Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/65/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Anny Kovaľovej vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka č. 5, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ul. Údernícka č. 5, proti žalovanej Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Ul. H. č. XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou E. Z., pracovníčkou Okresného súdu Vranov n/Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Ul. Važecká č. 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 610,08 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. - 82 z 2.4.2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 56,96 Eur a žalobca je povinný ju zaplatiť JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 610,08 Eur s prísl. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 113,93 Eur na účet jeho právneho zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, a to Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom účte o poskytnutí nezaručeného kontokorentného úveru dňa 14.10.2002, na základe ktorej jej bol povolený debet vo výške 298,75 Eur na dobu jedného roka od 21.10.2002 do 20.10.2003. V dôsledku nesplnenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy právny predchodca žalobcu dňa 30.8.2005 vypovedal túto zmluvu, čo uviedol aj vo výpise z účtovných kníh peňažného ústavu. Následne pohľadávku voči žalovanej postúpil na žalobcu, ktorý sa stal aktívne legitimovaným v tomto konaní.

Zároveň mal súd za preukázané, že zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu, je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko je na neho potrebné aplikovať ustanovenia Smernice č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prebratá do slovenského právneho poriadku od 1.4.2004. Vzhľadom na to, že ide o vzťah spotrebiteľský, súd akceptoval vstup vedľajšieho účastníka do tohto konania na strane žalovanej, pričom je potrebné uviesť, že žalobca prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej nenamietal.

Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania. Súd sa stotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka o jeho práve vzniesť námietku premlčania, napriek tomu, že ide o právo vyplývajúce z hmotnoprávnych predpisov, nakoľko išlo o obranu v prospech žalovanej a vedľajší účastník vystupuje v tomto konaní za účelom obrany jej práv, a preto je oprávnený použiť všetky zákonné námietky, ktoré môžu privodiť pre žalovanú priaznivé rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvu žalovanej dňa 30.8.2005, trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúci deň a uplynula 31.8.2008. Žaloba bola doručená dňa 28.9.2011 na súd, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto úspešným vznesením námietky premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi - žalobcovi priznať.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením vo vzťahu medzi účastníkmi.

Tým istým ustanovením zákona odôvodnil výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, pričom trovy na strane vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 113,93 Eur.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že vedľajší účastník nie je oprávnený uplatniť námietku premlčania v mene žalovaného. V konaní má vedľajší účastník oprávnenie na všetky procesné úkony ako účastník. Koná však iba sám za seba. Nemôže teda robiť úkony, ktoré predstavujú dispozíciu s predmetom konania, lebo jeho úlohou je účastníkovi v konaní len pomáhať. Vedľajší účastník nemôže uznať nárok žalobcu, nemôže uzavrieť zmier a nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Subjektom, ktorý je oprávnený uplatniť námietku premlčania je dlžník alebo jeho právny nástupca alebo jeho zástupca. Vedľajší účastník je oprávnený na procesné úkony, pričom námietka premlčania je hmotnoprávny úkon, ktorý vedľajšiemu účastníkovi nepatrí. Taktiež zo samotného znenia je zrejmé, že námietku premlčania môže účinne podať len dlžník, to znamená námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom treba posudzovať ako neúčinne uplatnenú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Okresného súdu Humenné z 2.4.2012 sp. zn. .

Taktiež nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Žalobca nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou Združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Žalobca spochybňuje nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom. Konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a to nielen samotným právnym zastúpením, ale taktiež priznaním trov konania za úkony právnej služby, ktoré predstavujú len umelé navyšovanie trov konania a nákladov spojených s konaním, k zneužitiu zákonnej ochrany spotrebiteľa, účelu a zmyslu inštitútu náhrady trov právneho zastúpenia a na túto skutočnosť by mal súd prihliadať v zmysle

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel a v prípade, že návrhu nevyhovie, je potrebné pripustiť voči tomuto rozhodnutiu dovolanie, keďže ide o otázku zásadného právneho významu.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že je oprávnený na vykonanie všetkých úkonov, ktoré je oprávnený v konaní vykonať účastník, na ktorého strane stojí. Ak by sme posudzovali vznesenie námietky premlčania len z pohľadu žalobcu a nepripustili by sme vznesenie hmotnoprávnej námietky vedľajším účastníkom v konaní pred súdom, malo by to za následok významné oklieštenie a znefunkčnenie samotného inštitútu vedľajšieho účastníka v konaní. Treba poukázať na to, že čo sa týka iných námietok v konaní pred súdom, ktoré sú hmotnoprávneho charakteru, tie vedľajší účastník nepochybne je oprávnený v rámci obrany vznášať. Pokiaľ je prípustné zo strany vedľajšieho účastníka vznášať v rámci obrany v konaní v prospech účastníka, na ktorého strane vystupuje, iné námietky hmotnoprávneho charakteru, niet dôvodu v prípade vedľajšieho účastníka nepripustiť za rovnakých okolností možnosť vznesenia námietky premlčania. Na to, aby v hmotnom práve upravené premlčanie práva vyvolalo predvídané právne následky vo sfére hmotnoprávneho vzťahu, je nevyhnutné, aby premlčanie bolo uplatnené v konaní pred súdom.

Pokiaľ ide o trovy konania, je potrebné poukázať na to, že ak by nemajetnému Združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, znamenalo by to nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súde.

Skôr je potrebné riešiť otázku, prečo žalobca podal žalobu v čase, kedy postúpené pohľadávky už boli premlčané, pričom zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom uzavrel v čase, kedy uplatňovaná pohľadávka ešte premlčaná nebola.

Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní sú premlčané, tak ako to správne analyzuje súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Skutočne je potrebné poukázať na to, že žalobca vypovedal zmluvu žalovanej dňa 30.8.2005 čím sa stal splatný celý dlh, ktorý je predmetom konania a trojročná premlčacia doba začala plynúť nasledujúceho dňa po vypovedaní dlhu a uplynula 31.8.2008. Pokiaľ žaloba v predmetnej veci bola doručená na súd prvého stupňa 28.9.2011, stalo sa tak zjavne po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ žalobu zamietol s poukazom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka.

V tomto smere nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že vedľajší účastník nie je legitimovaný na vznesenie námietky premlčania v predmetnej veci. Takýto výklad zákona by bol v rozpore so zmyslom ochrany spotrebiteľa a so zmyslom účasti občianskych združení vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa v takýchto konaniach. Zvlášť za situácie, že účastník, teda žalovaná sa nemôže celkom účinne brániť, pretože je na neznámom mieste, je vhodné, aby okrem opatrovníka takejto osoby vystupoval na obranu práv spotrebiteľa aj iný subjekt, v danom prípade vedľajší účastník, teda Občianske združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré nepochybne má právo vznášať aj námietky premlčania, pretože vystupuje na strane žalovanej a uplatnenie takejto námietky je v prospech žalovanej ako spotrebiteľky.

Preto o platnosti tohto právneho úkonu zo strany vedľajšieho účastníka nemá odvolací súd pochybnosti a je potrebné konštatovať, že správne sa ním riadil aj súd prvého stupňa, pokiaľ túto námietku akceptoval a v závislosti od toho aj rozhodol.

Pokiaľ ide o trovy konania, je potrebné taktiež poukázať na to, že pokiaľ pripustíme účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní z dôvodu ochrany spotrebiteľa, nemôžeme mu upierať právo na to, aby sa dal v konaní zastúpiť kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov. Občianske združenie vystupujúce v tomto konaní ako vedľajší účastník je právnym subjektom takým, ako je každý iný. Nemožno od neho vyžadovať, aby si všetky odborné otázky právneho charakteru riešil sám alebo prostredníctvom svojich zamestnancov a nemožno mu upierať právo na to, aby si na riešenie takýchto vysoko odborných záležitostí pribral kvalifikovanú právnu pomoc.

Za týchto okolností je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj o trovách konania, a to tak vo vzťahu medzi účastníkmi, ako aj vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, a preto postupom podľa odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, žalovanej žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi bolo potrebné priznať náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny jeho právneho zástupcu za jeden úkon právnej pomoci vo výške 39,84 Eur v zmysle vyhl. č. , ku ktorej sume je potrebné pripočítať aj tzv. režijný paušál vo výške 7,63 Eur ( citovanej vyhlášky), ako aj DPH vo výške 9, Eur, nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom tejto dane, čo spolu predstavuje sumu 56,96 Eur.

V súlade s ustanovením odvolací súd uložil žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi, aby túto náhradu trov konania zaplatil priamo právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.