Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B4-14Cb-91-2020.pdf
PDF · 76.32 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-14Cb/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 40,90 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania súd žalovanému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd 29.11.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 40,90 eura ako náhradu škody za vyplatené nemocenské dávky, ktoré boli žalobcom vyplatené pánovi Františkovi Kircherovi, poškodenému pri dopravnej nehode. Dopravnú nehodu zavinil p. Róbert G., nar. XX.XX.XXXX, keď 23. decembra 2010 viedol nákladné motorové vozidlo zn. Volvo a narazil do protiidúcich vozidiel, medzi inými aj do vozidla zn. Peugeot, ktoré viedol pán X. R., pričom tento utrpel pri zrážke zranenia, na základe ktorých bol uznaný lekárom práceneschopným a žalobca mu vyplatil nemocenské dávky vo výške 40,90 eura. Žalovaný bol poisťovateľom vozidla, ktorým bola spôsobená ujma X. R..
2. Voči vydanému platobnému rozkazu č. k. 32Cb/193/2017-47 podal žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok považuje v súlade s ustanovením § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za premlčaný. Trojročná subjektívna premlčacia doba pritom začína plynúť, keď sa žalobca dozvedel, že dávky boli vyplatené v dôsledku proti právneho konania a keď sa dozvedel kto za vznik škody zodpovedá. Nedošlo ani k spočívaniu premlčacej doby na čas trvania trestného konania, nakoľko si žalobca nárok na náhradu škody neuplatnil v trestnom konaní v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Návrh na podanie obžaloby bol vyšetrovateľom spísaný 17.04.2012 a žalobca si uplatnil svoj nárok v trestnom konaní až 19.04.2012.
3. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, musel súd primárne skúmať dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, pričom konštatuje, že táto je dôvodná a z toho dôvodu musel žalobu zamietnuť.
Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.
4. Medzi stranami nebola sporná existencia poistného vzťahu medzi žalovaným vzťahujúceho sa k vozidlu, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda X. R. podľa zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 4 ods. 3 zák. číslo 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Podľa § 15 ods. 1 a 2 zák. číslo 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
5. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd konštatuje, že už 12.04.2012 mal žalobca preukázateľne vedomosť voči komu a v akom rozsahu si má uplatniť svoj nárok. V žiadosti z tohto dňa (č. l. 35 spisu) žalobca presne uvádza kto je obvinený za prečin (p. B. G.), v dôsledku ktorého mu vznikol nárok na zaplatenie vyplatenej sociálnej dávky. Týmto dokumentom sa žalobca mal pripojiť k trestnému konaniu. Minimálne od tohto dátumu možno ustáliť začatie plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba v zmysle § 238 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. teda uplynula 12.04.2015. Žaloba však bola na súd podaná 29.11.2017.
6. K tvrdeniam žalobcu, že premlčacia lehota spočívala, nakoľko si pohľadávku uplatnil v trestnom konaní nemožno prisvedčiť, nakoľko toto tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé. Súd si v konaní pripojil trestný spis sp. zn. 3T/129/2012, pričom z obsahu tohto spisu nevyplynulo, že by si žalobca riadne pohľadávku uplatnil. Uplatnenie pohľadávky žalobcu v trestnom spise absentuje. Aj keď súd musí konštatovať isté nezrovnalosti v tomto smere. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa pripojil so svojou pohľadávkou k trestnému konaniu s uplatnením škody vo výške 40,90 eura, listom z 12.04.2012 (č.l. 35), ktorý bol príslušnému vyšetrovateľovi doručený 19.04.2012. V trestnom spise však tento list absentuje. Súd v rámci trestného konania ani nerozhodoval o uplatnenom nároku. Za nezrovnalosti súd považuje najmä skutočnosť, že v návrhu na podanie obžaloby v rámci zoznamu navrhnutých dôkazov uplatnený nárok žalobcu označený je. Návrh na podanie obžaloby je datovaný 17.04.2012, pričom list, ktorým sa žalobca mal pripojiť k trestnému konaniu bol vyšetrovateľovi doručený 19.04.2012 z čoho možno vyvodiť záver, že ak by aj bol nárok v trestnom konaní uplatnený bol by žalobcom uplatnený v rozpore z § 46 ods. 3 Trestného poriadku z ktorého vyplýva, že poškodený si môže uplatniť nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania. Za koniec vyšetrovania sa pritom považuje záverečné preštudovanie spisu, ktoré sa v tomto prípade sa uskutočnilo 17.04. 2012.
7. Pri posudzovaní otázky premlčania musel súd prihliadnuť aj na skutočnosť, že z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Poškodený si pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovateľovi musí tento nárok uplatniť včas. Poškodený môže uvedený nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla uplatniť tak voči škodcovi, ale aj priamo voči poisťovateľovi, s ktorým má škodca uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Voči každému tomuto subjektu sa mu právo na náhradu škody premlčuje samostatne (podľa okamihov uplatnenia nárokov voči nim a behu premlčacích dôb). Teda ak si neuplatní včas svoj nárok napr. voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, bez ďalšieho neznamená, že ho nemohol predtým uplatniť včas voči škodcovi alebo naopak. Taktiež môže svoj nárok uplatniť aj voči obom subjektom súčasne. (uznesenie NS SR 4 Obdo/9/2021).
8. Takže ani prípadné spočívanie premlčacej doby z dôvodu uplatnenia škody v trestnom konaní voči priamemu škodcovi pánovi G. neznamená, že premlčacia doba spočíva aj proti žalovanému - poisťovateľovi, voči ktorému si žalobca mohol uplatniť nárok priamo, odkedy sa dozvedel kto za škodu
zodpovedá a v akom rozsahu. Súd už ustálil že žalobca mal vedomosť kto za škodu a v akom rozsahu zodpovedá už 12.04.2012, pričom žaloba bola podaná až 29.11.2017. Takže aj bez ohľadu na otázku či bol nárok riadne uplatnený v trestnom konaní proti priamemu škodcovi, nárok proti poisťovateľovi škodcu je zjavne premlčaný najneskôr od 13.04.2012.
9. Z uvedených dôvodov musel súd žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli a ani si ich neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 C.s.p.): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.