Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-230-2012.pdf
PDF · 89.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-8P/230/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako rodičia, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna B. A., nar. XX. XX. XXXX, dôchodcu, zamestnaného v Technických službách Brezna a M. A., nar. XX. XX. XXXX, nezamestnanej, obidvaja bytom Z., G. A. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Maloletý M. A., nar. XX. XX. XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti jeho matky.
II. Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 09. 07. 2012 prispievať na výživu maloletého 50,- Eur mesačne k rukám matky maloletého a na tvorbu úspor maloletého 100,- Eur mesačne na vkladnú knižku, založenú na meno maloletého, vedenú v A. A., a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX, všetko vždy do 15. dňa každého mesiaca dopredu.
III. Za obdobie od 09. 07. 2012 do 11. 10. 2012 otcovi nevznikol dlh na bežnom výživnom, vznikol mu dlh na tvorbe úspor maloletého vo výške 309,96 Eur, ktorý je p o v i n n ý uhradiť na vkladnú knižku založenú v na meno maloletého, vedenú v A. A., a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
IV. Súd styk otca s maloletým n e u p r a v u j e .
V. Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a .
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 09. 07. 2012 sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k nemu tak, aby maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti a jeho otec aby bol zaviazaný prispievať na neho výživným 100,- Eur s účinnosťou od 15. 07. 2012. Svoj návrh odôvodňuje tým, že maloletý sa narodil ešte predtým ako s jeho otcom 08. 10. 2010 uzatvorili manželstvo. Spolu aj s jej synom maloletým Z. C.ijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome pozostávajúcom z jednej kuchyne a izby. U. sa skoro vôbec nestará o výchovu maloletého, viac je v krčme ako doma. Nepodieľa sa ani na výžive maloletého, peniaze jej vôbec nedáva. Maloletý M. navštevuje Materskú škôlku vo Valaskej.
Dňa 18. 09. 2012 matka maloletého doručila súdu podanie, v ktorom uvádza, že je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, jej mesačný príjem predstavujú prídavky na deti vo výške 45,08 Eur a sirotský dôchodok na maloletého Z. C., nar. XX. XX. XXXX 135,90 Eur. Stará sa o svojho otca a invalidného brata. Z ich peňazí si požičiava aj pre deti na stravu, oblečenie a obutie. Od 04. 09. 2012 otec maloletého je na starobnom dôchodku, ktorý dostáva vo výške 459,40 Eur. Tiež pracuje v Technických službách mesta Brezna.
Dňa 09. 10. 2012 súd v súlade s ustanovením § 101 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého. Otec maloletého i napriek tomu, že predvolanie prevzal, na toto pojednávanie sa nedostavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletého, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav :
Maloletý má 6 a pol roka. Vzhľadom na jeho zdravotný stav matka s ním bola na rodičovskej dovolenke do dovŕšenia jeho 6 - teho roku veku. Navštevuje predškolskú triedu Materskej školy vo Valaskej, kde mu matka jednorazovo ročne platí poplatok za pracovné zošity 3,- Eurá, na rodičovské združenie 10,- Eur, mesačne mu platí poplatok 4,- Eurá a otec maloletému platí za obedy mesačne cca 13,60 Eura.
Rodičia maloletého uzatvorili manželstvo 08. 10. 2010.
Matka maloletého vlastní 2 - izbový byt vo Z., ktorý zdedila po smrti svojej matky. V tomto byte zostal bývať jej invalidný brat a otec - ona chodí do tohto bytu sa o nich starať. Je nezamestnaná. Jej mesačný príjem predstavuje sirotský dôchodok na maloletého Z. C., nar. XX. XX. XXXX vo výške 135,- Eur. Žije s maloletým M. a Z. v spoločnej domácnosti s otcom maloletého M. v jeho 1 - izbovom rodinnom dome. Otec maloletého platí inkaso za elektriku a vodu mesačne vo výške 45,- Eur.
Matka maloletého na pojednávaní 09. 10. 2012 zmenila svoj návrh v časti týkajúcej sa výživného - navrhla zaviazať otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,- Eur s účinnosťou od podania návrhu. Dodala, že nežiada upraviť styk otca s maloletým, nakoľko žijú v jednej domácnosti. Priznala, že otec maloletého niečo kúpi do spoločnej domácnosti, ale v nedostatočnom množstve, preto si ona často požičiava z bratových a otcových peňazí. Otec maloletého je už na starobnom dôchodku, okrem toho stále pracuje v Technických službách Brezna. Podľa nej má otec maloletého veľa pôžičiek - napožičiaval si ale nie pre ich domácnosť, nie pre nich. Ona po otcovi maloletého Z. C. získala byt v K., ktorý predala a za tieto jej peniaze si otec maloletého kúpil traktor a auto.
Kolízny opatrovník súdu uviedol, že aj keď rodičia maloletého žijú v spoločnej domácnosti, zrejme otec nezabezpečuje riadne starostlivosť o maloletého, neprispieva naň riadnym výživným. Z tohto dôvodu navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel, maloletého jej zveril do osobnej starostlivosti a jeho otcovi uložil povinnosť platiť primeranú výšku výživného na neho. Nežiadal aby súd upravoval styk otca s maloletým.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V zmysle § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičia maloletého žijú spolu s ním a nevlastným bratom maloletého maloletým Z. C., nar. XX. XX. XXXX v spoločnej domácnosti, otec však nezabezpečuje v dostatočnom rozsahu výživu maloletého.
Na základe zistených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky vyhovel - upravil výkon rodičovských práv a povinností tak, že maloletého jej zveril do osobnej starostlivosti.
Súd zároveň zaviazal otca s účinnosťou od podania návrhu, to je od 09. 07. 2012 prispievať na výživu maloletého 50,- Eur mesačne. Podľa názoru súdu takéto výživné zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam, majetkovým pomerom jeho otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletého. Pri určení výšky bežného výživného 50,- Eur mesačne súd prihliadol k tomu, že maloletý býva v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý hradí výdavky na bývanie, teda aj na bývanie maloletého a tiež maloletému prispieva na stravu v materskej škôlke cca 13,60 Eur mesačne.
Súd zistil, že otec maloletého od dovŕšenia svojich 62 rokov veku, to je od 09. 07. 2012 poberá starobný dôchodok vo výške 459,40 Eur mesačne, pričom je zároveň zamestnaný v Technických službách Brezna s priemerným čistým mesačným zárobkom 437,45 Eur. Súd má za to, že takéto pomery otca maloletého dovoľujú za odôvodnené potreby maloletého považovať aj tvorbu úspor maloletého. Preto súd rozhodol, že sumu výživného vo výške 100,- Eur bude otec posielať na tvorbu úspor maloletého na vkladnú knižku založenú na meno maloletého v A. A., a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX.
Pri posudzovaní odôvodnenosti tvorby úspor maloletého súd prihliadol aj k veku otca maloletého. Otec maloletého aj vo svojom vyššom veku ešte stále pracuje, teda v súčasnosti okrem bežného zárobku poberá aj starobný dôchodok, čiže jeho príjem je cca 2 krát taký vysoký ako v čase keď len pracoval a nepoberal starobný dôchodok. Pokiaľ bude takáto situácia na strane otca maloletého pretrvávať, súd považuje tvorbu úspor maloletého za dôvodnú.
Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého je potrebný súhlas súdu.
Vzhľadom k tomu ako uviedla matka maloletého, že otec maloletému platí za obedy v materskej škole, uhrádza náklady súvisiace s bývaním, súd rozhodol tak, že za obdobie od 09. 07. 2012 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (11. 10. 2012) otcovi dlh na zročnom bežnom výživnom nevznikol. Vznikol mu však dlh na tvorbe úspor maloletého vo výške 309,96 Eur. Tento dlh súd vypočítal ako alikvotnú časť za mesiac júl 73,33 Eur + 2 mesiace x 100,- Eur + alikvotnú časť za október 36,63 Eur. Vzhľadom na pomery účastníkov súd zaviazal otca tento dlh na tvorbu úspor maloletého uhradiť na vkladnú knižku maloletého do 2 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
Nakoľko v súčasnosti rodičia maloletého žijú v spoločnej domácnosti, súd styk otca s maloletým neupravoval.
Matka maloletého na pojednávaní zmenila svoj návrh, domáhala sa výživného vo výške 200,- Eur, tento jej návrh súd vo zvyšku zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Podľa § 162 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie bežného výživného je predbežne vykonateľný, lehota na plnenie plynie od jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.