Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/42/2012

Potvrdené rozhodnutím 1Sžd/43/2012
„Identifikačné číslo spisu: 3012200195 Dátum vydania rozhodnutia: 10.09.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:3012200195.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov senátu JUDr. Petra Paludu a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci žalobkyne: X., bytom Z., právne zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Sedliakom, Advokátska kancelária so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, (pôvodne Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, Jilemnického 1, Trenčín), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-TN-KDI-P- 163/2011 zo dňa 09. januára 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/42/2012-48 zo dňa 10. októbra 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/42/2012-48 zo dňa 10. októbra 2012 p o t v r d z u j e . Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Viery Hrnčárovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne: X. D., bytom Z., E.. S.. T. XXX/XX, právne zastúpená O.. O. S., advokátom, advokátska kancelária so sídlom G. X, Z., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: B. zo dňa 9. januára 2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa včas podanou žalobou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného č.p.: D. zo dňa 9. januára 2012 a vec vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nezákonnosti.

Žalovaný na odvolanie žalobkyne zmenil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi (ďalej len správny orgán 1. stupňa) č.p.: F.-XXX/DI-SK-XXXX zo dňa 7. novembra 2011 v časti uložených sankcií tak, že podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil žalobkyni za dopravný priestupok, ktorého sa dopustila dňa 11. apríla 2011 sankciu pokutu vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 14 mesiacov, pričom podľa citov. zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý páchateľ (v tomto konaní žalobkyňa) na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonávaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel túto činnosť vykonávať, t.j. od 14. apríla 2011. Žalovaný v ostatných bodoch napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa stotožnil so zistením skutkového stavu správnym orgánom 1. stupňa a konštatoval, že žalobkyňa dňa 11. apríla v čase o 14.40 hod. viedla motorové vozidlo zn. Rover 75, ev.č. Y.-XXXW. v obci Prievidza, po ulici Žarnova, ktorá je označená zvislou dopravnou značkou „P1“ ako vedľajšia cesta, pričom v križovatke pri vychádzaní na ulicu Bajzu, ktorá je označená zvislou dopravnou značkou „P8“ ako hlavná cesta, nedala prednosť v jazde po tejto ceste idúcemu motorovému vozidlu zn. Renault Master, ev.č. Z.-XXXI., ktoré viedol vodič A. I., následkom čoho došlo ku zrážke vozidiel. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z výpovedí svedkov A. I., P. K., U.. A. Z., U. J., B. D., zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca U.. D. M., T. v spojení s jeho doplnkom, z úradného záznamu U.. W. P., zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 26. mája 2011, zo záznamu o podaní vysvetlenia žalobkyňou zo dňa 11. apríla 2011 a 12. apríla 2011 ako aj zo zápisnice z ústneho pojednávania so žalobkyňou zo dňa 24. júna 2011, ďalej zo záznamov o podaní vysvetlenia A. I., P. K., U.. A. Z., záznamu dopravnej nehody a zápisníc o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtku plánika, fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, úradného záznamu I.. O. D..

Žalovaný sa stotožnil aj s právnym záverom správneho orgánu 1. stupňa vychádzajúc z dokumentácie a spisového materiálu, ktorými bolo preukázané, že žalobkyňa svojím konaním porušila ust. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čím bola uznaná vinnou zo spáchania skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Žalovaný uzavrel, že po vyhodnotení dôkazov, pričom hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti v zmysle od. 5 zákona č. 71/967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, dopravnú nehodu zavinila žalobkyňa, príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jej jazdy a skutočnosť, že sa dostatočne nepresvedčila, či môže pokračovať vo vychádzaní na hlavnú cestu bez ohrozenia ostatných účastníkov cestnej premávky. Skutočnosť, že žalobkyňa zavinila dopravnú nehodu vyplýva zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca U.. M., T., v spojení s jeho doplnkom, podľa ktorého technika a spôsob jazdy žalobkyne boli hodnotené ako nesprávne v tom, že žalobkyňa vytvorila náhlu a nepredvídateľnú prekážku v koridore jazdy z jej ľavej strany prichádzajúcemu vozidlu zn. Renault Master. Skutočnosť, že žalobkyňa vošla s vozidlom od vozovky hlavnej cesty v situácii, keď z jej ľavej strany prichádzalo po hlavnej ceste do križovatky vozidlo zn. Renault, je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody a jej jedinou príčinou. Žalobkyňa nedala prednosť v jazde vozidlu zn. Renault Master jazdiacemu po hlavnej ceste, s ktorým došlo k stretu. Vodič tohto vozidla (A. I.) nemal možnosť nehode zabrániť, pretože žalobkyňa vozidlom zn. Rover vojdením do hlavnej cesty vytvorila náhlu a nepredvídateľnú prekážku v koridore jeho jazdy, prinútila ho k zmene smeru a rýchlosti jazdy a vodič tohto vozidla nemal možnosť reagovať na vzniknutú situáciu. Úvahy znalca U.. D. M., T. zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom a žalobkyňa hodnoverným spôsobom nespochybnila závery tohto znalca.

Žalovaný sa vyporiadal s odvolacími dôvodmi žalobkyne, ktoré sa týkali záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 11. apríla 2012 v tom zmysle, že sama žalobkyňa nasledujúceho dňa, t.j. dňa 12. apríla 2011 do ďalšieho záznamu o podaní vysvetlenia uvádzala iné skutočnosti o priebehu dopravnej nehody. Pripustila, že auto prichádzajúce po hlavnej ceste tesne pred nehodou z jej uhla pohľadu nevidela, a preto sa prednou časťou vozidla posunula na hlavnú cestu, kde došlo k zrážke. Výpoveď žalobkyne potvrdzuje, že nemala náležitý rozhľad na situáciu v križovatke.

Žalovaný sa vyporiadal s námietkami žalobkyne, ktoré sa týkali výpovedí svedkov P. K. a U.. Z. tak, že išlo o vodičov, ktorí viedli svoje mot. vozidlá za vozidlom Renault Master a mali dostatočný prehľad o situácii v križovatke, pretože ide o prehľadný úsek cesty. V ich výpovediach neboli rozpory, a preto ich žalovaný považoval za vieryhodné. K výpovedi B. D., dcéry žalobkyne, žalovaný uviedol, že v zásade nebola ani táto výpoveď v rozpore so zisteniami správneho orgánu 1. stupňa najmä pokiaľ ide o posunutie sa vozidla žalobkyne dopredu tak, že sa vozidlo dostalo do križovatky a že práve vozidlo žalobkyne narazilo do vozidla Renault Master. Tvrdenie svedkyne B. D., že žalobkyňa zostala stáť pred hlavnou cestou až minútu sa javí ako nevieryhodné, pretože na takéto státie pred hlavnou cestou nebol zistený žiaden dôvod. Žalovaný nepovažoval za dôveryhodnú ani výpoveď U. J., ktorý tvrdil, že žalobkyňa tesne po nehode vystúpila z auta a že pravá časť cesty bola priechodná. Toto tvrdenie nie je v súlade s vyjadrením samotnej žalobkyne a svedkyne B. D., ktoré zhodne uviedli, že žalobkyňa utrpela pri nehode úraz, v dôsledku ktorého vystúpila z auta vystúpila neskôr. Svedok U. N. preto nemohol zrážku vozidiel sledovať priamo.

Žalovaný tiež poukázal na rozpory vo výpovediach žalobkyne, ktoré uviedla do záznamov o podaní vysvetlenia dňa 11. a 12. apríla 2011 a vo výpovedi z 24. júna 2011, keď tvrdila, že pred vjazdom do križovatky zastavila a dala prednosť prechádzajúcim deťom na kolobežkách. Do záznamu o podaní vysvetlenia tieto skutočnosti neuviedla, a preto žalovaný hodnotil jej vyjadrenia ako účelovú obranu v snahe vyhnúť sa postihu za zavinenie dopravnej nehody. K námietkam žalobkyne, ktoré sa týkali záverov znaleckého dokazovania žalovaný uviedol, že žalobkyňa nenavrhla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli byť ozrejmené ďalším znaleckým dokazovaním, a preto ich považoval za neopodstatnené.

Žalovaný zdôvodnil zmenu prvostupňového rozhodnutia v časti uložených sankcií tým, že správny orgán 1. stupňa nedostatočne prihliadol na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia a na osobu páchateľa. Žalovaný v neprospech žalobkyne považoval skutočnosť, že zavinila dopravnú nehodu v dôsledku nedania prednosti v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, čo je považované za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, pričom došlo k porušeniu dôležitej povinnosti, ktorú účastníkovi cestnej premávky ukladá zákon. V neprospech žalobkyne považoval aj to, že pri dopravnej nehode došlo k majetkovej škode. Naopak, zranenie žalobkyne pri dopravnej nehode nemožno pričítať na jej neprospech. Žalovaný považoval za poľahčujúce okolnosti skutočnosť, že žalobkyňa nebola v posledných 24 mesiacoch postihnutá za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke a pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu iných osôb a žalobkyňa využíva vodičský preukaz pri výkone svojho zamestnania. Z uvedených dôvodov žalovaný znížil sankcie tak, aby výška pokuty ako aj doba zákazu činnosti boli uložené v spodnej polovici možnej sadzby.

Žalobkyňa v dôvodoch žaloby namietala, že správne orgány vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, napadnuté rozhodnutia ako celok považuje za nezákonné a ničotné. Znaleckým posudkom nebol presvedčivo a hodnoverne opísaný nehodový dej a vyhodnotené príčiny nehody, policajné orgány nesprávne posúdili situáciu pred dopravnou nehodou, nevzali do úvahy všetky dostupné skutkové okolnosti, za ktoré žalobkyňa považovala postavenie vozidiel po nehode, stopy na vozovke, spôsob poškodenia vozidiel a jeho druh a miesto poškodenia, výpovede svedkov. Správne orgány pochybili pri zisťovaní skutkového stavu v okamihu stretu vozidiel, pretože vozidlo žalobkyne sa už nepohybovalo, pričom nesprávne vyhodnotenie skutkového záveru vyústilo do nesprávneho právneho záveru.

Žalobkyňa žiadala, aby bol vyhotovený nový znalecký posudok za účelom správneho vyhodnotenia zanechaných stôp na vozovke, postavenia vozidiel zúčastnených na dopravnej nehode, mechanizmu a rozsah poškodenia týchto vozidiel. Tvrdila, že dňa 11. apríla 2011 nepodala žiadne vysvetlenie do záznamu o podaní vysvetlenia ani ho nepodpísala, ani neodmietla podpísať. V zázname z 12. apríla 2011 neuviedla iný vznik a priebeh nehody ako v deň nehody. Žalobkyňa namietala aj správnosť a objektívnosť výpovedí svedkov P. K. a U.. Z. z dôvodu, že nemohli sledovať z bezprostrednej vzdialenosti ako došlo k stretu vozidiel pri dopravnej nehode. Znalec a ani žalovaný sa riadne nevyporiadali s výpoveďami B. D. a U. J., ďalej neustálili, či vodič vozidla na hlavnej ceste sa riadne venoval vedeniu motorového vozidla, či sledoval situáciu pred svojim vozidlom pred nehodou a či jej mohol zabrániť. O porušení pravidiel vodičom idúcim po hlavnej ceste svedčí aj skutočnosť, že sediac na ľavej strane kabíny vozidla rozbil hlavou čelné sklo v strede vozidla.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že správny orgán 1. stupňa vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci ( ), s ktorým sa žalovaný stotožnil. V súlade s citov. zákona o správnom poriadku za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci si správny orgán 1. st. obstaral podklady rozhodnutia, najmä priestupkový spis a v ňom pripojený záznam o dopravnej nehode, zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznamy o podaní vysvetlení a výpovedí účastníkov dopravnej nehody a svedkov, fotodokumentácia a plánik miesta dopravnej nehody a znalecký posudok od znalca U.. D. M., T.. Žalovaný sa stotožnil aj s právnym záverom prvostupňového správneho orgánu, ktorý žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečností a plynulosti cestnej premávky v zmysle , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu porušenia povinností podľa o cestnej premávke. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti uložených sankcií s tým, že pri rozhodovaní o druhu a výške sankcií prihliadol podľa zákona o priestupkoch na skutočnosti, ktoré sú v neprospech ako aj v prospech žalobkyne a tiež prihliadol na poľahčujúce okolnosti. Žalovaný v písomnom vyjadrení v podstate zopakoval dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu zamietol podľa .

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická, alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobkyňa bol rozhodnutím správneho orgánu 1. stupňa zo dňa 7. novembra 2011 uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo jej bola v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 9. januára 2012 uložená podľa , citov. zákona o priestupkoch pokuta vo výške 200,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 10 mesiacov. Žalobkyňa bola uznaný vinnou z priestupku z dôvodu, že dňa 11. apríla v čase o 14.40 hod. viedla motorové vozidlo zn. Rover 75, ev.č. Y.-XXXW. v obci Prievidza, po ulici Žarnova, ktorá je označená zvislou dopravnou značkou „P1“ ako vedľajšia cesta, pričom v križovatke pri vychádzaní na ulicu Bajzu, ktorá je označená zvislou dopravnou značkou „P8“ ako hlavná cesta, nedala prednosť v jazde po tejto ceste idúcemu motorovému vozidlu zn. Renault Master, ev.č. Z.-XXXI., ktoré viedol vodič A. I., následkom čoho došlo ku zrážke vozidiel.

Súd v prejednávanej veci podľa druhej hlavy piatej časti preskúmal postup žalovaného ako aj správneho orgánu 1. stupňa v správnom konaní vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 11. apríla 2011 v čase o 14.40 hod., ktorej účastníkom bola žalobkyňa, ktorá viedla motorové vozidlo po vedľajšej ceste (ul. Žarnova) označenou zvislou dopravnou značkou „P1“ a A. I., vodič mot. vozidla Renault Master, jazdiaci po hlavnej ceste (ul. Bajzu) označenej dopravnou značkou „P8“. Súd posudzoval, či žalobkyňa bola uznaná vinnou z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v súlade s ust. , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov i či sankcie za priestupok boli uložené v súlade z , , citov. zákona o priestupkoch.

v znení neskorších predpisov upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona ().

Podľa vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov, ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov za priestupok podľa odseku 1, písm. e), g), až i), možno uložiť pokutu od 150,- Eur do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom, alebo disciplinárnom konaní.

V administratívnom spise je pripojený znalecký posudok č. XX/XXXX, ktorý na žiadosť správneho orgánu 1. stupňa vypracoval znalec U.. D. M., T.. Znalec považoval za príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska skutočnosť, že žalobkyňa vojdením prednou časťou vozidla do vozovky hlavnej cesty vytvorila náhlu a nepredvídateľnú prekážku v koridore jazdy z jej ľavej strany prichádzajúcemu vozidlu Renault Master, čo je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom predmetnej dopravnej nehody a jedinou príčinou nehody, pričom spôsob jazdy vodičky (žalobkyne) je možné hodnotiť ako nedanie prednosti v jazde vozidlu jazdiacemu po hlavnej ceste, s ktorým došlo k stretu (odpoveď č. 5 na str. 34). Znalec ďalej uviedol, že vniknuté poškodenia vozidiel dokazujú spôsob vzniku predmetnej nehody a skutočnosť, že žalobkyňa vošla prednou časťou vozidla Rover do vozovky hlavnej cesty. Skutočnosť, že v momente stretu bolo vozidlo žalobkyne natočené šikmo vľavo a prednou časťou vozidla vo vozovke hlavnej cesty preukazuje poškodenie tohto vozidla (má poškodenú pravú prednú časť) z čoho vyplýva, že toto vozidlo muselo byť v momente stretu pravou prednou časťou predného čela v koridore jazdy vozidla Renault a natočené šikmo vľavo, to zn. vo vozovke hlavnej cesty. Skutočnosť, že vozidlo Rover bolo v momente stretu v pohybe je preukázateľná rozsahom poškodenia vozidla žalobkyne. Deformácie pravej prednej časti vozidla by nemohlo vzniknúť, ak by vozidlo Rover stálo. Ak by vozidlo žalobkyne Rover v momente stretu stálo, vozidlo Renault by narazilo do ľavej prednej časti vozidla Rover, a to ľavého boku, t.j. do oblasti ľavej strany predného nárazníka a ľavého predného blatníka, ktoré ale neboli poškodené. Rázové sily vozidla Renault nesmerovali do ľavej prednej časti vozidla Rover zboku, ale do jeho pravej časti predného čela šikmo (odpoveď č. 6 na str. 34, 35). K otázke možnosti zabránenia dopravnej nehody v konkrétnych podmienkach cestnej premávky zo strany obidvoch vodičov znalec uviedol, že vodička vozidlo Rover (žalobkyňa) mala možnosť nehode zabrániť a v kritickom čase nevojsť do hlavnej cesty, pretože z jej ľavej strany prichádzajúce vozidlo Renault mala vodička dostatočnú možnosť včas vidieť. Vodič vozidla Renault Master nemal možnosť nehode zabrániť, pretože vodička vozidla Rover vojdením do hlavnej cesty vytvorila náhlu a nepredvídateľnú prekážku v koridore jeho jazdy, na čo nemal možnosť reagovať (odpoveď č. 7 na str. 35). Znalec v závere konštatoval, že nie sú mu známe žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by mali vplyv na vznik a priebeh uvedenej dopravnej nehody, alebo ktoré by jej vznik bližšie objasnili.

Znalec v doplnku č. 1 zo dňa 28. októbra 2011 sa vyporiadal s jednotlivými námietkami žalobkyne k znaleckému posudku č. XXX/XXXX s tým, že osobne za prítomnosti policajného orgánu vykonal ohliadku poškodeného vozidla.

Súd sa nestotožnil s námietkami žalobkyne o tom, že správne orgány vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. V administratívnom spise žalovaného je pripojený priestupkový spis, ktorý obsahuje záznam o dopravnej nehode, zápisnicu o ohliadke miesta dopravnej nehody, záznamy o podaní vysvetlení a výpovedí účastníkov dopravnej nehody a svedkov, fotodokumentáciu a plánik miesta dopravnej nehody a znalecký posudok znalca U.. D. M., T., č. XXX/XXXX a jeho doplnok č. 1 zo dňa 28. októbra 2011. Správne orgány sa dostatočne vyporiadali so všetkými námietkami žalobkyne s tým, že na základe zdokumentovaných stôp (kolies oboch vozidiel) na mieste dopravnej nehody muselo byť vozidlo, ktoré viedla žalobkyňa pred zrážkou vysunuté prednou časťou v jazdnej dráhe vozidla zn. Renault. Zo stôp kolies oboch vozidiel bolo zistené miesto zrážky ako aj skutočnosť, že po zrážke sa vozidlá odrazili. Po strete bolo vozidlo Rover odhodené mierne vpravo a dozadu, kde zostalo stáť. Úlomky a črepiny z vozidiel, ktoré sa nachádzali za ľavou bočnou časťou vozidla Renault potvrdzujú, že vozidlo žalobkyne sa pred zrážkou pohybovalo dopredu. Črepiny po náraze smerovali od prednej časti vozidla Rover dopredu za ľavú bočnú časť vozidla Renault. Znalec určil na základe podkladov zo spisu správneho orgánu 1. stupňa ako aj na základe ohliadky na mieste samom miesto stretu vozidiel, ktoré sa nachádzalo v križovatke na hlavnej ceste približne 1 meter od pravého okraja hlavnej cesty. Skutočnosť, že vozidlo žalobkyne sa v momente stretu vozidiel pohybovalo nízkou rýchlosťou potvrdzuje rozsah poškodenia jej vozidla zn. Rover. Z dokazovania jednoznačne vyplýva, že vozidlo žalobkyne bolo v momente zrážky pravou časťou predného čela v koridore jazdy vozidla Renault a natočené šikmo vľavo, vo vozovke hlavnej cesty. Značné poškodenie vozidla žalobkyne Rover by nemohlo vzniknúť, ak by toto vozidlo stálo. Z dokazovanie tiež nebolo preukázané, že vodič vozidla zn. Renault sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla, a teda námietka žalobkyne, že mohol zrážke zabrániť, nebola dôvodná. K námietke týkajúcej sa záznamu o podaní vysvetlenia dňa 11. apríla 2011 je potrebné uviesť, že tento záznam skutočne nebol žalobkyňou podpísaný, ale nasledujúceho dňa, t.j. 12. apríla 2011 podávala ďalšie vysvetlenie a v ňom uvádzala nové skutočnosti s tým, že jej predchádzajúce vysvetlenie nezodpovedá skutočnosti. Aj napriek týmto námietkam bolo vykonaným dokazovaním bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobkyňa dňa 11. apríla porušila povinnosť uloženú v ustanovení o cestnej premávke, t.j. dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste. Žalobkyňa namietala nedostatočne zistený skutkový stav prvostupňovým orgánom a jeho závery o zavinení nehody aj z dôvodu, že vodič vozidla zn. Renault po náraze rozbil hlavou predné sklo vozidla v jeho strede napriek tomu, že sedel na ľavej strane vozidla.

Podľa vyjadrenia zástupcu žalovaného na pojednávaní vodič vozidla zn. Renault bol následkom nárazu vymrštený šikmo doprava, pretože vozidlo žalobkyne bolo v pohybe a došlo k silnému nárazu z pravej strany. Preto nemožno prisvedčiť žalobkyni, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné.

Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobkyňa neuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania iným znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvia nehody v cestnej doprave, a preto ani túto námietku žalobkyne súd nepovažuje za dôvodnú.

Z dôvodov uvedených vyššie súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako účastníčka dopravnej nehody porušila dňa 11. apríla 2011 o 14.40 hod. povinnosť uloženú v ustanovení o cestnej premávke, t.j. dať prednosť v jazde vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste, a preto sa dopustila priestupku podľa , , o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Súčasne súd dospel k záveru, že na základe zmeny prvostupňového rozhodnutia odvolacím správnom orgánom bola sankcia za dopravný priestupok uložená v súlade s o priestupkoch.

Súd dospel k záveru, že žalovaný úplne zistil skutočný stav veci, dokazovanie správne vyhodnotil, vyvodil z neho správny právny názor a rozhodol v súlade so zákonom. Dôvody uvedené žalobcom v žalobe neboli spôsobilé na zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa a odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.