Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-89-2012.pdf
PDF · 97.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/89/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: MK ILLUMINATION, s.r.o., Solivarská 1, Prešov 080 01, IČO: 45 501 246, zast.: JUDr. Martina Jenčová, advokátka, Slovenská 69, Prešov 080 01, proti odporcovi: REPROMA, s.r.o., Bulharská 70, Bratislava 821 04, IČO: 35 803 444, o zaplatenie 12.013,94 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.013,94 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1.256,07 EUR od 2.11.2010 do 13.12.2010,
zo sumy 399,20 EUR od 14.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 1.652,08 EUR od 13.11.2010 do zaplatenia,
zo sumy 1.046,34 EUR od 26.11.2010 do zaplatenia,
zo sumy 3.050,02 EUR od 7.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 672,59 EUR od 15.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 856,90 EUR od 16.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 243,- EUR od 14.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 1.492,06 EUR od 24.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 343,01 EUR od 24.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 86,77 EUR od 28.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 433,95 EUR od 29.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 856,80 EUR od 31.12.2010 do zaplatenia,
zo sumy 857,45 EUR od 5.2.2011 do zaplatenia,
zo sumy 23,77 EUR od 12.2.2011 do zaplatenia,
trovy konania v sume 720,50 EUR ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa v sume 883,87 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 14.11.2011 domáhal zaplatenia sumy 12.013,94 EUR s prísl., titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar.
Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril kúpne zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obch. zákonníka, predmetom ktorých bol záväzok navrhovateľa ako predávajúceho dodať odporcovi tovar, ktorý si objednal a záväzok odporcu tovar prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu v zmysle cenníka navrhovateľa. V zmysle uzatvorených zmlúv odporcovi dodal objednaný tovar, čo odporca potvrdil svojim podpisom na jednotlivých Prepravných listinách. Navrhovateľ a odporca sa dohodli, že navrhovateľ kúpnu cenu odporcovi vyúčtuje faktúrami. Z uvedeného dôvodu vystavil faktúry č. 400091, 400121, 400192, 400237, 400320, 400321, 400351, 400427, 400428, 400484, 400485, 400486, 400556 a 400574. Záväzok vyplývajúci z faktúry č. 400091 čiastočne zanikol započítaním v súlade s ust. § 358 Obch. zák., a to vo výške 856,87 EUR. Faktúry boli odporcovi riadne doručené, pričom voči nim nevzniesol žiadne námietky, rovnako ako ani dodaný tovar žiadnym spôsobom nereklamoval. Napriek tomu fakturované sumy do dnešného dňa neuhradil. O prevzatí tovaru, ako aj doručení faktúr svedčí aj žiadosť odporcu o splátkový kalendár, ktorý mu bol doručený dňa 3.3.2011. Aj tento splátkový kalendár nebol zo strany odporcu rešpektovaný. Odporca nereagoval ani na výzvu právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 6.10.2011.
Navrhovateľ sa z neúčasti na pojednávaní dňa 11.10.2012 ospravedlnil, zároveň súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Odporca bol na pojednávanie riadne predvolaný (predvolanie prevzal dňa 7.8.2012), svoju neúčasť síce ospravedlnil zdravotnými dôvodmi, nepožiadal však o odročenie pojednávania, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti oboch účastníkov konania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním návrhu navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľ na základe objednávok dodal odporcovi tovar, prevzatie ktorého potvrdil na prepravných listinách, resp. dodacích listoch. Cenu dodaného tovaru navrhovateľ odporcovi vyúčtoval faktúrami č. 400091 zo dňa 18.10.2010 na sumu 1.256,07 EUR, č. 400121 zo dňa 29.10.2010 na sumu 1.652,08 EUR, č. 400192 zo dňa 15.11.2010 na sumu 1.046,34 EUR, č. 400237 zo dňa 22.11.2010 na sumu 3.050,02 EUR, č.400320 zo dňa 1.12.2010 na sumu 672,59 EUR, č. 400321 zo dňa 1.12.2010 na sumu 856,90 EUR, č. 400351 zo dňa 4.12.2010 na sumu 243,- EUR, č. 400427 zo dňa 10.12.2010 na sumu 1.492,06 EUR, č. 400428 zo dňa 10.12.2010 na sumu 343,01 EUR, č. 400484 zo dňa 16.12.2010 na sumu 86,77 EUR, č. 400485 zo dňa 16.12.2010 na sumu 433,95 EUR, č. 400486 zo dňa 16.12.2010 na sumu 856,80 EUR, č. 400556 zo dňa 24.1.2010 v sume 857,45 EUR a č. 400574 zo dňa 28.1.2011 na sumu 23,77 EUR. Navrhovateľ zároveň vystavil dňa 29.11.2010 dobropis č. 400295 na sumu 695,79 EUR a č. 400296 na sumu 161,08 EUR a následne ich listom zo dňa 16.3.2010 - Oznámenie o započítaní pohľadávok a záväzkov, započítal na pohľadávku z faktúry č. 400091 na sumu 1.256,07 EUR, ktorá sa tým znížila na sumu 399,20 EUR. Odporca v prílohe elektronického podania zo dňa 10.3.2011 zaslal navrhovateľovi návrh splátkového kalendára, ktorým vyjadril vôľu faktúry č. 400091, 400121, 400192, 400237
zaplatiť do 31.3.2011, č. 400351, 400320, 400321, 400427, 400428 do 30.4.2011 a č. 400484, 400485, 400486, 400556 do 30.4.2011. O povolenie splátkového kalendára (po 400 EUR mesačne) v podstate žiadal aj v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Odporca uvedené faktúry v celkovej sume 12.013,94 EUR doposiaľ neuhradil.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie, ktorá vznikla spoločnosti neakceptovaním jej ponúk na vykonanie a dodanie prác zo strany príslušných budúcich odberateľov, ako aj zrušením objednávok z ich strany na tieto práce (na vykonanie prác si
museli vopred zakúpiť materiál), t. č. nemajú finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy 12.013,94 EUR do 15 dní od doručenia platobného rozkazu. O tejto skutočnosti informovali navrhovateľa v tom smere, že sa vynasnažia dlžnú sumu uhradiť postupne. Preto sa obracajú v danej právnej veci na súd o vydanie rozhodnutia, ktorým by podľa splátkového kalendára uhrádzali dlžnú sumu vo výške 12.013,94 EUR splátkami vo výške 400,- EUR mesačne.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 18.4.2012 k veci uviedol, že podaný odpor je potrebné považovať za jeho procesný úkon, ktorým uznal nárok navrhovateľa (podobne R 25/1993), pokiaľ ide o uplatnenú dlžnú sumu 12.013,94 EUR. Pokiaľ ide o návrh odporcu, aby mu súd umožnil dlžnú sumu uhradiť v splátkach, s týmto návrhom v zásade súhlasí, avšak nesúhlasí s výškou uvedených splátok. Pri odporcom navrhovanej mesačnej splátke 400,- EUR, by doba splácania predstavovala viac ako 30 mesiacov , čo je vzhľadom na skutočnosť, že ide o pohľadávky ešte z roku 2010, za neprimerané. Odporca už raz navrhoval navrhovateľovi splátkový kalendár, ktorý je súčasťou spisu, avšak ani ten nedodržal. Preto navrhuje, aby súd umožnil odporcovi splatiť istinu, vrátane úroku z omeškania v mesačných splátkach vo výške minimálne 1.000,- EUR s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 40 ods. 4 Obč. zák., písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.
Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaného vo faktúrach, ktorá skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi sporná. Odporca nespochybňoval dodanie tovaru ani výšku dlžnej sumy, požadoval iba možnosť jej splatenia v splátkach po 400,- EUR mesačne. Keďže odporca v podstate výšku istiny uznal (jednak e-mailovým podaním doručeným navrhovateľovi ako aj podaním doručeným súdu), súd návrhu v tejto časti vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 12.013,94 EUR.
Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie s výnimkou prvých dvoch súm (1.256,04 EUR a 399,20 EUR), pri ktorých súd zohľadnil započítací prejav navrhovateľa. Na rozdiel od navrhovateľa súd je toho názoru, že k čiastočnému zániku
pohľadávky v sume 1.256,07 EUR nedošlo dňom oznámenia o započítaní, ale rozhodujúci je deň stretu pohľadávok, ktorým bol deň splatnosti vystavených dobropisov (13.12.2010). Z uvedeného dôvodu bol návrh v časti úroku z omeškania zo sumy 1.256,07 EUR za obdobie od 14.12.2010 do 15.3.2011 zamietnutý a priznaný zo sumy 399,20 EUR od 14.12.2010 do zaplatenia.
V nadväznosti na písomné uznanie záväzku (keďže žiadosť o akceptáciu splátkového kalendára má charakter uznania záväzku) súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré sú, vzhľadom na v podstate totožnú právnu úpravu, primerane použiteľné aj v SR.
„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa § 133 OSP skutočnosť za preukázanú.
V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok 32 Odo 1160/2003 z 26. augusta 2004)
„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.
V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 558 OZ, § 323 OBZ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok 32 Odo 453/2004 z 9. decembra 2004, rozsudok 32 Odo 1323/2004 z 21. júna 2004)
„Pokiaľ dlžník žiada veriteľa o uznanie splátkového kalendára ku konkrétnej faktúre v plnej výške, táto listina predstavuje uznanie záväzku v zmysle § 323 OBZ, a to vzhľadom na výkladové pravidlá ustanovené v § 266 ods. 1 OBZ, podľa ktorého sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby. Z úmyslu dlžníka uhradiť celú dlžnú sumu formou mesačných splátok potom jednoznačne vyplýva, že súčasne túto sumu uznáva, keďže chce dosiahnuť účinok spočívajúci v uhradení celej dlžnej sumy.“ (uznesenie 32 Odo 929/2005 z 29. mája 2007)
Odporca v konaní ničím nepreukázal odôvodnenosť splatenia dlhu v splátkach (navrhovaných vo výške 400,- EUR mesačne). Jeho tvrdenia o zlej finančnej situácii
a problémoch v podnikaní zostali iba v rovine konštatovaní. V konečnom dôsledku odporca nedodržal ani ním navrhovaný splátkový kalendár.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. (navrhovateľ mal iba nepatrný neúspech) určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 720,50 EUR (zaplatený súdny poplatok), trovy právneho zastúpenia v sume 883,87 EUR [3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie návrhu, vyjadrenie k odporu - á 287,14 EUR, 2 krát režijný paušál 7,41 EUR, 1 krát x 7,63 EUR].
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.