Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Sd-146-2012.pdf
PDF · 96.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/146/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: R. E., bytom T. A. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Vaškom, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom Prievidza, Podjavorínskej 3, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č.XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 12. apríla 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 12. apríla 2012 a vec jej vracia na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p..
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 313,57 Eur, k rukám JUDr. Jána Vaška, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 12. apríla 2012 uložila navrhovateľovi podľa § 236 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vrátiť neprávom vyplatenú úrazovú rentu za obdobie od 1. augusta 2006 do 31. januára 2010 v celkovej sume 7 056,72 Eur z dôvodov uvedených v citovanom rozhodnutí.
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vo včas podanom návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXXX-XX/XXXX-BA zo dňa 12. apríla 2012,
ktorým mu bola uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú úrazovú rentu v sume 7 056,72 Eur uviedol, že rozhodnutie je absolútne nesprávne, pretože odporkyňa v uvedenej veci až raz vydala rozhodnutie č. BA-XXXXX/XXXX zo dňa 26. mája 2010, ktoré bolo zrušené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sd/9/2010-19 zo dňa 18. októbra 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 9 So 8/2011 - 39 zo dňa 28. októbra 2011, ktorými bol vyslovený právny názor, že pre vrátenie požadovanej sumy nie sú splnené podmienky podľa § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a tento právny názor je pre odporkyňu záväzný podľa § 250r O.s.p., avšak z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tento právny názor odporkyňa nerešpektovala. Ďalej uviedol, že naďalej zotrváva na svojom stanovisku, ktoré Sociálnej poisťovni Bratislava opakovane oznamoval, že uvedenú sumu prijal v dobrej viere, nemal žiaden dôvod, aby odporkyni oznamoval priznanie invalidného dôchodku, ktorý mu priznala a vyplácala odporkyňa, a preto nie sú splnené podmienky § 236 ods. 1 písm. a) zák. č. 461/2003 Z. z. pre uloženie povinnosti vrátiť dávku. Zdôraznil, že už v predchádzajúcom opravnom prostriedku poukazoval na skutočnosť, že k preplatku došlo výlučne zavinením odporkyne, keď je zjavné, že nemá prepojené počítačové systémy dôchodkového a úrazového poistenia, hoci s tým súvisia. Tento problém sa u odporkyne prejavuje dlhodobo a opakovane. Zároveň poukázal na ustálenú súdnu prax v tejto oblasti, predovšetkým na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
14Sd/133/2007-34 zo dňa 10. decembra 2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 9 So 36/2008 zo dňa 16. júla 2007 (navrhovateľ L. Z.), rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 12 Sd 364/2008-32 zo dňa 27. marca 2009 (navrhovateľ L. U.) rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 12Sd/299/2008-70 zo dňa 4. februára 2010 (navrhovateľ D. E.). Z týchto rozsudkov jednoznačne vplýva, že vo všetkých prípadoch súd zaujal stanovisko, že odporkyňa vydala nezákonné rozhodnutia, pretože navrhovatelia prijali plnenia v dobrej vôle, preto nie sú splnené podmienky pre vrátenie preplatku podľa § 236 zák. č. 461/2003 Z. z.
Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie dokazovanie. V prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia.
Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne a správne potvrdiť s poukazom na jej písomné vyjadrenie zo dňa 18. júna 2012, v ktorom podrobne popísala skutočný stav veci, navrhovateľ bol vyzvaný v roku 2006 na oznámenie, ak mu bol priznaný invalidný dôchodok, aby to oznámil Sociálnej poisťovni v lehote 8 dní od doručenia výzvy. Navrhovateľ na výzvu nereagoval, preto správne postupovali napadnutým rozhodnutím. V mysle § 236 ods. písm. a) zák. o sociálnom poistení je príjemca dávky povinný vrátiť, pretože si nesplnil požiadavku jej výzvy.
Krajský súd v mysle § 101 ods. 2 v spojitosti s § 250g ods. 2 O .s . p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal aby vo veci súd rozhodol v jeho neprítomnosti, predvolanie na pojednávanie prevzal dňom 3. októbra 2012.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 205l ods. 1 a nasledujúcich zákonných ustanovení O.s.p. a na podklade vykonaného dokazovania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Krajský súd z obsahu spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia zo dňa 18. júna 2012, z posudkového spisu, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXSd/X/XXXX-XX zo dňa 18. októbra 2010 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 9 So 8/2011 - 39 zo dňa 28. októbra 2011 a z vyjadrenia právneho zástupcu zistil, že rozhodnutím odporkyne č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 22. februára 2005 bol v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 13. decembra 2002, navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení, ak nie je uvedené inak) s účinnosťou od 8. mája 2004. Poúdenie zdravotného stavu sa opieralo o lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 27. júla 2004, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného od 7. mája 2004. Ďalej zistil, že súčasťou postúpenia spisového materiálu, týkajúceho sa žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu zo dňa 6. augusta 2004 Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza, Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava bolo aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 6. októbra 2001 - zrejme správne malo byť rozhodnutie zo dňa 6. októbra 2004, ktorým odporkyňa rozhodla o výplate preddavku invalidného dôchodku navrhovateľa od 7. mája 2004 vo výške 3.500,- Sk mesačne. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 2. februára 2005 bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľovi priznala nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v sume 3. 583,- Sk mesačne od 14. novembra 2003.
- rozhodnutím odporkyne č. BA-XXXXX/XXXX zo dňa 26. mája 2010 bolo uložené navrhovateľovi na podklade § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. vrátiť neprávom vyplatenú úrazovú rentu v sume 9 480,14 Eur na účet Sociálnej poisťovne ústredie v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia s odôvodnením, že navrhovateľ je povinný odporkyni vrátiť preplatok, pretože neoznámil odporkyni (Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave) poberanie invalidného dôchodku, čím si nesplnil oznamovaciu povinnosť v zmysle § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, v dôsledku čoho úrazová renta navrhovateľa v období od 1. marca 2005 do 31. januára 2010 bola vyplácaná v sume
vyššej, ako to dovoľuje ustanovenie § 89 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení. Vo výrokovej časti uvedeného rozhodnutia uviedla, že povinnosť vrátiť dávku ukladá podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Po tom, ako bolo toto rozhodnutie odporkyne rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 14Sd/9/2010-19 zo dňa 18. októbra v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9 So 8/2011 - 39 zo dňa 28. októbra 2011 zrušené a vec vrátená odporkyni na ďalšie konanie, a to v podstate s poukazom na tú skutočnosť, že v preskúmavanom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, prečo, na základe akých skutočností odporkyňa dospela k záveru, že navrhovateľ vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu úrazová renta vyplatila vo vyššej miere ako patrila za celé obdobie jej výplaty ( 236 ods. 1 písm. b zákona ). Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľne aj z hľadiska odôvodnenia výšky preplatku, keďže v rozhodnutí absentuje uvedenie, v akej výške bola úrazová renta v jednotlivých dobách od jej priznania vyplácaná a v akej výške skutočne patrila.
Následne odporkyňa potom ako hore spomínaným rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo rozhodnutie odporkyne č. BA-XXXXX/XXXX zo dňa 26. mája 2010 zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, odporkyňa vo veci opätovne rozhodla, a to:
-rozhodnutím zo dňa 12. apríla 2012, č. XXXX XXX-XXXX/XXXX bola navrhovateľovi podľa § 236 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov uložená povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú úrazovú rentu za obdobie od 1. augusta 2006 do 31. januára 2010 v celkovej sume 7 056,72 Eur s odôvodnením, že navrhovateľ si oznamovaciu povinnosť nesplnil, vznikol na úrazovej rente za obdobie od 1. augusta 2006 do 31. januára 2010 t. j. do dátumu, kedy navrhovateľ poberal úrazovú rentu v sume vyššej ako mu patrila, tým vznikol preplatok v sume 7 056,72 Eur, ktorý je povinný odporkyni vrátiť.
Podľa § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v platnom znení príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo c) vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní opätovne zotrval na podanom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, pretože navrhovateľ prijal plnenie v dobrej viere a k preplatku došlo výlučne zavinením odporkyne, ktorá v tom istom roku priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok aj úrazovú rentu a bolo nesporné, že vedela o tom, že sa vyplácajú obidva tieto nároky. Úrazová renta a invalidný dôchodok bol vyplácaný v hotovosti poštovými poukážkami na adresu navrhovateľa. Uviedol, že požadovaná suma nielen bola navrhovateľom prijatá v dobrej viere, ale nárok na jej vrátenie je aj premlčaný podľa § 237 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. podľa ktorého sa právo na náhradu neprávom vyplatených súm premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že sumy sa vyplatili neprávom. Ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom podľa jeho názoru je potrebné pojem vyložiť tak, keď Sociálna poisťovňa zistila „ že sumy vyplatila neprávom“, ide o objektívnu možnosť Sociálnou poisťovňou zistiť, že vypláca nárok neprávom. Keďže ide o rovnakú inštitúciu, ktorá vypláca invalidný dôchodok aj úrazovú rentu, mala Sociálna poisťovňa možnosť túto skutočnosť zistiť už v roku 2005 a je nepodstatné, že tieto dva nároky priznávajú a vyplácajú dva rozdielne útvary Sociálnej poisťovne. Zastáva názor, že nárok o prijatí plnenia v dobrej viere je dostatočne ustálený aj v súdnej praxi s poukazom na rozsudky citované už v opravnom prostriedku. Na základe uvedených skutočností žiadal opätovne zrušiť napadnuté rozhodnutie. Zároveň si uplatnil i trovy právneho zastúpenia.
Doteraz vykonané dokazovanie bolo obmedzené len na posúdenie § 236 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 461/2002 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého je príjemca dávky povinný vrátiť a) nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b) dávku, ak ju prijímal, hoci vedel, alebo z okolností musel predpokladať, že sa vyplatila neprávom, alebo vo vyššej sume, ako patrí. Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že v prejednávanej veci, predovšetkým aj s poukazom na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 14 Sd 9/2010-19 zo dňa 18. októbra v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9 So 8/2011 - 39 zo dňa 28. októbra 2011, ktorým bolo obdobné rozhodnutie odporkyne zrušené a vec je
vrátená na ďalšie konanie. Je potrebné uviesť, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí sa nevyporiadala v celom rozsahu so stanoviskom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2011, prečo a na základe akých skutočností dospela k záveru, že navrhovateľ vedel alebo musel z okolností predpokladať, že mu úrazová renta bola vyplatená vo vyššej miere ako patrila za celé obdobie jej výplaty ( 236 ods. 1 písm. b zákona ). V odôvodnení opätovne neuviedla v akej výške bola úrazová renta v jednotlivých dobách od jej priznania vyplácaná a v akej výške skutočne patrila. Ďalej je jednoznačne preukázane rozhodnutím odporkyne č. XX-XXXX/XXXX zo dňa 22. februára 2005 bol v dôsledku choroby z povolania, zistenej dňa 13. decembra 2002, navrhovateľovi priznaný nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 8. mája 2004. Poúdenie zdravotného stavu sa opieralo o lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 27. júla 2004, v ktorom je okrem iného uvedené aj to, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného od 7. mája 2004. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že súčasťou postúpenia spisového materiálu, týkajúceho sa žiadosti navrhovateľa o úrazovú rentu zo dňa 6. augusta 2004 Sociálnou poisťovňou, pobočka Prievidza, Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava je aj rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 6. októbra 2001 - zrejme správne zo dňa 6. októbra 2004, ktorým odporkyňa rozhodla o výplate preddavku invalidného dôchodku navrhovateľa od 7. mája 2004 vo výške 3.500,- Sk mesačne a rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 2. februára 2005 bolo rozhodnuté tak, že navrhovateľovi priznala nárok na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v sume 3. 583,- Sk mesačne od 14. novembra 2003.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že odporkyňa vedela o tom, že navrhovateľ okrem úrazovej dávky je poberateľom aj invalidného dôchodku.
Navrhovateľ nemohol vedieť, ani predpokladať, že jeho úrazová dávka nepatrí v uvedenej v sume, ktorá mu bola vyplácaná, pretože Sociálna poisťovňa nevydala rozhodnutie o tejto dávke, preto je logické, že túto dávku poberal po celú dobu v dobrej viere a nevznikla mu povinnosť ju vrátiť.
Vo veci je potrebné uviesť, že vo veci nebol spoľahlivo zistený skutkový stav a preukázanie skutočností, či navrhovateľ skutočne vedel a mohol predpokladať, že mu úrazová renta v uvedenej sume, ktorá mu aj bola vyplácaná nepatrí a to aj s poukazom na jeho tvrdenie prostredníctvom právneho zástupcu, že Sociálna poisťovňa nevydala rozhodnutie o tejto dávke (o zmene dávky) a to aj napriek tomu, že vedela o tom, že navrhovateľ je poberateľom aj invalidného dôchodku, a to s poukazom na lekársky posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 27. júla 2004, v ktorom bol posudzovaný zdravotný stav navrhovateľa na účely § 88 zákona, je okrem toho uvedené aj to, že navrhovateľ bol uznaný za invalidného od 7. mája 2004, preto je logické, že túto dávku poberal po celú dobu v dobrej viere a nevznikla mu povinnosť ju vrátiť.
Odporkyňou opätovne v napadnutom rozhodnutí nie je odôvodnenia výšky preplatku, v rozhodnutí absentuje uvedenie, v akej výške bola úrazová renta v jednotlivých dobách od jej priznania vyplácaná a v akej výške skutočne patrila.
Odporkyňa bola povinná pred vydaním rozhodnutia presne a úplne zistiť skutočný stav vecí, a na tento účel obstarať potrebné podklady na rozhodnutie (§ 195 ods. 1, 2 zsp). V predmetnej veci nebol spoľahlivo zistený skutočný stav, predovšetkým s poukazom už na vyššie citované rozsudky tunajšieho súdu, v ktorých je konštatované, že navrhovateľovi nebol jednoznačne preukázaný úmysel, že by uvedenú dávku poberal neprávom.
Náležitosti rozhodnutia vydaného v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa tretej časti zák. č. 461/2003 Z. z. sú upravené v ust. § 209 tohto zákona. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala a ako sa vyporiadala s tvrdením navrhovateľa a jeho právneho zástupcu.
Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na jej rozhodnutie, ako hodnotila dôkazy, na základe ktorých rozhodla, a prečo nebol vo veci vypočutý navrhovateľ.
Krajský súd zhodnotil hore uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia a dospel k záveru, že nebol doteraz jednoznačne preukázaný úmysel navrhovateľa, že by poberal neprávom uvedenú dávku v zmysle § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., preto napadnuté rozhodnutie odporkyne je nesprávne, pretože zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (250j ods. 2 písm. c) a d) , a preto ho zrušil podľa § 250 q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Dokazovanie v predmetnej veci je nad rámec dokazovania vykonávacieho konania pred súdom v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporkyne.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní úspech, a preto mu súd priznal proti odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.655/2004 Z. z. za 3 úkony právnej pomoci á 56,69 Eur (prevzatie veci, príprava a podanie návrhu, pojednávanie 11.10.2012, 3x paušálna náhrada á 7,63 Eur, náhrada cestovného služobným motorovým vozidlom ev. č. H M. M. C-E. na pojednávanie dňa 11.10.2012 z Prievidze do Trenčína a späť 130 km, cena benzínu 1,572Eur/l, t.j. za 1 km 0,259 Eura, paušálna náhrada za 1 km 0,138 Eura x 130 km = 38,35 Eur, náhrada za premeškaný čas za cestu na pojednávanie a späť 6x 12,71 Eur spolu 76,26 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje spolu v celkovej výške 313,57 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 OSP odvolanie musí mať tieto náležitosti:
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému
rozhodnutie súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.