Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-40C/33/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa: R.. V. N., bytom B., H. ul. č. XX, adr. na doručovanie N. č. 3, Z., proti odporkyni: R.. M. N., bytom O. 8, Z., adresa na doručovanie G., P.O.Z. XX, XXX XX Z., zast. advokátom: JUDr. Ladislav Siranko, so sídlom Vajnorská 89, Bratislava, o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na O.. poschodí bytového domu na ulici O. č. X v Z., pozostávajúcemu zo štyroch izieb a príslušenstva vo vlastníctve Z. družstva B., Z. 1, Z..

II. Súd za ďalšieho nájomcu bytu u r č u j e odporkyňu R.. M. N., nar. XX.XX.XXXX.

III. Navrhovateľ j e p o v i n n ý predmetný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.01.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zrušil spoločný nájom účastníkov konania ako bývalých manželov k družstevného bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na O.. poschodí bytového domu na ulici O. č. X v Z., za ďalšieho jediného člena družstva a teda výlučného nájomcu bytu určil navrhovateľa a odporkyni uložil povinnosť z bytu sa vysťahovať do 3 dní - bez zabezpečenia náhradného ubytovania.

Návrh bol odôvodnený tým, že účastníci vstúpili do M. bytového družstva Z. IV B. za trvania manželstva. Dňa 20.11.1991 bytové družstvo rozhodlo o schválení výmeny bytu č. XX na O. X a od tohto obdobia byt účastníci užívali spoločne. V r. 1998 navrhovateľ z dôvodu pretrvávajúcich permanentných nezhôd a hádok odišiel zo spoločnej domácnosti. Odišiel z bytu kvôli deťom s tým, že sa tam neskôr vráti. Odporkyňa ho však do bytu nevpustila, vymenila zámky a byt má uzatvorený dodnes napriek tomu, že ho neužíva a nezdržuje sa v ňom. Navrhovateľovi boli v konaní o rozvod dané do výchovy a opatery obe spoločné deti. W. je dospelá a študuje na vysokej škole, W. navštevuje základnú školu. O obe deti sa stará otec so svojou manželkou K. N.. Matka neplatí výživné na deti a je trestne stíhaná pre zanedbanie povinnej výživy, pričom viac ako 2 roky je na ňu vydaný zatykač. Odporkyňa napriek tomu, že na navrhovateľa podala viacero žalôb na Okresnom súde Pezinok nechodí na pojednávania a účelovo sa skrýva pred políciou na neznámom mieste. Navrhovateľ nie je vlastníkom, ani nájomcom iného bytu. Vo svojich neskorších vyjadreniach a prednesoch uviedol, že byt, ktorý dostal darom od svojich rodičov, previedol na svoju súčasnú manželku, po tom, čo mu požičala v rozhodnom období peniaze, keďže jej nevedel dlžnú sumu vrátiť. Z množstva sporov, ktoré vedie s odporkyňou je nervózny, z čoho vznikajú konfliktné situácie. Manželka mu nie je ochotná prihlásiť v Bratislave trvalý pobyt a na adrese jeho

trvalého pobytu v Pezinku bývať nemôže, keďže dom sa stal neobývateľným. K domu navyše nemá žiaden zmluvný vzťah a tak ak by mu manželka zo dňa na deň povedala, že nemôže v byte bývať, stal by sa z neho bezdomovec. Taktiež uviedol, že jeho manželka má dve dospelé deti, pričom syn žije v prenajatom byte v Košiciach a perspektívne by jeho nároky na bývanie mohli ohroziť bytovú situáciu jeho detí s odporkyňou. Poukázal na to, že sám nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ale odporkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Detva, ktoré po tom, ako začala exekúcia na výživné na deti účelovo previedla na R.. J. I., s ktorým žije. Vo svojich neskorších podaniach a prejavoch poukázal okrem iného aj na to, že pokiaľ odporkyňa tvrdí, že má pôžičky, ktoré ju mali zbaviť akéhokoľvek majetku /na p. I. previedla nehnuteľnosti aj auto/, podľa toho ako konala doposiaľ v prípade, ak by sa stala výlučnou nájomníčkou bytu, o tento by pravdepodobne prišla. Ak tvrdí, že nemá na úhradu výživného na deti, ako by potom mohla platiť úhrady spojené s bytom. Byt v danom prípade neužíva, čo by bol dôvod na zrušenie jej členstva v družstve podľa jeho stanov a tým aj nájmu bytu. Odporkyňa podľa neho na predmetný byt ani právny, ani morálny nárok.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala najskôr návrh v plnom rozsahu zamietnuť, resp. zrušiť právo spoločného nájmu k predmetnému bytu avšak s tým, že právo nájmu k bytu ako aj výlučné členstvo prináleží odporkyni. Poukázala pritom na predchádzajúci pasívny a neskôr úplne odmietavý postoj navrhovateľa k bytu, a to s poukazom na obsah jeho výpovede z pojednávania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. na návrh Bytového družstva Petržalka smerujúci voči obom účastníkom tohto konania ako odporcom o zaplatenie sumy 61.112,- Sk titulom nedoplatkov na nájomnom a službách spojených s užívaním bytu. Aj s poukazom na tieto vyjadrenia navrhovateľa vyjadrila domnienku, že medzi účastníkmi mohlo dôjsť ku konkludentnej dohode o zrušení spoločného nájmu. Navrhovateľ naďalej neplatí nájomné, ani úhradu za služby spojené s užívaním bytu a neprispieva ani na najnutnejšiu údržbu. Taktiež poukázala na skutočnosť, že členkou družstva bola pôvodne odporkyňa. Výživné, ktoré na deti posiela navrhovateľ nepreberá, čo podľa nej svedčí o jeho vysokej životnej úrovni. Podávaním trestných oznámení potom zavádza justičné orgány. Poukázal na to, že dcéra účastníkov je už plnoletá, pričom je výlučnou vlastníčkou bytu na X. X, . ktoré vlastníctvo nadobudla pričinením odporkyne. Čo sa týka maloletého W., ktorý je v osobnej starostlivosti otca, záujem maloletých detí, na ktorý je súd pri rozhodovaní povinný prihliadať sleduje ten účel, aby nebolo dieťa vytrhnuté z prostredia, v ktorom vyrastá. W. je však viazaný na N., v okolí ktorej navštevuje aj školu, takže niet dôvodu na vyhovenie návrhu, ak by mal byť dôvodom takéhoto rozhodnutia iba status maloletého. Do roku 2011 bol navyše maloletý hlásený aj v evidenčnom liste ako spolubývajúca osoba v byte na O.. Čo sa týka úhrady vyživovacej povinnosti, preukazovali, že W. si sumy poukazované na jej výživu nepreberá a aj sumy poukazované na výživu W. sa odporkyni vracajú. W. dcéru vzhľadom na svoj zdravotný stav žiadala o pomoc a kvôli jej nepriaznivému zdravotnému stavu nemôže vyvinúť väčšiu iniciatívu ohľadom stretávania sa s deťmi. Medzičasom bola vyživovacia povinnosť matky znížená. Navrhovateľ sa podľa odporkyne účelovo zbavuje majetku s úmyslom zničiť, resp. strpčiť jej život na dôkaz čoho poukázala na množstvo prebiehajúcich konaní. Byt na O. je bezbarierový, ktorý vzhľadom na zdravotný stav odporkyne (je na invalidnom dôchodku a súčasne PN) jej umožňuje bezproblémový pohyb po byte. Vlastní nehnuteľnosť v katastrálnom území M. K., ku ktorej je iba zriadené záložné právo v prospech jej zamestnávateľa R.. I.. Táto nehnuteľnosť však nie je spôsobilá na bývanie. Všetky väzby - zdravotné sociálne aj ekonomické, má navyše v Bratislave. Vzhľadom na jej zdravotný stav sú jej možnosti limitované, ale lokalita, v ktorej sa byt nachádza jej v jeho okolí dovoľuje nájsť si aspoň brigádnicky vhodnú prácu. Čo sa týka okolností odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, tento bol podľa navrhovateľky nebol motivovaný iba upokojením situácie, ale aj známosťou s inou ženou, keďže navrhovateľ už v tom čase nadviazal perspektívny vzťah so súčasnou manželkou.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov W. N., W. X., R.. O. N., B.. F. T., O. Z., W. O., O. G., R.. T. Z., X. W., N. Y., M. D., O. K., W. B. a R.. J. I., dopytmi na Bytové družstvo Petržalka ohľadom platieb za služby spojené s užívaním bytu, ako aj jeho stanoviskom k zrušeniu práva spoločného nájmu bytu, prípismi a potvrdeniami Bytového družstva ohľadom vzniku spoločného nájmu účastníkov, uhrádzania platieb nájomného a preddavkov na služby spojené s jeho užívaním, rozhodnutiami Stavebného bytového družstva Bratislava IV-Petržalka, listami vlastníctva preukazujúcimi vlastnícke práva účastníkov, resp. ich dcéry k iným nehnuteľnostiam, darovacou zmluvou zo dňa 06.02.2009 uzavretou medzi navrhovateľom a dcérou účastníkov, Kúpnou zmluvou zo dňa 15.04.2002 uzavretou medzi navrhovateľom a K. W., rod. E., správou starostu obce M. K., správami dopytovaných Obvodných oddelení policajného zboru, lekárskymi záznamami predloženými odporkyňou, potvrdeniami predloženými účastníkmi o vzájomne poukazovaných platbách, potvrdením

J. I., pokladničnými blokmi z r. 1999 až 2005, predloženou fotodokumentáciou, oboznámením sa s podstatným obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn., , , , , Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , rozsudkom tunajšieho súdu -120 zo dňa 09.02.2004, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a spisovým materiálom, pričom zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 05.11.1983. Za trvania manželstva najskôr užívali družstevný byt na O. ul. č. X, k.torý v r. XXXX vymenili za predmetný byt na O..

Odporkyňa súdu predložila na preukázanie skutočnosti, že sa členkou družstva stala ešte pred uzavretím manželstva prípis Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV-Petržalka zo dňa 18.10.1983, ktorým jej oznámilo že ju predstavenstvo stavebného bytového družstva prijalo za člena družstva s účinnosťou do 17.10.1983 pod evidenčným číslom XXXXX. Z predvolania Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV-Petržalka zo dňa 18.10.1983 vyplýva, že ešte pred uzavretím manželstva s navrhovateľom bola odporkyňa v tom čase pod dievčenským menom Slobodná ako členka družstva vyzvaná, aby sa dňa 24.10.1983 dostavila do objektu X.XX za účelom prevzatia družstevného bytu.

Na žiadosť odporkyne súd od Bytového družstva Petržalka vyžiadal všetky relevantné podklady ku vzniku členstva odporkyne k bytu, t.j. kópie rozhodnutia o pridelení a Dohody o odovzdaní a prevzatí bytu na O. č. X (ktorý bol neskôr vymenený za predmetný byt na O.) a tiež doklady preukazujúce splatenie členského podielu. Bytové družstvo súdu predložilo prípis Stavebného bytového družstva v obvode Bratislava IV-Petržalka zo dňa 18.10.1984, ktorým odporkyni oznámilo že ju predstavenstvo stavebného bytového družstva prijalo za člena družstva s účinnosťou do 17.10.1984 pod evidenčným číslom 18160 a to na základe prihlášky za člena družstva zo dňa 17.04.1984. Zápisné a členský poplatok boli splatené dňa 17.09.1984. V zmysle prihlášky bolo následne dňa 18.10.1984 odporkyni zaslané podanie „Úhrada členského podielu-stab. byt“, kde jej bol oznámený prídel bytu a vyčíslená výška členského podielu, ktorú bola povinná uhradiť do 7 dní od obdržania tohto podania. Členský podiel vo výške 22.514,- Kčs bol uhradený dňa 30.10.1984. Rozhodnutím zo dňa 24.10.1984 o pridelení družstevného bytu členovi družstva R.. M. N. a jej manželovi R.. V. N. bol menovaným pridelený do osobného užívania 3-izbový byt s príslušenstvom, nachádzajúci sa v Bratislave v objekte D R.-XX, číslo bytu XX na X. poschodí. Rozhodnutie bolo schválené na schôdzi predstavenstva SBD dňa 17.10.1984 na základe stabilizujúcej organizácie Slovenskej akadémie vied Bratislava, v ktorej, ako vyplýva z obsahu vyššie spomínanej prihlášky za člena družstva, z časti vyplnenej SBD pracovala odporkyňa (ako odborný referent pre licencie v stredisku vynálezov a objavov). Dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu bola odporkyňou podpísaná dňa 01.11.1984 s tým, že byt sa odovzdáva svojmu členovi R.. N. pri spoločnom členstve manžela R.. V. N.ňom 16.11.1984.

Odstránenie rozporov v dokladoch predložených odporkyňou a SBD, resp. zistenie, či došlo k duplicitným rozhodnutiam s časovým posunom, resp. prečo nedošlo k realizácii pridelenia bytu a z akých dôvodov na základe prvej výzvy SBD súd nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci, vzhľadom na jednoznačne preukázateľný vznik práva na pridelenie družstevného bytu a tiež spoločného užívania bytu a spoločného členstva v družstve až po uzavretí manželstva účastníkov, kedy došlo k splateniu členského podielu (30.10.1984) a k podpisu dohody o odovzdaní a prevzatí bytu (01.11.1984).

Právo spoločného užívania bytu manželmi do účinnosti bolo upravené v ustanoveniach a nasl. v znení platnom do 31.12.1991. V súvislosti so vznikom práva spoločného užívania družstevného bytu manželmi sa rozlišovalo právo na pridelenie družstevného bytu a právo osobného užívania družstevného bytu, ktoré vznikali časove odlišne. Vznik spoločného členstva manželov v družstve a vznik spoločného užívania družstevného bytu bol viazaný na okamih uzavretia dohody o odovzdaní a prevzatí bytu.

Právo na uzavretie dohody o odovzdaní a prevzatí bytu vzniklo občanovi podľa rozhodnutím o pridelení bytu vydaným vtedajším miestnym národným výborom alebo iným príslušným orgánom podľa vtedajších predpisov o hospodárení s bytmi. Pokiaľ išlo o člena stavebného bytového družstva právo na to, aby mu bol orgánom družstva pridelený do osobného užívania družstevný byt mu vzniklo splatením členského podielu ( v znení platnom v rozhodnom čase).

Ak vzniklo len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vzniklo s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve ( v znení platnom v rozhodnom čase). T.z. že ak by aj bol členom družstva pôvodne iba jeden z manželov, ak mu počas trvania manželstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu, so spoločným užívacím právom k bytu manželom vzniklo aj ich spoločné členstvo v družstve.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov mal teda súd za preukázané, že právo na pridelenie družstevného bytu do užívania odporkyni vzniklo bez ohľadu na vznik jej členstva v bytovom družstve až za trvania manželstva. Preto aj účastníkom riadne, v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, vzniklo spolu s právom spoločného užívania predmetného bytu po uzavretí dohody o odovzdaní a prevzatí bytu i spoločné členstvo manželov v družstve. Relevantnejšia pre rozhodnutie vo veci však bola skutočnosť vyplývajúca z rozhodnutia zo dňa 24.10.1984, že byt bol odporkyni pridelený ako stabilizačný v súvislosti s jej vtedajším zamestnaním, hoci to, že šlo o byt zo stabilizačnej družstevnej výstavbu, nič nemení na povahe bytu ako družstevného.

Na základe dohody o výmene bytu a prevode členských práv a povinností bol rozhodnutím zo dňa 21.11.1991 R.. M. a jej manželovi Ing. V. N. pridelený do osobného užívania 4-izbový byt s príslušenstvom nachádzajúci sa v Z. na O. X,. č. bytu XX na O.. poschodí. V dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 03.12.1991 sú ako príslušníci domácnosti vpísané deti účastníkov - dcéra W. N., nar. v r. XXXX a syn W., nar. v r. XXXX (podľa poznámky dopísaný 10.10.2000).

Právo spoločného užívania bytu účastníkov sa po 01.01.1992 zmenilo na právo spoločného nájmu bytu.

Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené 19.03.2007 a to rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -469 zo dňa 07.02.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -378 zo dňa 14.09.2006. V čase vyhlásenia rozsudku maloletý syn účastníkov bol zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom odporkyňa bola zaviazaná prispievať na jeho výživu sumou X.XXX,- Sk mesačne. Z pripojeného spisu súd zistil, že konanie bolo vedené na návrh navrhovateľa podaný dňa 25.03.1999. Pôvodne navrhovateľ žiadal obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že na výživné by platil na W. 6.500,- Sk a na W. 3.500,- Sk. V priebehu konania žiadal deti zveriť do svojej výchovy a opatery. Rozhodnutie súdu zo dňa 18.06.2001 bolo zrušené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 07.02.2002, ktorý uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie na preukázanie tvrdení, že vzťahy manželov nie sú tak narušené, aby nebolo možné pokúsiť sa o obnovenie ich spolužitia a vykonať aj ďalšie dokazovanie ohľadne úpravy práv a povinností k deťom a to aj súdnym znalcom pedopsychológom, po tom, čo odporkyňa až v rámci odvolacieho konania predložila súdu také dôkazy, ktoré neboli súdu I. stupňa známe a ktoré spochybňovali pôvodne zistený skutkový stav. V základnom konaní súdu odporkyňa neposkytla súčinnosť pri obstarávaní dôkazných prostriedkov. Po doplnení dokazovania súd ako príčinu rozvratu manželstva ustálil povahové a názorové rozdiely na manželské spolužitie, ktoré sa prejavili počas ich spolupráce v spoločnej firme a ktoré sa týkali nielen profesnej stránky, ale najmä otázok vedenia spoločnej domácnosti a výchovy detí. Situáciu vyústila do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti, pričom tento sa aj naďalej venoval obom deťom a to nielen čo sa týka vyplnenia voľného času, ale aj po stránke materiálnej. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania súd dospel k záveru, že výchovné prostredia u navrhovateľa je nesporne vhodnejšie než u odporkyne, ktorá v priebehu konania obe deti vystavila stresujúcim a ohrozujúcim situáciám, keď maloletého W. po značnú dobu ponechala samého u cudzích ľudí v G.. Súd mal zverenie maloletého do výchovy a opatery otca za súladné s jeho záujmami nielen s ohľadom na vyšetreniami zistené osobnostné vybavenie matky, determinujúce jej vzťah k maloletému (odporkyňa bola hodnotená znalkyňou ako nezodpovedná, chaotická, egocentrická, manipulatívna, nerešpektujúca spoločenské normy, nerešpektujúca city druhých ľudí, vrátane svojich detí, pričom má problém udržať trvalé vzťahy a znížený prah pre uvoľňovanie agresie). Odkedy zostala s deťmi sama bola vo výchove insuficientná, nekritická k výchovným praktikám. Išlo u nej o dekompenzáciu disociálnej poruchy osobnosti. Dcéra bola vo vzťahu k matke ambivalentná, syn ju vo vzťahu vytesňoval, jeho vzťah k nej bol potlačený, obava otca aj dcéry, že na neho môže matka prenášať pri kontakte vlastné intrapsychické konflikty bola reálna. Deti navzájom fungovali v súrodeneckej harmónii napriek vekovému rozdielu. Sestra bola pre brata jediným ventilom jeho traumatických zážitkov z G.. Obe deti sa navzájom vyrovnávali s vlastnými zložitými obsahmi ich života. Navrhovateľ mal jednoznačne kvalitnejšie osobnostné predpoklady pre výchovu. Bol zakotvený v harmonickom partnerskom vzťahu, emočne aj osobnostne stabilizovaný, bol pozitívnym vzorom pre deti do ich budúcnosti. Maloletý partnerku otca akceptoval ako rodiča, bola

mu oporou, istotou, venovala mu pri adaptácii na nové životné role maximum času a energie. Kolízny opatrovník vykonával v čase konania šetrenia v mieste bydliska matky na O.. K máju 2001 zistil, že tam od konca marca uvedeného roku nikto nebýval. Susedia navrhovateľa videli, ako v sobotu a nedeľu deťom nosieval jedlo. Pri ďalšom šetrení v septembri 2002 už bola zastihnutá aj odporkyňa, pričom bolo zistené, že byt je prerobený, čiastočne zariadený, udržiavaný v čistote. Navrhovateľ obýval 3-izbový byt v jeho vlastníctve, kde boli vytvorené nadštandardné podmienky pre život detí.

Nebolo preukázané, že by styk matky s maloletým W. bol výslovne zakázaný súdnym rozhodnutím, na ktorú skutočnosť otec opakovane poukazoval. Skutočnosť, že styk matky je časovo neobmedzený bola konštatovaná aj vo vyjadrení podpredsedníčky Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.02.2009 k ústavnej sťažnosti proti uzneseniu NS SR sp. zn. z 11.12.2007, ktorým bolo odmietnuté dovolanie odporkyne v konaní o rozvod jej manželstva, ktoré vyjadrenie súdu predložil právny zástupca odporkyne.

Popri konaní o rozvod manželstva na tunajšom súde pod sp. zn. prebiehalo aj konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom na čas do rozvodu, v ktorom súd najskôr predbežným opatrením zo dňa 05.04.2011, právoplatným dňa 26.10.2001 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. matke uložil odovzdať obe deti do starostlivosti otca do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s odôvodnením, že súd zistil nedostatky v starostlivosti matky o deti a taktiež jej prípravu na vycestovanie s deťmi do G., pričom otec mal vytvorené vhodné materiálne a bytové podmienky na to, aby mohol prevziať deti do svojej osobnej starostlivosti. Nakoľko matka rozhodnutie nerešpektovala, otec podal dňa 10.06.2002 pred orgánmi činnými v trestnom konaní trestné oznámenie z podozrenia z trestného činu marenia úradného rozhodnutia. Kde sa deti nachádzajú matka odmietala otcovi, ako aj úradom v uvedenom čase uviesť. Deti boli do starostlivosti otca odovzdané až 08.09.2002, kedy si ich zobral z parkoviska pred domom na O. ulici. Následne bol prerušený kontakt matky s deťmi. Potajomky, aby sa o tom nedozvedel otec, sa s ňou telefonicky spájala iba dcéra. Pokiaľ matka bola opakovane za deťmi v domácnosti otca, dal ju odviesť policajtmi. Matka sa teda domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd upravil jej styk s deťmi. Takéto predbežné opatrenie bolo aj za odporúčania kolízneho opatrovníka, ktorý poukázal na to, že matke neboli zrušené ani obmedzené rodičovské práva, nariadené dňa 30.04.2003 vo vzťahu k mal. W. s odôvodnením, že od 08.09.2002 sa styk matky so synom nerealizuje a rodičia sa na ňom nevedia dohodnúť. Nakoľko styk s dcérou sa realizoval sporadicky, tento súd ponechal vzhľadom na jej vek v tom čase (16 rokov) na báze dobrovoľnosti. Vo veci samej súd následne rozhodol rozsudkom č.k. -761 z 14.06.2005, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -78 zo dňa 25.11.2008, ktorým bol maloletý W. zverený do osobnej starostlivosti otca, pričom matka bola zaviazaná platiť na výživné W. sumou 1.800,- Sk mesačne a na výživu plnoletej dcéry W. sumou 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 08.09.2012. Styk matky s maloletým W. súd neupravil. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa v dôsledku prenesenia príslušnosti podľa § 177 ods. 2 veta prvá O.sp. konanie vo veci ďalej prebiehalo na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. a to až do meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní matky, keď pôvodne bolo jej odvolanie v konaní dňa 17.01.2006 odmietnuté, ktoré rozhodnutie bolo však zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. a vo veci bolo odvolacím súdom opätovne rozhodnuté 25.11.2008 rozsudkom sp. zn. . Dovolanie matky proti ostatne citovanému rozhodnutiu bolo odmietnuté Uznesením Najvyššieho súdu sp. zn.7Cdo 96/2011 zo dňa 17.08.2011. Hoci si v priebehu tohto konania uvádzala ako doručovaciu adresu adresu zamestnávateľa, uvádzala ako adresu svojho prechodného pobytu bez nahlásenia O. X v Z..

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -120 zo dňa 09.02.2004, právoplatným dňa 15.04.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -174 zo dňa 17.02.2005 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a to s poukazom na ustanovenie , keď oba súdy dospeli k záveru, že v danom prípade sú závažné dôvody na takéto rozhodnutie, keďže manželia od r. 1998 žili oddelene, neviedli spoločnú domácnosť, nehospodárili spolu a tiež vzhľadom na ich vzájomné vzťahy, keď prebieha viacero súdnych konaní /o rozvod manželstva, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, o vydanie predbežného opatrenia o odovzdanie detí matkou otcovi, o úprave styku matky s deťmi, o určenie výživného na manželku/ a bolo podaných vzájomne viacero trestných oznámení, keď nadovšetko takéto správanie je v rozpore so záujmom na zdravom vývoji detí. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu sa konštatuje, že za daného stavu by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov odporovalo dobrým mravom, nakoľko vzhľadom na uvedené by to bolo v rozpore so slušnosťou,

ohľaduplnosťou a vzájomným sa rešpektovaním sa manželov. Uvedené konanie bolo začaté na návrh navrhovateľa. Pod sp. zn. sa na tunajšom súde na návrh odporkyne vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V oboch konaniach si odporkyňa ako adresu prechodného nenahláseného bydliska uvádza rovnako O. X v Z..

Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. vo veci navrhovateľa Bytové družstvo Petržalka proti obom účastníkom konania súd zistil, že prenajímateľ dňa 22.09.2004 pristúpil k podaniu výpovede pre nezaplatenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, s konkrétnou výškou nedoplatku k 31.08.2004 vo výške 24.266,- Sk za plnenia poskytované s užívaním bytu a poplatok z omeškania vo výške 10.068,- Sk. Navrhovateľ výpoveď prevzal osobne dňa 05.04.2005. Odporkyni mala byť doručená uložením na pošte dňom 07.10.2004. Navrhovateľ, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie nariadené vo veci na 21.03.2006 na adrese N. X, . Z. sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil z pracovných dôvodov a súdu oznámil, že podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa by malo prísť k mimosúdnej dohode z dôvodu, že istina dlžnej sumy bola v celosti vyplatená. Na ďalšie pojednávanie sa napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil a zásielka na pojednávanie nariadené na 05.10.2006 na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia, sa súdu vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Odporkyňa súdne zásielky preberala na adrese O. X. Návrh bol zamietnutý z dôvodu, že jej výpoveď z nájmu bytu nebola doručená zákonným spôsobom, keď preukázala, že sa v čase jej doručovania v mieste bydliska nezdržovala, keďže bola zamestnávateľom vyslaná do zahraničia za účelom vybavenia firemných záležitostí.

Následne bol pod sp. zn. medzi tými istými účastníkmi vedený spor o zaplatenie 61.112,- Sk s príslušenstvom za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu za obdobie od 01.12.2003 do 31.07.2005. Na pojednávaní konanom dňa 07.11.2006, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, keď doručenie pojednávania nemala vykázané navrhovateľ (v procesnom postavení odporcu 2/) uviedol, že v predmetnom byte nebýva od r. 1997, v septembri 2006 bol právoplatne rozvedený, BSM majú zrušené. Deklaroval, že nemá žiaden právny vzťah k predmetnému bytu a nie je ochotný nič zaplatiť. Žalovanú istinu nezaplatil a zrejme ju zaplatila odporkyňa. Nevie, ako má vystúpiť z družstva. Dňa 22.09.2004 mu bola doručená výpoveď z nájmu bytu, s výpoveďou súhlasí, nevie, či je v právnom vzťahu k navrhovateľovi. Komunikoval s ním prostredníctvom právnika, ktorý mu poskytol informáciu, že žalovaná istina aj s poplatkom je uhradená. Nakoľko k 31.03.2006 neboli na účte k predmetnému bytu žiadne nedoplatky, navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu a konanie bolo uznesením zo dňa 17.04.2008 zastavené. V tomto konaní bol odporkyni rozhodnutím Centra pre bezplatnú pomoc sp zn. XN XXX/XX z.o dňa 24.05.2007 priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a bola jej určená advokátka. V odôvodení citovaného uznesenia sa okrem iného uvádza, že uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.01.2003, č.k. -46 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým zaviazal navrhovateľa predbežne platiť výživné v sume 3.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.02.2002. Čestným prehlásením z 24.05.2007, podpísaným pred pracovníčkou centra odporkyňa prehlásila, že manžel jej v danej dobe „na výživu žiadnym spôsobom neprispieva a vzhľadom na jeho postoj a morálny profil, vlastnosti a charakter nie je ani predpoklad, že by jej niečo, hocičo dobrovoľne mal záujem poskytnúť. Od vyhlásenia právoplatnosti predbežné opatrenia vo veci výživného na manželku jej neplatil žiadne výživné“. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že navrhovateľka deťom od mája 2007 poukazovala na výživu sumu 50,- Sk.

Po rozvode manželstva sa účastníci na ďalšom nájme bytu výslovne nedohodli. Súd má za to, že medzi účastníkmi nedošlo napriek výslovnému prejavu navrhovateľa na pojednávaní vo veci 07.11.2006 ku konkludentnej dohode, čím argumentoval právny zástupca odporkyne, keď účastníci sa v tejto súvislosti ani len individuálne nedostavili priamo k prenajímateľovi za účelom usporiadania svojich spoločných vzťahov k bytovému družstvu v zmysle jeho stanov, čo by bolo možné považovať za prípadné relevantné konkludentné konanie.

Bytové družstvo Petržalka vo svojom podaní zo dňa 10.05.2010 odporučilo vo veci rozhodnúť podľa ust. a prihliadnuť pritom na záujmy maloletých detí. Následným telefonickým dopytom súd zistil, že k 28.05.2010 bolo nájomné ako aj zálohy za služby spojené s užívaním bytu od r. 2006 uhrádzané, pričom splatné nedoplatky z vyúčtovaní boli k uvedenému dátumu rovnako uhradené.

Z dotazníka Bytového družstva Petržalka na prihlásenie zmeny počtu osôb pre vlastníka/nájomcu bytu zo dňa 18.10.2005 vyplýva, že k 01.10.2005 bol maloletý W. evidovaný ako osoba spolubývajúca v byte č. XX na O. popri matke R.. M. N.. Prípisom Bytového družstva Petržalka zo dňa 21.03.2006 bolo potvrdené, že na účte bytu p. R.. M. N., O. X, Z. neboli k 21.03.2006 žiadne nedoplatky. Zmenu počtu osôb vzal prenajímateľ na vedomie až prípisom zo dňa 20.01.2011 a to na základe čestného prehlásenia odporkyne zo dňa 13.01.2011, ktorá skutočnosť bola následne zohľadnená v predpise mesačných preddavkov, platnom od 01.01.2011, ktoré boli stanovené na sumu 201,24 eur. K 08.02.2011 a k 01.12.2011 boli vydané aktualizované potvrdenia prenajímateľa o tom, že odporkyňa má zaplatené za predchádzajúcich 6 po sebe nasledujúcich mesiacov nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške určenej za toto obdobie.

Ročné vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu na O. za r. 2005 až 2010, ktoré boli zasielané doporučenou zásielkou, prevzala v r. 2005 až 2008 osobne odporkyňa na uvedenej adrese a v r. 2009 až 2011 jej splnomocnenec (podľa podpisu pravdepodobne p. I.).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že byt na O. nadobudli s odporkyňou za trvania ich manželstva a to v r. 1991 výmenou za trojizbový byt na O., ktorý im bol pridelený asi v r. 1985. Spoločne byt užívali do r. 1998, kedy sa po predchádzajúcich rozporoch a konfliktoch, ktoré vyvolávala zväčša odporkyňa, a ktoré veľmi zle vplývali na deti, odsťahoval zo spoločnej domácnosti a podal návrh na rozvod. Obe deti boli zverené navrhovateľovi a to najskôr na predbežné opatrenie. Na čas po rozvode mu bol zverený syn, keďže dcéra bola v čase rozhodovania súdu už plnoletá. Obe deti žili v spoločnej domácnosti s otcom. Dcéra študuje na vysokej škole v Z. Z., kde sa zdržuje počas týždňa. V priebehu konania začala bývať sama v byte na X. ulici. W. syn navštevuje od 6. ročníka základnú školu v Bratislave. Konkrétnu adresu školy navrhovateľ odmietol kvôli odporkyni uviesť z obavy jeho opätovného únosu, avšak ide o školu v II. bratislavskom obvode. Z bytu na O. syn definitívne odišiel v r. 2002, keď po neho bola dcérka. Potom bol u otca a do 5. triedy navštevoval školu v M.. Na Petržalku nemá vlastne žiadne väzby. Odchádzal totiž odtiaľ ešte keď nevedel rozprávať. Vo veku 2 rokov ho matka vzala do G. a teda v B. ani nemal ako sociálne väzby získať. Matka mu v tom čase nedovolila kontaktovať sa s ostatnými deťmi ani s otcom. Nevychádzal vlastne ani z bytu. V prípade, ak by súd vyhovel jeho návrhu plánuje byt prenechať maloletému W.. Nevylúčil, že by sa tam presťahovali, keďže byt na T., ktorý s rodinou užíva je omnoho starší ako byt na O. a mnohé veci im tam už nevyhovujú a preto ho chce predať. Bytu na O. sa po odchode z neho nevzdal a ani sa ho nechcel vzdať. V neskorších vyjadreniach uviedol, že sa o byt v čase, kedy bolo vedené konanie o zaplatenie dlhu na nájomnom a službách zaujímal a informoval sa, v akom je to stave. Po jeho odchode odporkyňa vymenila na byte zámky a tak mal za to, že náklady spojené s užívaním mala hradiť sama, keďže byt zostala užívať. Sám hradil všetky náklady spojené s užívaním bytu ešte asi pol roka po jeho opustení v r. 1998. V čase odchodu nevlastnil žiadny iný byt a prespával u svojich rodičov a kamarátov. Neskôr mu rodičia darovali byt na N., za čo im zabezpečil menší v blízkosti na Mesačnej, aby sa o nich mohol starať, keďže obaja sú po mozgovej príhode a sú odkázaní na jeho starostlivosť. Byt na N. najskôr previedol v podiele 9/10 na svoju súčasnú manželku a v podiele 1/10 na dcéru. V súčasnosti vlastní celý byt jeho druhá manželka. Od r. 2002, od kedy sú deti fakticky v jeho starostlivosti, si odporkyňa neplní svoju vyživovaciu povinnosť, za čo je aj trestne stíhaná. Dcéra s matkou odmieta komunikovať, pričom záujem o komunikáciu nemá ani odporkyňa. Z rozvodového spisu vyplýva, že mala zakázaný aj styk s deťmi na základe znaleckého posudku, pričom rozhodnutie o styku nebolo ani súčasťou rozhodnutia o rozvode. S deťmi sa mohla stretávať výlučne za prítomnosti terapeuta, o čo však nikdy nepožiadala. Z bytu na O. pravdepodobne odišla, keď ani susedia nevedeli uviesť, či sa tam zdržuje. Po jeho odchode v čase, kedy byt ešte užívala, neplatila riadne nájomné a náklady za služby spojené s užívaním bytu a sám sa musel zúčastniť viacerých konaní ohľadom nedoplatkov. Z bytu bola dokonca deložovaná, avšak pravdepodobne nedoplatky uhradila a ak je nájomné uhrádzané, platí ho odporkyňa. Sám tieto poplatky neplatí a z bytové družstva nebol kontaktovaný, že by tam bol akýkoľvek problém. Predmetným sporom chcel zabezpečiť najmä budúcnosť detí. To, že odporkyňa užíva 4-izbový byt, ktorý bol kompletne zrekonštruovaný zo spoločných príjmov z podnikania a kompletne zariadený považuje za krajne nemorálne vzhľadom na jej predchádzajúce správanie a postoj, vyplývajúci z konania o rozvod, na ktoré poukázal. Odporkyňa mu deti fakticky uniesla do G. a pomáhal mu ich nájsť Interpol.

Na preukázanie skutočnosti, že v r. 1999 až 2000 prispieval na nájomné a náklady spojené s užívaním bytu do spisu založil fotokópie poštových poukážok, preukazujúcich v uvedených rokoch poukazovanie

mesačných platieb vo výške 10.000,- Sk na meno odporkyne. Ďalej predložil viacero faktúr z uvedeného obdobia vzťahujúcich sa k energiám, resp. k telefónu. Nevyplývala však z nich aj úhrada týchto platieb.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že od r. 1983 bola členkou bytového družstva a ako členke jej bol aj pridelený byt na O. ul. v Z., ktorý neskôr za trvania manželstva s navrhovateľom vymenili za väčší byt, pretože chceli ďalšie dieťa. V byte na O. býva nepretržite od r. 1992, s výnimkou r. 2001-2002, kedy sa s deťmi istý čas zdržovali v zahraničí, čo odôvodnila chronickým kožným ochorením dcéry, synovým sklonom k alergii a jej alergiou a astmou. Vracali sa ale pravidelne späť, najmä na preskúšanie dcére. K 01.09.2002 sa vrátili definitívne, keďže v tom období dcéra nastupovala na strednú školu. Byt na X., kde má zrušený trvalý pobyt, prepísala na dcéru. Na byt na O. je plne odkázaná. Nemá kde inde bývať. V r. 2003 - 2005 ho postupne prerobila na bezbariérový, nakoľko má zo zdravotných dôvodov obmedzený pohyb. Pre ukončenie spolužitia s navrhovateľom boli dramatické dôvody. Vzťahy medzi účastníkmi a v tom čase ešte len družkou navrhovateľa (p. W.) boli neštandardné. Vystupovali voči nej agresívne a v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť za dramatických okolností. 26.09.1998. K výmene zámkov pristúpila až vtedy, čo jej z bytu zmizol občiansky preukaz a neskôr doklady od vozidla. Po tom, čo navrhovateľ byt opustil, prestal sa oň zaujímať. V podstate sa ho pri svojom odchode vzdal a nechcel s ním mať nič spoločné, čo potvrdil aj následne svojim konaním vo vzťahu k bytovému družstvu a vyjadreniami v súdnych konaniach, ktoré iniciovalo. Okrem obdobia od októbra 1998 do júna 1999 jej nezasielal žiadne peniaze a aj platby v uvedenom čase neboli určené na prevádzku bytu, ale na výživu detí. Neskôr jej už žiadne peniaze poskytovať nechcel. Keďže jej hlavný príjem pôvodne vyplýval z práce pre ich spoločnú firmu, z ktorej bola v r. 1999 nútená odísť, dostala sa do stavu núdze a finančnej tiesne. V r. 2004 sa obrátila na navrhovateľa s prosbou o pomoc s tým, že nevládze uhrádzať platby za byt na O.. Pomoc jej sľúbil, ale následne sa dozvedela, že úhrady neboli vykonávané a bola im daná výpoveď z nájmu, ktorú navrhovateľ prevzal v apríli, ale zostal nečinný. O výpovedi sa ona dozvedela až na jeseň r. 2005. Keďže jej hrozilo, že zostane na ulici a skončí ako bezdomovec, podarilo sa jej úhradou celej dlžnej sumy výpoveď zvrátiť. Všetky dlhy súvisiace s bytom, vrátane penále uhradila ona a ďalej uhrádza všetky náklady spojené s jeho užívaním. Syn bol prihlásený v evidenčnom liste k bytu až do začiatku r. 2011, hoci si ho navrhovateľ vzal 08.09.2002 a teda k tomuto miestu nemá vytvorené žiadne väzby. Syna odhlásila kvôli úprave nájomného z finančných dôvodov, ale až potom, čo sa uistila, že v prípade, ak by jej čokoľvek stalo, členský podiel zdedí syn. Bytové družstvo komunikuje ohľadom bytu výlučne s ňou a výlučne ju kontaktuje vo vzťahu k úhradám nájomného a služieb a prípadných súdnych konaní. Na byt je v plnom rozsahu odkázaná. Rodinný dom v M. K. bol postavený na prelome 19. a 20. storočia z kameňa a nepálenej tehly, bez vodovou a kanalizácie so studňou s rumpálom vzdialenou cca 500-600 m od domu. Kúri sa tam na pevné palivo v kachliach. Ide o nehnuteľnosť nevhodnú na trvalé bývanie, nachádzajúcu sa na N., kde je možné sa maximálne rekreovať. V blízkosti sa nenachádza ani autobusová zastávka a nie je tam potrebná infraštruktúra. Do najbližšieho mesta X. je to cca 30 km, čím je značne sťažená dostupnosť prípadnej lekárskej starostlivosti, na ktorú je odkázaná. Navyše s nehnuteľnosťou nemôže disponovať, keďže je zaťažená 3 ťarchami - v prospech záložného veriteľa a ďalšími dvomi exekučnými záložnými právami. Jej rodičovské práva k synovi obmedzené neboli. Dôvody, pre ktoré sa od r. 2003 nestretávajú sú výlučne na strane otca. Na O. bol naposledy vo veku asi 5.5 roka.

Na preukázanie toho, že si vyživovaciu povinnosť voči deťom plnila súdu predložila poštové poukážky

Uznesením Krajského súdu č.k. -95 zo dňa 29.03.2011 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -30 zo dňa 13.01.2011, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bola zaviazaná prispievať na výživu dcére sumou 1,66 eur a to tak, že odporkyňa je zaviazaná prispievať na výživu plnoletej dcéry v sume 30 % zo sumy životného minima s odôvodnením, že odporkyňa v procesnom postavení navrhovateľ osvedčila svoje majetkové pomery, z ktorých vyplýva, že sa nachádza v stave hmotnej núdze a pre svoj zdravotný stav nie je spôsobilá byť zárobkovo činná, pričom jej príjmy nepostačujú ani na uspokojenie základných životných potrieb.

Svedkyňa W. N., plnoletá dcéra účastníkov vo svojej výpovedi uviedla, že otcovmu odchodu predchádzali hrozné konflikty. Nebolo proste možné, aby rodičia spolu fungovali. Mala vtedy 11 až 12 rokov, pričom si neuvedomovala, kto tie strašné hádky vyvolával. V byte na O. bývali neskôr s mamou a bratom až do jej 14 rokov. V r. 2001 odtiaľ odchádzali do G.. Mama pred odchodom byt vypratala. V G. boli asi 2,5 roka a vracali sa, keď matka chcela opustiť svojho tureckého priateľa. Spolu prišli na Slovensko

so známym matky, ktorému ich dala na starosť a odišli do M. K., kde ju mali počkať, kým ona šla do L. za jej novým priateľom. Vtedy oslovila otca, že s bratom chcú ísť k nemu, pretože sa to s mamou nedalo vydržať, keďže mávala často psychické hysterické záchvaty. Po návrate matky z L. sa istý čas vôbec nestretávali. Kde bývala s určitosťou uviesť nevedela, ale zrejme šla na O.. Po odchode matku nevyhľadávala a nevedela uviesť akým spôsobom a kde žije. Nehnuteľnosť v M. K., kde bola naposledy po ich návrate z G., označila za bežný dom na lazoch. Išlo o obývateľnú chalupu, kam chodievali na víkendy. Bola tam elektrina, suché WC na dvore a po pitnú vodu bolo treba chodiť do studne. Vzťahy otca s jeho súčasnou manželkou sú úplne odlišné (než jeho vzťah s matkou) a v čase podania výpovede nemala pocit, že by sa schyľovalo k odchodu otca z bytu na N..

Z odborného lekárskeho vyjadrenia zo dňa 03.12.1998, podaného na základe žiadosti Obvodného oddelenia policajného zboru v B. Z. vyplýva, že odporkyňa bola v dňoch 06.09. až 15.11.1998 liečená so zlomeninou 4. prsta ľavej ruky, následkom čoho mala sadru a neskôr bandáž na ľavej ruke. V súvislosti s týmto zranením podala trestné oznámenie na K. W. za ublíženie na zdraví. Z výpisu zo zdravotnej karty odporkyne zo dňa 10.09.1998 vyplýva záznam z uvedeného dňa z vyšetrenia odporkyne, ktorá sa s diagnózou zlomeniny prsta so sadrovou dlahou dostavila na lekárske vyšetrenie s modrinami a udala, že ju v noci predchádzajúce dňa napadol manžel. 26.09.1998 odporkyňa opätovne podala na manžela oznámenie za to, že ju v popoludňajších hodinách fyzicky napadol v ich byte a tak, že ju schmatol a hodil o kuchynský drez. Po následnej hádke ju odsotila tresol do krku a chrbta a odhodil na gauč. Potom ju v kuchyni udrel po tvári. Po incidente odporkyňa zavolala hliadku polície. Hoci bola pri hádke aj dcéra, navrhovateľ všetko poprel. Bezprostredne bolo na dožiadanie polície vypracované lekárske vyjadrenie k zraneniu odporkyne, pričom išlo o pohmoždeniny a podliatiny v oblasti krku a početné drobné podliatiny na pravej hornej končatine, nad pravým prsníkom a pravej sedacej časti. Zranenie zodpovedalo údajom oznámeným ošetrovanou osobou.

Odporkyňa na preukázanie skutočnosti, že sústavne obýva predmetný byt, súdu predložila viacero čestných vyhlásení ľudí bývajúcich v susedstve. Nakoľko súd tieto prehlásenia bez osvedčenia podpisov nemohol použiť v konaní ako relevantné dôkazné prostriedky, vypočul v tejto súvislosti v konaní viacero účastníkmi označených svedkov. Hoci z ich výpovedí vyplynulo, že na žiadosť odporkyne podpisovali ňou vopred pripravené formuláre, pričom si mali možnosť vybrať z troch rôznych znení, táto skutočnosť vzhľadom na ich priame vypočutie v konaní po poučení podľa nemal vplyv na hodnotenie ich výpovedí.

Svedok W. X. vo svojej výpovedi uviedol, že nevie posúdiť, že odporkyňa v byte býva sústavne, lebo odkedy sa nasťahovali ju videl iba vchádzať do vchodu maximálne 5 krát. M. R.. O. N. si vôbec nepamätal navrhovateľa. Odporkyňu poznal zo susedstva, pričom ju stretáva asi raz do mesiaca, napr. keď ide vysypať smeti, alebo pri odchode do práce, kedy ju vídava na parkovisku. Svedkyňa B.. F. T. uviedla, že sporadicky vo výťahu stretáva odporkyňu, avšak navrhovateľa vôbec. V mesiaci september 2011 sa jej na to, kde bývajú N. dopytovala polícia, keďže ich byt ako jediný v paneláku nemá vizitku na dverách. Svedkyňa O. Z. odporkyňu registruje iba posledné dva roky, odkedy je na materskej dovolenke. Stretávajú sa sporadicky vo výťahu. K odporkyni priraďuje nejakého pána so psom, keďže ich niekoľko krát videla spolu, s ktorým komunikuje častejšie pri prechádzkach so psom. Svedok W. O. uviedol, že na O. býva od decembra 2007, ale odporkyňu registruje asi 1,5 roka, odkedy zostal doma s dieťaťom. Stretávali sa bežne pred vchodom alebo vo vchode. Od marca 2010 do marca 2011 ju registroval možno každé dva až tri dni. Svedok O. G., ktorý býva na O. od r. 1981 uviedol, že N. sa tam nasťahovali podstatne neskôr. Navrhovateľa už ale v dome zhruba desať rokov nevidel. Odporkyňu v dome stretáva minimálne raz za mesiac vo vchode, alebo keď venčia psa s pánom, ktorý tam tiež už niekoľko rokov býva. Tiež si spomenul, že asi v r. 2010 odporkyňa vystúpila na domovej schôdzi a porovnávala ich náklady s nákladmi v okolitých domoch. Svedkyňa R.. Z., ktorá v dome býva rovnako od r. 1981 po rozvode účastníkov vídavala odporkyňu cestou z práce a do práce, z čoho usudzovala, že v byte zostala bývať ona. Tiež si všimla, že byt vetrá. Vídavať ju zhruba raz za mesiac. Svedok X. W. uviedol, že ho doma navštívila odporkyňa a požiadala ho o podpísanie čestného vyhlásenia, že ona býva v byte, keď tvrdila, že muž tam už dlhšie nebýva. Skutočne ho dlhšiu dobu nevidel a tak nemal problém podpísať takého vyhlásenie. Vídaval ju v tom čase možno raz za týždeň, najčastejšie pri venčení psa. Svedok N. Y. uviedol, že odporkyňu, s ktorou sa stretáva možno 2 až 3 krát do mesiaca, pozná lepšie než navrhovateľa, ktorého už dlhšiu dobu nevidel. Svedkyňa O. K. vo svojej výpovedi uviedla, že odporkyňu pozná veľmi málo, iba čo sa stretli občas, možno 2 x do mesiaca na chodbe alebo pri výťahu.

Svedkyňa R.. W. B., obývajúca byt v bezprostrednom susedstve predmetného bytu, ktorá v minulosti pracovala v spoločnosti navrhovateľa, vo svojej výpovedi uviedla, že už 7 rokov pracuje v zahraniční a to dvoj až trojtýždenných turnusoch, pričom rovnaké obdobie následne trávi na Slovensku. V čase, kedy pracovala u navrhovateľa boli už účastníci asi rozvedení, pričom v byte zostala bývať odporkyňa. Oficiálne sa neodsťahovala, keďže v takom prípade by ako zástupkyňa vlastníkov dostala informáciu z bytového družstva. Vie ale, že navrhovateľ sa odsťahoval. Momentálne v byte býva odporkyňa. Ako často ju registruje nevedela uviesť, ale z bytu počuje pohyb, tak vie, že je obývaný a užívaný a to po celý čas, čo je v L.. Predtým, ako tam začala pracovať bolo isté obdobie, kedy v byte nikto nebýval. Mysleli si, že sa odsťahovali, pretože sa sťahoval aj nejaký nábytok. Nevie však uviesť za akého dôvodu a ani na ako dlho, pretože vzťahy s p. N. nemajú bližšie, v zásade sa iba pozdravia, keď sa strenú napr. pri výťahu, v bráne, alebo keď vychádzajú z bytu. N. majú vo vchode označenú schránku hneď vedľa ich, ktorá je označená menom N.. Že by mala odporkyňa zjavné fyzické problémy si nevšimla, ale povedala jej, že má zlý zdravotný stav a že jej hrozí, že zostane na vozíku. V byte registrovala aj muža so psíkom. Chodievali ho venčiť a stretávali sa napr. pri výťahu. Či tam ale prespával uviesť nevedela. Odporkyňa sa určite zúčastnila aj na posledných schôdzach ohľadom zatepľovania a farby domu.

Z výpovede svedka R.. J. I., nar. v r. XXXX súd zistil, že s odporkyňou je v kolegiálnom a kamarátskom vzťahu. Nejde o užší vzťah, keďže má snúbenicu. Odporkyňu pozná asi od r. 1988, kedy ho doučovala nemčinu a poznala sa s jeho rodičmi. Od r. 2003 je jeho zamestnankyňou a od tohto času vie aj potvrdiť, že býva v byte na O.. Hlavne od r. 2007, kedy nemohla ani chodiť a výrazne sa jej zhoršil zdravotný stav, jej pomáhal s nákupmi a v prípade potreby ju sprevádzal do zdravotníckych zariadení, kam ju aj odviezol. Hoci je momentálne práceneschopná, požiadala ho, či by si nemohla nechať doručovať poštu na adresu jeho firmy, keďže zo schránky na O., ktorá je navyše poškodená, jej mizla pošta. Schránky sú v spoločných priestoroch a tým pádom prístupné. Odporkyňu na O. navštevuje často. Predtým, ako bola PN ju ako svoju zamestnankyňu privážal alebo odvážal k odletu lietadla aj v nočných hodinách, keďže prevádzkuje cestovnú kanceláriu. Do bytu odporkyne vodil svojho psa a to na lekárske odporučenie, keďže jej pomáhal s chôdzou a súčasne bol použitý na canisterapiu. Psa spolu venčili 5 až 6 krát. Keďže vzhľadom na svoj zdravotný stav nebola odporkyňa nebola schopná zabezpečiť psovi dostatok pohybu, chodil ho venčiť aj sám. Psa tam nenechával cez noc, vždy ho iba odviezol a priviezol. Odporkyňa si od neho požičala peniaze na vyrovnanie nedoplatkov na nájomnom a asi aj živobytie, keďže ju navrhovateľ dostal do stavu hmotnej núdze a tiež na financovanie právnych služieb v početných sporoch. Výška pôžičky cez 800.000,- Sk zodpovedala hodnote nehnuteľnosti v okrese X. na základe znaleckého posudku. Dohodli sa, že odporkyňa peniaze vráti, až bude mať. Vzhľadom na rast cien nehnuteľností nemal obavu z toho, že by mu peniaze dlhšie nevracala. Deti účastníkov v zastúpení navrhovateľom napadli zmluvu o záložnom práve k uvedenej nehnuteľnosti. Ide o rodinný dom so studňou a elektrinou. Je v kopci a tak tam nie je verený vodovod a je tiež veľmi ťažko dostupný, keďže tam vedie iba poľná cesta. Je ale obývateľná celoročne, keďže sa tam dá kúriť. Sú tam kachle na drevo.

Na LV č. XXX pre k.ú. M. K., obec M. K., okres X. je zapísané vlastnícke právo odporkyne k domu súp. č. XXX, ktoré nadobudla titulom darovania vkladom do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX. Na nehnuteľnosti viaznu tieto ťarchy: záložné právo na zabezpečenie pohľadávky v prospech záložného veriteľa R.. J. I. zriadené pod V XXX/XXXX a exekučné záložné právo predajom nehnuteľnosti zapísané dňa 29.06.2007 na vymoženie pohľadávky na výživnom na mal. W. Z vyjadrenia starostu obce M. zo dňa 04.11.2011 vyplynulo, že nehnuteľnosť vo vlastníctve odporkyne sa nachádza v nadmorskej výške cca 800 m na odľahlom mieste obce (na samote), bez prístupovej komunikácie. Do objektu je prístup cez poľnohospodársky využívané plochy, ťažko dostupný. Prístup k objektu nie je možné v zimných mesiacoch udržiavať v stave, ktorý by umožňoval bezproblémový prístup k nemu a už vôbec nie prístup motorovým vozidlom. Obecný vodovod s pitnou vodou k objektu nevedie. V celej obci a ani v okolí sa nenachádza kanalizácia. Objekt je schátralý v značne dezolátnom stave. Stavba pochádza približne z 19. storočia. Najbližšie zdravotné strediská sú vzdialené cca 20 km. Dostupnosť lekárskej starostlivosti je sťažená, keďže ide o objekt situovaný na Y.. V blízkosti objektu sa nenachádza ani zastávka autobusu, keďže tam nie je možný prístup.

Z potvrdenia W.. Z., všeobecnej lekársky pre dospelých zo dňa 30.12.2009 bolo zistené, že ochorenie odporkyne vyžaduje dlhodobú liečbu, je spojené s obmedzením fyzickej aktivity a mobility, potrebuje fyzické a psychické šetrenie a jej stav vyžaduje pomoc inej osoby (prevoz na vyšetrenia, nákupy, upratovanie, atď). Prognóza stavu a výkonnosti závisí od základného somatického nálezu. Pri zhoršenom stave je výrazne zhoršená sebestačnosť s následnou potrebou pomoci od druhých. Keďže

celková výkonnosť a somatický nález sú výrazne zhoršované vplyvom vonkajších stresových momentov, pokiaľ tieto nebudú odstránené nemožno prognózu hodnotiť ako priaznivú, konformita kľudového prostredia je nutná. Vzhľadom na prognózu a indikáciu konformity kľudového prostredia v súvislosti s jej zdravotným stavom - za účelmi inými ako zdravotnými - lekárka v danom čase neodporučila presuny odporkyne (vrátane napr. zúčastňovania sa na súde a ani za tým účelom cestovať, ani mimo Bratislavu).

Rozhodnutím sociálnej poisťovne zo dňa 14.12.2009 bol odporkyni od 05.03.2009 priznaný invalidný dôchodok vo výške 134,80 eur a od 01.01.2010 vo výške 139 eur, pričom odporkyňa bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Potvrdením zo dňa 02.06.2005 bez overenia podpisu J. I., nar. v r. XXXX (nejde o osobu totožnú s vypočúvaným svedkom) menovaný potvrdil, že 02.06.2005 prevzal od odporkyne sumu 58.698,50 Sk, ktorá suma plne pokrýva všetky náklady spojené s vykonanou rekonštrukciou bytu na O. ulici č. X v Z. na bezbariérovú úpravu - vrátane demontáže, spotrebovaného materiálu, montáže a celkových prác vykonaných v súvislosti s úpravou obývacích priestorov bytu na bezbariérové. Zaplatením tejto sumy menovaný považuje všetky podĺžnosti odporkyne voči nemu, týkajúce sa vykonaných úprav jej bytu za vyrovnané.

Na preukázanie skutočnosti, že byt mal byť upravený na bezbariérový odporkyňa do spisu založila množstvo dokladov, preukazujúcich nákup stavebného materiálu a doplnkov v r. 1999, 2004 a 2005.

Voči odporkyni je pod sp. zn. 867/06 na Okresnom súde Bratislava II vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , a to za obdobie od júna 2005 do apríla 2006, v súvislosti s ktorým bol už dňa 30.06.2006 vydaný príkaz na zatknutie odporkyne.

Zo správy OR PZ v Bratislave II súd zistil, že ich oddelenie vykonávalo previerku menovanej na adrese X. X v Z. v r. 2006 s tým, že zistili, že na uvedenej adrese nebýva už cca 15 rokov, ktorú skutočnosť potvrdili obyvatelia obytného domu, ktorí menovanú poznali a v r. 2009 taktiež s negatívnym výsledkom. Miesto pobytu k podaniu správy, t.j. K 08.03.2011 im nebolo známe, pričom po odporkyni bolo vyhlásené pátranie z dôvodu príkazu na zatknutie, ktoré dňa 14.12.2010 pod č. vydal Okresný súd Bratislava II.

OR PZ v Bratislave V, Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava Petržalka-juh na opakovanú žiadosť súdu, aby oznámili, či vykonávali v r. 2007 až 2010 previerky pobytu menovanej na adrese O. so žiadosťou o aktuálne preverenie pobytu súdu oznámilo, že sa telefonicky skontaktovali s odporkyňou (na telefónne číslo pevnej linky), ktorá uviedla, že na uvedenej adrese býva už od novembra 1991. Iné skutočnosti zistené neboli. Od r. 2007 do r. 2010 neevidovali žiadnu žiadosť o zistenie pobytu odporkyne.

Zo zápisníc o výsluchu poškodených zo dňa 02.02.2011 v trestnej veci obvinenej odporkyne, stíhanej pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , podaných na OR PZ, Odbor kriminálnej polície Bratislava II pod ČVS: T.-XXX/X-OVK-BX-XXXX vyplýva, že tak navrhovateľ, ako aj dcéra účastníkov k uvedenému dátumu mali informácie, že odporkyňa býva stále na O. X v Z., ale nevychádza z bytu, resp. nikomu neotvára a psa jej chodí venčiť priateľ.

Odporkyňa súdu predložila poštové poukážky preukázujúce poukazovanie na výživu každého z detí v období do r. 2011 sumu 50,- Sk, resp. 1,66 eur a od uvedeného času do r. 2012 sumou 25,38 eur, t.j. minimálnym zákonným výživným. Väčšina týchto platieb sa vrátila odosielateľke ako neprevzatá.

Vychádzajúc z LV č. XXXX pre katastrálne územie L., obec Z. - m.č. L., okres Z. II zo dňa 31.10.2001 v r. 1998 nadobudol navrhovateľ na základe darovacej zmluvy byt č. XX na X. p.oschodí na N. ulici č. X . v Z.. Pod V XXXX zo dňa 17.12.2002 bola zavkladovaná zmena vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, keď spoluvlastnícky podiel k nej o veľkosti 9/10 nadobudla na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15.04.2002 v tom čase K. W., rod. E., ktorá neskôr uzavrela manželstvo s navrhovateľom. Zvyšný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 navrhovateľ darovacou zmluvou zo dňa 06.02.2009 podľa V XXXX zo dňa 16.03.2009 previedol na dcéru W. N., ktorá následne Darovacou zmluvou podľa rozhodnutia č. V-XXXXX/XX zo dňa 18.01.2010 svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti previedla už na K. N., rod. E., čím sa menovaná stala výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti.

Navrhovateľ má evidovaný trvalý pobyt na H. ulici č. XX v B.. Podľa výpisov z LV č. XXXX a XXXX pre katastrálne územie B. ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve V.. V. B., ktorú nadobudla darovaním podľa rozhodnutia V XXXX/XX zo dňa 24.01.2007 s uvedenou adresou trvalého pobytu na X. XX, na ktorej adrese si udával trvalý pobyt V.. B., ktorý pôvodne navrhovateľa podľa jeho tvrdenia bezodplatne ako právnik zastupoval pri podaní návrhu, avšak uznesením tunajšieho súdu č.k. -52 zo 17.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -61 zo dňa 31.08.2010 nebol pripustený ako zástupca navrhovateľa podľa

Z LV č. XXXX pre katastrálne územie I., obec Z. -mestská časť L., okres Z. II súd zistil, že plnoletá dcéra účastníkov konania je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na X. p. bytového domu na X. X. v Z., ktorý nadobudla kúpou pod O. zo dňa 05.02.1999. Vo vzťahu k tomuto bytu sa odporkyňa listom zo dňa 29.10.2010 adresovaným dcére podľa jeho označenia domáhala vrátenia daru, resp. vyslovila zrušenie darovania zo dňa 02.03.1994, ktorým na dcéru previedla práva k bytu a to z dôvodu, že dcéru za dlhé roky svojej choroby každý mesiac žiada o pomoc, listom zo dňa 30.10.2009 ju požiadala o pomoc, osobnú návštevu a asistenciu a sprostredkovanie stretnutia so synom, na čo nereagovala, čo matka považovala za porušenie dobrých mravov.

Z LV č. XXXX pre katastrálne územie L., Z. -mestská časť L., okres Z. II vyplýva, že rodičia navrhovateľa nadobudli kúpou podľa rozhodnutia V XXXX/XX zo dňa 31.08.1998 byt č. XX na X. p. bytového domu na W. ul. č. X . v Z..

Podľa (ďalej len ) ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

Podľa pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľ.

Podľa ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

V uvedených ustanoveniach zákon nedáva súdu záväzný návod, ako a ktoré konkrétne hľadiská má vziať na zreteľ pri rozhodovaní o budúcom nájme. Tým, že mu ukladá, aby vzal na zreteľ predovšetkým záujem maloletých detí (ktorý sa však nemusí vždy nutne vo výroku rozsudku prejaviť tak, že ďalším nájomcom bytu bude určený ten z manželov, ktorý žije v spoločnej domácnosti so svojimi deťmi) a stanovisko prenajímateľa, nezbavuje ho povinnosti zistiť a následne vyhodnotiť celý komplex okolností relevantných pre rozhodnutie o ďalšom nájme (sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu účastníkov a ich skutočné bytové záujmy a oprávnené potreby, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu a ako si plnili povinnosti nájomcu, do akej miery sú v čase rozhodovania odkázaní na uspokojovanie bytových potrieb v byte, aké sú predpoklady kľudného a usporiadaného užívania tým - ktorým účastníkom ako možným budúcim nájomcom ako aj osôb, ktoré zostanú v byte bývať a aké je účelné využitie bytu). Do rámca uvedeného komplexu však v zmysle ustálenej judikatúry nepatria skutočnosti, ktoré sú významné pri vyporiadaní ich spoluvlastníctva (či už podielového alebo bezpodielového).

Záujem maloletých detí pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu sa síce môže (úplne alebo čiastočne) kryť so záujmom niektorého z rodičov, inak je však celkom nezávislý od ich záujmov, záverov a cieľov a

teda aj akýchkoľvek vzájomných finančných či iných nárokov účastníkov konania, navyše, riešiteľných vzájomnou dohodou, či v inom súdnom konaní (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba bola v časti návrhu na zrušenie spoločného nájmu k bytu účastníkov konania podaná dôvodne a preto jej súd v tejto časti vyhovel. V konaní bolo preukázané, že účastníci konania boli manželmi, počas trvania manželstva nadobudli do spoločného nájmu sporný byt, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a po rozvode manželstva sa o spôsobe užívania bytu nedohodli a preto musel rozhodnúť súd. Sporná v konaní bola otázka, kto z účastníkov sa stane ďalším nájomcom bytu, pretože obaja účastníci navrhovali, aby sa práve oni stali výlučným nájomcom bytu.

Pri rozhodovaní o tom, ktorého z účastníkov určí za výlučného nájomcu bytu súd vychádzal z kritérií, uvedených v , ale aj zo širších hľadísk. Hoci z manželstva pochádzajúci syn je ešte maloletý, samotný navrhovateľ uviedol, že k predmetnému bytu, ako aj jeho okoliu nemá vytvorené žiadne väzby, keď z neho odchádzal k otcovi v útlom veku. Základnú školu navštevuje v inom bratislavskom obvode, pričom na B. nemá ani osobné väzby. Navrhovateľ sám uvádzal, že odporkyňa dokonca bránila synovi vychádzať z bytu, čo mohlo dieťa okrem iných stresujúcich zážitkov spojených so spolužitím s matkou ešte väčšmi traumatizovať. V znaleckom posudku vypracovanom v konaní o rozvod sa uvádzalo, že syn matku vytesňuje a teda nepochybne aj spomienky s ňou spojené. Po pre dieťa prospešnom upokojení situácie v rodine otca v úplne odlišnom prostredí, ktorého vhodnosť bola preukázaná tak v rozvodovom ako aj v opatrovanskom prostredí a potvrdená aj kolíznym opatrovníkom sa súdu javí, že eventuálny návrat maloletého dieťaťa do prostredia spojeného s ťaživými spomienkami nie je na jeho prospech. Maloletý má navyše bývanie zabezpečené a to v byte, ktorý navrhovateľ previedol na svoju súčasnú manželku až dodatočne, zjavne účelovo vzhľadom na množstvo súdnych konaní, ktoré vedie s odporkyňou, pričom svoje tvrdenie o pôžičke, ktorá mu mala byť zo strany manželky poskytnutá ničím nepreukázal. Práve v tejto súvislosti má súd za to, že prezentovaný záujem navrhovateľa na presťahovaní sa zo staršieho bytu na X., ktorý im podľa jeho tvrdení v mnohom nevyhovuje, do novšieho bytu na O., nie je z vyššie uvedených dôvodov, s prihliadnutím na špecifiká posudzovaného prípadu, totožný so záujmom maloletého dieťaťa. Dcéra účastníkov je už plnoletá, pričom potrebu bývania má zabezpečenú vo vlastnom byte, ktorý nadobudla priamo prevodom vlastníckeho práva ako členka družstva od prenajímateľa a teda výzva matky na vrátenie „daru“ (za ktorý pravdepodobne považuje prevod členských práv a povinností na dcéru), na ktorú poukazoval navrhovateľ, sa súdu nejaví ako relevantná, keď navyše odporkyňa v tejto súvislosti nepodniká žiadne ďalšie právne kroky. Prenajímateľ jednoznačné stanovisko nezaujal. V konaní o rozvod ustálená príčina rozvratu manželstva pri rozhodovaní v tejto veci jednoznačne nefavorizovala ani jedného z účastníkov. Súd preto v súlade s platnou judikatúrou musel prihliadať na širšie okolnosti a to najmä, kto z účastníkov sa pričinil o pridelenie sporného bytu. Súd prihliadol na to, že je to práve odporkyňa, ktorá sa vzhľadom na stabilizačný charakter prvého prideleného bytu zaslúžila o nadobudnutie spoločného bývania a následne sa výlučne pričinila o udržanie sporného bytu, získaného výmenou za byt stabilizačný, keď pri absolútnom nezáujme odporcu, ktorý dokonca prezentoval aj v súdnom konaní iniciovanom prenajímateľom, uhradila prenajímateľovi všetky dlhy spojené s jeho užívaním a tým odvrátila hrozbu ďalšej výpovede z nájmu, keď s prvou, ktorá nebola platná iba z dôvodu jej riadneho nedoručenia odporkyni, navrhovateľ dokonca priamo do zápisnice vyslovil súhlas. Záujem navrhovateľa o byt po viac ako 12 rokoch po jeho opustení, ktorý prejavil až po podaní návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov odporkyňou a to dokonca bez toho, že by preukázal, že by sa predtým pokúsil s odporkyňou vopred uzavrieť dohodu, sa súdu javí ako účelový. O byt od jeho opustenia v r. 1998 až do podania návrhu nejavil záujem, keď sa neuhrádzaním akýchkoľvek platieb nezaujímal ani o povinnosti spojené so spoločným nájmom družstevného bytu. Rovnako tvrdenie navrhovateľa, že platby vo výške 10.000,- Sk mesačne, ktorých úhrady preukazoval krátko po opustení spoločnej domácnosti boli určené okrem výživného aj na nájom a náklady spojené s užívaním bytu, súd vyhodnotil ako účelové, keď mesačná výška týchto platieb zodpovedala súčtu navrhovateľom pôvodne navrhovaného výživného na maloleté deti pri ich zverení matke v návrhu na rozvod v r. 1999 (6.500,- Sk na dcéru a 3.500,- Sk na syna). Navrhovateľ má vhodne a uspokojujúco vyriešenú bytovú otázku, pretože býva spolu s maloletým v byte, ktorý pred podaním návrhu na zrušenie spoločného nájmu bytu previedol na svoju vtedajšiu družku a neskoršiu manželku. Tvrdenie odporcu o pôžičke, ktorú nedokázal svojej partnerke splatiť sa javí ako nedôveryhodné a účelové aj vzhľadom na jeho predchádzajúce úspešné podnikanie. Avšak vzhľadom na manželský zväzok s vlastníčkou bytu má k tomuto naďalej jednoznačne

odvodené právo bývania a to aj v prípade eventuálnych bytových nárokov detí manželky navrhovateľa. Stabilita ich vzťahu so súčasnou partnerkou bola prezentovaná a dokonca znalcom konštatovaná už v rozvodovom konaní a následne aktuálnejšie potvrdená aj výpoveďou dcéry účastníkov konania. Navrhovateľom prezentované obavy zo straty bývania sa teda súdu javia ako nepravdepodobné. V tejto súvislosti teda nebolo potrebné, aby sa súd hlbšie zaoberal možnosťou bývania navrhovateľa v mieste jeho hláseného trvalého pobytu, nakoľko túto vehementne popieral a okolnosti jeho prihlásenia v tejto nehnuteľnosti, ktorej vhodnosť na bývanie zostala v konaní sporná, považoval za jeho súkromnú záležitosť. Je však potrebné poznamenať, že hlásenie trvalého bytu má iba evidenčný charakter a neoprávňuje k užívaniu nehnuteľnosti, v ktorej je prihlásený. Všetky poplatky za sporný byt, ktorý je predmetom tohto konania platila odporkyňa, ktorá si bytovú potrebu uspokojuje predmetným bytom okrem istého časového úseku, ktorý strávila v zahraničí takmer kontinuálne predmetným bytom, ktorý si prispôsobila svojim potrebám a zdravotnému stavu. Skutočnosť, že odporkyňa v byte takmer nepretržite býva mal súd za preukázanú predovšetkým svedeckými výpoveďami susedov, a to najmä bezprostrednej susedky R.. B., ale aj dcéry účastníkov, resp. ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom. Pri hodnotení výpovedí svedkov zo susedstva súd zohľadňoval sídliskovú anonymitu danú množstvom nájomcov v bytovom dome, s ktorými zjavne účastníci neudržiavali bližšie kontakty ani za trvania ich spolužitia. Za účelové tieto výpovede súd nemohol považovať práve vzhľadom na absenciu akéhokoľvek bližšieho vzťahu k účastníkom, prípadne k samotnej odporkyni. Odporkyňa si vzhľadom na svoju odkázanosť na lekársku starostlivosť nemôže svoju bytovú otázku riešiť vo svojej nehnuteľnosti v M. K., ktorá nie je využiteľná na celoročné uspokojivé bývanie, zodpovedajúce odôvodneným potrebám odporkyne, čo mal súd za preukázané jednak svedeckými výpoveďami R.. I. ako aj dcéry účastníkov, a predovšetkým správou starostu obce. Odporkyňa je teda z viacerých hľadísk na rozdiel od navrhovateľa viazaná na sporný byt, na ktorý navrhovateľ, resp. maloleté dieťa a ani plnoletá dcéra účastníkov nie sú žiadnym spôsobom odkázaní. Za zohľadnenia uvedených skutočností súd považoval za spravodlivé určiť za ďalšieho nájomcu sporného bytu odporkyňu a to napriek navrhovateľom tvrdenému správaniu odporkyne v rozpore s dobrými mravmi. Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti, medzi účastníkmi nebolo sporné, že si odporkyňa túto neplnila v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím, až do zníženia jej vyživovacej povinnosti voči dcére. Tieto skutočnosti sú však v samostatných konaniach - exekučnom a trestnom. Na druhej strane ale odporkyni, ktorej rodičovské práva neboli obmedzené, nebol zo strany navrhovateľa umožnený akýkoľvek styk s maloletým synom, hoci nebol preukázaný relevantný zákaz styku súdnym rozhodnutím. Taktiež navrhovateľ nerozporoval, že v čase trvania manželstva neprispieval na výživu odporkyne a to napriek vykonateľnému predbežnému opatreniu. Súd má za to, že vzhľadom na hlboko narušené vzťahy medzi účastníkmi, už pred podaním návrhu na rozvod a aj v priebehu následného množstva súdnych sporov, iniciovaných každým z účastníkov, dochádzalo preukázateľne zo strán oboch účastníkov vzájomne ku konaniu, ktoré je možné hodnotiť ako rozporné so zásadami všeobecnej morálky a teda nie je možné priznať jednoznačne ochranu iba právam a záujmom navrhovateľa. Čo sa týka navrhovateľom prezentovaného perspektívneho majetkového záujmu syna na byte, súd považuje za potrebné uviesť, že tento zostáva zachovaný aj pri ďalšom výlučnom členstve odporkyne ako rodiča maloletého. Obavy zo scudzenia nehnuteľnosti odporkyňou sú vzhľadom na nájomný charakter bytu neopodstatnené, keď práve z dôvodov exekúcií a dlhov, na ktoré navrhovateľ poukazoval, je pre odporkyňu výhodné zachovať súčasný charakter bytu a riešiť si ním výlučne vlastnú bytovú potrebu. Čo sa týka navrhovateľom namietaných neprimeraných nákladov na byt, vzhľadom na jeho veľkosť, ktoré nezodpovedajú odporkyňou prezentovaným majetkovým pomerom, schopnosť ich úhrad odporkyňa preukázala ich samotným dlhodobým uhrádzaním, pričom zo spisu vyplynuli aj kroky, ktoré podniká v snahe o ich zníženie. Výšku týchto nákladov súd vzhľadom na bežné náklady nevyhnutné na zabezpečenie bývania v danej lokalite nepovažoval za nadštandardnú. Navyše prikázanie bytu odporkyni nebude ani na úkor schopnosti vyživovať svoje na výživu odkázané deti, keď vzhľadom na jej veľkosť môže dať so súhlasom prenajímateľa jeho časť do podnájmu a získať tak zdroj príjmu, keď inak sú jej zárobkové schopnosti a možnosti limitované jej zhoršeným zdravotným stavom. Takýmto spôsobom súd vo svojom rozhodnutí zohľadňoval aj hľadisko účelného využitia bytu, v prospech zárobkových schopností a možností odporkyne a teda aj v záujme jej schopnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom, čím dôjde súčasne k naplneniu aj sledovaného záujmu maloletého.

S poukazom na vyššie uvedené však súd pri určení členstva odporkyne považoval okolnosti prípadu za také, ktoré odôvodňujú priznanie náhradného bytu navrhovateľovi a to práve s prihliadnutím na záujem maloletého. Hoci je pre rozhodnutie súdu podstatný stav v čase vyhlásenia rozsudku, pričom v súčasnosti nemal za reálnu hrozbu straty jeho bývania, v danom prípade súd dospel k záveru, že preváži záujem maloletého na stabilnom zabezpečení jeho potrieb.

Pri rozhodovaní o bytovej náhrade podľa súd nie je viazaný návrhom. v za bytovú náhradu považuje náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie a v upravuje podmienky, za ktorých patrí niektorá z týchto bytových náhrad tomu, kto má byt vypratať.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v týchto prípadoch zákon pre rozvedeného manžela stanovil ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Právo rozvedeného manžela na náhradný byt pri zrušení práva spoločného nájmu bytu podľa , nemožno odoprieť, ak rozvedený manžel užíva byt patriaci inej osobe a to vzhľadom na špecifiká prípadu bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo k strate vlastníckeho práva ustupujúceho manžela, s poukazom na vyššie konštatované dlhodobé neadekvátne správanie sa oboch účastníkov voči sebe navzájom. Eventuálne odopretie práva na náhradný byt s poukazom na by prichádzalo do úvahy len v mimoriadnych situáciách, napr. vtedy, ak by bytové potreby bývalého manžela boli uspokojené v súlade so zákonom v inom byte so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Za takýto byt nie je možné jednoznačne považovať byt, užívanie ktorého je založené iba na súhlase tretej osoby, resp. odvodené od súčasného manžela bez toho, aby existoval priamy právny vzťah (napr. nájmu) k bytu zo strany ustupujúceho manžela. V danom prípade boli teda naplnené podmienky na priznanie náhradného bytu podľa , keď neexistovali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali inú bytovú náhradu nižšej kvality, resp. aplikáciu hľadiska dobrých mravov. Naopak súd má za to, že práve v tejto súvislosti bolo potrebné vziať zreteľ na skutočnosť, že navrhovateľ sa staral o spoločné deti účastníkov, ktorých jedno je naďalej nezaopatrené a žije s ním v spoločnej domácnosti. Tým, že výrokom rozsudku bude garantované právo navrhovateľa na bytovú náhradu, je zabezpečené maloletému aj za nepredvídaných okolností právo na riadne bývanie s otcom v primeranom náhradnom byte. Preto súd zaviazal navrhovateľa na vypratanie predmetného bytu do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na výsledok konania, kedy bolo v základe sporu navrhovateľovi vyhovené, avšak súd za ďalšieho nájomcu a člena družstva určil odporkyňu s povinnosťou zabezpečenia bytovej náhrady navrhovateľovi, považuje súd úspech, resp. neúspech oboch účastníkov v konaní za porovnateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.