Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/315/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcov 1/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XXX, 2/ C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XX, 3/ D.. F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, B., 4/ D.. E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. O. XX/XX, X., 5/ P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XXX, 6/ T. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, G. J., 7/ O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, X. B., 8/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, X. B., 9/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, 10/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XXX a 11/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. F. XXX/X, Z. F. Z. V., zastúpených P.. P. L., T. v B., B. XX, proti žalovanému J., T., D.: XX XXX XXX, V. XXX/X, X. B., zastúpenému T. A. V., Q., X. F. XXXX/X, X., o náhradu bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. augusta 2011, č.k. -350, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade každému 1/12-inu, žalobcom v 4. až 6. rade každému 1/9-inu, žalobcom v 7. až 10. rade každému 1/48-inu, žalobkyni v 11. rade 1/3-inu zo sumy 275,08 Eur za mesiac máj 2008 (od 19. mája) s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2008 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac jún 2008 s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2008 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac júl 2008 s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.09.2008 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac august 2008 s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2008 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac september 2008 so 7,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.11.2008 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac október 2008 so 6,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.12.2008 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac november 2008 s 10,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2009 do zaplatenia, 655,97 Eur za mesiac december 2008 s 10 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac január 2009 s 10 % úrokom z omeškania ročne od 01.03.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac február 2009 s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac marec 2009 s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac apríl 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.06.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac máj 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac jún 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.08.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac júl 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.09.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac august 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.10.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac september 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.11.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac október 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.12.2009 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac november 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2010 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac december 2009 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.02.2010 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac január 2010 s 9 % úrokom z omeškania ročne

od 01.03.2010 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac február 2010 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.04.2010 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac marec 2010 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2010 do zaplatenia, 658,89 Eur za mesiac apríl 2010 s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.06.2010 do zaplatenia, 382,58 Eur za mesiac máj 2010 (18 dní) s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.07.2010 do zaplatenia, t.j. každému žalobcovi v 1. až 3. rade 1.315,97 Eur s určenou výškou úrokov z omeškania do zaplatenia, každému žalobcovi v 4. až 6. rade 1.754,63 Eur s určenou výškou úrokov z omeškania do zaplatenia, každému žalobcovi v 7. až 10. rade 328,99 Eur s určenou výškou úrokov z omeškania do zaplatenia, žalobkyni v 11. rade 5.263,88 Eur s určenou výškou úrokov z omeškania do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie 2.086,60 Eur konanie zastavil. Zároveň vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnom skončení veci. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynulo, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parciel KN-C XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1012 m2, XXX/X ostatné plochy o výmere 152 m2, XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1256 m2, XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 129 m2 a XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 144 m2, a to každý zo žalobcov v 1. až 3. rade po

1/12-ine, každý zo žalobcov v 4. až 6. rade po 1/9-ine, každý zo žalobcov v 7. až 10. rade po 1/48- ine, a žalobkyňa v 11. rade vlastní 1/3-inu parciel. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že na týchto nehnuteľnostiach prevádzkuje žalovaný predajňu stavebnín, pričom žalobcom za užívanie pozemkov neplatí žiadnu náhradu, pretože nedošlo k dohode o jej výške a so žalobcami nemajú uzavretú ani platnú nájomnú zmluvu. Vyslovil názor, že žalovaný tak užíva nehnuteľnosti patriace žalobcom bez právneho dôvodu a jeho povinnosťou je vydať žalobcom bezdôvodné obohatenie, teda obvyklé nájomné v čase a mieste, kde bezdôvodné obohatenie získal. Zároveň uviedol, že v iných konaniach tamojšieho súdu, ktoré sa dotýkajú nehnuteľností nachádzajúcich sa v areáli predajne stavebnín žalovaného, súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z dôkazov, ktoré predložili účastníci konania a voľnou úvahou určil výšku nájomného. Bolo tomu tak i v konaní , v ktorom žalobcovia v 1. až 11. rade od žalovaného požadovali bezdôvodné obohatenie za užívanie ich parciel KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X a XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. X. X. za obdobie od 19.05.2006 do 19.05.2008. Krajský súd v Trenčíne v dôsledku odvolania zrušil rozsudok a nariadil prvostupňovému súdu vykonať znalecké dokazovanie. V odvolacom konaní proti rozsudku tamojšieho súdu, č.k. , krajský súd nariadil znalecké dokazovanie spoločnosťou P. F., pre ktorú vypracovala znalecký posudok D.. K. A.. Tento znalecký posudok slúžil aj pre rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. -498, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 08.12.2008, č.k. -185 a ktorým bolo ustálené bezdôvodné obohatenie žalovaného vo výške 80,- Sk za 1 m2 ročne, za obdobie od 19.05.2006 do 19.05.2007 a vo výške 100,- Sk za 1 m2 ročne, za obdobie od 19.05.2007 do 19.05.2008. Súd preto nariadil znalecké dokazovanie znalkyni D.. K. A., ktorej uložil úlohu stanoviť všeobecnú cenu nájmu pozemkov a to parciel KN-C XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X a XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. X. X., za žalobcami uplatnené obdobie. Znalkyňa zadanú úlohu splnila v znaleckom posudku č. XX/XXXX. V závere posudku určila všeobecnú cenu nájmu pozemkov za obdobie od 19.05.2008 do 31.12.2008 na 2,923 Eur/m2/rok a od 01.01.2009 až do 19.05.2010 stanovila všeobecnú cenu nájmu pozemkov na 2,936 Eur/m2/rok. Pri celkovej výmere pozemkov 2693 m2 a vzhľadom na spoluvlastnícke podiely žalobcov im patrí za uplatnené obdobie nájomné v úhrne 15.791,62 Eur, a to každému zo žalobcov v 1. až 3. rade po 1.316 Eur, každému zo žalobcov v 4. až 6. rade po 1.754,67 Eur, každému zo žalobcov v 7. až 10. rade po 329 Eur, žalobkyni v 11. rade 5.264 Eur. Konštatoval, že mesačný nájom pozemkov do 31.12.2010 predstavuje 655,97 Eur a od 01.01.2011 činí 658,89 Eur. Uviedol, že pri výpočte nájmu pozemkov použila znalkyňa metódu polohovej diferenciácie, ktorú považuje za najvhodnejšiu. Aplikovať porovnávaciu metódu na základe predložených jednotlivých nájomných zmlúv, vyjadrenie realitných kancelárií a ostatných dokladov nepovažovala za vhodné vzhľadom na nejednoznačnosť a spornosť predložených dokladov. Na pojednávaní znalkyňa vysvetlila, že výšku koeficientu intenzity využitia ohodnotila číslicou 1, pretože sa jedná o nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením. Koeficient prevyšujúcich faktorov určila číslom 2,5, pretože podľa územného plánu Mesta X. B., lokalita, kde sú predmetné nehnuteľnosti, má výhľadovo slúžiť na vybudovanie priemyselnej zóny pre mesto. V blízkosti sa nachádza mestská časť V., na okraji ktorej smerom k predmetným nehnuteľnostiam už je vybudovaná priemyselná zóna, čo odôvodňuje použitie daného faktoru. Žalovaný je taktiež spokojný s lokalitou nehnuteľností a vybudoval z poľnohospodárskych budov predajňu stavebnín. Orientačne použila predložené doklady o hodnote susediacich pozemkov. Zaoberala sa aj otázkou záplav pozemkov. Na miestnom šetrení nenašla odvodňovacie kanalizačné šachty, ktoré by v prípade

rýchleho spadnutia väčšieho množstva zrážok mohli prebytočnú vodu odviesť. Pri výdatných zrážkach môže dôjsť k zatopeniu budov, ktoré vlastní žalovaný, avšak uvedené nie je dôsledkom toho, že by šlo o zátopové územie, ale dôsledkom nesprávne vybudovaného kanalizačného systému. Povodie V. dodalo znalkyni dve rozdielne vyjadrenia k tejto záležitosti a preto znalkyňa nemohla žiadne z nich použiť. V závere uviedol, že nepovažoval za potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie tak, ako to žiadal žalovaný, pretože považoval znalecký posudok znalkyne D.. K. A. za správny.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, odvolanie žalovaný, ktorý navrhol jeho zmenu tak, že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia žalobcom sumu stanovenú na základe výsledkov kontrolného znaleckého posudku. Súdu prvého stupňa vyčítal, že ustálil výšku bezdôvodného obohatenia na základe znaleckého posudku znalkyne D.. K. A.. Žalovaný totiž navrhoval vykonanie ďalších dôkazov, napríklad výsluch znalca D.. Q. k znaleckému posudku č. XX/XXXX, oboznámením sa so znaleckým posudkom D.. B., v znení doplnku a znaleckého vyjadrenia, vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania, dokazovanie zistením ceny nájmu odvodene z dostupných kúpnych zmlúv za žalované obdobie od 19.05.2008 až do 19.05.2010, tak, že by si tieto okresný súd vyžiadal z dotknutej Správy katastra X. B.. Okresný súd tieto dôkazy nevykonal, iba stroho konštatuje v odôvodnení rozsudku, že kontrolné znalecké dokazovanie nevykonal, pretože mal skutkový stav za dostatočne zistený a znalecký posudok D.. K. A. považoval za správny. Vyslovil kategorický nesúhlas so závermi predmetného znaleckého posudku a to najmä so stanovenou výškou nájmu vo výške 2,923 Eur/m2/rok za obdobie od 19.05.2008 do 31.12.2008, resp. 2,936 Eur/m2/rok od 01.01.2009 do 19.05.2010, nakoľko zo žiadneho priameho listinného dôkazu, nachádzajúceho sa v súdnom spise, teda najmä uzatvorenej nájomnej zmluvy v kat. úz. X. X. v areáli alebo bezprostrednom okolí areálu Q. J. nevyplýva, že cena nájmu pozemkov bola niekedy vyššia ako 1,66 Eur/m2, o čom má vypovedať aj zmluva o nájme pozemkov zo dňa 02.09.2010 na prenájom pozemkov situovaných v areáli stavebnín J. T. patriacich prenajímateľom K. P., V. A., F. K., J. A. a L. X.. Ďalej uviedol, že predložil súdu viacero kúpnych zmlúv, kde rovnako v katastrálnom území X. X. a naviac bezprostredne susediacej lokalite došlo k odpredaju pozemkov v novembri a decembri roku 2006 pri kúpnej cene 13,28 Eur/m2, ktoré nadobúdala ako kupujúca obchodná spoločnosť Z. K., Q. za účelom využitia predmetných pozemkov na výkon svojej ďalšej podnikateľskej činnosti. Vyslovil názor, že vzhľadom na využitie a účel, na ktorý Z. K., Q. predmetné pozemky kupovala, je možné dovodiť, že takéto pozemky, čo do účelu ich použitia, sú využívané rovnakým spôsobom ako pozemky žalobcov, teda sa jedná o pozemky s rovnakým spôsobom využitia. Ak by aj súd vychádzal z predpokladu, že cena nájmu by mala predstavovať 10 % z kúpnej ceny, s čím žalovaný nesúhlasí, cena nájmu by v intenciách predmetných kúpnych zmlúv predstavovala čiastku 1,33 Eur/m2 a keďže sa jedná o pozemky s rovnakým spôsobom využitia ako pozemky žalobcov, dôvodne má žalovaný za to, že cena nájmu predmetných pozemkov, patriacich žalobcom, by mala predstavovať čiastku okolo sumy 1,33 Eur. Žalovaný namieta metódu polohovej diferenciácie, ktorú zvolila znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/XXXX, a vyslovuje názor, že porovnávacia metóda je najobjektívnejšou a najspravodlivejšou metódou pri získaní poznatkov o hodnote pozemkov, resp. výške nájmu. Tvrdenie znalkyne, že nemohla použiť porovnávaciu metódu z dôvodu, že porovnávacie materiály, ktoré poskytla ako strana žalobcu, tak aj žalovaná, sa jej nejavili objektívne, nakoľko obe strany predložili protichodné materiály, považoval za rozporné s logikou. Takúto argumentáciu znalca nepovažoval za relevantnú, s tým, že žalovaný uvedené vníma a interpretuje ako neprípustné vyhováranie, keďže znalec je povinný zabezpečiť si potrebné materiály k vypracovaniu znaleckému posudku vlastným úsilím z dostupných zdrojov a nie od účastníkov konania. Takéto tvrdenie znalkyne, ktoré si osvojil aj súd, v konečnom dôsledku poškodzuje práva žalovaného na objektívne stanovenie ceny nájmu predmetných pozemkov a teda takéto vyjadrenie znalkyne spochybňuje jej objektivitu a ňou vypracovaný znalecký posudok. Žalovaný zastáva preto názor, že výška nájmu v kat. úz. X. X. nikdy v žiadnom prípade nedosahovala hodnoty stanovené znaleckým posudkom č. XX/XXXX, na základe ktorého súd priznal žalobcom nimi uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdu prvého stupňa ďalej vyčítal, že pri priznaní nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzal výlučne z jedného dôkazného prostriedku, a to znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom v intenciách zásad dokazovania upravených v až je znalecký posudok iba jedným z možných, právnym poriadkom demonštratívne prezumovaných dôkazov a v žiadnom prípade nie je výlučným dôkazným prostriedkom, na základe ktorého by mal súd meritórne rozhodnúť. Vyslovil názor, že v zmysle nemohol dospieť k takej výške bezdôvodného obohatenia, ktoré priznal žalobcom, teda žalovaný z uvedeného dôvodu namieta zákonnosť dokazovania. Okresný súd síce vykonal istý rad dôkazov, ale pri vyhodnotení prihliadal iba

na niektoré z nich a to na znalecký posudok č. XX/XXXX, teda najmä na tie, ktoré svedčili v prospech žalobcov a v neprospech žalovaného a len tieto dôkazy boli predmetom jeho úvah a hodnotenia, zatiaľ čo iné dôkazy, svedčiace v prospech žalovaného, len súd konštatoval, ale predmetom úvah a hodnotení vôbec neboli. Takto opomenuté dôkazy, ktorými sa okresný súd pri postupe z hľadiska skutočností relevantných na posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia podľa ust. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov nezaoberal, v danom prípade ich vzťahom k neúplnému vyhodnoteniu všetkých dôkazov založili podľa žalovaného nielen nepreskúmateľnosť predmetného rozsudku, ale aj jeho protiústavnosť. Dal do pozornosti aj fakt, že znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalkyne D.. K. A. bola cena nájmu rovnakých pozemkov v areáli Q. J. T. stanovená vo výške 2,923 Eur/m2/rok, resp. 2,936 Eur/m2/rok, teda rozdiel vo výške nájmu rovnakých pozemkov v kat. úz. X. X., stanovený rovnakou metódou polohovej diferenciácie, rovnako nezávislými znalcami ustanovenými uznesením okresného súdu predstavuje čiastku 0,838 Eur/m2/rok, resp. 0,851 Eur/m2/rok, čo žalovaný považuje ako bližšie nezdôvodnené disproporcie vo výške ceny nájmu, teda v dôsledku čoho aj výšku nájmu stanovenú znaleckým posudkom znalkyne D.. K. A. považuje za neadekvátne vysokú. Poukázal ďalej na to, že v analogickej veci vedenej na Okresnom súdu Považská Bystrica, sp.zn. , týkajúcej sa nehnuteľností v identickej lokalite X. X., priznal súd titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1,18 Eur/ m2/rok. Požadoval preto, aby krajský súd doplnil dokazovanie podľa kontrolným znaleckým dokazovaním.

Žalobcovia vo vyjadrení, ktoré podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení poukazovali na to, že predložil do spisu, ako aj znalkyni, zmluvy o nájme pozemkov v kat. úz. X. X. s cenou nájmu vyššou ako 1,66 Eur/rok. Spochybnili tvrdenie žalovaného uvádzané v odvolaní o tom, že v kat. úz. X. X. nikdy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pri takej kúpnej cene, z ktorej by sa dala odvodiť výška nájmu stanovená znaleckým posudkom č. XX/XXXX a poukázal na konkrétne zmluvy. Taktiež nesúhlasili s tvrdením žalovaného, podľa ktorého priznaná výška nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dosahovala obvyklé ceny nájmu pozemkov s poukazom na znalecký posudok znalca D.. P. X., ktorý sa dopočítal všeobecnej ceny pozemku v období marec 2002 a 2004 vo výške 11,65 Eur/m2, cenu nájmu spochybnil aj samotný žalovaný, ktorý až do konca roka 2007 bol ochotný odkúpiť užívané pozemky za 1,65 Eur/m2, ale po založení spoločenstva vlastníkov nehnuteľností následne v decembri 2007 ponúkal členom spoločenstva kúpnu cenu 26,55 Eur. Podľa tejto ponuky by potom cena nájmu predstavovala 2,65 - 3,98 Eur/m2/rok, teda vyššia ako stanovila znalkyňa D.. K. A.. Rovnako znalecký posudok znalca D.. B. nie je použiteľný, vzhľadom na to, že v inej veci bol zrušený krajským súdom rozsudok súdu prvého stupňa, vydaný na základe znaleckého posudku tohto znalca. Vyslovil názor, že žalovaným navrhované vykonanie dôkazov označenými znaleckými posudkami nemôže byť dôvodom na spochybňovanie znaleckého posudku č. XX/XXXX a ani výšky nájmu priznaného navrhovateľom súdom, na základe dôkazov, predložených navrhovateľmi a ani dôvodom na ďalšie znalecké dokazovanie. Vyslovil názor, že disproporcie medzi znaleckými posudkami, na ktoré žalovaný poukazuje, vznikli rôznymi okolnosťami a vplyvmi, na ktoré žalobcovia poukázali a podľa ich názoru majú veľmi málo spoločné s objektívnym zákonným vyhotovením dôkazov.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania, t.j. vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené a zistil, že v tejto napadnutej časti je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Proti výroku, ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie 2.086,60 Eur zastavené, odvolanie nebolo podané a tak nadobudol právoplatnosť ( ).

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Žalovaný v odvolaní cituje ust. , , , Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčíta neúplné zistenie skutkového stavu veci (dôvod na odvolanie podľa ) a nesprávne hodnotenie dôkazov (dôvod na odvolanie podľa ).

Preskúmaním zistil odvolací súd, že v prejednávanej veci je skutkovo nepochybné, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi určitých pozemkov, ktorých výmera nie je sporná, rovnako nie sú sporné ich spoluvlastnícke podiely ani okolnosť, že pozemky sú užívané žalovaným na podnikateľské účely, pričom náhradu za užívanie v predmetnom období neplatil. Nie sú pochybnosti v tomto konaní (rovnako ani v iných veciach, vedených na Okresnom súde Považská Bystrica, ktoré sa týkajú danej problematiky), že vec má byť posúdená podľa ust. , podľa ktorého ten, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa doterajšej súdnej praxe sa za bezdôvodné obohatenie ako majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle ust. považuje plnenie, ktoré vzniklo užívaním veci bez uzavretia zmluvy o nájme alebo iného právneho vzťahu. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.

V priebehu prvostupňového aj odvolacieho konania je spornou tá skutočnosť, akú sumu má predstavovať výška bezdôvodného obohatenia za užívanie sporných pozemkov žalovaným v období, za ktoré je táto náhrada žalobcami uplatňovaná (od 19. mája 2008 do

18. mája 2010). K postupu súdu, v súvislosti so stanovením tejto výšky, aj smerujú dôvody odvolania žalovaného. V odvolaní vyčíta žalovaný súdu prvého stupňa neúplné zistenie skutkového stavu, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. V prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť, čo je aj považované za dôvod na odvolanie podľa Zo znenia citovaného dôvodu (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvého stupňa nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

V prejednávanej veci za takéto dôkazy považuje v odvolaní žalovaný nevyžiadanie si zmlúv o prevode vlastníctva k pozemkom, nachádzajúcim sa v blízkosti danej lokality v rovnakom období a ďalej výsluchu znalca D.. Q. a D.. B., ktorí podávali vo veci znalecké posudky. Súdu prvého stupňa vyčíta taktiež, že nevychádzal aj z iných predložených listinných dôkazov, najmä z iných nájomných zmlúv.

Tá skutočnosť, do akej miery sú pre vec významné nájomné zmluvy, prípadne iné listiny aj kúpne zmluvy, týkajúce sa pozemkov v danej lokalite, bola predmetom posudzovania aj v znaleckom posudku znalkyne D.. K. A.. Všetky listiny rovnakého druhu, a to najmä kúpne alebo nájomné zmluvy, sa v danej problematike môžu posudzovať len ako podklad pre stanovenie konečnej ceny nájmu (úhrady za užívanie pozemkov) a nie ako rovnocenný dôkaz k znaleckému posudku. Znalkyňa v znaleckom posudku aj uviedla, z ktorých listín čerpala podklady pre svoje závery a naopak, ktoré z listín predložených ako žalobcami, tak aj žalovanými neboli použiteľné pre záver znaleckého posudku najmä z dôvodu, že sa týkali odlišných časových období alebo odlišnej polohy užívaných pozemkov. Za opomenutý dôkaz v zmysle ust. nepovažuje odvolací súd ani nevypočutie znalcov, ktorí vypracovali znalecký posudok v predchádzajúcom konaní a to práve vzhľadom na tú skutočnosť, že na tieto posudky bolo prihliadané ako na listinné dôkazy, prípadne ako na znalecký posudok podaný v konaní, týkajúcom sa obdobnej problematiky, avšak súdy dospeli preskúmaním týchto znaleckých posudkov k záveru, že nie sú dostatočnými podkladmi pre záver o výške náhrady za užívanie, v dôsledku čoho nariadili znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou a následne znalkyňou D.. K. A..

Žalovaný uplatnil vo svojom odvolaní aj dôvod na odvolanie podľa (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu pritom spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný súdu prvého stupňa vyčíta nesprávne hodnotenie znaleckého posudku znalkyne D.. K. A.. Z ust. , ktoré opakovane cituje žalovaný vo svojom odvolaní, jednoznačne vyplýva, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Sudcovskému hodnoteniu dôkazov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia podlieha aj znalecký dôkaz. Oproti iným dôkazom je tu však pri jeho hodnotení podstatný rozdiel. Pri hodnotení všetkých ostatných dôkazov, okrem znaleckého, môže súd hodnotiť ich obsah preto, lebo je pre súd daný všeobecnou skúsenosťou a jeho znalosťou logického myslenia. V prípade znaleckého dôkazu hodnotí súd predovšetkým vieryhodnosť osoby znalca a logičnosť správ, ktoré súdu podáva. Pri iných dôkazných protriedkoch hodnotí súd tieto dôkazné prostriedky priamo, bezprostredne, avšak pri znaleckom posudku môže sudca hodnotiť taký dôkaz len nepriamo tým, že skúma, či odôvodnenie posudku je v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami a či jeho odôvodnenie je logické a či znalec prihliadol na všetko, čo mu bolo na posúdenie predložené. Nemôže teda hodnotiť obsah znaleckého posudku po stránke jeho správnosti z hľadiska oboru, pre ktorý bol znalec ustanovený. Pochybnosti, týkajúce sa osoby znalca alebo logičnosť správ, ktoré súdu podáva, môže súd odstrániť tým, že znalca vypočuje a uloží mu, aby vec riadne vysvetlil. Krajnou možnosťou je aj nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania ( ). V preskúmavanej veci súd prvého stupňa nezistil a žalovaný v podanom odvolaní ani konkrétne nepoukazuje na žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla zavážiť pri hodnotení znaleckého posudku a teda sa týkala vieryhodnosti osoby znalca alebo logičnosti znaleckých záverov, prípadne neprihliadnutia na všetko, čo bolo znalkyni predložené.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný spochybňuje predovšetkým použitie metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku ako podkladu pre výšku nájmu, ako aj záveru znaleckého posudku, ktorý vyústil do vyčíslenia výšky všeobecnej hodnoty a následne ceny nájmu. Zo znaleckého posudku znalkyne D.. K. A. však vyplýva, že znalkyňa odpovedala na otázku stanovenú súdom, podľa ktorej mala určiť všeobecnú cenu označených nehnuteľností a vyčísliť výšku ročného nájmu za 1 m2 za obdobie od 19. mája 2008 do 18. mája 2010. V znaleckom posudku podrobne uviedla, z akých podkladov pri svojich záveroch čerpala, ďalej odôvodnila aj použitú metódu jednak pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ako aj pri vyčíslení výšky ročného nájomného za 1 m2 v predmetnom období. Závery znalkyne, ako aj odôvodnenie znaleckého posudku preto opodstatnene považoval súd prvého stupňa za také vieryhodné a uspokojivé, že aj v spojitosti s výsledkami konania v obdobných veciach prejednávaných na Okresnom súde Považská Bystrica nezistil dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Odvolací súd tak nezistil v súvislosti s hodnotením dôkazov, a to najmä znaleckého posudku znalkyne D.. K. A. súdom prvého stupňa, také nedostatky, ktoré by dávali podklad pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvého stupňa a tým aj opodstatnenie dôvodu na odvolanie podľa

Zo spisu tak jednoznačne zo skutkových zistení vyplynulo, že žalovaný, v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, užíval v dobe, za ktorú uplatňovali žalobcovia vydanie bezdôvodného obohatenia, nehnuteľnosti vlastnícky patriace žalobcom bez toho, aby bola uzavretá dohoda o ich užívaní a medzi účastníkmi neexistoval ani iný právom uznaný dôvod na ich užívanie. Žalovanému sa teda dostalo majetkovej hodnoty spočívajúcej v užívaní týchto nehnuteľností, ktorá už v okamihu jeho získania nebola v súlade s právom, a preto mu v tomto okamihu vznikla povinnosť vrátiť tieto hodnoty, resp. poskytnúť finančnú náhradu za užívanie, lebo túto majetkovú hodnotu nie je možné vydať in natura.

Pokiaľ ide o spôsob vydania, tak ust. veta druhá príkladmo uvádza plnenie v podobe výkonov, avšak v prípade užívania cudzej veci, bez platnej nájomnej zmluvy, spočíva obohatenie užívateľa práve v tom, že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ potom nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, a preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu aj v danom

prípade musela byť peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci, spravidla práve vo forme nájmu, ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.

Súd prvého stupňa preto vec správne právne posúdil a opodstatnene považoval za vieryhodné závery znaleckého posudku znalkyne D.. K. A. v súvislosti s ustálením výšky nájmu, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnený ani návrh žalovaného na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní nariadením kontrolného znaleckého posudku v zmysle ust.

V prejednávanej veci žalovaný spolu s vyjadrením k žalobe predložil znalecký posudok znalca D.. F. Q. zo dňa 16.05.2010, ktorý bol podaný na jeho vyžiadanie. Súd prvého stupňa v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou D.. K. A. aj s poukazom na závery Krajského súdu v Trenčíne v iných veciach (). Po podaní znaleckého posudku žalovaný vzniesol pripomienky k jeho obsahu a predložil znalecký posudok znalca D.. T. B., ktorý znalec podával v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. . Súd prvého stupňa na pojednávaní, ktoré sa konalo 18. augusta 2011 vypočul znalkyňu D.. K. A., ktorá zodpovedala na otázky účastníkov. Kontrolné znalecké dokazovanie (preskúmanie znaleckého posudku iným znalcom) v zmysle ust. je namieste v prípade, ak má súd pochybnosti o vieryhodnosti alebo správnosti znaleckého posudku (nie však z hľadiska odboru, pre ktorý bol znalec ustanovený), tak znalcovi uloží, aby vec riadne vysvetlil. Nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania je krajná možnosť, ktorá je opodstatnená v prípade, ak v konaní boli podané viaceré znalecké posudky s protichodnými hodnoteniami tej istej otázky. V prejednávanej veci bolo nariadené znalecké dokazovanie len znalkyňou D.. K. A., ktorá bola vypočutá na pojednávaní súdu prvého stupňa a ktorá aj reagovala na otázky a pripomienky vznesené k jej znaleckému posudku zo strany účastníkov konania.

Pokiaľ ide o znalecké posudky ďalších znalcov, na ktoré poukazuje žalovaný vo svojom odvolaní, tak jednalo sa jednak o znalecký posudok vyhotovený na požiadanie účastníka konania (znalecký posudok D.. F. Q.), prípadne znalecké posudky podané v inom konaní. Vzhľadom na frekvenciu sporov, týkajúcich sa totožnej problematiky, vedených na Okresnom súde Považská Bystrica rokov 2008-2011, súd prvého stupňa postupoval v súlade s obsahom ďalších rozhodnutí, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne, ktorých znalecké posudky neboli v plnom rozsahu akceptované a za uspokojivý bol považovaný znalecký posudok a znalecké postupy znalkyne D.. K. A.. V prejednávanej veci nezistil odvolací súd rozpor znaleckého posudku, na základe ktorého bolo vo veci rozhodnuté s iným znaleckým dôkazom vykonaným v konaní, nezistil tak ani dôvod na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, ako to požaduje žalovaný vo svojom odvolaní.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej a návrhu vyhovené, potvrdený.

O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol, a preto v zmysle ust. rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .