Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-30-1996.pdf
PDF · 112.39 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/30/1996
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Kristínou Valkovou v právnej veci navrhovateľa: X. U., S.. XX.X.XXXX, Š. J. V., M. Q., právne zastúpený advokátom JUDr. Milanom Kuhajdom, so sídlom advokátskej kancelárie Vajanského 54, Piešťany proti odporcom: 1.) Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava 2.) Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 10, 813 63 Bratislava 3.) Fond národného majetku SR, so sídlom Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, o zaplatenie straty na zárobku, takto
rozhodol:
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.105,16 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku z a m i e t a .
Súd z a m i e t a návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcom v 2. a 3. rade.
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 306,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 2.312,48 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku Slovenskej republike - Okresnému súdu Senica.
Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške 1.216,86 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd n e p r i z n á v a odporcom v 2. a 3. rade náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 7.3.1996 domáhal zaplatenia zvýšenej straty na zárobku po zistení choroby z povolania z dôvodu valorizácie vo výške 128.655,- Sk s príslušenstvom a vyplácania mesačnej renty vo výške 4.284,- Sk. Odporca ochorel v čase a za podmienok výkonu práce pre zamestnávateľa, ktorým bolo Roľnícke družstvo Q.. Na Roľnícke družstvo Q. bol vyhlásený konkurz, ktorý bol po splnení rozvrhového pojednávania uznesením Krajského súdu č.k. C.-X-XK XXX/XX-XXX zo dňa 7.2.2006, právoplatné dňa 17.3.2006 zrušený a následne bolo Roľnícke družstvo Q. dňa 5.1.2007 vymazané z obchodného registra.
Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť, pretože navrhovateľovi zaslal plnenie vo výške 5.105,16 €, t.j. 50 % zo sumy 10.210,32 € určenej znaleckým posudkom z tohto dôvodu, že navrhovateľ od počiatku invalidity trpel viacerými chorobami a preto mu prináleží iba suma 5.105,16 €.
Odporcovia v 2. a 3. rade žiadali návrh zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie.
Pôvodný odporca Roľnícke družstvo Q., ktorému vznikla povinnosť zaplatiť zvýšenú stratu na zárobku zanikol, a preto je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade na splnenie povinností ohľadom zaplatenia zvýšenej náhrady straty na zárobku navrhovateľovi z dôvodu zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania. Zákonné poistenie bolo uzavreté medzi Slovenskou poisťovňou a JRD Brezová pod Bradlom poistnou zmluvou č. XXXXXXXX. Navrhovateľ bol v čase zistenia choroby z povolania pracovníkom JRD Brezová pod Bradlom a po zániku JRD Brezová pod Bradlom pracoval v RD Q..
Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.8.2007 súd pripustil vstup do konania terajšieho odporcu v I. a II. rade, nakoľko pôvodný odporca Roľnícke družstvo Q. bolo pre prípad škody spôsobenej prevádzkou poistené a o celom nároku navrhovateľa nebolo rozhodnuté, počas konania sa zmenil legislatívny rámec, kde s účinnosťou zákona 461/2003 Z.z. od 1.1.2004 s prihliadnutím na § 251 ods. 1 sa pracovný úraz a choroby z povolania uznané podľa predpisov účinných pred 1.1.2004 považujú od 1.1.2004 za pracovný úraz a chorobu z povolania podľa tohto zákona. Uznesením č.k. XC/XX/XXXX- XXX zo dňa 17.4.2008 súd pripustil vstup terajšieho odporcu v III. rade, pre prípad, ak sa z nejakých dôvodov vyviní súčasný odporca v I. rade.
Uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 9.3.2010, súd pripustil zmenu petitu, tak že žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 916.327,- Sk, čo predstavuje sumu 30.416,48 Eur ako doplatok straty na zárobku z titulu valorizácie za obdobie od 1.1.1993 do 31.12.2009, s úrokmi z omeškania 9% od 17.3.2006 do zaplatenia a nahradiť mu náklady konania ako aj platiť mu do budúcna pravidelnú mesačnú rentu v sume 268,- €.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojeným spisom tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, spisom Krajského súdu Bratislava XXCb/XX/XXXX, zápisnicami Sociálnej poisťovne o posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa, znaleckým posudkom č. XX/XXXX a Dodatkom č. 1 a 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX Ing. Lukáčikovej Edity, znalkyne z odboru ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika a kontroling, vyjadreniami odporcu v I., II. a III. rade a zistil nasledovný skutkový stav:
Súd mal preukázané zo spisu tunajšieho súdu XC/XXX/XXXX, že navrhovateľovi bola rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.7.1991, právoplatným dňa 27.3.1992, priznaná náhrada za stratu na pracovnej odmene za čas od 30.6.1991 v sume 1.810,- Kčs a bola mu priznaná mesačná renta vo výške 863,90 Kčs.
Súd mal preukázané zo spisu č. XXCb/XX/XXXX Krajského súdu Bratislava, že uznesením č.k. XK XXX/XX zo dňa 24.3.1997 bol vyhlásený konkurz na majetok Roľníckeho družstva Q., ktorý bol následne uznesením č.k. C.-X-XK XXX/XX -XXX zo dňa 7.2.2006, právoplatný dňa 17.3.2006, po splnení rozvrhového uznesenia zrušený. Roľnícke družstvo Priepastné bolo dňa 5.1.2007 vymazané z obchodného registra.
Súd mal preukázané zo zápisníc Sociálnej poisťovne o posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľa, že navrhovateľ bol v roku 1996 uznaný za invalidného následkom choroby z povolania a pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Následne v r. 2001 bol jeho stav prehodnotený a bol uznaný za čiastočne invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. V roku 2005 bola jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stanovená na 75 %.
Súd mal preukázané z vyjadrenia odporcu v I. rade, že v konaní vedenom pred tunajším súdom, č.k. XC/ XXX/XXXX, ktoré bolo právoplatne skončené, bola navrhovateľovi priznaná náhrada straty na pracovnej odmene člena družstva JRD za čas do 30.6.1991 v sume 1.810,- Kčs a od 1.7.1991 vo výške 863,90 Kčs mesačne. Nakoľko sa pôvodný odporca rozdelil na viacero subjektov, pričom Roľnícke družstvo Q., ktoré bolo určené za ďalej zodpovedný subjekt vstúpil do konkurzu, na základe právoplatného rozsudku si navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči správcovi konkurznej podstaty a to formou žaloby proti podstate. Pred Krajským sudom v Bratislave, č.k. XXCb/XX/XXXX uzavrel navrhovateľ s Roľníckym družstvom Q. a spol. súdny zmier, podľa ktorého mu bolo vyplatená pôvodne priznaná náhrada vo výške 51.494,40 Sk ako výdavok voči konkurzu (proti podstate) a ďalej 37 x 863,90 Sk, t.j. 31.964,30 Sk, teda do 31.3.2002. Ďalej sa správca konkurznej podstaty zaviazal k úhrade mesačnej renty vo výške 863,90 Sk (v zmysle už právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Senica č.k. XC/XXX/XXXX) až do právoplatného ukončenia konkurzu, vrátane plného mesiaca ukončenia konkurzu. Vychádzajúc aj z písomných podaní navrhovateľa, konkurzná správa vyplatila plnenie na základe uzavretého zmieru. Z uvedeného teda vyplýva, že nároky navrhovateľa do 31.3.2002 boli plne vysporiadané.
Odporca v I. rade ďalej uvádza, že podľa doložených lekárskych zápisníc je navrhovateľ od počiatku invalidný nielen na chorobu z povolania ale aj iné ochorenia, ktoré vôbec nesúvisia s chorobou z povolania - prieduškovou astmou, ktorá je navyše kombinovaná s alergiou. Z uvedeného dôvodu nie je možné priznať navrhovateľovi na astmu 75 % na chorobu z povolania. S poukazom na uvedené, z náhrady vypočítanej znalkyňou Ing. Lukáčikovou v Dodatku č. 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX priznali navrhovateľovi 50 % zo sumy 10.210,32 € za obdobie od 1.1.1993 do 31.12.2009, t.j. vyplatili stratu na zárobku vo výške 5.105,16 €.
Súd mal preukázané z vyjadrenia odporcu v II. rade, že podľa Zákonníka práce zodpovednosť za škodu pri chorobe z povolania je tzv. objektívnou zodpovednosťou, to znamená, že zamestnávateľ zodpovedá za škodu vzniknutú z dôvodu choroby z povolania. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Senica nikdy nemôže vystupovať na strane ako odporca ale iba ako vedľajší účastník na strane odporcu. V zmysle zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a doplnkov s prihliadnutím na § 272 ods. 1 Sociálny poisťovňa od 1.1.2004 preberala od zamestnávateľov výplatu všetkých plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26.11.1993. Pri výplate plnení, ktoré vznikli pred 1.1.2004 sa postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Na takéto konania neplatia ustanovenia § 84 až 101 a § 172 až 225 zákona o sociálnom poistení a aj preto Sociálna poisťovňa nemôže vystupovať ako odporca.
Súd mal preukázané z vyjadrenia odporcu v III. rade, že Fond národného majetku SR pri privatizácii majetku štátu postupoval podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov. Jednotné roľnícke družstvo Brezová pod Bradlom ani roľnícke družstvo Q. neprešli procesom privatizácie v zmysle citovaného zákona a z toho dôvodu Fond národného majetku SR nemohol byť s navrhovateľom v žiadnom zákonnom alebo zmluvnom vzťahu. V predmetnom spore teda Fondu národného majetku SR nemá pasívnu vecnú legitimáciu.
Súd mal preukázané zo znaleckého posudku č. XX/XXXX a dodatkov č. 1 a 2 k znaleckému posudku č. XX/XXXX vypracovaných Ing. Lukáčikovou, znalkyňou z z odboru Ekonómia a manažment, odvetvia Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika, Kontroling, že navrhovateľovi z dôvodu ochorenia chorobou z povolania vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku z dôvodu valorizácie za obdobie od 1.1.1933 do 31.12.2003, spolu vo výške 10.210,32 €, t.j. 307.596,- Sk.
Podľa § 190 ods. 3 Zákona č. 65/1965 - Zákonníka práce (účinný k 1.1.1993), za škodu spôsobenú pracovníkovi chorobou z povolania zodpovedá organizácia, v ktorej pracovník pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Chorobami z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok tam uvedených.
Podľa § 190 ods. 5 Zákonníka práce (účinný k 1.1.1993), organizácia je povinná nahradiť škodu, aj keď dodržala povinnosti vyplývajúce z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa zodpovednosti nezbaví podľa § 191.
Podľa § 193 ods. 1 Zákonníka práce (účinný k 1.1.1993), pracovníkovi, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je organizácia povinná v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za
a) stratu na zárobku, prípadne na dôchodku,
b) bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
d) vecnú škodu.
Podľa § 195 ods. 1 Zákonníka práce (účinný k 1.1.1993), náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, na zníženie tohto dôchodku podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, na zvýšenie priznaných dôchodkov podľa týchto predpisov ani na zárobok pracovníka, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.
Podľa § 201 ods. 1 a 2 Zákonníka práce (účinný do 31.12.2003), náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej sume, aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.
Priemerný zárobok rozhodujúci na výpočet predmetnej náhrady sa upravuje o výšku priznávaných percent postupne, zvyšovaním posledne percentuálne upravených priemerných zárobkov, počnúc dňom skončenia pracovnej neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity. Výšku percenta, ktorým sa bude náhrada za stratu na zárobku upravovať, ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 251 ods. 1 a 2 Zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (účinný do 31.12.2003) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Úprava náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity (§ 201 ods. 1) a úprava náhrady nákladov na výživu pozostalých (§ 207) sa uskutoční aj u zamestnancov a pozostalých, ktorým náhrada patrila do 31. marca 2002; to platí aj pre náhrady, o ktorých bolo do 31. marca 2002 právoplatne rozhodnuté alebo ktorých výška bola dohodnutá.
Podľa § 272 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Zákonníka práce (účinný od 1.1.2004) Sociálna poisťovňa od 1. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho orgánu, nároky vzniknuté pred 1. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 320/1993 Z.z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania (ďalej len "náhrada za stratu na zárobku"), ktorá patrí pracovníkovi podľa osobitných predpisov, sa vzhľadom na zmeny vo vývoji mzdovej úrovne upravuje tak, že sa priemerný zárobok rozhodný pre výpočet tejto náhrady zvyšuje o takto určené percentá:
a) 2% za každý kalendárny rok nasledujúci po vzniku nároku na túto náhradu do 31. decembra 1989,
b) 5% za kalendárny rok 1990,
c) 5% za prvý polrok 1991,
d) 17% za druhý polrok 1991,
e) 7% za každý kalendárny štvrťrok roka 1992,
f) 5,5% za každý kalendárny štvrťrok trištvrte roka 1993,
g) rovnaké percentá, aké zodpovedajú nárastu priemernej mzdy zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, za každý štvrťrok alebo kumulatívne za viaceré štvrťroky po tom období, za ktoré sa realizovalo posledné zvýšenie tejto náhrady. Náhrada sa upraví, ak uvedený nárast priemernej mzdy dosiahne za obdobie uvedené v tomto odseku minimálne 5%.
Ak nárok na náhradu za stratu na zárobku vznikol po 31. decembri 1988, úprava sa uskutoční až za najbližšie časové obdobie uvedené v písmenách b) až g) nasledujúce po období, v ktorom nárok vznikol.
Podľa § 2 ods. 2, prvá veta Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, k je navrhovateľ konania od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, d) od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne. Navrhovateľovi bola v r. 1988 zistená choroba z povolania, v dôsledku ktorej bol preradený na inú prácu, kde však dosahoval nižšie príjmy. V dôsledku nižších príjmov mu vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku. Existencia tohto nároku však v predmetnom konaní nebola sporná. Sporná bola výška straty na zárobku navrhovateľa z titulu valorizácie za obdobie od 1.1.1993 do 31.12.2003.
Súd mal preukázané z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 15.7.1991, právoplatné dňa 27.3.1992, že navrhovateľovi bola priznaná náhrada za stratu na pracovnej odmene za čas do 30.6.1991 v sume 1.810,- Kčs a od 1.7.1991 mesačná renta vo výške 863,90 Kčs. Nakoľko však Roľnícke družstvo Q. ako povinný subjekt vstúpil do konkurzu, bol tento nárok navrhovateľa v konaní č.k. XX G. uzavretím súdneho zmieru uspokojený, vyplatením sumy 4.917,16 € správcom konkurznej podstaty.
Pri výpočte straty na zárobku súd vychádzal zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX a Dodatkami č. 1a 2 vypracovanými Ing. Lukáčikovou Editou, v ktorom bol nárok na náhradu za stratu na zárobku navrhovateľa z dôvodu ochorenia chorobou z povolania za obdobie od 1.1.1993 do 31.12.2003 vyčíslený na sumu 10.210,32 €.
Odporca v I. rade dňa 20.6.2012 navrhovateľovi uhradil sumu 5.105,16 €, teda 50 % zo sumy 10.210,32 € určenej znaleckým posudkom č. 20/2010 a jeho dodatkami vypracovaných znalkyňou Ing. Lukáčikovou Editou. Takéto 50 %-tné krátenie sumy 10.210,32 € odôvodňoval skutočnosťou, že navrhovateľ od počiatku invalidity trpel viacerými chorobami, ktoré s chorobou z povolania - prieduškovou astmou nesúvisia, preto nie je možné navrhovateľovi priznať celú sumu 10.210,32 €. Súd mal preukázané z obsahu spisu, že posudková komisia sociálneho zabezpečenia rozhodla dňa 19.12.1996 o tom, že navrhovateľ je od 19.12.1996 invalidný podľa § 29 ods. 2 písm. a) Zákona č. 100/88 s tým, že invalidita je následkom choroby z povolania. V roku 2001 došlo k zmene invalidity na čiastočnú invaliditu s tým, že priedušková astma je stále prítomná. Z toho vyplýva, že nie je dôvod na krátenie náhrady straty na zárobku tak ako to vo svojom vyjadrení odôvodňoval odporca v I. rade a navrhovateľ má nárok na celú sumu 10.210,32 € predstavujúcu stratu na zárobku vyčíslenú v znaleckom posudku č. 20/2010 a jeho Dodatkoch č. 1 a 2. Nakoľko však už odporca v I. rade uhradil navrhovateľovi sumu 5.105,16 € súd zaviazal odporcu v I. rade na zaplatenie zvyšnej časti náhrady, t.j. sumy 5.105,16 € a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.
Súd rozhoduje iba o nároku na náhradu straty na zárobku od 1.1.1993 do 31.12.2003, t.j. suma 10.210,32 vyčíslená znaleckým posudkom a jeho dodatkami s poukazom na to, že po 1.1.2004 v zmysle § 272 ods. 2 Zákonníka práce nie je daná právomoc súdu na rozhodnutie o rente. Z toho dôvodu súd návrh navrhovateľa v časti priznania renty zamietol.
Navrhovateľa mal úspech len čiastočný, súd s poukazom na § 142 ods. 3 O.s.p. zaviazal odporcu v I. rade na úhradu trov konania, pretože rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku. Odporca v I. rade je tak povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom JUDr. Milanom Kuhajdom vo výške 1.216,86 €. Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal odmenu vo výške 1.216,86 € v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 6 úkonov právnej služby po 180,93 € (účasť na pojednávaní Mgr. Jána Iždinského dňa 28.4.2011, prevzatie a príprava právneho zastúpenia JUDr. Milanom Kuhajdom dňa 26.10.2011, písomné podania zo dňa 18.1.2012, 9.5.2012, 6.8.2012 a účasť na pojednávaní dňa 11.10.2012), t. j. 1.085,58 €, režijný paušál za 6 úkonov právnej služby vo výške 45,34 € (2 x 7,41 €, t.j. 14,82 € a 4 x 7,63, t.j. 30,52 €), náhrada cestovného vo výške 35,10 € (osobné motorové vozidlo Daewoo Nubira so spotrebou 9,1 l/100 km, Piešťany- Senica a späť - 102 km, cena pohonných látok 1,73 €/ 1 liter, 0,183 € náhrada za 1 km), náhrada za stratu času vo výške 50,84 € (4 x 12,71 €).
Súd zaviazal odporcu v 1. rade zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 306,- € z toho dôvodu, že navrhovateľ je od poplatku oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o súdnych poplatkoch a preto v zmysle § 2 ods. 2, prvá veta Zákona o súdnych poplatkoch je povinný zaplatiť súdny poplatok odporca v 1. rade.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil a to v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. Súd zo štátnych rozpočtových prostriedkov vynaložil sumu 2.312,48 € titulom znalečného v prospech znalkyne Ing. Lukáčikovej Edity priznanú uzneseniami z č.l. 362, 417, 466.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona ;ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.