsta je určitou formou odplaty rodiny či jednotlivca, uskutočňovanou na základe vykonaného skutku iným jednotlivcom či rodinou, ktorá sa uplatňuje v rámci daných zvyklostí medzi určitým etnikom či v určitom regióne. Aj keby vo všeobecnosti bola preukázaná odôvodnenosť prezentovanej obavy a keby aj samotný (hroziaci) akt krvnej pomsty zodpovedal definícii prenasledovania podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle, absentuje tu (v prejednávanej veci) významný predpoklad udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle

- totižto jej spojitosť s rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním určitých politických názorov či príslušnosti ohrozovaného subjektu (navrhovateľa) k určitej sociálnej skupine. Inak povedané, existencia či dôvodná obava z vykonania krvnej pomsty by mohla byť dôvodom k udeleniu azylu iba v prípade, ak by dôvodom hrozby jej vykonania boli zákonom vymenované a vyššie uvedené dôvody (rasa, národnosť, náboženstvo, zastávanie určitých politických názorov, príslušnosť k určitej sociálnej skupine).

Ako to je zrejmé z obsahu rozhodnutia či samotného spisu, navrhovateľ sa obáva krvnej pomsty zo strany jeho strýka Q., ktorý mal majetkový spor s otcom navrhovateľa, pričom strýko Q. nedôvodne obvinil otca navrhovateľa zo smrti jeho dvoch bratov v dôsledku čoho mal byť otec navrhovateľa strýkom Q. zabitý. Súd chápe, že preukázanie týchto tvrdení je obtiažne, avšak súd v tejto súvislosti poukazuje na možnú spochybniteľnosť samotných týchto tvrdení navrhovateľa, ktorými možno spochybniť aj samotnú existenciu hrozby krvnej pomsty: - Navrhovateľ tvrdil počas podania vysvetlenia na polícii (11.8.2008), že jeho otec bol strýkom zastrelený pred dvomi rokmi, teda v roku 2006. V priebehu nasledovných pohovorov ako rok násilnej smrti otca označil rok 1999, pričom žiadne iné skutočnosti z ktorých by odvodzoval svoju obavu neuvádzal a to ani v nasledujúcom - druhom azylovom konaní. - Až v aktuálnom konaní uviedol, že sa mu ľudia „od strýka“ vyhrážali tak, že po ľuďoch ktorí sa v mešite modlili odkázali navrhovateľovi aby sa neskrýval a bojoval s nimi ako muž.

V každom prípade vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že navrhovateľom prezentovaná obava z krvnej pomsty (či už vo vzťahu k sporom o majetky - nehnuteľnosti, alebo vo vzťahu k obvineniu otca navrhovateľa zo smrti dvoch bratov strýka Q.) nemôže byť dôvodom udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle, nakoľko aj keby objektívne existovala (hrozba krvnej pomsty) nedošlo v danom prípade k naplneniu všetkých znakov udelenia azylu podľa citovaného zákonného ustanovenia (viď vyššie uvedené odôvodnenie).

Navrhovateľ v podanom návrhu naznačil, že v jeho prípade možno hovoriť o perzekúcii (hrozby krvnej pomsty) z dôvodu navrhovateľovej príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Takýto názor navrhovateľa súd považuje za účelový a nesprávny. Znaky určitej sociálnej skupine zákon definuje v citovanom ust. § 19a ods. 4 písm. e/ zákona o azyle. Elementárnym znakom sociálnej skupiny v zmysle zákona o azyle je vrodená a nemenná skutočnosť (charakteristická črta, znak, vlastnosť a pod.) v dôsledku ktorej je príslušník takejto sociálnej skupiny (svojím okolím, štátnymi orgánmi) vnímaný odlišne, čoho konzekvenciou je konanie, spĺňajúce znaky perzekúcie. Vo vzťahu k prejednávanej veci je jednoznačné, že navrhovateľ nespĺňa žiaden z týchto predpokladov. Nemožno teda konštatovať, že navrhovateľ ako prípadný objekt krvnej pomsty je z dôvodu rodinných sporov o majetok, resp. z dôvodu odplaty za prípadnú smrť iných príslušníkov rodiny príslušníkov akejkoľvek sociálne skupiny v zmysle zákona o azyle.

Tento názor zastáva súd i napriek stanovisku UNHCR (konkrétne jeho časti) zo 17.32006, ktoré zástupkyňa navrhovateľa založila v priebehu pojednávania do spisu súdu.

S poukazom na uvedené argumentácia navrhovateľa, vzťahujúca sa otázky súvisiace s krvnou pomstou, nie je dôvodná a podľa názoru súdu jej zmyslom je zahmlenie podstaty spočívajúcej v tom, že navrhovateľ nesplnil zákonné predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ požiadal o azyl, zjavne sa domáhal ochrany pred niečím, čo mu podľa jeho vyhodnotenia (názoru, pocitu) hrozilo. Navrhovateľovi odporca aktuálne a aj pred časom poskytol ochranu formou doplnkovej ochrany. I keď ide o dočasný inštitút, iba jeho dočasnosť nemôže byť dôvodom pre poskytnutie trvalej ochrany - azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Pokiaľ sa navrhovateľ i napriek poskytnutej ochrane domáha udelenia azylu ako ochrany trvalej (za nezmenených podmienok) je pravdepodobné, že takýmto svojím postupom hodlá vyriešiť otázku svojho (trvalého) pobytu a nie svoju ochranu v nutnom rozsahu.

Pokiaľ ide o námietku, že odporca rozhodol vo veci s poukazom na vyhodnotenie osoby ako nedôveryhodnej je potrebné poukázať na fakt, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko odporca i napriek zisteniam, týkajúcim sa hodnovernosti navrhovateľovho identifikačného dokladu konštatoval, že na túto skutočnosť ohľad nebral a navrhovateľovu žiadosť posúdil v riadnom konaní, zaoberajúcim sa posúdením žiadosti o azyl ako takej.

Navrhovateľ tiež namietal, že odporca neposúdil vec z pohľadu jeho zraniteľného postavenia ako osoby blízkej veku maloletého. Ani táto námietka neobstojí. Posúdenie každej žiadosti o azyl, teda či žiadateľ o azyl splnil či nesplnil predpoklady udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle nie je možné prioritne spájať s vekom žiadateľa o azyl. Prihliadnutie na vek žiadateľa o azyl sa však pochopiteľne môže v určitých prípadoch a za určitých podmienok prejaviť v poskytnutí inej formy medzinárodnej ochrany. V opačnom prípade, teda keby bol vek žiadateľ o azyl určujúcim faktorom pre kladné posúdenie jeho žiadosti o azyl, by v podstate bola negovaná podstata inštitútu azylu a samotného konania o ňom.

2/ Vo vzťahu k navrhovateľovej žiadosti o udelenie azylu z humanitárnych dôvodov: Odporca v zmysle navrhovateľovej žiadosti o azyl zvážil a v odôvodnení svojho rozhodnutia aj odôvodnil jeho neposkytnutie. Odporca v rozhodnutí odôvodnil, prečo nepristúpil k aplikácii tohto zákonného ustanovenia, je teda z odôvodnenia zrejmé, akou správnou úvahou sa riadil. S poukazom na skutočnosť, že na poskytnutie ochrany v zmysle § 9 zákona o azyle niet právneho nároku je súd toho názoru, že postupu odporcu (vo vzťahu k dôvodom neaplikácie § 9 zákona o azyle) niet čo vyčítať. Súd poznamenáva, že i keď u navrhovateľa boli diagnostikované znaky PTSP, ako to vyplýva zo založených lekárskych správ, tieto súvisia výhradne s tým, že navrhovateľovi nebola poskytnutá trvalá, ale iba dočasná forma ochrany. Súd však poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ spred lekármi uvádzal skutočnosti o ktorých sa nikdy pred odporcom nezmieňoval, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu mohla čiastočne ovplyvniť posúdenie jeho zdravotného stavu. Uvádzal napríklad, že v dôsledku vojny sa musel zdržiavať často pod zemou, že oboch rodičov zabili, že bol týraný. I napriek tomu súd nespochybňuje zistenia lekárov vo vzťahu k nim stanovenej diagnóze. Za podstatné však súd považuje skutočnosť, že i napriek stanovenej diagnóze navrhovateľa, tento sa veľmi rýchlo a bez problémov adaptoval na aktuálne pomery jeho pobytu na Slovensku. V škole ktorú navštevuje je výborným žiakom, je priateľský, komunikatívny, snaživý, bystrý, pohotový, obľúbený, zaraďuje sa do kolektívnych športov, vyvíja mimoškolské aktivity v rôznych smeroch. Všetky relácie o ňom sú iba pozitívne. Z uvedeného vyplýva, že indikovaná PTSP nemá vplyv na jeho správanie sa ako bežného mladého muža, ktorá skutočnosť iba potvrdzuje právny názor - správnu úvahu odporcu, že niet dôvodu pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov. Naviac súd poukazuje na skutočnosť o ktorej sa zmienil vyššie, že iba nevyrovnanie sa navrhovateľa s tým, že mu nebola poskytnuté trvalá ale iba dočasná ochrana nemôže byť dôvodom pre udelenie najvyššej formy medzinárodnej ochrany, teda udelenia azylu. Pokiaľ teda odporca neudelenie tohto druhu azylu, na udelenie ktorého niet právneho nároku, náležite odôvodnil, jeho neudelením nemohol byť navrhovateľ ukrátený na svojich právach.

Nad rámec uvedeného si súd pokladá za povinnosť spochybniť objektivitu „Krátkej lekárskej správy“ z 27.4.2012 pána Y.. H. C., psychiatra: V predmetnej správe sa uvádza, že navrhovateľ má problémy s vrstovníkmi, že sa zhoršuje jeho schopnosť adekvátne sa pripravovať na štúdium, že kvalita jeho života je výrazne redukovaná. Takéto hodnotenie navrhovateľa je v príkrom rozpore s dôkazmi, ktoré predložil sám navrhovateľ (superlatívne hodnotenia osoby navrhovateľa primátorom mesta Trenčína, riaditeľa Strednej odbornej školy obchodu a služieb a troch pedagógov tejto školy, Spoločnosti slovensko- indického priateľstva, o. z., školské vysvedčenia z prvého a druhého ročníka vyššie označenej školy, podľa ktorých navrhovateľ dosahuje výborné študijné výsledky). Objektivite tejto lekárskej správy nesvedčí ani konštatovanie lekára, že pri návrate (navrhovateľa) do vlasti mu hrozí smrť. Podľa názoru súdu je naviac zarážajúcim vyjadrenie označeného autora lekárskej správy, že úvahy navrhovateľa o samovražde (v prípade navrhovateľovho návratu) sú reálnym zhodnotením situácie a aktuálnych možností!

Pretože odporca pri posúdení aktuálnej žiadosti navrhovateľa o azyl postupoval v súlade so zákonom, pretože ním vydané rozhodnutie spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky, predovšetkým však preto, lebo aj v prípade ak by navrhovateľovi skutočne hrozilo nebezpečie krvnej pomsty iba táto skutočnosť nie je vzhľadom na okolnosti prípadu dôvodom pre poskytnutie azylu, podobne ako ani jeho obava z verbovania hnutím Taliban, pričom odporca jasným a logickým spôsobom odôvodnil neposkytnutie azylu navrhovateľovi z humanitných na ktorého udelenie niet právneho nároku, súd rozhodnutie odporcu potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. k ods.1 s poukazom na výsledok konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (, ) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).